Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. máj 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216208339
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216208339.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO:31 575 951, proti žalovanému: I. H., nar.X.X.XXXX, bytom P., R. ul. XXXX/
XX o zaplatenie 887,38 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 887,38 € spolu s úrokom vo výške 28 %
ročne zo sumy 887,38 € od 17.8.2013 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po
100,- € splatných vždy k 30 dňu v tom ktorom mesiaci, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 887,38 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o zriadení účtu
zo dňa 23.2.2011. Skutkovo ďalej doplnil, že dňa 20.10.2011 uzatvoril žalobca so žalovaným dohodu
povolenom prečerpaní. Následne spolu uzatvorili dohodu o splátkovom kalendári, v zmysle ktorej uznal
žalovaný dlh voči žalobcovi a bolo mu umožnené ho splácať. Pre porušenie dohody žalovaným
bol následne vyzvaný na zaplatenie celého dlhu. Ako dôkazy žalobca označil Dohodu o splátkovom

kalendári, VOP, výzva na zaplatenie dlhu, výpis z účtu.

2. Žalovaný na pojednávaní uznal záväzok žalobcu čo do základu a výšky, stotožnil sa s tvrdeniami
žalobcu. Žiadal však aby mohol splatiť dlh splátkami po 60 € mesačne, nakoľko finančný príjem mu
neumožňuje splatiť dlh naraz.

3. Z činnosti súdu je známe, že žalobca je právnická osoba, ktorej predmet podnikania okrem iného

tvorí i zriaďovanie bežných účtov. Žalobca zriadil pre žalovaného bežný účet. Následne žalovaný
formou povoleného prečerpania prečerpal z účtu peňažné prostriedky vo výške 986,30 €, ktoré mal
vrátiť. Dohodou o splátkovom kalendári uznal svoj dlh voči žalobcovi a zaviazal sa ho splácať spolu
s úrokmi formou pravidelných mesačných splátok. Žalovaný však dohodu o splátkach nedodržal a
následne žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého zostatku, pričom poskytol dobu na plnenie
do 22.10.2013. (výpis z účtu, dohoda o splátkovom kalendári, výzva na zaplatenie dlhu, vyjadrenie
žalovanej k žalobe.)

4. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 708 ods. 1 zákona č 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj obchodný zákonník) zmluvou
o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ).

Podľa § 497 obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

5. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve
uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z
tohtodôvodunazvaťajzmluvouorientovanounasubjekty.Ibazapredpokladu,žeideovzťahdodávateľa
a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do
právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu

alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany
a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania
právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť
splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

6. V danom prípade súd zmluvu o bežnom účte posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52
Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ,
keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
uzatváral ju s dodávateľom, t.j. žalobcom, bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Súd teda primárne i na hodnotenie právneho vzťahu musel použiť ustanovenie

občianskeho zákonníka.

7. V danom prípade súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný. Súd vychádzal najmä z toho,
že žalovaný uznal nárok žalobcu čo do základu a výšky, a preto v zásade dokazovanie nevykonával,
keďže žiadne tvrdenie nebolo sporné, a žalovaný sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu. Uznávací prejav

žalovaného súd považuje za dostatočný na potvrdenie všetkých vzťahov, ktoré boli medzi žalobcom
a žalovaným. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o bežnom
účte, na základe ktorej žalovaný využil možnosť povoleného prečerpania, pričom však nesplácal riadne
zapožičané peňažné prostriedky. V konaní ďalej bolo preukázané, že žalovaný uznal svoj dlh voči
žalobcovi a zaviazal sa ho splácať, nakoľko však takto nepostupoval, žalobca zosplatnil dlh a žiadal jeho

jednorazové zaplatenie. Súd priznal a žalovaného zaviazal i k zaplateniu úroku, nakoľko tento bol medzi
žalobcom a žalovaným dohodnutý. K povinnosti platiť zmluvný úrok v stanovenej výške súd uvádza,
že sa jedná o dohodu zmluvných strán, ktorú umožňuje dispozitívne ustanovenie zákona (občianskeho
zákonníka ale i obchodného zákonníka), teda nemožno vylúčiť i takú úpravu resp. dohodu strán, ktorou
si strany zmluvy dohodnú odplatu (úrok) i za dobu, po ktorú bude istina skutočne užívaná dlžníkom, t.j. za

dobu až do faktického vrátenia veriteľovi (obdobne i Fekete, I.: Občiansky zákonník 2., Veľký komentár,
Bratislava, Eurokódex 2011, s. 1976). Uvedené sa vzťahuje na daný vzťah bez ohľadu na použitie
občianskeho alebo obchodného zákonníka, nakoľko v oboch zákonoch je možnosť dohodnutia úrokov
upravená ako dispozitívna norma, teda norma, od ktorej sa strany môžu odchýliť. K výške úrokov súduvádza, že tieto boli v stanovenej výške dohodnuté. V konaní nebolo sporné a ani nijako namietané, že
by žalovaný dlh voči žalobcovi nemal, ba dokonca žalovaný sám uznal záväzok čo do základu a výšky.

Súd povolil žalovanému splácať dlh v sume po 100 €, nakoľko zohľadnil výšku istiny a pri tejto splátke
bude doba splatenia primeraná. Žalovaný má príjem cca 320 € mesačne, z nich splácal dlh splátkami
po 60 €. Je teda nepochybné, že jednorazové zaplatenie pohľadávky zo strany žalovaného možné
nie je, nakoľko vyše 800 € pohľadávka sa nemôže jednorázovo zaplatiť zo sumy 320 €. Podľa súdu
je dôležité uvedomenie žalovaného, že má dlh voči žalobcovi a ochota žalovaného tento dlh splatiť.

Súd musí brať takýto kladný postup žalovaného na zreteľ a umožniť splácanie dlhu, nakoľko priznaním
jednorazového splatenia dlhu, by mohol žalovaného dostať do horšej finančnej situácii a nehovoriac o
tom, že v prípade ak by žalovaný nemal dostatok financií, musel by žalobca iniciovať ďalšie konanie a to
konanie exekučné, a takéto konanie by bolo neefektívne, zvýšilo by ďalšie náklady pre žalovaného. Súd
teda umožnil žalovanému splácať dlh, ale nie splátkami tak ako ich požadoval žalovaný, teda sumou 60
€ mesačne, nakoľko podľa názoru súdu je 100 € primerané tak k zárobkovým schopnostiam žalovaného

ako i k výške pohľadávky a súd je názoru, že žalobca takýmto splácaním neutrpí žiadnu škodu a na
druhej strane, žalovaný bude môcť reálne fungovať, bez zásadného zhoršenia kvality života.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi
úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíva

v tom, že žaloba nebola ani čiastočne zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.