Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 2, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 20Cb/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114205637
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114205637.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

M. súd L. sudcom I.. O. E. v právnej veci žalobcu: D. P., a.s., so sídlom G. - C., P. štvrť č. XXXX/XX, W.:

XXXXXXXX, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou: S. kancelária I.. C. C., s.r.o., so sídlom
E. D., E. č. XXX, W.: XXXXXXXX, proti žalovanému: W.. P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. - Q., E. č.
XXX/XX, podnikajúci pod obchodným menom: W.. P. T., so sídlom L., E. č. XXX/XX, W.: XXXXXXXX, o
zaplatenie XXX.XXX,XX eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške XXX.XXX,XX eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,25 % ročne zo sumy XXX.XXX,XX eur odo dňa 25.01.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. V časti o zaplatenie sumy vo výške 41.472,42 eur, úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo
sumy 41.472,42 eur od 24.02.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy
107.882,17 eur od 25.01.2014 do zaplatenia, súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,33%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa svojím návrhom proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 149.354,59 eur s úrokom
z omeškania z jednotlivých dlžných súm ako aj náhrady trov konania. Svoj nárok žalobca odôvodnil

tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 22.03.2012 mandátnu zmluvu č. 06/12, predmetom ktorej bolo
komplexné spracovanie ekonomických informácii súvisiacich s prevádzkovaním stávkových hier v
prevádzke žalovaného. Časť dlhu vo výške 114.882,17 eur žalovaný uznal dňa 04.12.2013 a tento dlh sa
zaviazal splácať podľa splátkového kalendára od 09.12.2013 do 25.08.2014. Z uznaného dlhu žalovaný
uhradil sumu 7.000,- eur. Žalovaný ďalej neuhradil sumu 38.687,27 eur ako denný odvod. Žalovaný
taktiež manipuloval s tiketmi a žalobca bol nútený dňa 27.01.2014 vypnúť zariadenie TNT.

2/ Okresný súd L. vo veci samej rozhodol platobným rozkazom č. k. XXRob/XX/XXXX - 20 zo dňa
12.05.2014, ktorý bol uznesením Okresného súdu L. č. k. XXRob/XX/XXXX - 23 zo dňa 12.06.2014
zrušený podľa § 173 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu nemožnosti jeho doručenia žalovanému
do vlastných rúk.

3/ Žaloba bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 17.02.2016 spolu s prílohami a s výzvou na
vyjadrenie sa k podanej žalobe v lehote 30 dní. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

4/ Na pojednávanie dňa 02.09.2016 sa nedostavil žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania vykázané
dňom 23.08.2016 podľa § 11 ods. 3 Civilného sporového poriadku, t. j. dňom, kedy bola súdu vrátená
nedoručená zásielka. Žalobca bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas, pričom dňa 31.08.2016požiadal o ospravedlnenie účasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, keď advokát aj
žalobca sú z Popradu a u žalovaného sa predpokladá doručenie predvolania fikciou. Zároveň žalobca
a jeho právny zástupca súhlasili s tým, aby súd vec prejednal v ich neprítomnosti. S ohľadom na

ustanovenie § 183 Civilného sporového poriadku dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky na
odročenie pojednávania, keďže vzdialenosť súdu od sídla žalobcu a jeho právneho zástupcu, rovnako
tak ani vykázanie doručenia predvolania žalovanému fikciou, nie sú dôležitými dôvodmi, na základe
ktorých by bolo možné odročiť nariadené pojednávanie. Zároveň sa nejednalo ani o dôvody, ktoré by
nastali krátko pred pojednávaním.

5/ S ohľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
odročenie pojednávania a podľa § 180 Civilného sporového poriadku rozhodol, že bude pojednávať v
neprítomnosti strán a otvoril pojednávanie.

6/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu s ohľadom na § 204 Civilného sporového

poriadku, najmä návrhu na začatie konania s jeho prílohami a ďalších listinných dôkazov: Platobný
rozkaz z čl. 20, Uznesenie o zrušení platobného rozkazu z čl.23, Lustrácie na žalovaného z čl.22, 30-31,
34-36, 42-45, 46-47, 52-53, 55, 57-59, 63-65, 91-103, Správa Mestskej polície Nitra o doručovaní z čl.
74 a Ospravedlnenie z čl. 87-88.

