Rozhodnutie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315208817
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:1315208817.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Y. L., štátneho občana L. republiky, bytom A.
XX, F. proti žalovanej L. U., štátnej občianke L. republiky, bytom I. I. XXX/X, M. o zaplatenie 500 eur
s príslušenstvom, na odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 18C/229/2015-35
zo dňa 17. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd povolil žalovanej splácať
jej dlh voči žalobcovi v splátkach po 20 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok p o t v r d z u j e.

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 500 eur od 21.11.2010 do zaplatenia
a nahradiť súdny poplatok vo výške 30 eur, pričom dlh jej povolil splácať v splátkach po 20 eur mesačne
vždy k 15. dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody
splátok. Vo zvyšnej časti potom žalobu žalobcu zamietol. Na odôvodnenie svojho rozsudku uviedol,
že z vykonaného dokazovania zistil, že strany sporu dňa 20.08.2010 medzi sebou uzavreli zmluvu o

pôžičke, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi pôžičku vo výške 500
eur s úrokom 15 % ročne jednorazovo v hotovosti pri podpise zmluvy. V zmluve sa účastníci dohodli, že
žalovaná je povinná pôžičku žalobcovi vrátiť jednorazovo alebo v splátkach najneskôr do 20.11.2010.
Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 488, § 559 ods. 2 a § 657 Občianskeho zákonníka. Na základe
vykonaného dokazovania mal za to, že žaloba žalobcu je prevažne dôvodná. Strany sporu medzi sebou
uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanej sumu 500 eur a žalovaná sa

zaviazala požičanú sumu vrátiť najneskôr do 20.11.2010. Žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z
predmetnej zmluvy splnil, keď žalovanej sumu 500 eur odovzdal, čo vyplynulo jednak z tvrdení žalobcu
ale aj zo zmluvy, podľa ktorej predmetná suma bola žalovanej odovzdaná pri podpise zmluvy, pričom
žalovaná tieto tvrdenia nijak nerozporovala. Žalovaná si však svoju povinnosť vrátiť požičanú sumu
peňazí nesplnila, keď túto žalobcovi nevrátila, čo mal súd preukázané zo zhodných tvrdení účastníkov.
Preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 500 eur žalobcovi. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania,
keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok včas a riadne a dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho
vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania. Ten mu súd priznal vo výške 9,25 % ročne zo sumy
500 eur od 21.11.2010, pričom deň, od ktorého je žalovaná povinná úroky z omeškania platiť, je deň
nasledujúci po splatnosti pôžičky. Žalobca však požadoval úroky z omeškania vo výške 15 % ročne od
21.08.2010. Výška úrokov z omeškania je stanovená vyššie uvedeným zákonným ustanovením, resp.

ustanovením vykonávacieho predpisu, pričom toto ustanovenie nemá dispozitívny charakter, t. z., že
účastníci zmluvného vzťahu sa na výške úrokov z omeškania nemôžu dohodnúť. Tiež je nutné zdôrazniť,že úroky z omeškania patria veriteľovi až odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu za predpokladu, že
sa dlžník dostane do omeškania, čiže svoj dlh nesplatí včas a riadne. V danom prípade sa žalovaná
dostala do omeškania až dňa 21.11.2010, teda nie 21.08.2010 tak, ako požadoval žalobca, preto úroky

z omeškania žalobcovi patria až odo dňa 21.11.2010. S poukazom na uvedené súd žalobcovi priznal
úroky z omeškania len v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu a v prevyšujúcej časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O. s. p.. V
danom prípade mal žalobca vo veci len nepatrný neúspech, preto mu súd v zmysle vyššie uvedeného
zákonného ustanovenia priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho

poplatku vo výške 30 eur. Podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. o splatnosti peňažného plnenia určeného
týmto rozsudkom súd rozhodol tak, že celú sumu povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach po 20
eur pod následkom straty výhody splátok, a to s poukazom na jej finančnú situáciu, keď je nezamestnaná
a jej celkový príjem vo výške 93 eur je tvorený dávkami v hmotnej núdzi a prídavkom na dieťa, pričom
sa stará o nezaopatrené dieťa.
2. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým súd povolil žalovanej splácať jej dlh voči žalobcovi v

splátkach po 20 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod
následkom straty výhody splátok, podal včas odvolanie žalobca. Poukázal na to, že súd prvej inštancie
rozhodol v spore bez jeho vypočutia, čím mu znemožnil predložiť dôkazy. Žalobca ospravedlnil svoju
neprítomnosť na pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie spor rozhodol a na tomto pojednávaní
súd vykonal dokazovanie len na základe výsluchu žalovanej, ktorá vypovedala účelovo a tendenčne.

