Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/152/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312209476
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8312209476.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému: Z. O., nar. XX.X.XXXX, bývajúci v D., Ul. F. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpený
opatrovníčkou A. O., nar. XX.X.XXXX, bývajúcou v D., Ul. E. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov,
IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom advokátskej kancelárie v Stropkove,
Námestie SNP č. 7, Stropkov, o zaplatenie 2.040,78 eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/397/2013-99 zo dňa 17.12.2013
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného plniť a vo
výroku o náhrade trov konania a v tomto rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť 926,20 eur spolu s úrokom z
omeškania z jednotlivých tam uvedených súm. V prevyšujúcej časti konanie zastavil, vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalej, že vedľajší účastník na strane žalovaného nemá
právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému
zaplatenia sumy 2.040,78 eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.079,37 eur od 15.2.2011 do
zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že jeho právny predchodca Všeobecná úverová
banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, uzavrel so žalovaným dňa 2.5.2005 Zmluvu č. 173233021, ktorej
súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a na základe tejto poskytol žalovanému úver. Podmienky
čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky
pri neplnení a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach.
Žalovaný porušil dohodnuté podmienky s tým, že nesplácal úver riadne a včas, preto právny predchodca
vypovedal zmluvu o úvere a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Následne zmluvou o postúpení
pohľadávky túto postúpil na žalobcu, pričom ku dňu postúpenia bol dlh žalovaného 2.040,78 eur a
pozostával z istiny 1.079,37 eur, riadneho úroku 715,22 eur, úroku z omeškania 166,02 eur, ostatného
príslušenstva a poplatkov 80,17 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej
postupca deklaroval, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok, sú generované bankovým
systémom a predstavujú aktuálny záväzok žalovaného. Tento dlh žalovaný uznal v dohode o uznaní
záväzku, avšak ho neuhradil, a preto žalobca podal žalobu.

Dňa 18.9.2012 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaného a tento vzniesol námietku
premlčania nároku žalobcu. Uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému na základe
zmluvy o úvere finančné prostriedky, ktoré žalovaný nesplácal v zmysle dohodnutých zmluvných
podmienok, pričom právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlhu, a tento sa stal splatný
dňa 14.1.2008. Keďže žaloba bola podaná na súde 27.7.2012, preto vedľajší účastník vzniesol námietku
premlčania. Pokiaľ išlo o dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, táto obsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky, a preto túto treba považovať za nekalú obchodnú praktiku a nemožno
na ňu prihliadať.

Uznesením zo dňa 26.11.2013 súd žalovanému ustanovil opatrovníčku, keďže sa nepodarilo zistiť
adresu jeho pobytu.

Pred prvým pojednávaním došlo na súd podanie žalobcu, ktorým tento žiadal žalovaného zaviazať už
len na zaplatenie nepremlčaných 22 splátok vo výške 926,20 eur s príslušenstvom z jednotlivých tam
uvedených súm.

Žalobca teda zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.114,58 eur, ako aj úroku z omeškania z
tejto sumy, a preto súd konanie v tejto časti zastavil.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žiadosťou o flexipôžiku
zo dňa 2.5.2005 žalovaný požiadal právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru. Na základe
Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky reg. č. 004339401020505 zo dňa 2.5.2005, právny predchodca poskytol
žalovanému úver vo výške 49.000,- Sk pri pevnom ročnom úroku a pri RPMN 10,09 %. Žalovaný sa
zaviazal splatiť úver 60-timi mesačnými anuitnými splátkami po 1.268,39 Sk s dátumom prvej splátky
2.6.2005 a poslednej 2.5.2010. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na
poskytovanie spotrebných úverov a poistených spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011 právny predchodca žalobcu postúpil svoju
pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Podľa prílohy k tejto zmluve, žalovanému pod reg. číslom
zmluvy 004339401020505 dňa 2.5.2005 boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.626,50 eur.
Žalovaný tieto finančné prostriedky sa zaviazal splácať po 42,10 eur mesačne a ku dňu 14.2.2011 dlh
žalovaného bol vyčíslený na sumu 2.040,78 eur a pozostával z istiny 1.079,37 eur, riadneho úroku 715,22
eur, úroku z omeškania 166,02 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 80,17 eur

Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 1917607 zo dňa 14.6.2011, ktorý mal
formu doplneného formulára, v bode 2. žalovaný uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči
veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. 4339401020505. Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške
1.079,37 eur a nákladov na inkasné konania vo výške 150,- eur. V bode 3 tohto formulára žalovaný
vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Na základe vykonaného dokazovania, po čiastočnom späťvzatí návrhu, tento vo zvyšnej časti považoval
súd za dôvodný. V tejto súvislosti vec právne hodnotil podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, ustanovenia § 497
a § 502 Obchodného zákonníka. V danej veci mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 2.5.2005 a na základe
tejto bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.626,50 eur s tým, že žalovaný bol povinný vrátiť úver
dohodnutými 60-timi mesačnými splátkami po 42,10 eur s dátumom prvej splátky 2.6.2005 a poslednej
2.5.2010. Žalovaný svoju povinnosť porušil a úver nesplácal riadne a včas. Ďalej mal súd za preukázané,
že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, právny predchodca žalobcu, dlžnú sumu postúpil na
žalobcu, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky bol dlh žalovaného vyčíslený na sumu 2.040,78 eur
(istina 1.079,37 eur, riadny úrok 715,22 eur, úrok z omeškania 166,02 eur a ostatné príslušenstvo a
poplatky 80,17 eur). V súvislosti s námietkou premlčania súd citoval ustanovenie § 387, § 392 ods.
1, 2, ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka a konštatoval, že vedľajší účastník vzniesol námietku
premlčania s tým, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlhu, čím sa tento stal
splatným 14.1.2008. Žaloba bola podaná na súd dňa 27.7.2012, preto mal za to, že dlh žalovaného
je premlčaný. Súd však mal za to, že v danej veci nebolo, aby došlo k predčasnej zročnosti dlhu
žalovaného, preto v danej veci skúmal námietku premlčania a aplikoval Obchodný zákonník, konkrétne
ustanovenie § 392 ods. 2 veta prvá s tým, že v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka
ide o absolútny obchod, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom.
Keďže právna úprava premlčania je obsiahnutá v ustanovení § 387 a nasl. Obchodného zákonníka, preto
použitie ustanovení Občianskeho zákonníka pri posudzovaní otázok premlčania, neprichádza do úvahy.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca požadoval zaplatenie sumy 926,20 eur, t.j. 22 splátok po 42,10
eur a išlo o splátky, ktoré sa stali splatnými v rozmedzí od 2.8.2008 do 2.5.2010, t.j. 22 splátok splatných
4 roky dozadu od podania žaloby. Pri prvej splátke vo výške 42,10 eur, splatnej dňa 2.8.2008 žalobca
mohol uplatniť svoje právo po prvýkrát dňa 3.8.2008 a týmto dňom začala plynúť premlčacia doba,

pričom posledný deň pripadol na 3.8.2012. Žalobca podal žalobu dňa 27.7.2012, teda pred uplynutím
premlčacej doby. Posledná splátka, ktorú súd priznal žalobcovi, sa stala splatnou 2.5.2010, t.j. deň
poslednej riadnej splátky podľa zmluvy o poskytnutí flexipôžičky. Na základe uvedeného súd žalobe
žalobcu po čiastočnom späťvzatí, vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie 22 nepremlčaných
splátok po 41,10 eur, splatných v rozmedzí od 2.8.2008 do 2.5.2010, t.j. v celkovej výške 926,20 eur.
V zmysle § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov
z omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p, za použitia ustanovenia §
146 ods. 2 veta práv O.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 926,20 eur (45,38 %),
čo je neúspechom žalovaného a v časti o zaplatenie 1.114,58 eur ohľadne ktorej sumy bolo konanie
zastavené, toto procesné zastavenie zavinil žalobca, čo nemožno pripočítať na ujmu žalovaného. Z
uvedeného tak úspech, resp. neúspech žalovaného sú porovnateľne rovnaké, a preto žiadnemu z
účastníkov súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného, a to proti výroku
I. a IV.. Uviedol, že prvostupňový súd neakceptoval námietku premlčania, keď v odôvodnení rozsudku
konštatuje, že predčasná zročnosť úveru nebola preukázaná. Údaj o splatnosti dlhu žalovaného ku
dňu 14.1.2008 však jasne vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011.
Táto príloha je generovaná bankovým systémom BIS (bankový informačný systém), ktorý odsúhlasila
NBS, na základe čoho daný systém zabezpečuje dôveryhodnosť a nezameniteľnosť údajov v ňom
uvedených. Na právneho predchodcu žalobcu sa totiž vzťahu Zákon o bankách a taktiež na jeho
činnosť dohliada Národná banka Slovenska. Na základe uvedených argumentov je výstup z bankového
systému považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. Aj samotný žalobca v návrhu na začatie
konania konštatuje, že údaje, výška a špecifikácia pohľadávky sú generované bankovým systémom a sú
deklarované v prílohe o postúpení pohľadávok postupcu VÚB, a.s.. Zároveň ide o jediný dôkaz, ktorým
žalobca preukázal existenciu dlhu u žalovaného. Po vznesení námietky premlčania zo strany vedľajšieho
účastníka, však žalobca začal skutkovo prispôsobovať svoju argumentáciu tak, že k splatnosti dlhu v
skutočnosti vôbec nedošlo, preto má nárok na jednotlivé nepremlčané splátky úveru. Túto argumentáciu
žalobcu si vo svojom rozhodnutí napokon osvojil aj prvostupňový súd. Žalobca tým spochybnil vlastné
tvrdenia v návrhu na začatie konania a najmä spochybnil svoj vlastný dôkaz generovaný bankovým
systémom, ktorým preukazuje existenciu a výšku dlhu u žalovaného. Ak teda súd neakceptoval údaj o
splatnosti pohľadávky, ktorý vyplýva z výstupu z bankového systému, nemohol mať za preukázané, ani
existenciu a výšku dlhu žalovaného, pretože týmto jediným dôkazom žalobca preukazoval postúpenie
konkrétnej pohľadávky od VÚB, a.s. ako banky. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd
v napadnutej časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, súčasne si
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca vo vyjadrení na odvolanie vedľajšieho účastníka predovšetkým namietal oprávnenie vedľajšieho
účastníka podať odvolanie v tejto veci a pokiaľ išlo o jednotlivé argumenty uvádzané v odvolaní, tieto
nepovažoval za dôvodné z toho hľadiska, že návrh na začatie konania je formulárovým návrhom, ktorý
nezohľadnil konkrétnu situáciu, takže z tohto pohľadu nezodpovedal údaj o predčasnej zročnosti úveru
správnemu údaju. Výpis z bankových kníh nezohľadňuje tú skutočnosť, či bola výzva na predčasnú
zročnosť úveru doručená žalovanému, a či teda došlo k predčasnej zročnosti úveru z tohto hľadiska.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je dôvodné.

