Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/213/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615201483
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2615201483.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, č. 542 097 902 RCS Paris, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska
republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47
258 713, proti žalovanému: F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., S. XXX/XX, o zaplatenie 2.883,20 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 7C/105/2015-52 zo
dňa 21.4.2016 v zamietajúcej časti úroku z omeškania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti úroku z omeškania m e
n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 2.291,- Eur
od 14.2.2014 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti úroku z omeškania rozsudok súdu prvej inštancie p o t v
r d z u j e.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde v
rozsahu 26 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že odporca (akt. žalovaný) je povinný
zaplatiť navrhovateľovi (akt. žalobcovi) sumu 2.291,- Eur a náhradu trov konania na súdnom poplatku
za návrh (akt. žalobu) vo výške 137,07 Eur a na trovách právneho zastúpenia vo výške 228,08 Eur do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa (akt. žalobcu), vo zvyšku
súd návrh (akt. žalobu) zamieta.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b),
§ 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 3, 4
Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, s poukazom aj na procesné ustanovenie § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 23.7.2012
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca poskytol žalovanému 2.500,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal

zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 60,03 Eur. Termín konečnej splatnosti bol dátum poslednej
mesačnejsplátky,pričomkonkrétnydátummalbyťžalovanémuoznámenýpísomnepoposkytnutíúveru.
Prvá splátka bola splatná 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý.
Ďalšie splátky boli splatné 15. deň v mesiaci. Úročenie úveru bolo dohodnuté úrokovou sadzbou vovýške 12,39 % ročne, poplatok za poistenie bol vo výške 6,99 %, RPMN pri danom úvere bola 13,12 %
a priemerná RPMN bola 21,68 %. Celková čiastka splatná žalovaným bola vo výške 3.366,60 Eur. Dňa
10.2.2014 žalobca oznámil žalovanému, že ku dňu 4.2.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol na
základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.7.2012 úverový vzťah. Žalobca svoju povinnosť v
zmysle zmluvy splnil, žalovaný si však povinnosť platiť riadne a včas poskytnutý úver neplnil. Zákon
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uvádza v § 9 ods. 2 obligatórne náležitosti každej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane písmena f) uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V predloženej úverovej zmluve sa presný
dátum nenachádza. Zákon neuvedenie takéhoto údaju v zmluve sankcionuje tým, že uvedený úver
je bezpoplatkový a bezúročný. Súd žalobcovi priznal sumu 2.291,- Eur, keďže žalobca poskytol
žalovanému sumu 2.441,- Eur a žalovaný uhradil sumu 150,- Eur. Vzhľadom na bezpoplatkovosť a
bezúročnosť úveru žalobu vo zvyšnom rozsahu zamietol. Žalobca bol úspešný v 79,46 %, keďže

požadoval priznať sumu 2.883,20 Eur a súd mu priznal sumu 2.291,- Eur. Žalobcom uplatnené trovy
konania predstavujú sumu 459,54 Eur a pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 172,50
Eur a trov právneho zastúpenia v sume 287,04 Eur, ktoré v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajú z: odmena advokáta
za 2 úkony právnej služby po 111,21 Eur (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie

na súd vo veci samej) + 2 režijné paušály po 8,39 Eur + 20 % DPH. Súd preto priznal žalobcovi 79,46 %
z uplatnených trov, teda sumu 137,07 Eur na súdnom poplatku a sumu 228,08 Eur na trovách právneho
zastúpenia.

5. Proti tomuto rozsudku podal výlučne v časti zamietnutia úroku z omeškania odvolanie žalobca

prostredníctvom svojho advokáta, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zrušiťavrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Uplatnilsitrovyodvolaciehokonaniapozostávajúce
zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 30,22
Eur. Poukázal na odvolacie dôvody ust. § 205 ods. 2 písm. a), f), Občianskeho súdneho poriadku.
Argumentoval tým, že súd prvej inštancie v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého

úveru zamietol nárok žalobcu aj v časti úroku z omeškania, pričom z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé
bližšie odôvodnenie takéhoto postupu. Súd tak nesplnil povinnosť podľa § 157 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, v dôsledku čoho došlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom (poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/177/2013 zo dňa 20.2.2014, Uznesenie Najvyššieho
súdu č.k. 5Cdo/212/2013 zo dňa 10.10.2013).

