Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/191/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211346
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116211346.6

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: C. E., L.. XX.X.XXXX,
J. D., T. XXX/XX, zastúpená: JUDr. Ľubomíra Bašistová Vírová, advokátka so sídlom Spišská Nová Ves,
Zimná 62, p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, o povinnosť zdržať sa vykonávania dohody o zrážkach zo mzdy a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa pôvodnou žalobou zo dňa 27.5.2016 sa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy č. XXXXXX-XXXXX k zmluve o úvere zo dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi žalovaným ako

veriteľom a žalobkyňou ako spoludlžníkom. Žalobu odôvodnila tým, že bola spoludlžníčkou v úverovej
zmluve, ktorú uzavrela ako dlžníčka T. T. so žalovaným. V zmluve sa síce uvádza, že menovaná
ju uzavrela ako podnikateľka, ale to, že úver potrebuje na súkromné účely povedala aj zástupcovi
žalovaného, ktorý zmluvu uzatváral. Vyslovila preto názor, že jedná sa o spotrebiteľský úver a zmluvu je
potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa mala postavenie
spotrebiteľa a preto je potrebné aplikovať aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyni

nebolo vysvetlené, čo je to pristúpenie k záväzku, blankozmenka, ktorú podpísala a ktorá navyše
bola v rozpore so zákonom (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.). Nevedela o tom, že podpísala aj
dohodu o zrážkach zo mzdy, nemala ju k dispozícii a dozvedela sa o nej až keď žalovaný požiadal jej
zamestnávateľa o realizáciu spomínanej dohody. Zmluva o revolvingovom úvere navyše neobsahuje
podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/, y/ a preto úver sa považuje za bezúročný a
bezpoplatkový.

2. Zmluva podľa žalobkyne obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky - ako zaplatenie odmeny
za úver vo výške 3.024 Eur v deň podpisu zmluvy, pričom aj výška odmeny predstavujúca viac ako 50%
úveru je neprimerane vysoká. Poukázala na to, že žalovaný v skutočnosti poslal dlžníčke na účet 2.400
Eur, v čase vyplnenia zmenky už požadoval 6.798,60 Eur. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje
obísť súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nie sú neprijateľné pre spotrebiteľov. Zrážky zo mzdy sú

vykonávané napriek neexistujúcemu súdnemu rozhodnutiu, ktoré by judikovalo sporný právny inštitút.
Takýto postup je v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS, keďže členské štáty majú zabezpečiť, aby v
záujmespotrebiteľovexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcov alebo dodávateľov.

3. Žalobkyňa vyslovila tiež názor o neurčitosti spornej dohody a teda jej absolútnej neplatnosti podľa

§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nedostatočne špecifikovala výšku pohľadávky a tiež výškuzrážky, nakoľko podľa dohody, ak nebude v niektorom mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej
výške, má byť zrážka v nasledujúcom mesiaci zvýšená nad dohodnutú sumu.

4. Žalovaný listom z XX.X.XXXX požiadal zamestnávateľa žalobkyne o zaplatenie sumy 7.211,39 Eur a
to napriek predchádzajúcim úhradám, pričom žalobkyňa nemá vedomosť z čoho táto suma pozostáva.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Žalobkyňa nie je spotrebiteľka, keďže pristúpila podľa § 533 ods.
1 Občianskeho zákonníka k obchodnoprávnemu záväzkovému vzťahu a preto nie je možné aplikovať

právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľov. Zdôraznil, že dlžník je označený v úverovej zmluve
ako fyzická osoba - podnikateľ IČO-m, žalovanému predložil príslušné osvedčenie o živnostenskom
oprávnení a dňa XX.X.XXXX podpísal aj žiadosť o poskytnutie úveru, v ktorej opäť vyplnil údaje ako
podnikateľský subjekt a uviedol aj predmet svojho podnikania. Neskôr XX.X.XXXX dlžníčka požiadala o
odklad splátok z dôvodu, že jej neboli vyplatené faktúry a provízie od odberateľov, čím potvrdila, že úver
súvisel s jej podnikaním. V príslušnej úverovej zmluve hneď v úvodných ustanoveniach bolo uvedené, že