Žalovanú niekoľkokrát vyzýval osobne, telefonicky, či cestou SMS správ na splatenie dlhu ale žalovaná
za celú dobu neprejavila záujem svoj dlh splatiť. Súd prvej inštancie povolením splátok vniesol do vzťahu
stránsporuprávnuneistotu,ažalobcasanemôžedostaťkdlžnejsumetakakobolovzmluvedohodnuté.
Žalovaná navyše v čase uzatvorenia zmluvy poznala svoju finančnú situáciu, pôžičku potrebovala na
úhradu svojho dlhu z podnikania. Tiež je podstatné, že žalovaná žije v spoločnej domácnosti s druhom a

tentoprispievanachoddomácnosti.Žalobcapretonavrhol,abyodvolacísúdzmenilnapadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie tak, že žalovaná mu je povinná dlh zaplatiť naraz, bez splátok, prípadne, aby tento
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a po podaní odvolania žalobcom došlo

k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie v prejednávanej veci
rozhodoval. Napriek zmene právnej úpravy odvolací súd posudzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie
o povolení splátok dlhu žalovanej voči žalobcovi podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,

pretože ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. o povolení vykonať peňažné plnenie v splátkach, podľa ktorých
súd prvej inštancie rozhodoval, nemá svoj ekvivalent v novej úprave civilného sporového konania.
5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd povolil žalovanej splácať jej dlh voči žalobcovi v

splátkach po 20 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod
následkom straty výhody splátok, ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Odvolaním žalobcu bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie iba v uvedenom výroku, preto
odvolací súd, súc viazaný rozsahom odvolania žalobcu /§ 379 CSP/ preskúmaval iba túto odvolaním
žalobcu napadnutú časť rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti sa stal právoplatným

a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu je nedotknutý /§ 367 ods. 3 CSP/.
7. V prvom rade je potrebné k odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie rozhodol v spore na
pojednávaní v jeho neprítomnosti, čím mu znemožnil uplatniť jeho procesné práva, uviesť nasledovné:
8. V predmetnom spore rozhodol súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 17.12.2015, na ktorom pred
vyhlásením rozsudku vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením obsahu žalobcom

predložených listín. O termíne tohto pojednávania bol žalobca riadne a včas zo strany súdu
prvej inštancie upovedomený zásielkou, ktorú prevzal do osobne dňa 23.11.2015. Do dňa konania
pojednávania súdu prvej inštancie žalobca svoju prípadnú neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnil
a nežiadal o jeho odročenie. Takéto podanie /ospravedlnenie spolu so žiadosťou o odročenie/ bolo súdu
prvej inštancie doručené až po uskutočnení pojednávania, dňa 18.12.2015. Súd prvej inštancie preto

správne, podľa vtedy platného a účinného ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. /“Súd pokračuje v konaní, aj
keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal
z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.“/, spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.Procesný postup súdu prvej inštancie bol zákonný a správny a týmto postupom preto nebolo nijakým
spôsobom zasiahnuté do procesných práv žalobcu.
9.Čosatýkaďalšíchodvolacíchnámietokžalobcu,vpredmetnomsporesúdprvejinštancienapadnutým

rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 500 eur od 21.11.2010 do zaplatenia a nahradiť súdny poplatok vo výške 30 eur,
pričom uvedené peňažné plnenie súd žalovanej povolil splácať v splátkach po 20 eur mesačne vždy k
15. dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok
s poukazom na finančnú situáciu žalovanej, ktorá je nezamestnaná, má príjem len 93 eur z dávok v

hmotnej núdzi a stará sa o nezaopatrené dieťa.

10. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

11. Odvolací súd z tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka-fyzickej osoby, ktoré podala žalovaná
zistil, že žalovaná je slobodná, vyučená v odbore záhradníctvo, je nezamestnaná, neevidovaná na úrade
práce, a jej jediným príjmom je pomoc v hmotnej núdzi 69,40 eur mesačne a prídavky na dieťa v sume
23,52 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s nezaopatrenou dcérou, na ktorú jej otec platí výživné
65,- eur mesačne. Bývajú v byte priateľa žalovanej. Tieto skutočnosti boli potvrdené rozhodnutím Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 03.02.2016 o zvýšení dávky pomoci v hmotnej
núdzi žalovanej ako aj rodným listom maloletej dcéry žalovanej.
12. Z uvedených skutočností je zrejmé, že jednorazové splnenie peňažného dlhu žalovanej voči
žalobcovi je skutočne nereálne. Je zrejmé, že žalovaná nemá dostatok disponibilných peňažných
prostriedkov, aby si splnila svoju peňažnú povinnosť voči žalobcovi naraz a mohla by tak byť takmer

okamžite postihnutá núteným vymáhaním pohľadávky žalobcu formou exekúcie, čím by nepochybne
došlo k zhoršeniu už tak zlých sociálnych pomerov žalovanej ako aj jej maloletého dieťaťa. Je preto
dôvodné, aby bola žalovanej poskytnutá možnosť splniť si jej peňažnú povinnosť voči žalobcovi v
primeraných splátkach. Za takéto odvolací súd považuje v zhode s rozhodnutím súdu prvej inštancie
mesačné splátky vo výške 20,- eur. Takto určená výška mesačných splátok peňažného plnenia

zohľadňuje zistené pomery žalovanej a môže viesť k splateniu celého dlhu žalovanej aj pre žalobcu v
rozumnej dobe. Prípadné negatívne dopady povolenia splátok dlhu žalovanej na majetkové postavenie
žalobcu budú zároveň eliminované tým, že omeškanie žalovanej s plnením jednej splátky bude mať za
následok zročnosť celého plnenia.
13.Odvolacísúdpretonazákladevyššieuvedenýchzáverovrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej

časti o určení splatnosti peňažného plnenia žalovanej podľa 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).