Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/377/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407225783
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1407225783.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, rozhodol samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej veci

navrhovateľov: 1. Ing. Y. S., 2. Ing. Q. S., obaja bytom Bratislava, I. XX, zastúpení: JUDr. Marekom
Ogurčákom, advokátom, Bratislava, Vlčkova 8/A, proti odporcom: 1. Ing. A. E., 2. PhDr. A. E., CSc.,
obaja bytom Bratislava, I. XX, zastúpení: Mgr. Petrom Dobrovolským, Bratislava, Hečkova 6, o 437,90
eura s prísl.

r o z h o d o l :

Odporcovia 1, 2 sú povinní v lehote troch dní zaplatiť navrhovateľom 1, 2 spoločne a nerozdielne
218,95 eura.

Vo zvyšku návrh zamieta.

Navrhovatelia 1, 2 a odporcovia 1, 2 sú povinní v lehote troch dní zaplatiť na účet Okresného súdu
Bratislava IV náhradu trov znaleckého dokazovania po 27,76 eura.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 29. 10. 2007 žiadali navrhovatelia súd, aby zaviazal odporcov na zaplatenie sumy
13.192,11 Sk s prísl., t. j. 437,90 eura s prísl. z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

Odporcovia nesúhlasili s návrhom a žiadali ho ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že podľa navrhovateľov odporcovia užívajú nehnuteľnosť,
parcelné č. XXXX/XX bez právneho dôvodu a neplatia navrhovateľom žiadne nájomné, čím sa na
úkor navrhovateľov bezdôvodne obohacujú. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že navrhovatelia sú
vlastníkmi parcely č. XXXX/XX o výmere 14 m2 orná pôda. Táto parcela bola vytvorená geometrickým

plánom č. 151/07, ktorý bol overený dňa 15.06.2007 Ing. X. Z.. Geometrický plán bol robený na
objednávku navrhovateľov. Zo znaleckého posudku zo dňa 28. 08. 2007 Ing. R. X. č. 171/2007, ktorý
bol prílohou návrhu súd zistil, že ročné nájomné parcely č. XXXX/XX je 4 397,37 Sk, t. j. 145,96
eura. Odporcovia popierali, že by užívali neoprávnene pozemok navrhovateľov. Sporná parcela č.
XXXX/XX vznikla bez ich vedomia, nemali vedomosť o geometrickom pláne na základe ktorého bola
vytvorená. Odporcovia poukazovali na to, že vlastníctvo aj spornej nehnuteľnosti získali na základe
kúpnej zmluvy s navrhovateľmi v roku 2000 s tým, že vôľou strán bolo odkúpiť pozemok od plota

navrhovateľov smerom k potoku. Sporná parcela sa však nachádza smerom od plota do pozemku
odporcov. K posunu plota a tým hranice od roku 2001 medzi účastníkmi nedošlo. Táto skutočnosť
nebola medzi stranami sporná. Z kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli účastníci dňa 14. 06. 2000 súd zistil,
že predávajúci boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku v katastrálnom území Záhorská Bystrica,Bratislava IV, zapísaného na LV č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X - orná pôda o výmere 2431 m2 v
celosti. Podľa geometrického plánu č. 43/2000 vyhotoveného Ing. I. Z. dňa 31. 05. 2000 sa odčleňuje z
tejto parcely nová parcela číslo 1313/17 vo výmere 1010 m2, ktorá je predmetom predaja. Podľa bodu

IV zmluvy kupujúci sa so stavom nehnuteľnosti oboznámili jej ohliadkou na mieste samom a v takom
stave ju preberajú. Podľa navrhovateľov pri zameraní v roku 2007 zistili, že odporcovia neoprávnene
užívajú novo vytvorenú parcelu č. XXXX/XX a sú toho názoru, že odporcovia sa na ich úkor bezdôvodne
obohacujú. V súčastnosti je taký stav, že navrhovatelia nemajú priamy prístup k spornej nehnuteľnosti,
pretože časť pozemku, ktorý bol medzi plotom medzi stranami a pozemkom navrhovateľov odpredali

tretej osobe. Z výsluchu svedka Ing. Michala V.a, ktorý sa podieľal na vyhotovení geometrického plánu
súd zistil, že účelom geometrického plánu bolo odčleniť časť nehnuteľnosti, ktorá patrila navrhovateľom
avšak bola za plotom, ktorý oddeľoval nehnuteľnosť účastníkov a bola v užívaní odporcov. Zameranie
hranice robil z hranice pozemku navrhovateľov na objednávku navrhovateľov. Podľa jeho názoru k
rozdielom medzi geometrickým plánom a stavom v prírode mohlo dôjsť aj omylom pri výstavbe plotu,
pokiaľ hranica nebola určená geodetom. Pri geometrickom pláne vychádzal z podkladov z katastra