úver sa poskytuje na výkon podnikateľskej činnosti. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný sa zaoberá
výkladom písomného právneho úkonu najmä s poukazom na § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo 81/2011 zo dňa XX.X.XXXX a zdôraznil, že
podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva
z jazykového vyjadrenia právneho úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu,

ale nemožno ním prejav vôle dopĺňať. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-464/01
(Johann Gruber proti Bay Wa AG), v zmysle ktorého ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana
nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. K podobnému
záveru dospel aj nemecký spolkový súdny dvor vo veci sp. zn. VIII. ZR 91/04 zo dňa 22.12.2004, v
zmyslektoréhopokiaľspotrebiteľpredstiera,žejepodnikateľom(alebovtomtosmereuvediedodávateľa

do omylu) je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je
potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, nakoľko dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného
práva.

6. Žalovaný namietal tiež absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti

dohody a vytkol žalobkyni, že v žalobe neviedla žiadnu skutočnosť na splnenie tejto požiadavky.
Zdôraznil, že napadnutá dohoda predstavuje zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, jej obsah
určuje zákonná úprava. Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje zákaz zrážok zo mzdy na
základe dohody medzi dodávateľom a dlžníkom. Je vecou vnútroštátneho zákonodarcu, aby si sám
stanovil podmienky za akých je použitie tohto hmotnoprávneho inštitútu možné alebo nie.

7.Žalovanýnesúhlasilanisnámietkouoneurčitostivýškypohľadávkyavýškyzrážokzomzdy.Postačuje
ak je uvedené o aký právny vzťah ide a na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne. Poukázal pritom
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 25Cdo/140/2006. Zdôraznil tiež, že výška zrážky zo mzdy je vždy
stanovená zákonným obmedzením - nesmie byť vyššia ako pri exekúcii.

8. V priebehu sporu písomným podaním zo dňa 1.3.2017 žalobkyňa zmenila žalobný petit tak, že žiadala
zaviazať žalovaného, aby sa zdržal vykonávania napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy a túto zmenu
odôvodnila novým sporovým poriadkom, konkrétne s poukazom na § 137 CSP.

9. Súd túto zmenu žaloby pripustil uznesením č.k. 11C/191/2016-75 zo dňa 4.4.2017.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkov T. T. S. O. K., písomným vyjadrením
žalovaného, zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa XX.X.XXXX, splátkovým kalendárom, listom
žalovaného zo dňa XX.X.XXXX o realizáciu zrážok zo mzdy, dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa

XX.X.XXXX, zmenkou, žiadosťou o poskytnutie úveru zo dňa XX.X.XXXX, osvedčením o živnostenskom
oprávnení T. T., výpisom zo živnostenského registra ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:

11.DňaXX.X.XXXXžalobkyňaakospolužiadateľkaaT.T.akožiadateľkapodpísaližiadosťoposkytnutie

G. Ú., ktorú adresovali žalovanému. V bode V. sú vypísané identifikačné údaje žiadateľa o poskytnutie
úveru, ak je podnikateľským subjektom. V tomto bode je identifikovaná T. T. uvedením IČ-a, ako predmet
podnikania je uvedené sprostredkovanie pôžičiek, doložené bolo osvedčenie o jej živnostenskom
oprávnení.12. Podľa výpisu zo živnostenského registra k XX.X.XXXX T. T. mala živnostenské oprávnenie od
XX.X.XXXX s predmetom podnikania D. G. Ú. S. G..

13. Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá písomná zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX
medzi veriteľom - žalovaným a dlžníkom T. T. a žalobkyňou ako spoludlžníkom s tým, že zmluva je
uzatvorená podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka. Pod označením zmluvy sa nachádza označenie
jej účastníkov, dlžníčka T. T. je uvedená so sídlom podnikania, IČOm a údajom, že je zapísaná v

živnostenskom registri Obvodného úradu G. reg.č. XXX-XXXXX. Nasleduje bod 1 „predmet zmluvy“, v
ktorom sa uvádza, že veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné
prostriedky vo výške 5.424 Eur (ďalej iba „úver“).

14. Splatnosť úveru bola dohodnutá v bode 2 zmluvy tak, že dlžník sa zaviazal splatiť úver v 48
mesačných splátkach po 113 Eur podľa splátkového kalendára tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

Za poskytnutie úveru sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky
za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena bola vyčíslená na 3.024 Eur a bola splatná ku dňu poskytnutia
úveru (bod 4.1 zmluvy).

