Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. február 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/39/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609200354
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1609200354.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobkyne: U. zastúpená

advokátom JUDr. Róbertom Pružinským, so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanému:
O. zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Cíbikom, so sídlom Tomášikova 4, 821 03 Bratislava,
za účasti intervenienta: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava,
zastúpeného advokátskou kanceláriou SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, 821 08
Bratislava, o náhradu bolestného v sume 17.029,74 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Súd nepriznáva náhradu trov konania žalovanému a intervenientovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.02.2009 domáhala zaplatenia sumy
17.029,74 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 24.10.2008 do zaplatenia titulom náhrady
škody na zdraví a to náhrady bolestného ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 24.05.2006 žalovaný ako vodič motorového vozidla Škoda 120
EČV: O. po cestnej komunikácii č. II/503 medzi obcou A. a mestom O. pri predchádzaní nákladného
automobilu Iveco s maďarským evidenčným číslom I. neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe

vozovky a svojím schopnostiam, v dôsledku čoho žalovaný vyšiel cez protismer mimo cesty, následne
strhol volant doprava a vrátil sa na vozovku, dostal šmyk, a následne znovu vyšiel mimo cesty, kde sa
vozidlo prevrátilo na strechu, v dôsledku čoho žalobkyňa utrpela vážne zranenia, najmä pomliaždenie
pľúc, zlomeninu krčnej chrbtice a poranenie miechy. Na základe lekárskeho posudku o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia vyhotoveného O., posudzujúci lekár pridelil úrazu žalobkyne bodové
hodnotenie bolestného vo výške 1.485 bodov. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 o náhrade za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia v spojení s oznámením č. 242/2006 Ministerstva zdravotníctva SR

výška náhrady za bolesť pre rok 2006 bola 345,48 Sk za bod. Na základe toho je výška uplatneného
bolestného v sume 513.037,80 Sk, t.j.17.029,74 Eur (1.485 bodov x 345,48 Sk/bod za rok 2006).
Žalobkyňa mala za to, že žalovaný svojím konaním zapríčinil škodu, za ktorú je objektívne zodpovedný
v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka bez možnosti liberácie.

3. Vo veci bol vydaný dňa 31.08.2009 platobný rozkaz pod č.k. 16Ro/76/2009-20. Proti platobnému
rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že dopravnú nehodu

dňa 24.05.2006 nezavinil, a tým sa ani nemohol dopustiť protiprávneho konania podľa § 15 ods. 1
zákona č. 315/1996 Z.z. účinného v čase dopravnej nehody. Skutočnosť, či žalovaný spôsobil dopravnú
nehodu je predmetom znaleckého dokazovania v trestnom konaní vedenom voči žalovanému. Podľa
názoru žalovaného bola predmetná dopravná nehoda spôsobená konaním tretej osoby, a to G. nar.XX.XX.XXXX, bytom D., ktorý ako šofér kamiónu Iveco vošiel do jazdného pruhu žalovaného a vytlačil
jehoosobnémotorovévozidlomimovozovku.Škodanazdravížalobkynenebolaspôsobenáprevádzkou
motorového vozidla, ale inými okolnosťami, a to konaním tretej osoby. Zároveň žalovaný navrhol,

aby do konania vstúpila Generali Poisťovňa, a.s. ako vedľajší účastník, s ktorou mal v tom čase na
svoje motorové vozidlo uzavreté zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odporu uviedla, že žalovaný sa účelovo snaží svoju zodpovednosť

preniesť na tretiu osobu. Ku škode na zdraví došlo pri dopravnej nehode, a teda sa jedná o škodu
spôsobenú okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla. Po právoplatnom skončení
trestnéhokonaniasažalobkyňavyjadrila,žerýchlosťmotorovéhovozidlaustálenáznaleckýmposudkom
v rozpätí 104,5 až 115,5 km/h, ktoré viedol žalovaný, mala podstatný vplyv na vznik nehody. Ak by
žalovaný dodržal maximálnu povolenú rýchlosť jazdy, nemusel by meniť smer jazdy, a teda by nezišiel
s motorovým vozidlom mimo vozovky, nedostal by sa do šmyku a nespôsobil by dopravnú nehodu.

5. Intervenient (vedľajší účastník) Generali Slovensko poisťovňa, a.s., vo svojom vyjadrení k žalobe
uviedol, že žalobu žalobkyne považuje za podanú predčasne, nakoľko pre poistiteľa je za účelom
poskytnutia poistného plnenia dôležité zistiť rozsah zodpovednosti poisteného - žalovaného. Rozsah
zodpovednosti poistného však nebol vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie dovtedy zistený. Po

právoplatnom skončení trestného konania sa vedľajší účastník vyjadril, že žalobkyňou uplatnený nárok
považuje za nedôvodný, nakoľko zo záverov dokazovania v trestnom konaní vyplynulo, že dopravná
nehoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla ev. č. T.
6. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 7C/39/2010-145 zo dňa 28.06.2012 tak, že žaloba bola
zamietnutá. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný vykonával prevádzkovú

činnosť - viedol predmetné motorové vozidlo, v ktorom žalobkyňa utrpela škodu na zdraví. Boli splnené
predpoklady a to vykonávanie prevádzkovej činnosti a vznik škody. Vzhľadom na to, že v zmysle záverov
trestného konania škoda vznikla ako dôsledok dopravnej kolízie, ktorú vyvolal iný účastník cestnej
premávky (nebolo úlohou tohto súdu hodnotiť, či to bola prevádzková činnosť vozidla zn. Iveco, vozidla
zn. Tatra, alebo dokonca neznámeho vozidla zaparkovaného na okraji vozovky, alebo viaceré z nich),

nie je daná príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou žalovaného a vznikom škody. Preto súd
dospel k záveru, že nemožno nárok žalobkyne voči žalovanému priznať podľa ustanovení o osobitnej
zodpovednosti za škodu.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť majúc to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tento posudzoval vec formalisticky, nedôsledne
pridržiavajúc sa len trestného spisu. Nestotožnila sa s argumentáciou súdu prvého stupňa, že „technika
jazdy obžalovaného bola správna“, čo podľa neho nevyplýva ani zo znaleckých posudkov. Mala za
to, že žalovaný konal protiprávne, v rozpore s § 3 ods.1 a 2 písm. a/ a v rozpore s § 16 ods. 1 a

