Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/931/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613224320
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613224320.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: G. G., D.. XX.X.XXXX, bývajúceho v C.Š., R. XXX/XX,
zastúpeného M.. M. N., advokátom so sídlom v Z. D. S., Y. X proti žalovanej: F. U. Ž. A., V..Z.., Z. Z. S.
G., B. X, IČO: XXXXXXXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou M.. W. N., Z..F..P.., so sídlom v G., X.Ž.
XX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 3. septembra 2014 č.k. 9C/213/213-25 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Žalovaná je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 38,97 eura platbou M.. M. N.,
advokátovi, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu G. Z. Z. V.

XX,G.zodňa19.1.2012,sp.zn.3C/2749/2012aodložiljehovykonateľnosťdoprávoplatnéhoskončenia
konania vedeného súdom pod spisovou značkou 9C/213/2013. Zároveň uložil žalovanej povinnosť do
troch dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania
vo výške 409,34 eura a na účet súdu zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eura.

V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa návrhom podaným na súd dňa 26.7.2013 podľa § 40 ods.

1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v zákonnej lehote domáhal zrušenia
označeného rozhodcovského rozsudku, ktorý mu bol doručený dňa 27.6.2013. Vychádzal zo zistenia,
že dňa 27.10.2008 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená poistná zmluva č. 4483590004,
obsahujúca vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (žalobcu), že bola oboznámená so
všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a ktoré
v časti XV., s názvom Rozhodcovské konanie, obsahovali rozhodcovskú doložku, ktorou sa žalovaná

a žalobca dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom (bod 1).

Po právnom posúdení veci podľa § 31 ods. 3, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1,
2, 3 a ods. 4 písm. r), § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1 až 3, § 5 ods. 2, § 40
ods. 1 a 2, § 41 ods. 1, § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dospel k

záveru, že označená poistná zmluva, ako aj rozhodcovská zmluva, uvedená vo všeobecných poistných
podmienkach, resp. v jej osobitných zmluvných dojednaniach, sú absolútne neplatnými právnymi
úkonmi. Vykonaným dokazovaním (výpoveďou svedkyne N. G., O. Ž. V. Z. H., ktorá pre žalovanú
pracovala ako sprostredkovateľka) mal totiž za preukázané, že podpis žalobcu na označenej poistnej
i rozhodcovskej zmluve nie je jeho vlastnoručným podpisom. Za žalobcu poistnú zmluvu, všeobecné
poistné podmienky i osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, podpísala jeho

manželka. Uviedol, že označenú poistnú zmluvu by nebolo možné považovať za platný právny úkon ani
v prípade, ak by bolo preukázané, že žalobca svoju manželku písomne splnomocnil na uzavretie poistnejzmluvy, nakoľko posudzovaná poistná zmluva nie je podpísaná menom a priezviskom manželky žalobcu
ako splnomocnenej zástupkyne, ale priamo menom a priezviskom žalobcu. Na základe uvedeného
potom uzavrel, že rozhodcovský súd na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky nemohol

rozhodnúť a pretože nemal právomoc vo veci konať, označený rozhodcovský rozsudok zrušil a povolil
odklad jeho vykonateľnosti. Dôvodil, že v situácii, ak právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok
je exekučným titulom spôsobilým na vymáhanie plnení v ňom priznaných žalovanej, účelom odkladu
jeho vykonateľnosti je ochrana toho, kto o odklad žiada.

Otrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1,§149ods.1a§150ods.1O.s.p.aprocesneúspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov jeho právneho zastúpenia v sume 409,34
eura. Tie vyčíslil podľa § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c), d), § 13a ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm.
a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 28.6.2013, podanie žaloby
dňa 26.7.2013, účasť na pojednávaní dňa 25.9.2013, 27.11.2013 a dňa 3.9.2014 a písomné vyjadrenie
zo dňa 1.10.2013 (spolu v sume 362,25 eura), a tiež režijný paušál za štyri úkony v roku 2013 po 7,81

eura a jeden úkon v roku 2014 po 8,04 eura (spolu v sume 47,09 eura). Doplnil, že v danej veci aplikácia
ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. neprichádza do úvahy, pretože nemožno skonštatovať, že neplatnosť
poistnej a rozhodcovskej zmluvy bola spôsobená výlučne žalobcom. Označenú poistnú a rozhodcovskú
zmluvu uzatvárali totiž za žalovanú jej sprostredkovatelia, ktorí mali byť náležite vyškolení a poučení,
akým spôsobom v prípade uzatvárania zmlúv postupovať.