15. V bode 5.1 zmluvy sa konštatuje, že záväzky dlžníka vyplývajúce z tejto zmluvy budú zabezpečené

dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvorenou s dlžníkom a spoludlžníkom.

16. Zmluva v bode 12 obsahovala dohodu o zmluvnej pokute pri rôznych porušeniach povinností dlžníka.
Všetci účastníci zmluvy podpísali 17.7.2013 aj splátkový kalendár, z ktorého vyplýva, že prvá splátka
bola splatná 19.8.2013 a posledná 19.7.2017.

17. V ten istý deň - XX.X.XXXX na osobitných listinách žalobkyňa a dlžníčka Katarína Krausová uzatvorili
so žalovaným aj dohodu o zrážkach zo mzdy. V nej sa uvádza, že žalovaný má pohľadávku voči T. T.
zo zmluvy o revolvingovom úvere, v ktorej spoludlžníkom je žalobkyňa a ktorá predstavuje základný
úver 5424 Eur, príslušenstvo úveru, prípadné uplatnené zmluvné pokuty a ďalšie prípadné pohľadávky

vzniknuté na základe alebo súvisiace s danou zmluvou. Strany v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka
dohodli, že zamestnávateľ spoludlžníka je povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky
zo mzdy vo výške 113 Eur mesačne. Výslovne si dohodli aj to, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek
mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale v nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania
príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci zvýšená

nad dohodnutú výšku a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych
predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko do doby úhrady
všetkých pohľadávok v omeškaní.

18.ListomzodňaXX.X.XXXXžalovanýpožiadalzamestnávateľažalobkyne-spoločnosťG.G.D..O..M..

o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom svoju pohľadávku vyčíslil na 7.211,39 Eur. Uviedol, že podľa
splátkového kalendára ostáva uhradiť sumu 2.924 Eur, ale keďže klient bol v omeškaní, bola mu
vystavená zmluvná pokuta.

19. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že T. T. je jej známa a požiadala ju, aby išla jej za ručiteľku

pôžičky 3.000 Eur, obe sa za tým účelom dostavili do prevádzky žalovaného. Jeho zástupcovi mala T.
T. povedať, že peniaze potrebuje na súkromné účely, že potrebuje vyplatiť škôlku deťom. Naraz jej dali
podpísať viacero listín, ktoré si nestihla ani prečítať, keďže zástupca spoločnosti sa ponáhľal, lebo ho
čakaliďalšíklienti.Vôbecnebolaupozornenánato,žepodpisujeajdohoduozrážkachzomzdy.Uviedla,
že ak by bola upozornená na túto dohodu, nepodpísala by ju, ale dôvod súdu nevedela vysvetliť.

20. Vypočutá bola T. T. ako svedkyňa. Uviedla, že od žalovaného brala úver 2.400 eur na úhradu
nedoplatku na nájomnom za byt. Nevedela však na 100% uviesť, či pri uzatváraní úverovej zmluvy
povedala, že úver potrebuje na súkromné účely. Určite si však ona, aj žalobkyňa, prečítali prvú stranu
zmluvy, označenie účastníkov zmluvy, výšku úveru, mesačné splátky. Tvrdila, že žiadne iné listiny už

nepodpisovali a nepamätala si, že by podpísali aj dohodu o zrážkach zo mzdy.

21.SvedokO.K.vminulostipracovalprežalovanéhoakofinančnýagentatútočinnosťukončilpredtromi
rokmi. V mene žalovaného uzatváral predmetnú úverovú zmluvu so žalobkyňou a T. T. vrátane spornejdohody o zrážkach zo mzdy. Prehlásil, že Katarína Krausová sama prišla s tým, že potrebuje úver na
podnikanie, preto s ňou najprv na základe jej údajov vypísal žiadosť o poskytnutie úveru a vzhľadom na
to, že u žalovaného mala nesplatené úvery, informoval ju o tom, že musí mať spoludlžníka. Ním sa stala

žalobkyňa, ktorú mu T. T. predstavila a aj v prítomnosti žalobkyne pri uzatváraní úverovej zmluvy sa
spomínalo, že úver sa poskytuje na podnikanie. Zdôraznil, že pred podpísaním úverovej zmluvy obom
dlžníčkam vysvetlil každú listinu, ktorú následne podpísali, úverovú zmluvu prešiel stranu po strane a
vysvetlil im aj dohodu o zrážkach zo mzdy.