2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, keď porušil pravidlá cestnej premávky a viedol vozidlo
nepovolenou rýchlosťou a súd prvého stupňa prehliadol podľa neho slovné spojenie „po vzniku kolíznej
situácie“ a zle interpretoval zistenia znalca. Bola toho názoru, že ak by bol žalovaný šiel rýchlosťou,
ktorou mal podľa predpisov ísť a teda by neobiehal Iveco, nenastala by žiadna kolízna situácia a
nehoda. Taktiež záver súdu, že postup žalovaného bol jediným možným spôsobom reakcie na vzniknutú

kolíznu situáciu sa nezakladá na správnom posúdení znaleckých posudkov, pretože stočenie volantu
doľava by bolo jediným možným riešením, ak by žalovaný vykonával predbiehajúci manéver v súlade s
pravidlami cestnej premávky, čo však nebol prípad žalovaného. Za iniciátora celej kolízie nepovažovala
vodiča Iveca, ktorý sa len legitímne vyhýbal prekážke, ale žalovaného, ktorý porušil svoju právnu
povinnosť. Poukázala na odvolanie okresného prokurátora proti uvedenému trestnému rozsudku a na

to, že znalkyňa I. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi vyhodnotila rýchlosť vozidla žalovaného
vzhľadom na technické parametre vozidla, ktoré bolo naviac plne obsadené spolu s reakciou vodiča
na vzniknutú situáciu ako neprimerané. Uviedla, že znalec L. stanovil rýchlosť vozidla žalovaného
a zhodne konštatoval, že nesprávna rýchlosť vozidla žalovaného bola nesprávnou technikou jazdy.
Mala za to, že zo znaleckých posudkov vyplýva, že žalovaný svojou neprimeranou jazdou ohrozoval

bezpečnosť premávky, porušil pravidlá cestnej premávky a neprispôsobil svoje správanie situácii v
cestnej premávke, svojim schopnostiam ako ani technickému stavu a obsadeniu vozidla. Namietala
tvrdenie, že skonštatovaná nevina žalovaného znamená automaticky, že žalovaný nezodpovedá za
vznik škody podľa občianskeho práva. Uviedla, že zodpovednosť z prevádzky dopravného prostriedkupatrí medzi osobitné prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou a je založená na princípe
objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie) a podmienkou zodpovednosti prevádzkovateľa
nie je ani protiprávne konanie (porušenie pravidiel cestnej premávky), ale škoda vyvolaná osobitnou

povahou prevádzky. Nehodu osobného automobilu, pri ktorej dôjde k vzniku škody na zdraví, tak
považovala zjavne za udalosť vyvolanú osobitnou povahou prevádzky vozidla, nakoľko zranenia utrpené
jej vznikli takým spôsobom a v tom rozsahu práve z dôvodu, že išlo o prevádzku motorového vozidla,
ktorá v sebe nesie aj riziko havárie pri vysokej rýchlosti a následného zranenia osôb, a tým aj za splnený
druhý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu a bol splnený aj tretí uvedený predpoklad, a to príčinná

súvislosť. Poukázala na to, že zodpovednosť podľa § 427 Občianskeho zákonníka je koncipovaná ako
objektívna zodpovednosť, ktorej sa možno zbaviť len z liberačných dôvodov uvedených v § 428 a § 441
Občianskeho zákonníka. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že škoda vznikla ako dôsledok
dopravnej kolízie, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky a že nie je daná príčinná súvislosť medzi
prevádzkovou činnosťou žalovaného a vznikom škody. Mala za to, že aj keď by súd prvého stupňa
skonštatoval, že daný prípad zodpovednosti nespadá pod ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho

zákonníka, musel by dôsledne posúdiť aplikáciu § 420 Občianskeho zákonníka. Bola toho názoru, že
bolo preukázané, že boli naplnené všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu na jej zdraví
tak podľa § 427 a nasl. Obč. zák., ako aj podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

8. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd v

uznesení uviedol, že súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou druhu zodpovednosti žalovaného, keď
z jeho rozhodnutia nevyplýva, či u neho vychádza zo zodpovednosti podľa § 427 a nasl. alebo § 420
Obč. zák. V odôvodnení svojho rozhodnutia síce uviedol, že otázkou, ktorú hodnotil, bolo to, pod ktoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné zistený skutkový stav subsumovať, konkrétne, či sa
jedná o osobitnú objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla podľa § 427 a nasl.

Občianskeho zákonníka alebo o všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka, avšak jednoznačný záver súdu prvého stupňa z jeho rozhodnutia nevyplýva. Nie je zrejmé
akú zodpovednosť žalovaného z vykonaného dokazovania vyvodil a náležite sa ani s jej predpokladmi
nevysporiadal. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom znalcov L. a L. oboznámil sa
s lekárskym posudkom o bolestnom zo dňa 20.06.2008, s návrhom dohody o vyrovnaní, sprievodným
listom zo dňa 03.09.2008 adresovaným žalovanému, podacím hárkom s návrhom dohody o náhrade
dohody za bolesť, odpoveďou žalovaného zo dňa 23.03.2009, vyjadrením intervenienta k žalobe,

vyjadrením žalobkyne zo dňa 28.02.2011, vyjadrením žalobkyne zo dňa 27.06.2012, vyjadrením
intervenientazodňa28.05.2012,sobsahomtrestnéhospisuOkresnéhosúduMalackysp.zn.3T/3/2011,
s obsahom spisu Okresného súdu Malacky sp.zn. 6C/103/2010 a zistil nasledovný skutkový a právny
stav.

10. Žalovaný vo výsluchu uviedol, že motorové vozidlo viedol ako súkromná osoba. Pred nehodou jazdil
takmer denne. O údržbu a technické záležitosti sa staral jeho otec.