nehnuteľností. Geometrické plány urobené pri kúpe nehnuteľnosti odporcov od navrhovateľov v roku
2001 nespĺňali náležitosti, napr. pri vyznačení hranice medzi pozemkami účastníkov tieto nie sú
okótované. Zo znaleckého posudku Ing. X. T. č. 2/2013 zo dňa 27. 02. 2013 a z jeho výsluchu zistil,
že analýzou nameraných hodnôt a výsledkov pri posúdení kritérií presnosti dospel k záveru, že údaje
vedené v geometrickom pláne 43/2000 nezodpovedajú skutkovému stavu (oplotenie) v čase uzatvorenia

kúpnej zmluvy zo dňa 14. 06. 2000. Účastníci konania zhodne uviedli, že jestvujúce oplotenie uznávali
ako vlastnícku hranicu, čo potvrdzovalo aj tvrdenie vyhotoviteľa geometrického plánu č. 43/2000, avšak
vyhotovením geometrického plánu č. 43/2000 ako technického podkladu pre právny úkon boli účastníci
kúpnej zmluvy uvedení do omylu. Zároveň potvrdil, že parcelu č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 14
m2 v k. ú. Záhorská Bystrica, mestská časť Záhorská Bystrica, okres Bratislava IV, zapísaný na LV

XXXX užívajú odporcovia. Znalec ďalej uviedol, že napriek tomu, že obe strany boli v domnení, že
došlo k predaju a kúpe nehnuteľnosti od plota k potoku, správna výmera pozemku, ktorý bol predávaný,
mala byť o 14 m2 väčšia, teda z 1024 m2 a nie tak, ako geodet určil vo výmere 1010 m2. Geodet
uviedol účastníkov do omylu nielen vo výmere nehnuteľnosti, ale aj v polohovom a geometrickom určení
nehnuteľnosti.

V zmysle § 70 Zákona č. 162/1999 Z.z. katastrálneho zákona hodnovernosť a záväznosť údaja katastra
sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra a to údaje o právach
k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druhu pozemku, geometrické
určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej

jednotky, alebo lesnej hospodárskej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových
poliach, údaje o bodových poliach ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné,
ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaný ako parcela registra
„E“.

V zmysle § 71 Zákona č. 162/1995 Z.z. používanie záväzných údajov katastra - záväzné údaje katastra
sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného
prostredia, hospodársku činnosť a na informačný systém o nehnuteľnostiach. Údaje katastra, ktorých
hodnovernosť je vyvrátená sa nesmú používať.

Vzmysle§46ods.1OZpísomnúformumusiamaťzmluvyoprevodochnehnuteľností,akoajinézmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

V zmysle § 40 ods. 1, 2 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zrušiť alebo zmeniť iba písomne.

V zmysle § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením neplatného
právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z

nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, ktorý sa
na úkor iného obohatil a tým na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané
len na to, aby sa vydalo tomu na úkor koho bolo získané. Majetkový prospech bol získaný plnením bez
právneho dôvodu vtedy, keď ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. Toznamená,žesaplnilo,hocichýbalaprávnaskutočnosťnajmäzmluva,nazákladektorejsaspravidlaplní.
Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli.
V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý

účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je však možný len vtedy, keď zmluvu
možno uzavrieť v akejkoľvek forme.

V zmysle § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnení záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi. Výkon práv a povinností nemožno chápať absolútne a neobmedzene, obmedzene výkon
subjektívnych práv je dané predovšetkým právom na výkon subjektívnych práv iných subjektov. Nezáleží
na tom, či ide o výkon práv rovnakého druhu.

V zmysle § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej povahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo

včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd hodnotí predovšetkým pravdivosť tohto
dôkazu, hodnovernosť výpovedí účastníkov, svedkov so zreteľom na bezprostredný dojem súdu získaný
na základe verbálnych aj neverbálnych prejavov.

V danom prípade po doplnení dokazovania v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave

č. k. 6Co 163/11-100, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu bola vrátená na
ďalšie konanie, doplnil dokazovanie o znalecké dokazovanie znalcom Ing. X. T. za účelom vyriešenia
prejudiciálnej otázky kto je vlastníkom nehnuteľnosti parcelné č. XXXX/XX o výmere 14 m2 a kto
ju užíva. Po doplnení dokazovania mal súd nesporne preukázané, že vlastníkmi predmetnej parcely
sú navrhovatelia. Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku Ing. X. T., ktorý dostatočne a

presvedčivo vysvetlil, prečo písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy nezodpovedá dohode účastníkov
a stavu nehnuteľnosti pri jej ohliadke, ktorá predchádzala uzavretiu kúpnej zmluvy. Dôvodom bola
tá skutočnosť, že účastníci boli uvedení do omylu geodetom Ing. I. Z., ktorého geometrický plán č.
43/2000 bol podkladom pre písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy. Tento geometrický plán nezodpovedá
skutkovému stavu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, keď pozemok mal byť zameraný od plota po potok