6. Uznesením č. k. 25Co/213/2016-72 zo dňa 8.11.2016 odvolací súd rozhodol tak, že súd v konaní
pokračuje so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, č. 542 097 902 RCS Paris, so
sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka

zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, ako právnym nástupcom
zaniknutej strany: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase

podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), f) OSP, ktoré má ekvivalent v §
365 ods. 1 písm. e), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) - v zamietajúcej časti výlučne v rozsahu úroku z omeškania a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),
a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať čiastočný úspech, keďže v dôsledku nesprávnehoprávnehoposúdeniavecisúdomprvejinštancienemožnorozsudokvnapadnutejčastitúkajúcejsaúroku
z omeškania považovať v celom rozsahu za vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho zmenu v napadnutej časti podľa § 388 CSP.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 2.883.20
Eur, úroku 12,39 % ročne zo sumy 2.610,30 Eur od 5.2.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,25 %
ročne zo sumy 2.837,79 Eur od 5.2.2014 do zaplatenia.

9. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti sumy 2.291,- Eur a vo zvyšku žalobu zamietol (suma 592,20
Eur, úrok 12,39 % ročne zo sumy 2.610,30 Eur od 5.2.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,25 %
ročne zo sumy 2.837,79 Eur od 5.2.2014 do zaplatenia).

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v napadnutom rozsahu v časti úroku

z omeškania zamietol (8,25 % ročne zo sumy 2.837,79 Eur od 5.2.2014 do zaplatenia), z toho dôvodu,
že úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené
odvolateľom.

11. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď žalobcovi nepriznal

zákonný úrok z omeškania a bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru tak rozšíril aj na nepriznanie
zákonného úroku z omeškania.

12. Odvolací súd vyzval strany v zmysle § 382 CSP, aby sa vyjadril k použitiu ustanovení § 121 ods.
3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení k

31.1.2013, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, ktoré pri doterajšom rozhodovaní
veci nebolo použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Strany sa k použitiu predmetných ustanovení
nevyjadrili.

13.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

14.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred

1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.

16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným, fyzickou osobou, dňa
23.7.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume
2.500,- Eur (na účet žalovaného poukázaná suma 2.441,- Eur). Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté

pravidelné mesačné splátky po 60,03 Eur a celková suma na zaplatenie 3.366,60 Eur. Zmluvné strany
si ďalej dohodli RPMN vo výške 13,12%, ročnú úrokovú sadzbu 12,39 %, priemerná RPMN 21,68 %,
poplatok za poistenie 6,99 %.

18. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,

keď jej dôjde.

19. Voči prítomnej osobe (osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba)
prejav vôle pôsobí ihneď. Neprítomnej osobe (osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je vbezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť fakticky doručený (adresátom prevzatý).
Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry
dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať,

že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie
situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov.
Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či a ako i (fakticky) nedoručený (adresátom
skutočne neprevzatý) prejav vôle pôsobí voči jeho adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe
nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu

možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle (R 27/2011).

20. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.2.2014 vyplýva, že žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 4.2.2014 a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 2.883,20 Eur.
Písomnosť bola doručená na adresu žalovanému dňa 13.2.2014, čo v konaní nebolo ani zo strany
žalovaného nijakým spôsobom spochybnené.

21. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere odvolací súd považuje za zmluvu spotrebiteľskú (tak
ako to správne ustálil aj súd prvej inštancie) v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu ako právnická osoba poskytol v

rámci svojho podnikania úver žalovanému ako fyzickej osobe, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho
povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie finančných prostriedkov
formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ
zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom
vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod
(§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo
zásadylexspecialisderogatlexgeneralis,podľaktorejšpeciálnaprávnaúprava,ktorouvdanomprípade

je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred
všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

22. Ďalej odvolací súd konštatuje, že zo strany žalobcu ako odvolateľa nebolo spochybnený záver súdu
prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že predmetná zmluva neobsahuje údaj - dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2
písm. f) citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch).

23. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 2.291,- Eur ako rozdiel medzi poskytnutou sumou 2.441
Eur a zaplatenou časťou istiny splátkami žalovaným 150,- Eur.

24. Žalobca si uplatnil žalobou aj úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 2.837,79 Eur od 5.2.2014

do zaplatenia, pričom súd prvej inštancie žalobcu aj v tejto časti zamietol. Úrok z omeškania pritom
predstavuje tzv. zákonnú sankciu (považuje sa za príslušenstvo pohľadávky s poukazom na § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka citovaného v odseku 13) pre prípad omeškania dlžníka s platením peňažného
plnenia. Nárok na úrok z omeškania tak vzniká žalobcovi (veriteľovi) automaticky zo zákona a nie je k
tomu potrebná žiadna dohoda účastníkov zmluvy.

25. Vychádzajúc potom z predchádzajúceho odseku odvolací súd priznal žalobcovi zákonný úrok
z omeškania 8,25 % ročne od 14.2.2014 do zaplatenia zo sumy 2.291,- Eur žalobcovi priznanej
napadnutým rozsudkom súdom prvej inštancie, keď v konaní nebolo sporné, že žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 4.2.2014 a to oznámením (o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru)

zo dňa 10.2.2014, ktoré bolo doručené na adresu žalovaného dňa 13.2.2014, čím sa teda dostalo do
dispozičnej sféry žalovaného a preto mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Žalovaný
sa tak dostal do omeškania s úhradou sumy 2.291,- Eur (už priznanej žalobcovi súdom prvej inštancie)
od 14.2.2014 t. j. deň nasledujúci po doručení mu Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru(dňa 13.2.2014). Požadovaná a tým potom i priznaná výška úrokov z omeškania 8,25 % ročne je v
súlade so zákonom s odkazom na § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.
1 a § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, keď výška základnej úrokovej sadzby zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk ., bola 0,25 % + 8 bodov, spolu tak predstavuje priznaných 8,25 % ročne.

26. V ostatnej časti súdom prvej inštancie zamietnutých úrokov z omeškania 8,25 % ročne zo sumy
2.837,79 Eur od 5.2.2014 do 13.2.2014, zo sumy 546,79 Eur od 14.2.2014 do zaplatenia odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil s ohľadom na argumentáciu odvolacieho súdu
v zmysle odseku 24 a 25, ako aj na skutočnosť, že zo strany žalobcu nebol spochybnený záver súdu
prvej inštancie, že žaloba je dôvodná iba v časti sumy 2.291,- Eur, ktorá bola žalobcovi aj priznaná.

27. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu (odkazy na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.
9Co/177/2013 zo dňa 20.2.2014, Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo/212/2013 zo dňa

10.10.2013) odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi
osobitne vysporiadavať, keďže odvolací súd o nároku žalobcu na úrok z omeškania rozhodol. I podľa už
konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každújednupoznámku,čipripomienkuúčastníkakonania,ktorýjunastolil.Jevšaknevyhnutné,abybolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už
nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

28. S poukazom na vyššie uvádzané, odôvodňujúce čiastočne vyhovenie žalobe v časti úroku z
omeškania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 388 CSP zmenil.

29. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,

ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhrada trov konania na súde prvej inštancie aj na odvolacom

súde v rozsahu 26 %. Žalobca dosiahol v konaní čistý úspech 26 % ako rozdiel 63 % (priznaná suma
2.844,56 eur pozostávajúca z istiny 2.291,- Eur + úroku z omeškania 553,56 Eur) a 37 % (zamietnutá
suma 1696,34 Eur pozostávajúca z istiny 592,20 Eur + úroku 955,19 Eur + úroku z omeškania 148,95
Eur), pričom žiadal v konaní priznať sumu celkom 4.540,90 Eur (istina 2.883,20 Eur + vyčíslený úrok
955,19 Eur + úrok z omeškania 702,51 Eur).

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).