11.Vrámcitrestnéhokonaniapodsp.zn.3T/3/2011bolvypočutýsvedokV.,ktorýviedolvčasedopravnej
nehody nákladné vozidlo Tatra 815 v smere do Malaciek a v spätnom zrkadle asi 300 až 500 m vzadu

videl ako vozidlo Škoda prešlo do protismeru a v záblesku zaznamenal že vyletelo z vozovky. Za
Tatrou815videlvozidloIveco,ktoréobchádzalozaparkovanévozidloLada,ktorépredtýmsvedokobišiel
tak, že vyhodil smerovku a urobil také esíčko keď zároveň zasiahol do protismeru. Videl, že vozidlo
Iveco obišlo vozidlo Lada takým istým spôsobom ako svedok. Zaparkované vozidlo Lada zasahovalo
do pravého jazdného pruhu.

12. V rámci trestného konania bol taktiež vypočutý svedok G., vodič vozidla Iveco, ktorý vo svoje
výpovedi uviedol, že viedol toto vozidlo a približoval sa k pred ním idúcemu vozidlu Tatra, ktoré chcel
predbehnúť. Vodič vozidla Tatra však urobil náhly pohyb smerom doľava v čase, keď vozidlo Škoda
bolo vedľa jeho vozidla a to preto, že po jeho pravej strane bolo zaparkované tmavozelené vozidlo. V

tom čase ho už predbiehal vodič vozidla Škoda. Aby svedok zabránil zrážke, urobil náhly pohyb doprava
v tvare písmena S, čoho sa pravdepodobne zľakol vodič Škody a dostal sa mimo vozovky. K vozidlu
Tatra sa blížil asi na 10 m, keďže ho chcel obiehať a znamenie o zmene smeru jazdy nedal, lebo sa len
pripravoval na obiehací manéver a chcel ho dať až potom, keď ho obíde vozidlo Škoda. Toto odstavenévozidlo sa mu zjavilo náhle a zaregistroval len jeho farbu. Ak svedok urobil oblúk, tak tým sa chcel
vyhnúť zrážke medzi jeho vozidlom a odstaveným vozidlom. Nepamätal si, či pri korekcii smeru jazdy
prešiel stredovú čiaru vozovky. Vie, že odstavené vozidlo stálo v smere jeho jazdy a polovicou svojej

šírky zasahovalo do jazdného pruhu a druhou polovicou bolo mimo vozovky. Videl moment, že vodič
vozidla Škoda strhol volant doprava v čase, keď bol asi v polovici dĺžky jeho vozidla. Skutočnosť, že ho
predbiehalo vozidlo Škoda mala pri korekcii smeru jeho jazdy vplyv na techniku jeho jazdy, keď sa snažil
zvoliť strednú cestu, aby zabránil jednak narazeniu do odstaveného vozidla ako aj do vozidla Škoda.

13. Ďalej boli v rámci trestného konania vypočuté svedkyne dopravnej nehody a zároveň spolujazdkyne
žalovaného a to S. a R..

14. Svedkyňa S. uviedla, že sedela vo vozidle a sledovala situáciu v cestnej premávke. Odporca sa
najskôr priblížil k predbiehanému vozidlu na 5 metrov, prešiel do ľavého jazdného pruhu, dostal sa na
úroveň kabíny vozidla Iveco, kedy toto náhla zmenilo smer jazdy smerom k ich vozidlu. Vozidlo Iveco

bolo v jazdnom pruhu ich vozidla možno polovicou svojej šírky. Vtedy povedala, že „ten debil sa ani
nepozrel do spätného zrkadla“ a vtedy začalo ich auto robiť esíčka, vozidlo Iveco sa dostalo späť do
svojho jazdného pruhu a ich vozidlo skončilo v priekope.

15. Svedkyňa R. a žalobkyňa sedeli vzadu vo vozidle, vzájomne sa rozprávali a nesledovali situáciu v

cestnej premávke. Svedkyňa R. si len vybavila, že S. povedala, že „ten debil ani nepozerá do spätného
zrkadla“. Svedkyňa spozornela tiež pri týchto slovách a videla len toľko, že kamión sa natlačil do ich
jazdného pruhu, keď ich vozidlo bolo zhruba na pred úrovňou kabíny vozidla Iveco a mala pocit, že
plachta tohto vozidla je na pol metra od nich.

16.ZoznaleckéhoposudkuznalkynezodborucestnejdopravyL.č.42/2010,ktorýjesúčasťoutrestného
spisu vyplýva, že žalobca prekročil maximálnu povolenú rýchlosť, keď jazdil rýchlosťou 105 km/h, čo
možno považovať za nesprávnu techniku jazdy. Ďalším prvkom nesprávnej techniky bola aj vzdialenosť,
v akej začal žalovaný manéver predchádzania, ako aj samotný manéver, pri ktorom žalovaný stratil
stabilitu a kontrolu nad vozidlom. Je tiež prijateľné, že žalovaný neprimerane reagoval na znamenie

o zmene smeru jazdy vozidla Iveco, pričom nedošlo ku kontaktu s týmto vozidlom. Vodič vozidla zn.
Iveco neprekročil maximálnu povolenú rýchlosť, keď jazdil na začiatku nehodového deja 85 km/h vo
svojom jazdnom pruhu v smere jazdy a žiadny prvok jeho techniky jazdy nevytvoril kolíznu situáciu.
Jeho technika jazdy bola správna. Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody boli potom nesprávne
prvky techniky jazdy žalovaného.

17. Zo znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy L. č. 20/2011, ktorý je súčasťou trestného
spisu vyplýva, že vychádzal z dvoch alternatív priebehu nehodového deja. Podľa 1.) alternatívy
predpokladal,ževozidlozn.Iveco počaspredchádzania vozidlomzn.Škoda neprešlodoprotismerného
jazdného pruhu a podľa 2.) alternatívy predpokladal, že vozidlo zn. Iveco počas predchádzania

vozidlom zn. Škoda prešlo čiastočne svojou ľavou stranou do protismerného jazdného pruhu. Podľa
prvej alternatívy technika jazdy vodiča vozidla zn. Iveco nebola z technického hľadiska správna,
pretože vodič vozidla Iveco pri obchádzaní vozidla zn. Lada nedodržal bezpečný bočný odstup vozidla
Iveco od vozidla Lada. V takom prípade príčinou dopravnej nehody vozidla Škoda bol z technického
hľadiska nesprávny spôsob jazdy resp. nedostatočné venovanie sa riadeniu vozidla Škoda vodičom

vozidla Škoda, dôsledkom čoho prešlo vozidlo Škoda ľavými kolesami na krajnicu resp, za krajnicu
vozovky cesty. Pri priebehu nehodového deja podľa druhej alternatívy technika jazdy vodiča vozidla
Iveco nebola z technického hľadiska správna. Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla
Iveco bolo nedostatočné venovanie sa riadeniu vozidla Iveco vodičom vozidla Iveco. Vodič vozidla Iveco
obchádzal vozidlo Lada, stojace pri pravom okraji vozovky cesty č. II/503 smerom do O. tak, že vozidlo