Odvolací súd z obsahu spisu, najmä z prílohy o postúpení pohľadávok VÚB zo dňa 14.2.2011 zistil, že v
uvedenej prílohe je uvedený údaj o splatnosti pohľadávky, a to dátum 14.1.2008, takže z tohto pohľadu
bolo nepochybne potrebné zistiť, či došlo k predčasnej zročnosti úveru, ako to má na zreteli ustanovenie
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva. Zo zmluvy o úvere, i zo všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s.
na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom je evidentné, že išlo o spotrebiteľský
úver, a teda bolo potrebné uplatniť ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Ďalej z úverovej zmluvy je
evidentné, že účastníci si dohodli splatenie úveru v splátkach, teda došlo k dohode v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené.

V ďalšom potom platí aplikácia ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa
nevykonal dokazovanie v tom zmysle, aby zistil, či došlo k aplikácii uvedených ustanovení a či teda
došlo k predčasnej zročnosti úveru. Ak by tomu tak bolo, potom premlčacia lehota naozaj plynie od
14.1.2008 s tým ale, že aj premlčacia lehota sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a v danom
prípade by išlo o 3-ročnú premlčaciu lehotu, a to v zmysle § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenie o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odvolací
súd ďalej poznamenáva, že nemožno prihliadať na dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku zo dňa 14.6.2011. Vzhľadom na tú skutočnosť, že uznanie záväzku v zmysle § 558 Občianskeho
zákonníka vyžaduje, aby ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní, pričom takéto vyhlásenie jednoznačne
vyžaduje, aby bolo urobené v kontexte s uznaním záväzku a nie tak, že je v predtlači uvedené v časti, kde
sa hovorí o forme splatenia záväzku. To, že žalobca mal na zreteli dohodu v zmysle § 558 OZ nasvedčuje
aj formulácia tohto textu, kde sa hovorí o uznaní záväzku, čo zodpovedá zákonnému textu § 558 OZ.
Ak by išlo o uznanie v zmysle § 110, formulácia by zodpovedala zákonnému textu, podľa ktorého dlžník
uznáva právo, nie záväzok. Neplatnosť dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku však
vyplýva z toho, že takýto právny úkon je neurčitý, keďže vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch
je evidentne formulovaná v časti dohody o forme splatenia záväzku a nie v časti o uznaní záväzku. Z
textu tejto dohody o uznaní záväzku je zrejmé, že žalobca mal v tejto predtlači na mysli právny úkon
uznania záväzku podľa § 558 OZ a nie podľa § 110 OZ.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd musel zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti a v tomto rozsahu mu vec vrátiť na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude predovšetkým zistiť, či došlo k predčasnej zročnosti úveru ku dňu
14.1.2008, pretože z tohto pohľadu bude dôležité potom posúdiť nárok žalobcu, keďže tento požaduje
zaplatenie jednotlivých splátok za obdobie od 2.8.2008 do 2.5.2010. Ak by došlo k predčasnej zročnosti
úveru ku 14.1.2008, potom je úver zročný k uvedenému dátumu a od uvedeného momentu začína
plynúť premlčacia lehota, to znamená žalobca sa nemôže už domáhať zaplatenia jednotlivých splátok
ale zaplatenia zročného úveru. Keďže žalobca popiera moment predčasnej zročnosti úveru, bude
treba urobiť dotaz na jeho právneho predchodcu, či uvedená príloha pripojená k zmluve o postúpení
pohľadávky znamená to, že došlo k splatnosti úveru k 14.1.2008. Súčasne však bude treba skúmať
splnenie podmienok, ktoré sú stanovené v § 53a ods. 9 v spojení s § 565 OZ.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.