Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/93/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316218984
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316218984.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov
JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky: Ing. R. Ľ., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P., O. XX, zastúpená: JUDr. Ivana Pivolusková, advokátka, so sídlom Dr. Vladimíra
Clementisa 10, Bratislava, proti odporkyni: Š. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Q. V. X, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 06. decembra 2016, č.k. 7C 260/2016-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

V súvisiacej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie napadnuté
uznesenie m e n í tak, že odporkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Odporkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporkyni
neodkladného opatrenia, aby na nehnuteľnosti rodinnom dome so súpisným č. XXXX, postavenom na
pozemku s parc. č. XXXXX, o výmere 181 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísanom
na LV č. XXXX, pre katastrálne územie Nové Mesto, obec Bratislava - m. č. Nové Mesto, okres
Bratislava III na adrese O. XX v Bratislave, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, vykonala opravu strechy
spočívajúcu v oprave chýbajúceho oplechovania atiky a vyplnila a utesnila zvislé škáry na stene jej
rodinného domu pod chýbajúcim oplechovaním, a to v lehote 20 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
s tým, že zároveň navrhovateľke neodkladného opatrenia uložil, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia
tohto uznesenia podala žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať voči odporkyni, aby odstránila
poškodenie strechy jej rodinného domu alternatívne sprístupnila strechu jej rodinného domu za účelom
opravy a nahradila navrhovateľke neodkladného opatrenia vzniknutú škodu, ktorá jej bola nečinnosťou
odporkyne spôsobená. Navrhovateľke neodkladného opatrenia priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak právne vec posúdiac s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 325 ods. 1, 2 C.s.p., § 328 ods. 1, 2 C.s.p., § 329 ods. 1, 2 C.s.p.,
§ 331 ods. 1 C.s.p. a § 336 ods. 1 C.s.p., keď uviedol, že navrhovateľka na osvedčenie skutočností
potvrdzujúcich záver o nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami predložila kópiu listu
zo dňa 11.3.2016 - Stanovisko stavebného dozoru s priloženou kópiou podacieho poštového lístku,
kópiu emailových správ zo dňa 8.11.2016, potvrdenie o obdržaní hlásenia o škodovej udalosti, odborné
vyjadrenie Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. zo dňa 10.8.2016. Poukázal na návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, podľa ktorého z dôvodu nesúvislého oplechovania strechy na rodinnom dome
odporkyne dochádza k stekaniu dažďovej vody a jej vnikaniu do stien rodinného domu navrhovateľky,

pričom od zistenia príčiny vzniku zatekania do jej interiéru jej domu sa snažila niekoľkokrát upozorniť
odporkyňu na túto vadu, avšak odporkyňa tieto výzvy ignorovala. Na základe vyššie uvedených listinných
dôkazov mal osvedčené, že vzhľadom na stav strechy domu odporkyne stavebný dozor Ing. L. Q.
navrhol, aby v čo najkratšom čase došlo k vzájomnej dohode medzi vlastníkmi susediacich objektov
č. XX a č. XX a pristúpili k urýchlenému odstráneniu tejto vady tak, že dôjde k oprave oplechovania
atiky na rodinnom dome odporkyne a následnej vysprávke stavebnými úpravami dotknutých okolitých
konštrukcií. Z Odborného vyjadrenia Ústavu stavebnej ekonomiky mal osvedčené, že na základe
žiadosti navrhovateľky neodkladného opatrenia znalecká organizácia vykonala miestnu obhliadku jej
rodinného domu, s tým, že príčinou zatekania do obvodových konštrukcií rodinných domov č. XX a XX
sú neutesnené (nezrealizované vodotesne) škáry v štítovej stene domu odporkyne č. XX a nesystémové
zhotovenie atiky v mieste pôvodného komína. Podľa emailovej správy navrhovateľka nahlásila škodovú
udalosť - zatečenie v izbách jej rodinného domu v časti steny susediacej s rodinným domom odporkyne
poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie osvedčenú
bezprostrednú hrozbu ujmy - škody u navrhovateľky, ktorá jej sústavne vzniká z dôvodu nesúvislého
oplechovania strechy rodinného domu odporkyne, čím dochádza pri nepriaznivom počasí (daždi) k
stekaniu dažďovej vody a jej vnikaniu do stien rodinného domu navrhovateľky neodkladného opatrenia.
S poukazom na správanie sa odporkyne, ktorá nekoná vo veci zabezpečenia sanácie jej rodinného domu
napriek snahe navrhovateľky, ktorá jej chcela so sanáciou pomôcť, bez vážnejších pochybností dospel k
záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov medzi procesným stranami nariadením neodkladného
opatrenia.

3. O povinnosti navrhovateľky neodkladného opatrenia podať na súd žalobu vo veci samej rozhodol
postupom podľa § 336 ods. 1 C.s.p. a o jej nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 2 C.s.p.