Iveco počas obchádzania sa dostalo do protismerného jazdného pruhu v čase, keď bolo vozidlo Iveco
predchádzané vozidlom Škoda. Zmena smeru jazdy vozidla Iveco - prechod do protismerného jazdného
pruhu bolo z technického hľadiska dôvodom zmeny smeru jazdy vozidla Škoda. Príčinou dopravnej
nehody vozidla Škoda potom bolo z technického hľadiska nedostatočné venovanie sa
riadeniu nákladného vozidla Iveco vodičom vozidla Iveco, ktorý obchádzal vozidlo Lada, stojace pri

pravom okraji vozovky cesty č. II/503 smerom do O. tak, že vozidlo Iveco počas obchádzania sa dostalo
do protismerného jazdného pruhu v čase, keď bolo vozidlo Iveco predchádzané vozidlom Škoda. Zmena
smeru jazdy vozidla Iveco - prechod do protismerného jazdného pruhu bolo z technického hľadiska
dôvodom zmeny smeru jazdy vozidla Škoda.18. V trestnom konaní znalkyňa L. pri výsluchu uviedla, že nakoľko nedošlo k stretu vozidiel, nedá
sa spôsob jazdy účastníkov dopravnej nehody presne určiť. Pohyb vozidla Škoda simulovala podľa

výpovede žalovaného, že sa priblížil k vozidlu Iveco na vzdialenosť dvoch osobných motorových vozidiel
a začal predbiehať. Túto vzdialenosť označila za príliš krátku a vybočenie doľava za príliš prudké. Išlo
o nesprávnu techniku jazdy, z dôvodu čoho sa stalo vozidlo Škoda neovládateľným. Nakoľko neboli
zanechané iné stopy ako stopy vozidla žalovaného a ku kontaktu vozidiel nedošlo, nevylúčila aj iné
varianty priebehu nehodového deja. Podľa nej však bolo technicky neprijateľné, aby vozidlo Iveco náhle

vybočilo v čase, kedy bolo vozidlo Škoda na úrovni jeho kabíny, nakoľo na vybočenie by potreboval
určitý časový úsek. Ak sa vodič vozidla Iveco venoval vedeniu vozidla, nemal dôvod náhle vybočiť,
ale vybočoval by plynule, čo by musel vodič Škody vidieť, ak sa venoval vedeniu vozidla a reagovať
na to brzdením. Priebeh kolízie však môže mať viac alternatív vzhľadom na nedostatok vstupných
údajov. Prvá stopa je tam, kde Škoda prvýkrát opustila vozovku, to čo sa dialo predtým, nie je objektívne
zdokumentované. Znalkyňa nemala k dispozícii technické parametre vozidla Iveco a určila ich len

približne ako ťahača s cisternou. Postavenie vozidiel Iveca, Tatry a odstaveného vozidla sa podľa nej
nedali objektívne určiť.

19.ZnalecL.vovýpovedivtrestnomkonanípovažoval zanajpravdepodobnejšieinýpriebeh
nehodového deja a to v dvoch alternatívach v súlade s jeho znaleckým posudkom. Ak vodič vozidla

Iveco vybočil do opačného jazdného pruhu počas toho ako bolo predchádzané žalovaným, nesprávna
technika jazdy bola na strane vodiča vozidla Iveco a spočívala v náhlej zmene smeru jazdy. Vodič vozidla
Škody zabránil stretu jediným možným spôsobom, pri ktorom opustil vozovku. Pri oboch alternatívach
priebehu nehodového deja, by vozidlo žalovaného zanechalo rovnaké stopy a obe varianty sú technicky
prijateľné. Pri žiadnej z alternatív však nemala rýchlosť vozidla žalovaného 104,5 až 115,5 km/h vplyv

na priebeh dopravnej nehody. Podľa znalca bolo technicky možné, aby vozidlo Iveco vybočilo polovicou
svojej šírky do protismeru a vrátilo sa späť bez toho, aby sa dostalo do šmyku. Znalec nevylúčil ani verziu
dvojitého predbiehania, ktoré je verziou svedka G., vodiča vozidla Iveco. Potom je však výpoveď svedka
V. o jeho vzdialenosti 300 m od kolízie medzi Ivecom a Škodou rovnako, ako viaceré ním opísané
okolnosti, technicky neprijateľná.

20. V trestnom konaní bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 3T 3/2011-611 zo dňa 16.01.2012 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/27/2012 zo dňa 29.03.201, ktorým bol žalovaný
spod obžaloby právoplatne oslobodený z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutok spáchal žalovaný
ako obžalovaný. Z rozsudku vyplýva, že dňa 24.05.2006 o 11.55 hod. viedol žalovaný osobné motorové

vozidlo zn. Škoda 105, ev. č. O. po cestnej komunikácii č. II/503 medzi obcou A. a mestom O., kedy
bezpečne vykonal prvú fázu predchádzania nákladného motorového vozidla zn. Iveco s maďarským
evidenčným číslom T., ktoré viedol vodič G., občan Maďarskej republiky, keď sa žalovaný priblížil za
vozidlo zn. Iveco, prešiel do ľavého jazdného pruhu a určitý čas išiel súbežne s vozidlom zn. Iveco.
Vozidlo zn. Iveco v zámere predbehnúť pred ním jazdiace vozidlo zn. Tatra sa priblížilo k zadnej časti