7/ Podľa § 566 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje,
že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych
úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to
odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že
odplata bola dohodnutá.

8/ Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

9/ Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

10/ Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

11/Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

12/ Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB
podľa § 17 ods. 1 zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike ( zákon č. 659/2007
Z. z. a ďalšie všeobecne
záväzné právne predpisy SR ).

13/ K prvému dňu omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby 0,25%, teda úrok z omeškania
mohol byť najviac 8,25%.

14/ Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca a žalovaný medzi sebou uzatvorili mandátnu zmluvu

č. 06/12 zo dňa 22.03.2012, predmetom ktorej bolo komplexné spracovanie ekonomických informácii
súvisiacich s prevádzkovaním stávkových hier v prevádzke žalovaného. Rozsah plnenia predmetu
zmluvy je určený v článku II. zmluvy a tento bol upravený tiež v Dodatku č. 1 zo dňa 03.12.2013.
Odvádzanie tržieb na účet mandanta ( žalobcu ) je upravené v článku II. bod 3 a v ňom uvedené body
9, 10 a 11 ( č. l. 8 v súdnom spise ), z ktorých je zrejmé, že celá tržba z TNT je vlastníctvom žalobcu a

má charakter zverených prostriedkov, pričom výbery tržieb z TNT je oprávnený vykonávať žalovaný, a
to aj čiastkovo mimo mesačnej uzávierky, avšak v prípade presiahnutia finančnej čiastky 500,- eur bol
žalovaný ako mandatár povinný túto odviesť na účet žalobcu ihneď v prvý nasledujúci pracovný deň.
Doplatok k tržbe bol žalovaný povinný odviesť na účet žalobcu nasledujúci pracovný deň po mesačnejuzávierke. Žalovaný však v rozpore s touto zmluvou neodviedol žalobcovi denné tržby. Uznanie dlhu
zo dňa 04.12.2013 ( na č. l. 13 - 14 v súdnom spise ) spísané medzi žalobcom a žalovaným, obsahuje
uznanie dlhu v časti istiny 114.882,17 eur ako nevysporiadanú pohľadávku z roku 2013, kde v uznaní sa

nachádzaajrozpisjednotlivýchpoložiektvoriacichuznávanúsumu.Zobsahudohodyjezrejmé,žesumu
114.882,17 eur žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky a túto sa zaviazal uhradiť formou splátok ( spolu
40 splátok ). Žalovaný v dohode vyhlásil, že dlžnú sumu uhradí najneskôr do 25.08.2014. Žalovaný do
dňa podania návrhu uhradil len prvých sedem splátok, každú vo výške 1.000,- eur.

15/ Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu
je podaná čiastočne dôvodne.

16/ Žalobca a žalovaný vystupovali pri uzatváraní mandátnej zmluvy a jej dodatku, ako aj pri dohode
o uznaní dlhu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto vzťah medzi žalobcom a žalovaným je
obchodnoprávny.

17/ Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 107.882,17 eur, a to z dôvodu, že túto žalovaný
uznal písomne a čo do dôvodu a výšky nemal súd o tejto časti uplatneného nároku súd pochybnosti.
Uznanie dlhu zo dňa 04.12.2013 spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Žalovaný písomne uznal sumu
114.882,17 eur, z ktorej uhradil čiastku 7.000,- eur, a preto súd z titulu uznania dlhu zaviazal žalovaného

na úhradu sumy 107.882,17 eur.

18/ Čo sa týka nároku na zaplatenie sumy 41.472,42 eur, v tejto časti súd žalobu zamietol, nakoľko
žalobca svoj nárok nepreukázal. V žalobe sa žalobca vyjadril k čiastke 38.687,27 eur, že sa jedná
o denný odvod. K čiastke 2.785,15 eur neuviedol žalobca vôbec žiadne skutočnosti svedčiace o

dôvodnosti uplatneného nároku. Súdu bol spolu so žalobou predložený žalobcom vypracovaný „Stav
pohľadávky k 30.01.2014“ ( na č. l. 15 súdneho spisu ), kde sa v tabuľke „prehľad úhrad za obdobie
nútenej správy“ v treťom riadku píše, že Denný odvod k 27.01.2014 je vo výške 38.687,27 eur, avšak
žalobcom vypracovaný zoznam nie je dôkazom preukazujúcim nárok na uhradenie tejto sumy. Zároveň
nie je zrejmé, čo predstavuje položka denný odvod, nakoľko definícia tržby je daná v ustanovení článku