Výrok o súdnom poplatku odôvodnil použitím ust. § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Uviedol, že vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v
spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa § 4 ods.
2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov žalobca pre toto konanie oslobodený od platenia

súdnychpoplatkov,pričomsúdjehonávrhuvyhovel.Pretozaviazalžalovanéhozaplatiťsúdnypoplatokz
návrhu na začatie konania. Výšku súdneho poplatku určil podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych
poplatkov vo výške 99,50 eura.

Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho výroku o trovách konania a súdnom poplatku, podala včas

odvolanie žalovaná z odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p..
Navrhovala zmeniť rozsudok v jeho napadnutej časti a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať a
neuložiť jej ani povinnosť zaplatiť súdu súdny poplatok z návrhu, eventuálne navrhovala rozsudok v tejto
časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania poukázala na skutočnosť, že nevedela a ani nemohla vedieť, že žalobca poistnú
zmluvu a rozhodcovskú doložku nepodpísal, pretože až v priebehu konania bolo zistené, že tieto
listiny podpísala jeho manželka. Mala preto za to, že súd prvého stupňa mal na tieto mimoriadne
okolnosti tohto prípadu prihliadnuť pri rozhodovaní o trovách konania a na daný prípad aplikovať ust.
§ 150 O.s.p., a to i so zreteľom na výchovný charakter súdneho rozhodnutia. Absolútnu neplatnosť

posudzovanýchprávnychúkonovtotižzavinilvýlučnežalobca,resp.jemublízkeosoby,ktoréodpočiatku
museli vedieť o tom, kto v skutočnosti zmluvy podpísal, keďže v príbuzenskom pomere so žalobcom
bola i sprostredkovateľka poistenia.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý výrok o trovách konania a súdnom

poplatku potvrdiť ako vecne správny a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho
konania v sume 69,89 eura, a to odmenu za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 61,85 eura a režijný
paušál 8,04 eura. Uviedol, že v danom prípade nejde o žiaden výnimočný prípad, ktorý by v zmysle
§ 150 O.s.p. odôvodňoval nepriznanie náhrady trov konania. Zopakoval, že pokiaľ sprostredkovateľka
poistenia nevyznačila v zmluve skutočnú osobu, ktorá zmluvu podpisovala, za toto jej pochybenie

nemôže znášať zodpovednosť.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo
výroku o trovách konania a súdnom poplatku, aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.)

a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Pretože žalovaná podala odvolanie len čo do výroku o trovách konania a súdnom poplatku,
právoplatnosť ostatných výrokov rozsudku nebola odvolaním žalovanej dotknutá (§ 206 ods. 3 O.s.p.).Predmetom odvolacieho prieskumu zostal len výrok o trovách konania a súdnom poplatku.

Odvolací súd po preskúmaní týchto výrokov napadnutého rozsudku v intenciách podaného odvolania
dospel k záveru, že v prejednávanej veci uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Postupu
prvostupňového súdu v konaní a ani jeho rozhodnutiu v tejto časti nemožno vytknúť pochybenia
zakladajúce záver o naplnení niektorého zo žalovanou uplatňovaných dôvodov odvolania.

Odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutých výrokov
preskúmavaného rozsudku.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania a súdnom poplatku v posudzovanej veci zo
správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery, správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p., ako i ust. § 2 ods. 2 veta prvá a § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Z.z.

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, a tieto ustanovenia interpretoval správne a v
súladesdlhodoboustálenouajednotnousúdnoupraxousúdovvšetkýchstupňovvSlovenskejrepublike.
Odvolací súd nemal dôvod ani v tejto prejednávanej veci sa od tohto jednotného rozhodovania odkloniť.

Správne, podrobné, zákonu zodpovedajúce a presvedčivé sú aj dôvody napadnutých výrokov rozsudku,

s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.).

Len na zdôraznenie správnosti a k jednotlivým odvolacím námietkam žalovanej považuje odvolací súd
za potrebné uviesť toto :

Otázku náhrad trov konania upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 O.s.p. a
nasledujúcich.

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods.1 O.s.p.).