tohto vozidla, teda určite na vzdialenosť menšiu ako 300 m, avšak počas súbežnej jazdy vozidiel Škoda
a Iveco, vozidlo Tatra oneskorene reagovalo na prekážku v cestnej premávke, preto náhle vybočilo
smerom doľava, na čo vodič Iveco ihneď reflexne reagoval bez znamenia o zmene smeru jazdy náhlym
vybočením doľava v čase, keď bol predbiehaný vozidlom Škoda. Následne sa tak vozidlo Tatra ako aj
vozidlo Iveco vrátili do dráhy pôvodného smeru jazdy a vozidlo žalovaného, reagujúc na náhle vybočenie

vozidla zn. Iveco, opustilo vozovku vľavo. Jeho následný pohyb a stopy zanechané po prvom opustení
vozovky sú pre účely určenia zavinenia irelevantné, keď vozidlo žalovaného sa stalo neovládateľným
pri prvom opustení vozovky. Táto verzia priebehu nehodového deja korešponduje so závermi znalca
L. a neodporuje posudku L., nakoľko táto opakovane zdôraznila, že sa nedá objektivizovať pohyb
ostatných kolíznych vozidiel, ani časové faktory vzhľadom na rozmiestnenie vozidiel v tom ktorom

okamihu a alternatív priebehu nehodového deja vzhľadom na nedostatok vstupných údajov je množstvo.
K danej verzii znalkyňa dospela tak, že sa snažila simulovať len pohyb vozidla Škoda spôsobom,
aby zodpovedal zanechaným stopám. Následne si osvojila údaj žalovaného, že sa priblížil k vozidlu
Iveco na vzdialenosť dvoch osobných vozidiel k čomu priradila nenáležité prudké vybočenie žalovaného
doľava. Súd dospel k záveru, že odhliadnuc od skutočnosti, že nikto nie je povinný vedieť presne

odhadovať vzdialenosti, nemá takýto spôsob jazdy žalovaného žiadny racionálny dôvod, keď je zrejmé,
že v opačnom smere práve nejazdilo žiadne vozidlo. Tento spôsob jazdy nemá oporu vo vykonaných
dôkazoch. Racionálnu príčinu má však náhle stočenie volantu žalovaným doľava, keď náhle vybočilo
doľava vozidlo, ktoré predbiehal. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že ku kolízii došlov čase druhej fázy predbiehacieho manévru s tým, že vozidlo zn. Iveco náhle zmenilo smer jazdy,
následne náhle zmenilo smer jazdy aj vozidlo žalovaného, v dôsledku čoho sa ocitlo mimo vozovky
a došlo k ublíženiu na zdraví žalobkyne. Čo sa týka techniky jazdy žalovaného a príčinnej

súvislosti medzi touto technikou a vznikom následku spočívajúcom v ťažkej ujme na zdraví žalobkyne
súd potom vychádzal len zo znaleckého posudku Ing. Juraja Korbeľa, keďže po vyššie uvedenom závere
bol posudok L. nepoužiteľný. Otázka prejdenia či neprejdenia stredovej čiary vodičom vozidla Iveco bola
v trestnom konaní objasňovaná. Z výpovede žalovaného ako obžalovaného, svedkov S. i R. vyplýva, že
vodič vozidla Iveco jednoznačne prešiel do protismeru, svedok G., s istotou nepotvrdil ale ani nevylúčil,

že prešiel do protismeru a napokon svedok V. vypovedal ohľadne tejto okolnosti zmätočne a žalobkyňa
ako svedkyňa sa k tomu nevedela vyjadriť. Iní svedkovia nehody resp. iné stopy zanechané neboli. Na
základe takejto dôkaznej situácie mal potom súd preukázané, že vozidlo Iveco prešlo do protismeru,
pričom samotný vodič tohto vozidla nevypovedal v rozpore s týmto záverom. Súd potom ustálil, že
technika jazdy žalovaného bola správna, nakoľko pri náhlom vybočení nákladného vozidla Iveco do
jeho jazdného pruhu sa snažil zabrániť zrážke jediným možným spôsobom , ktorý vyústil do opustenia

vozovky.

21. Z uznesenia Krajského súdu Bratislava č. k. 4To27/2012 zo dňa 29.03.2012, ktorým Krajský
súd v Bratislave zamietol odvolanie prokurátora proti predmetnému rozsudku vyplýva, že na základe
znaleckého posudku ID. vyplynulo, že žalovaný viedol motorové vozidlo rýchlosťou od 104,5 km/h

do 115,5 km/h, a teda vyššou ako dovolenou rýchlosťou (90 km/h), čo bolo nesprávnym prvkom v
technike jazdy. Nevenovanie sa riadnemu vedeniu vozidla žalovaným bolo svedeckými výpoveďami
vyvrátené.Prekročeniepovolenejrýchlostivšaknebolotechnickoupríčinouvznikunehody.Kzabráneniu
nehody žalovaným by došlo len vtedy, ak by pokračoval v priamom smere jazdy aj po vzniku kolíznej
situácie, nakoľko vozidlo zn. Iveco sa vrátilo do svojho jazdného pruhu, avšak žalovaný to nemohol

predpokladať, nakoľko nevidel, prečo kolízia vznikla a mohol sa iba domnievať, že vozidlo zn. Iveco
bude pokračovať vo svojom pohybe doľava. Žalovaný teda reagoval stočením volantu doľava, čo bolo v
zmysle záverov znalca i princípov logiky, jediný možný spôsob. Ak bolo takého konanie bezprostrednou
príčinou opustenia vozovky jeho vozidla, v žiadnom prípade nemožno žalovanému pričítať za vznik
následku zavinenia z trestnoprávneho hľadiska.