22. Súd predovšetkým sa musel vysporiadať s tým, či žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa v
predmetnej úverovej zmluve. Žalobkyňa je totiž spoludlžníčkou úveru poskytnutého T. T. a to na základe
pristúpenia k dlhu podľa § 533 Občianskeho zákonníka ako je výslovne uvedené v bode 5.8 predmetnej
úverovej zmluvy.

23. Podľa 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní

za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

24. Súd zastáva názor, že pristupujúci k záväzku nemôže ovplyvniť charakter tohto záväzku.

Rozhodujúce pre jeho posúdenie je charakter záväzku dlžníka. Pristupujúci k záväzku totiž neuzatvára
úverovú zmluvu ako jej dlžník a preto nemožno uvažovať o spotrebiteľskej zmluvy medzi veriteľom a
pristupujúcim k záväzku, ak právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom nemá charakter spotrebiteľskej
zmluvy. Právny vzťah medzi veriteľom a pristupujúcim k záväzku sa teda odvíja od právneho vzťahu
medzi veriteľom a dlžníkom. Z toho dôvodu bolo potrebné vyhodnotiť právny vzťah medzi žalovaným

ako veriteľom a T. T. ako dlžníkom, teda či menovaná mala postavenie spotrebiteľa a či uzavretú zmluvu
je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

28. Podobná definícia spotrebiteľa je vymedzená aj v § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Podľa citovaného ustanovenia spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá

nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

29. V danom prípade T. T. bola jasne v úverovej zmluve označená ako podnikateľka, sama predložila k
nej živnostenské oprávnenie a jasne v zmluve hneď v prvej časti je uvedený aj účel úveru - podnikanie
menovanej. Tomu korešponduje aj jej žiadosť o poskytnutie úveru spísaná a podpísaná aj žalobkyňou

niekoľko dní pred uzavretím úverovej zmluvy. Potrebné si je uvedomiť to, že nie je dôležité na aký účel
v skutočnosti dlžník peniaze použil (teda či na súkromný účel), ale rozhodujúce je to, na aký účel bol
úver poskytnutý a či dlžník uzatváral úverovú zmluvu ako podnikateľ. Vyplýva to z vyššie citovaných
zákonných ustanovení a napokon je to aj logické, keďže veriteľ nemá možnosť overiť, na čo skutočne
dlžník úver použil a teda musí byť chránená jeho dobrá viera vyplývajúca z dohody s dlžníkom o účele

poskytnutia úveru.

30. Súd vyhodnotil v tomto smere všetky vykonané dôkazy, predovšetkým písomnú zmluvu podpísanú
žalobkyňou a dlžníčkou, v ktorej zrozumiteľne je hneď na prvej strane zmluvy a na začiatku jej textu
jasne uvedený účel úveru - podnikanie T. T., jasne je menovaná uvedená v zmluve ako podnikateľka

a aj jej žiadosť o povolenie odkladu splátok poukazuje na problémy v podnikaní. Samotná dlžníčka
pritom na súde nevedela jednoznačne povedať, čo konkrétne uviedla pri uzatváraní zmluvy teda,
že či úver potrebuje na súkromné účely, ale za najdôležitejšiu súd považoval výpoveď svedka O.
K., ktorý jednoznačne uviedol, že úver bol poskytnutý T. T. ako podnikateľke na jej podnikanie.Tvrdenie žalobkyne o tom, že nevedela čo podpisuje sa ukázalo ako nepravdivé. Jednoznačne ho
vyvrátil spomínaný svedok K., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňu, ako aj dlžníčku Katarínu
Krausovú upozornil aj výslovne na dohodu o zrážkach zo mzdy a vysvetlil im tento inštitút. Súd pritom

nemá dôvod jeho výpovedi neveriť, keďže už niekoľko rokov nie je v žiadnom právnom vzťahu so
žalovaným a preto jeho výpoveď súd považuje za hodnovernú, na rozdiel od výpovede svedkyne T.. Tá
totiž je osobne zainteresovaná v danom právnom vzťahu. Navyše ťažko možno veriť svedkyni, ktorá
prehlási na pojednávaní, že žiadne iné listiny ako úverovú zmluvu nepodpisovala, keď je nesporné,
že boli podpísané viaceré ďalšie listiny - sporná dohoda, rozhodcovská zmluva, splátkový kalendár,

blankozmenka.