IV bod 2 mandátnej zmluvy, avšak zo zoznamu pohľadávok nie je zrejmé, či denným odvodom je tržba,
resp. akým spôsobom bola určená výška denného odvodu. Žalobca ako iniciátor súdneho konania, mal
dôkaznú povinnosť, avšak v časti o zaplatenie sumy 41.472,42 eur dôkazné bremeno neuniesol a nárok
na zaplatenie tejto časti istiny nepreukázal spôsobom, o ktorom by neboli pochybnosti a z ktorého by
bolo možné konštatovať záver, že žalovaný bol povinný aj v tejto časti plniť žalobcovi.

19/ Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil, že žalovaný je povinný zaplatiť mu o. i. sumu
41.472,42 eur, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto
skutočnosti.
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu

zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uplatnený nárok. Pokiaľ takéto skutočnosti neboli preukázané,
žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Ako dôkazy žalobca uviedol a predložil
súdu 1/ uznanie dlhu a 2/ stav pohľadávky ( žalobcom vytvorený zoznam pohľadávok voči žalovanému ).
Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i
vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť

za nedokázanie tvrdených skutočností, to jest neunesenie tzv. dôkazného bremena.

20/ Keďže súd zamietol žalobcov návrh na zaplatenie sumy 41.472,42 eur, nemohol z danej sumy
41.472,42 eur priznať ani žalobcom uplatnené príslušenstvo, preto žalobu zamietol aj v časti zaplatenia
úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 41.472,42 eur od 24.02.2014 do zaplatenia.

21/ Keďže je žalovaný so zaplatením sumy 107.882,17 eur v omeškaní, patrí žalobcovi popri istine aj
úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne odo dňa 25.01.2014, keďže nedodržaním akejkoľvek splátky
sa v zmysle Uznania dlhu, stal zostatok dlžnej čiastky okamžite splatným. Súd v danom prípade priznalžalobcovi nárok na úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške, nakoľko nárok na úrok z omeškania
vo výške 0,05% denne ( 0,05% denne = 18,25% ročne ) žalobca nepreukázal. Žalobca nemal so
žalovaným uzavretú zmluvu o výške úroku z omeškania, preto s ohľadom na ustanovenie § 369 ods.

1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy má nárok na úrok z omeškania podľa
predpisovobčianskehopráva.PodľadohodyvUznanídlhusažalovanýsožalobcomdohodlinadenných
úrokoch po dobu vysporiadania pohľadávky, avšak zo znenia Uznania dlhu je zrejmé dohodnutie úroku,
nie úroku z omeškania, pričom splatnosť úroku doposiaľ ani nenastala. Vzhľadom na neexistenciu
dohody o úrokoch z omeškania súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne

z dlžnej sumy. V časti prevyšujúcej 8,25% ročne, t. j. v časti 10% ročne, súd úrok z omeškania zo sumy
107.882,17 eur od 25.01.2014 do zaplatenia zamietol.

22/ Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti zviazal súd žalovaného k povinnosti zaplatiť sumu
107.882,17 eur spolu s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 107.882,17 eur odo dňa 25.01.2014
do zaplatenia.

23/ Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24/ Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

25/ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26/ Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

27/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
keď určil mieru čistého úspechu žalobcu v rozsahu 44,46%. Úspech žalobcu je v rozsahu 72,23%
( 107.882,17 eur ) a neúspech žalobcu v rozsahu 27,77% ( 41.472,42 eur ), teda čistý úspech žalobcu
predstavuje rozdiel 72,23 - 27,77, t. j. 44,46%.

28/Podľa§232ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkulehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

29/ Lehotu na splnenie povinnosti - 3 dni od právoplatnosti rozsudku - tak určil súd podľa § 232 ods.
3 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého,
ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.