22. Znalec L. vo svojej výpovedi uviedol, že v znaleckom posudku vychádzal z výpovedí svedkov
tak, ako je uvedené, ako aj z obsahu spisového materiálu trestného spisu a skutočností zistených
pri dokumentovaní dopravnej nehody. Vzhľadom na rozpory vo výpovediach účastníkov konštatoval
2 alternatívy priebehu dopravnej nehody. Prvá alternatíva bola taká, že vozidlo IVECO neprešlo do

protismerného jazdného pruhu a druhá alternatíva bola, že vozidlo IVECO prešlo do protismerného
jazdného pruhu. Obe tieto alternatívy sú z technického hľadiska prijateľné. Pre každú alternatívu určil
technickú príčinu vzniku dopravnej nehody, tak ako je uvedené v znaleckom posudku. V prípade
prvej alternatívy bolo technickou príčinu vzniku nehody nedostatočné venovanie sa riadeniu vozidla
vodičom Škoda. Počiatočná rýchlosť nemala vplyv. V prípade druhej alternatívy bolo technickou príčinu

vzniku nehody nesprávna technika jazdy vodiča IVECO. Obe alternatívy sú popísané a vyhodnotené
v znaleckom posudku. Ani pri jednej alternatíve priebehu nehodového deja nebola príčinou vzniku
dopravnej nehody rýchlosť vozidla Škoda. Pri druhej alternatívne pri vybočení vozidla IVECO do
protismerného jazdného pruhu, vodič vozidla Škoda nemohol technicky zabrániť dopravnej nehode.

23. Znalkyňa L. vo výpovedi uviedla, že podľa jej záveru znaleckého dokazovania, príčinou nehody
bola nesprávna technika jazdy žalovaného, žalovaný nesprávne vykonal manéver predchádzania. Tento
manéver vykonal v rýchlosti približne 105 km/h, priblížil sa na dve dĺžky auta k predbiehanému vozidlu,
pričom toto je krátka vzdialenosť na vykonanie predchádzajúceho manévru. Vozidlo, ktoré šoféroval
žalovaný nie je technicky vyspelé, aby zvládlo tento manéver predchádzania v tejto rýchlosti. Dopravná

nehoda bola bezkontaktná, to znamená že nedošlo ku kontaktu s iným vozidlom. Analýza dopravnej
bola urobená zo vstupných údajov a to z poškodenia vozidla Škoda zo stôp, zadokumentovaných
políciou zanechaných na mieste dopravnej nehody a konečnej polohy vozidla zadokumentovanej
políciou po dopravnej nehode. Do úvahy bola vzatá aj skutočnosť, že vozidlo bolo plne obsadené 4
osobami a batožinou. Čo sa týka umiestenia stojaceho auta znalkyňa vychádzala zo skutočností, ktoré

boli dané, pričom umiestnenie stojaceho vozidla, nebolo možné objektívne zistiť. Nákladné vozidlo
IVECO bezpečne prešlo okolo odstaveného auta, nakoľko, ak by urobilo tento vybáčací manéver, tak
ako vypovedali svedkovia, došlo by ku kontaktu s vozidlom Škoda, ktoré v tom čase predbiehalo.
Nebolo možné stanoviť, kedy došlo k predchádzaniu vozidla IVECO okolo stojaceho vozidla v rámcijeho jazdného pruhu. V simulácii zadala vzdialenosť Škody od vozidiel IVECA tak, ako to uviedol
vodič žalovaný, rýchlosť vozidla 105 km/h a následne vozidlo Škoda išlo v stopách tak, ako bolo
zadokumentované po nehode. Znalkyňa bola na mieste nehody približne po štyroch rokoch. Čo sa týka

druhej alternatívy priebehu nehodového deja, že žalovaný inštinktívne menil smer jazdy v dôsledku
približujúceho sa predchádzaného vozidla IVECO, k tomuto znalkyňa uviedla, že v čase priblíženia
vozidla Škoda k vozidlu IVECO, vozidlo Škoda už bolo neovládateľné, nakoľko predchádzacím
manévrom stratilo stabilitu. Túto stabilitu stratilo v dôsledku nesprávneho predchádzacieho manévra.

24.ZlekárskehoposudkuvyhotovenéhoO.c.,súdzistil,žeposudzujúcilekárpridelilúrazunavrhovateľky
bodové hodnotenie bolestného vo výške 1.485 bodov, čo predstavuje výšku náhrady za bolesť
513.037,80 Sk (1.485 x 345,48 Sk/bod za rok 2006), t.j. 17.029,74 Eur.

25. V rámci záverečného prednesu žalobkyňa uviedla, že žalovaný zodpovedá za spôsobenú škodu
v režime ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia

Krajského súdu BA 6Co/719/2013 (v konaní 6C/103/2010). Ide o objektívnu zodpovednosť, pričom
žalovaný sa jej mohol zbaviť výlučne preukázaním, že vzniku škody nemohol zabrániť ani vynaložením
všetkého úsilia. Táto otázka bola v konaní v konečnom dôsledku riešená znaleckými posudkami.
Poukázala na posudok L., z ktorého vyplýva záver, že ako príčinu dopravnej nehody určila nesprávnu
techniku jazdy, nesprávne technické prevedenie predchádzacieho manévru žalovaným, pričom vylúčila

aj možnosť podielu vozidla IVECO na vzniku dopravnej nehody a škody. Z výsluchu L. poukázala na tú
skutočnosť, že táto nepovažovala za techniky prijateľné variant B modelovaný L. Bez ohľadu na uvedené
aj zo ZP L. jednoznačne vyplýva, že technicky prijateľná je alternatíva, kde žalovaný svojou nesprávnou
technikou jazdy zavinil vznik dopravnej nehody, resp. jej vzniku predísť mohol, keby zvolil správnu
techniku jazdy. Pripustenie druhej alternatívy priebehu nehodového deja však neznamená zbavenie

sa žalovaného civilnej právnej zodpovednosti. Vzhľadom na konštrukciu objektívnej zodpovednosti je
dôkazné bremeno rozložené tak, že je úlohou žalovaného dokázať že vznik škody nezavinil. Toto
z vykonaného dokazovania nevyplýva. Ak je tu aj prípadná nejednotnosť medzi závermi znaleckých
posudkov, z ktorých druhý pripúšťa aj alternatívu B, toto nemožno stotožniť preukázaním takého konania
žalovaného, že žalovaný dopravnú nehodu resp. vznik škody nezavinil. Z tejto situácie, keď dôkazné

bremeno ťaží žalovaného má za to, že bolo úlohou žalovaného navrhovať, resp. zabezpečiť v konaní
vypracovanie revízneho znaleckého posudku prípadne zbavenie a zodpovednosti preukázať inak. Na
podklade uvedeného máme za to, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno o zbavenie sa
svojej zodpovednosti.

26. Žalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že dopravnú nehodu nezavinil a dopravná nehoda teda
aj škoda nebola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda, ktoré viedol. Ale naopak škoda
bola spôsobená prevádzkou iného motorového vozidla aj konaním inej osoby. Sám žalovaný je v
tomto prípade poškodenou osobou, ktorej vznikla škoda. Zo znaleckého posudku znalca L. ako z jeho
výsluchuvyplýva,žežalovanýnemoholvznikudopravnejnehody,tedaškodezabrániť,aniprivynaložení

maximálneho úsilia a teda nenesie zodpovednosť za vniknutú škodu. Taktiež zdôraznil, že žalovaný
nie je a ani nebol prevádzkovateľom motorového vozidla Škoda. Čo sa týka znaleckého posudku
L. ako aj jej výpovede, je potrebné zdôrazniť, že priamo z výpovede znalkyne L. vyplýva, že táto
nevykonala obhliadku motorového vozidla Škoda. Pracovala len s jednou hypotézou, ktorá bola navyše
v rozpore so svedeckými výpoveďami priamych svedkov a tieto nezohľadnila. Jej znalecký posudok

nebol zohľadnený ani v trestnom konaní, tak súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom a rovnako
v konaní 6C/103/2010. Ak žalobca poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave 6Co/19/2013 v
právnej veci 6C/103/2010 žalovaný zdôraznil, že v konaní 6C/103/2010 súd žalobu žalobkyne zamietol,
pričom konania je právoplatne skončené. Rovnako má žalovaný za to, že z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že uňho nie je daná ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody. Žalovaný

objektívne nemohol zabrániť vzniku škody ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho
považovať.

27. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

28. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.29. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

30. Medzi osobitné prípady zodpovednosti patrí zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov. Úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných
prostriedkov podľa § 427 až 431 Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej
zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie). Zákon vychádza z osobitnej

povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré sú zdrojom zvýšeného nebezpečenstva vzniku škody
na zdraví a na veciach a zároveň poškodeným umožňuje účinnú a rýchlu náhradu škody.

31. Subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je prevádzateľ.
Občiansky zákonník pojem prevádzateľ nevymedzuje. Podľa ustálenej judikatúry je ním každá fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá má faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. Vyžaduje

sa však určitá trvalosť práv dispozíciu s vecou. Ide o dlhodobejšie používanie dopravného prostriedku
na účel, na ktorý je dopravný prostriedok určený, pričom užívajúca osoba je oprávnená dopravný
prostriedok na ten účel používať. Prevádzateľom je najmä vlastník, oprávnený držiteľ (§ 130 OZ) alebo
nájomca. Prevádzateľom motorového vozidla sa stane i osoba, ktorej prevádzateľ prenechal vozidlo za
tým účelom, aby táto osoba vozidlo dlhodobo používala, o vozidlo starala, hradila aspoň prevažnú časť

nákladov súvisiace s jeho prevádzkou (napr. náklady na pohonné látky).

32. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že bolo potrebné aplikovať ustanovenia o osobitnej
zodpovednosti za škodu a to § 427 ods. 1, ods. 2 a § 428 Občianskeho zákonníka.

33. Z výsluchu žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný bol oprávneným držiteľom predmetného
motorového vozidla Škoda, ktoré používal so súhlasom svojho otca, ktorý bol vlastníkom. Žalovaný bol
teda prevádzateľom motorového vozidla zn. Škoda, keďže predmetné vozidlo, ktorým bola spôsobená
dopravná nehoda, používal dlhodobo.

34. Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná
prevádzka dopravného prostriedku, a okolnosti, ktoré súvisia s tou prevádzkou. Predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka sú
a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,
b) vznik škody,

c) príčinná súvislosť medzi a) a b).

35. Základnou podmienkou zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka je to, že ide o škodu
spôsobenú osobitnou povahou prevádzky. Pojem osobitnej povahy prevádzky Občiansky zákonník
nevymedzuje. Je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické

vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu.
Za udalosti vyvolané osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov sa podľa súdnej praxe
považujú také skutočnosti, ktoré sú objektívne spôsobilé vyvolať škodu a ktoré súvisia s prevádzkou
dopravných prostriedkov.

36. Zo skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný vykonával prevádzkovú činnosť - viedol predmetné
motorové vozidlo, v ktorom žalobkyňa utrpela škodu na zdraví, t.j. boli splnené predpoklady podľa bodov
1.) a 2.).

37. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti je príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a

prevádzkou dopravného prostriedku, ktorý škodu priamo spôsobil.

38. Zbaviť sa povinnosti nahradiť škodu je možné len v prípadoch ustanovených v zákone. Jedným z
týchto dôvodov je aplikácia ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska podmienok úspešnej
liberácie platí, že:

a) musí ísť o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,
b) škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať,
c) nejde o okolnosť majúcu pôvod v prevádzke.39. Zbavenie sa zodpovednosti prevádzateľa prichádza do úvahy, ak síce vznik škody súvisel s
okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, avšak bezprostrednou
príčinou vzniku škody bola iná okolnosť, ktorú nemožno objektívne predvídať, a tým ani škode zabrániť.

Vynaloženie všetkého úsilia treba vykladať objektívne, bez vzťahu k určitému prevádzateľovi, rozumie
sa ním všetka možná starostlivosť prichádzajúca do úvahy so zreteľom na stav vedy a techniky,
ktorú možnosť požadovať od ktoréhokoľvek prevádzateľa. Neodvrátiteľnú škodu ako dôvod liberácie
prevádzateľa môže spôsobiť subjektívna skutočnosť, ktorou je správanie tretej osoby.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 24.05.2006 došlo k dopravnej nehode,
ktorej účastníkom bol žalovaný, ktorý viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda. V predmetnom
vozidle sa viezla žalobkyňa, ktorá v súvislosti s dopravnou nehodou v predmetnom motorovom vozidle
utrpela ujmu na zdraví. Priebeh dopravnej nehody mal súd preukázaný z rozsudku Okresného súdu v
Malackách č.k. 3T 3/2011-611 zo dňa 16.01.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 4To/27/2012 zo dňa 29.03.2012, ktorým bol žalovaný spod obžaloby právoplatne oslobodený

z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutok spáchal žalovaný ako obžalovaný. Súd sa plne stotožnil
s odôvodnením tohto rozsudku, ktorý podrobne popisuje a vyhodnocuje priebeh nehodového deja.
Žalovaný predbiehal nákladné motorové vozidla zn. Iveco s maďarským evidenčným číslom T., ktoré
viedol vodič G. občan Maďarskej republiky. Žalovaný vykonal prvú fázu predbiehania, keď sa priblížil
za vozidlo zn. Iveco, prešiel do ľavého jazdného pruhu a určitý čas išiel súbežne s vozidlom zn. Iveco.