31. Súd opakovane zdôrazňuje, že nie je relevantné na aký účel v skutočnosti dlžník úver použije,
navyše však aj v tomto prípade sa žalobkyňa a dlžníčka ani nezhodli, keď žalobkyňa hovorila o vyplatení
škôlky deťom a svedkyňa Krausová o vyrovnaní dlhu na nájomnom za byt. Napokon aj v žiadosti o
úver spracovanej niekoľko dní pred samotnou zmluvou jasne bolo uvedené, že o úver žiadala T. T. ako

podnikateľka a o tom mala vedomosť aj žalobkyňa, keďže aj ona túto žiadosť podpísala.

32. Súd pripomína, že aj podľa európskej judikatúry je potrebné chrániť dobrú vieru dodávateľa pri
zmluvnom vzťahu s osobou, ktorá sa domáha priznania statusu spotrebiteľa. Napr. z rozsudku Súdneho
dvora EÚ C-464/01 z 20.1.2005 vov eci Johann Gruber proti Bay Wa AG vyplýva, že súd za účelom

posúdenia charakteru zmluvy (či ide i spotrebiteľskú zmluvu) musí zohľadniť všetky rozhodujúce
skutkové okolnosti, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu. Nie je potrebné zohľadňovať okolnosti, o ktorých
mohol 2.účastník zmluvy vedieť pri uzatváraní zmluvy, s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá sa
dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u 2.účatníkca zmluvy mohla oprávnene vzbudiť
dojem, že koná sa podnikateľské účely.

33.Žalobkyňa vlastne žiadny dôkaz o tom, že T. T. uzatvorila úverovú zmluvu ako spotrebiteľka okrem
svojej vlastnej výpovede nepredložila a za tejto dôkaznej situácie súd nemohol dospieť k inému záveru
než ktorý bol prejavený v písomnej zmluve podpísanej samotnou žalobkyňou. Preto jej argumentácia
opierajúca sa o § 52 a násl. Občianskeho zákonníka alebo zákon č. 129/2010 Z.z. je nedôvodná.

34. Súd preto posúdil úverovú zmluvu podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka. Nezistil pritom žiadny
dôvod absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy, ktorú posúdil aj v zmysle všeobecných ustanovení o
platnosti právneho úkonu - § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Dlžníčka v podstate získala peňažné
prostriedky vo výške 2400 Eur, za čo mala veriteľovi zaplatiť celkovo 5.424 Eur v 48 mesačných

splátkach, čo predstavuje 126% navýšenie ale za 4 roky, teda za jeden rok úrok predstavuje 31,5%. Pri
podnikateľskomúveresúdtakýtoúroknepovažujezarozpornýsozásadoupoctivéhoobchodnéhostyku.

35. Súd nezistil ani žiadny dôvod neplatnosti samotnej dohody o zrážkach zo mzdy. Je nesporné, že
žalobkyňajupodpísala.Dohodamávšetkypotrebnénáležitosti,pohľadávkajedostatočneidentifikovaná

uvedenímúverovejzmluvy,výškyzákladnejpohľadávkyzúveru-5424Eurapokiaľideozmluvnépokuty
apríslušenstvo,totoaniniejemožnévopredkvantifikovaťvzhľadomnato,ženiejemožnévopredvedieť
aký druh a s tým súvisiaca výška zmluvnej pokuty bude uplatnená. Jasné je uvedená aj výška zrážok
zo mzdy, navyše absencia výšky zrážok nečiní dohodu neplatnou. Platí zákonná úprava, podľa ktorej
zrážky zo mzdy nesmú presiahnuť sumu, ktorá je prípustná pri výkone rozhodnutia a tento princíp je

aj zakomponovaný v napadnutej dohode (napr. rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 9Co/53/2016-110
zo dňa 19.1.2017).

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V spore
v celom rozsahu bol úspešný žalovaný a keďže súd nezistil žiadny dôvod pre použitie ustanovenia §

257 CSP, ktoré je možné aplikovať len vo výnimočných prípadoch, súd vzhľadom na zásadu pomeru
úspechu v spore priznal úspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania.

37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.