s jeho správnou výmerou 1024 m2. Kúpna zmluva uzavretá účastníkmi jednoznačne hovorí o kúpe 1010
m2 a nie 1024 m2 z čoho vyplýva, že nedošlo k odpredaju celej nehnuteľnosti v zmysle dohody strán.
Z týchto dôvodov dospel súd k záveru, že vlastníkmi pozemku parcelné č. XXXX/XX sú navrhovatelia.
Je potrebné zdôrazniť, že do roku 2007, kedy došlo k zameraniu pozemku parcelné č. XXXX/XX boli
obe strany sporu presvedčené o tom, že právny stav zodpovedá stavu, v akom odporcovia užívajú

svoj pozemok. Do podania tohto návrhu boli odporcovia dobromyseľní držitelia spornej nehnuteľnosti
a nemali dôvod pochybovať o tom, že sú jej vlastníci. K vyriešeniu vzniknutého problému, ktorý
nezavinilaanijednastranasporunedošlonapríkladodkúpenímsporných14m2,ktorézhľadiskavyužitia
navrhovateľmi nemôže mať pre nich podstatný význam pre izolovanosť tohto pozemku od ostatného
majetku navrhovateľov. Navrhovatelia nemajú priamy prístup na tento pozemok. Pre odporcov sporných

14m2môžemaťvýznam, pretožetvoriasúčasťichzáhradyodjejzískaniavroku2001.Ztýchtodôvodov
súd dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené tým, že odporcovia užívajú sporných 14 m2,
ktoré tvoria pozemok navrhovateľov parcelné č. XXXX/XX, získali bezdôvodné obohatenie. Pri určení
jeho výšky vychádzal zo znaleckého posudku Ing. R. X., ktorý určil ročné nájomné za tento pozemok
sumou 4 397,37 Sk, t. j. 145,96 eura, ako aj z toho, že pre využitie navrhovateľov sporný pozemok o

výmere 14 m2 prakticky nemá žiadny význam pre jeho izolovanosť od ostatného majetku navrhovateľov,
ako aj jeho rozlohu a šírku približne 1 m. Prihliadol však na tú skutočnosť, že tento pozemok užívajú
odporcovia ako záhradu, keďže je súčasťou nimi užívanej a vlastnenej záhrady. Z týchto dôvodov je súd
toho názoru, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby určil nájomné určené znalcom bez zohľadnenia
vyššie uvedených skutočností. Navrhovatelia uplatnili nájomné tri roky spätne od podania návrhu dňa

29. 10. 2007, t. j. za obdobie od 29. 10. 2004 do 29. 10. 2007. Pre získanie bezdôvodného obohatenia
podľa názoru súdu nie je rozhodujúce, či odporcovia boli dobromyseľní užívatelia, držitelia sporného
pozemku, ale to, či sporný pozemok užívali. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že sporný
pozemok tvorí súčasť záhrady odporcov a bol užívaný. Preto súd zaviazal odporcov na zaplatenie
získaného bezdôvodného obohatenia keď vzhľadom na vyššie uvedené dôvody znížil znalcom určené

nájomné na 50%. Vyššie nájomné by bolo z hľadiska využitia navrhovateľmi v rozpore s dobrými mravmi,
ako aj v rozpore s tým, že nielen navrhovatelia ale aj odporcovia nezavinili tento právny stav. Zavinil
to geodet pri uzavretí ich kúpnopredajnej zmluvy. Keďže účastníci neriešili vzniknutý problém, napr.
odkúpením odporcami sporného pozemku, nie je možné nepriznať navrhovateľom nárok na ochranu ichvlastníckeho práva. Možno len tento nárok obmedziť s prihliadnutím na mimoriadne skutočnosti, ktoré
nastali bez zavinenia účastníkov. Súd poukazuje na to, že účastníci by mali riešiť vzniknutú situáciu. Nie
je mysliteľné, aby naďalej zotrvali v takomto stave, ktorý v podstate obmedzuje tak navrhovateľov, ako

aj odporcov pri využívaní ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Preto zaviazal odporcov na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 218,95 eura, ktoré zodpovedajú 50% uplatnenej pohľadávky 437,90
eura za žalované obdobie od 29. 10. 2004 do 29. 10. 2007.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 OSP vzhľadom na čiastočný úspech

navrhovateľov 50% v konaní, ktorý zodpovedá čiastočnému úspechu odporcov, vyslovil súd, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zmysle § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. V danom prípade bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jurajom
Uhliarikom, ktorému na znalečnom bolo vyplatených 742,25 eura a 13,28 eura zo zložených preddavkov

účastníkmi po 350 eur a zo štátnych prostriedkov vo výške 55,53 eura. Vzhľadom na čiastočný úspech
účastníkov v konaní zaviazal tak navrhovateľov, ako aj odporcov na náhradu týchto štátom vyplatených
trov po 27,76 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): .
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. .

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.