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Základnou zásadou ovládajúcou rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového konania, je zásada
úspechu vo veci, vyjadrená v § 142 ods. 1 O.s.p., v ktorej sa zásadne premieta myšlienka, že ten, kto
dôvodne bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, by mal mať právo na náhradu
trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil, proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry

bezdôvodne zasahoval. Právo úspešnej procesnej strany voči neúspešnej strane konania na náhradu
trov konania vychádza zo základného princípu kontradiktórnosti sporového konania. Úspech jednej
procesnej strany je tak zároveň neúspechom jej procesného odporcu. Právo na priznanie primeranej
náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces.
Poňatie civilného procesu neumožňujúceho odstrániť zmenšenie majetkovej sféry účastníka spôsobenej

len tým, že bol nútený dôvodne hájiť svoje práva, by bolo v rozpore s požiadavkou plnej a efektívnej
súdnej ochrany. Práve z týchto dôvodov nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.
musí byť len výnimočné a môžu ho ospravedlniť iba dôvody osobitného zreteľa hodné.

Podľa ustálenej súdnej praxe aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď

sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, avšak súd
dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania úspešnému
účastníkovi celkom alebo sčasti neprizná. Súdna prax v tejto súvislosti zastáva názor, že musí ísť o
celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Úvaha súdu, či ide o
výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať okolnostiam

konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody
hodné osobitného zreteľa, súd bežne prihliada jednak na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
všetkých účastníkov konania, ako aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku a na postoj účastníkov
vpriebehukonania.Nepriznať,hocilenčiastočne,náhradutrovkonaniaúspešnémuúčastníkovikonaniamožno len za predpokladu, že v konkrétnej veci možno od takéhoto úspešného účastníka spravodlivo
požadovať, aby (hoci len čiastočne) si sám hradil jemu vzniknuté trovy konania, a to práve z konkrétne
uvedených a existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pri rozhodovaní súdu o tom, či sú

splnené podmienky ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pre výnimočne nepriznanie (úplné, či čiastočné) náhrady
trov konania úspešnému účastníkovi konania, je potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí
naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané
a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné.
Z uvedeného výkladu § 150 ods. 1 O.s.p. je zrejmé, že toto zákonné ustanovenie možno použiť iba

výnimočne a že (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak
úspešnému účastníkovi, treba posudzovať komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk
(nie iba z jedného hľadiska).
Z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku možno vyvodiť, že prvostupňový súd postupoval správne, ak
pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a rovnako
správne uzavrel, že v posudzovanej veci podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. splnené

neboli. V danej veci nejde o prípad, kedy by bol dôvod hodný osobitného zreteľa daný charakterom tohto
konaniaalebocharakteromprocesnejsituácie.Zatakýtotižbezďalšiehonemožnopovažovaťžalovanou
tvrdenú okolnosť, že až v priebehu konania bolo zistené, že posudzované listiny (poistnú zmluvu i
rozhodcovskú doložku) podpísala manželka žalobcu, o čom žalovaná pred začatím sporu nevedela a
ani nemohla vedieť. Nemožno prisvedčiť ani jej názoru, že to bol výlučne žalobca, ktorý výlučne zavinil

absolútnu neplatnosť posudzovaných právnych úkonov a v konečnom dôsledku jej neúspech v spore
v situácii, ak je z obsahu spisu i odôvodnenia rozsudku nepochybné, že žalovaná v danom právnom
vzťahu vystupovala ako dodávateľ a posudzované právne úkony (ne)uzatvoril žalobca, ktorý sa ako
spotrebiteľ nachádzal voči dodávateľovi v nerovnom postavení z hľadiska vyjednávacej sily i úrovne
informovanosti, s ohľadom na bezpochyby väčšiu profesionálnu skúsenosť žalovanej a jej lepšiu znalosť

práva. Na uvedenom pritom nemení nič ani skutočnosť, že za žalovanú konala (jej) sprostredkovateľka,
ktorá bola vo vzťahu k žalobcovi v príbuzenskom pomere.

Nakoľko odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu existenciu vád v zmysle § 205 ods. 2 písm. a)
O.s.p. v konaní nezistil a nezistil ani iné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), považuje odvolací súd podané odvolanie žalovanej
za nedôvodné.

Vzhľadom na uvedené, zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok v jeho
napadnutej časti podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p..

V odvolacom konaní žalovaná nebola úspešný, preto jej vznikla povinnosť nahradiť úspešnému
žalobcovi trovy odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia, a to z odmeny

za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 30,93 (polovica zo sumy 61,85 eura),
podľa ustanovenia § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom od 1.7.2013 a režijného paušálu za rok
2014 podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 8,04 eura, spolu 38,97 eura, a to na účet jeho právneho
zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.