Ku kolízii došlo v čase druhej fázy predbiehacieho manévru s tým, že vozidlo zn. Iveco náhle zmenilo
smer jazdy v čase predbiehania vozidla Škoda. Následne sa vozidlo Iveco vrátilo do dráhy pôvodného
smeru jazdy a vozidlo žalovaného reagujúc na náhle vybočenie vozidla zn. Iveco opustilo vozovku, v
dôsledku čoho sa ocitlo mimo vozovky a došlo k ublíženiu na zdraví žalobkyne. Čo sa týka techniky
jazdy žalovaného a príčinnej súvislosti medzi touto technikou a vznikom následku spočívajúcom v

ťažkej ujme na zdraví žalobkyne súd sa plne stotožnil so závermi, uvedenými v trestnom rozsudku,
že vozidlo Iveco prešlo do protismeru, pričom samotný vodič tohto vozidla nevypovedal v rozpore s
týmto záverom (túto skutočnosť potvrdili aj viacerí svedkovia). Súd potom ustálil, že technika jazdy
žalovaného bola správna, nakoľko pri náhlom vybočení nákladného vozidla Iveco do jazdného pruhu
žalovaného, sa žalovaný snažil zabrániť zrážke jediným možným spôsobom, ktorý vyústil do opustenia

vozovky. Ani po vykonanom výsluchu znalkyne L. sa súd nestotožnil s variantou priebehu nehodového
deja tak, že žalovaný išiel nesprávnou technikou jazdy spočívajúcou v nedodržaní dovolenej rýchlosti a
nesprávneho predbiehacieho manévru. Rýchlosť žalovaného nebola v príčinnej súvislosti s opustením
vozovky. Žalovaný otočil volantom doľava nie z dôvodu rýchlosti svojej jazdy, resp. neovládateľnosti
svojho vozidla, ale z iného podnetu, ktorým by teoreticky mohlo byť nevenovanie sa vedeniu vozidla.

Prípadné nevenovanie sa vedeniu vozidla žalovaným nebolo v trestnom konaní preukázané.

41. Tak ako to vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu Bratislava č. k. 4To27/2012 zo dňa 29.03.2012
a znaleckého posudku L., žalovaný viedol motorové vozidlo rýchlosťou od 104,5 km/h do 115,5 km/
h, a teda vyššou ako dovolenou rýchlosťou (90 km/h), čo bolo nesprávnym prvkom v technike jeho

jazdy. Nevenovanie sa riadnemu vedeniu vozidla žalovaným bolo svedeckými výpoveďami vyvrátené.
Prekročenie povolenej rýchlosti však nebolo technickou príčinou vzniku nehody. K zabráneniu nehody
žalovaným by došlo len vtedy, ak by pokračoval v priamom smere jazdy aj po vzniku kolíznej
situácie, nakoľko vozidlo zn. Iveco sa vrátilo do svojho jazdného pruhu, avšak žalovaný to nemohol
predpokladať, nakoľko nevidel, prečo kolízia vznikla a mohol sa iba domnievať, že vozidlo zn. Iveco

bude pokračovať vo svojom pohybe doľava. Žalovaný teda reagoval stočením volantu doľava, čo bolo
v zmysle záverov znalca i princípov logiky, jediný možný spôsob ako zabrániť zrážke. Z týchto dôvodov
žalovaný predmetnú dopravnú nehodu nezavinil a vzniku následkov nemohol zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. V danom prípade dôvodom liberácie je situácia, spočívajúca v
konaní tretej osoby, ktorej konanie žalovaný nemohol predvídať a túto súd považoval za liberačný dôvod

na strane žalovaného. Vzhľadom na preukázaný priebeh dopravnej kolízie, ktorú vyvolal iný účastník
cestnej premávky (nie je predmetom tohto konania hodnotiť, či to bola prevádzková činnosť vozidla
Iveco, vozidla Tatra alebo neznámeho vozidla zaparkovaného na okraji vozovky), nie je daná príčinná
súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou žalovaného a vznikom škody. Keďže bol na strane žalovaného
preukázaný liberačný dôvod a neboli splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady škody, súd

žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

42. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.43.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

45. Napriek tomu, že boli splnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania bolo v danom prípade
potrebné sa zaoberať, či v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

46. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všímať si ak okolnosti, ktoré viedli strany
k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Ustanovenie § 257 C.s.p. slúžiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o
vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

47. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v osobných, majetkových a zdravotných pomeroch
žalobkyne. Invalidita žalobkyne bola spôsobená v dôsledku dopravnej nehody, ktorú sama nezavinila.
V dôsledku svojho zdravotného stavu a z toho vyplývajúcej majetkovej situácie nie žalobkyňa schopná
uhradiť náhradu trov konania. Taktiež súd prihliadol na skutočnosť, že v čase podania žaloby nebolo

trestné konanie právoplatne skončené a nebolo možné predvídať jeho výsledok. Bolo potrebné
prihliadnuť aj na situáciu plne úspešného žalovaného, ktorého majetková sféra môže byť nepriznaním
náhrady trov ohrozená. Súd však konštatuje, že na strane žalobkyne neexistujú reálne finančné
možnosti, ako uhradiť trovy konania žalovanému a teda trovy konania spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia si musí znášať každý sám. Vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov intervenientovi má súd

zato, že nepriznaním nedôjde k zásahu do majetkovej sféry intervenienta, ktorý v dôsledku svojej
podnikateľskej činnosti je schopný si znášať svoje trovy sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).