Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314225571
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314225571.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a JUDr. Jána Mihala, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: V. P., nar. XX.X.XXXX, bytom D. č. XXX,
D., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava,

o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 670,17 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 23Er/1045/2014-22 zo dňa 19. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) exekúciu zastavil. Súd
náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal a rozhodol, že povinný nemá nárok na náhradu

trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 36 ods. 5, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm.
m), ods. 2, § 243f ods. 1, 3, 4, 5 zákona č. 233/1995 Z. z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len Exekučný poriadok).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie sa začalo na
návrh oprávneného, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora, a to poverením vydaným
Okresným súdom Galanta č.k. 23Er/1045/2014-15 zo dňa 9.2.2015 na uspokojenie pohľadávky
oprávneného vo výške 670,17 Eur s prísl. a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - vykonateľného
rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. v
Bratislave, č.k. SR 07395/13 zo dňa 12.11.2013.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na dané konanie sa vzťahuje povinnosť oprávneného doplniť
návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, a to v lehote 30 dní, a taktiež
povinnosť k doplnenému návrhu na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote pripojiť dôkazy,
ktoré osvedčujú rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Zákon č. 438/2015
Z.z. nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015, lehota 30 dní na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie teda

uplynula dňa 22.1.2016. Oprávnený si svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku v stanovenej lehote síce splnil, nakoľko zaslal súdnemu exekútorovi podanie označené ako
- Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie dňa 21.1.2016, teda ešte v rámci
zákonom stanovenej lehoty na doplnenie návrhu. Avšak opomenul k svojmu doplnenému návrhu na
vykonanie exekúcie pripojiť dôkazy osvedčujúce rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
s povinným, na základe čoho súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 2 v spojení s § 243f ods. 5 Exekučného

poriadku, a taktiež v zmysle § 243f ods. 4 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko súdnyexekútor oznámil súdu, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje. O náhrade trov konania povinného
rozhodol súd tak, že na ňu nárok nemá, pretože v konaní nevzniesol námietky, ktorým sa vyhovelo a
zároveň si ich neuplatnil.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Namietal, že považuje napadnuté uznesenie za
nepreskúmateľné. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Komisie a Ústavného súdu
SR treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a

vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť
sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov.
Oprávnený poukázal na skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému,
ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom

spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako
podnikateľ. Predmetná skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi známa ako aj súdu, ktorému podal
súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený rozhodujúce
skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného
exekučného titulu. Oprávnený je toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia

návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa
vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Zároveň oprávnený poukázal na ustanovenie
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré odkazuje na fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny
vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa.
Vzhľadom k uvedenému oprávnený má za to, že sa predmetné ustanovenia na dané exekučné konanie

nemôžu aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba
v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky bola registrovaná ako podnikateľ a konala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa

tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas §
362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a že má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379
až § 381 C.s.p., podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 385 ods. 1 C.s.p. bez

nariadenia ústneho pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 až § 381 C.s.p.) po preskúmaní
uznesenia v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu
skutkový stav, vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

12. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje.13. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do zápisnice u súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého dňa 17.10.2014 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 670,17
Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., č. k. SR 07395/13
zo dňa 12.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.1.2014 a vykonateľnosť dňa 10.1.2014.
Poverenie bolo menovanému súdnemu exekútorovi udelené dňa 9.2.2015. S poukazom na § 243f ods.
1 Exekučného poriadku bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie, a to do 30 dní odo
dňaúčinnostizákonač.438/2015.Oprávnenýsisvojuzákonnúpovinnosťvstanovenejlehotesícesplnil,

nakoľko zaslal súdnemu exekútorovi Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
dňa 21.1.2016, avšak opomenul k svojmu doplnenému návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť dôkazy
osvedčujúce rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor
s dobrými mravmi alebo so zákonom.

16. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak

oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

17. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ustanovenia

§ 243f ods. 1 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo
dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39
ods. 4 povinnosť, podľa ktorej má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v

lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

19. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného
poriadku, keďže oprávnený síce doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote,
avšak k svojmu doplnenému návrhu na vykonanie exekúcie opomenul pripojiť dôkazy osvedčujúce

skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

20. Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o
úvere je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe
spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poukazuje na to, že predložená zmluva o úvere č. 2540278 zo

dňa 10.9.2012 vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
znení platnom a účinnom v deň uzatvorenia zmluvy. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné aplikovať
ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a to napriek skutočnosti, že
zmluva o úvere je v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka tzv. absolútny obchod. V
tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú

obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia
zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku,
bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka potrebné na právny vzťah účastníkov subsidiárne
aplikovať aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Preto súd prvejinštancie postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné právne normy chrániace
spotrebiteľa.

21. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v
zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. potvrdil.

22.Totouznesenieboloprijatépomeromhlasov3:0,čižejednomyseľne(§3ods.9poslednávetazákona

č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).