4. Proti tomuto uzneseniu podala riadne a včas odvolanie odporkyňa neodkladného opatrenia a
žiadala ho zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, resp. zrušiť a konanie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť. Uviedla, že rodinný dom navrhovateľky
neodkladného opatrenia sa nachádza v prieluke medzi radovou zástavbou a bol umiestnený na
mieste pôvodného domu, ktorý bol zbúraný. Počas búracích prác bol odstránený pôvodný komín
prilepený o štítovú stenu jej rodinného domu a po vybúraní vznikla na zateplenom štíte jej rodinného
domu medzera. Po postavení rodinného domu navrhovateľky ako čiernej stavby bola prekrytá stena
jej rodinného domu. Nakoľko je dom navrhovateľky neodkladného opatrenia nižší o jedno podlažie,
je aj jej strecha nižšie ako porušená atika strechy odporkyne. Mala za to, že akékoľvek škody
boli spôsobené stavebnou činnosťou navrhovateľky neodkladného opatrenia. Uviedla, že neeviduje
emailovú komunikáciu s navrhovateľkou týkajúcu sa konkrétne zatekania do jej domu a túto podľa jej
názoru ani navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedoložila. Informovala ju
telefonicky o zatekaní do jej domu. Poukázala na znalecký posudok doložený k odvolaniu č. 16/2014
vypracovaný dňa 17.11.2014 Ing. J. Q., podľa záverov ktorého konštrukcia jej rodinného domu je
zasiahnutá vodou, vlhkosťou a zaplesnením, pričom tieto sú následkom zbúrania radového domu na
pozemku Zátišie 35 a následkom odhalenia stenových konštrukcií jej rodinného domu. Navrhovateľka
po vykonaní búracích prác nevykonala technické opatrenia ochraňujúce stavbu vedľajších domov voči
poškodzujúcim účinkom vody a chladu. V dôsledku vody prenikajúcej cez murivo štítovej murovanej
strechy domu bola zničená statická bezpečnosť a životnosť stavby. Ďalšími následkami je zvlhnutie
domu, zaplesnenie a čiastočná neobývateľnosť, čím sa stal dom zdravotne nevyhovujúcim. Uviedla, že
škody zapríčinené navrhovateľkou neodkladného opatrenia sa snažila odstrániť, pričom navrhovateľka
jej neposkytla súčinnosť a vznik škody ju nezaujímal. Odmietnutie poskytnutia plnenia poisťovňou
označila za logické. K odvolaniu doložila i Odborné vyjadrenie znalca č. 1/2017, predmetom ktorého malo
byť definovanie technickej podstaty vnikania vody do priestorov stavby rodinného domu navrhovateľky,
s tým, že znalec vykonal dňa 23.12.2016 odbornú obhliadku domov č. XX a XX. Podľa znalca
navrhovateľka vytvorila nový stav svojou činnosťou, keď jej povinnosťou bolo vzhľadom na skutočnosť,
že stavbu vybudovala v prieluke medzi už existujúcimi stavbami, zhotoviť konštrukcie a ich detaily tak,
aby nepoškodzovali už existujúce susediace stavby a ich konštrukcie. Súčasne znalec konštatoval, že
poškodenie oplechovania štítového múru domu O. č. XX spôsobila vlastníčka domu č. XX a tieto boli
zaznamenané znalcom už v roku 2014. Podľa znalca sú v nezmenenej podobe poškodené aj naďalej, t.j.
vlastníčka domu č. XX nenapravila stav - poškodenie oplechovania štítového múru na dome č. XX, ktorý
spôsobila búraním pôvodnej stavby domu. Ďalej podľa znalca na styku so zateplenou štítovou stenou
stavby domu č. XX je vytvorený nesystémový detail napojenia. Je tam vytvorený skriňový prierez, riadne

neuzatvorený a javí sa, že na styku so štítovou stenou domu č. XX nie je škára medzi oplechovaním
riadne vytmelená. Týmito škárami, ktoré sú výsledkom nekvalitného zhotovenia stavby č. XX, vniká
voda do stavieb zrejme oboch susediacich domov. Podľa samotného záveru znaleckého posudku č.
1/2017 navrhovateľka neodkladného opatrenia poškodila a znehodnotila jej rodinný dom, keď napojenie
konštrukcie strechy domu č. XX na štítovú strechu domu č. XX je zhotovené technicky negramotne a
zjavne bude poškodzovať a znehodnocovať v modifikovanej forme stavbu domu č. XX. Podľa znalca je
technickým nezmyslom požadovať nápravu rodinného domu od odporkyne.

5. Odporkyňa dala ďalej do pozornosti, že na realizáciu stavby rodinného domu navrhovateľky nebolo
vydané žiadne právoplatné stavebné povolenie, je postavený na mieste pôvodného rodinného domu,
ktorý bol zbúraný, keď stavebné povolenie jej nebolo vydané z dôvodu nesúladu so všeobecnými
technickými požiadavkami na výstavbu, pričom návrh na vydanie stavebného povolenia jej bol
zamietnutý rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Nové mesto č. ÚKaSP-2013-14/2238/MIR-15
zo dňa 4.7.2014. Následne došlo k začatiu konania o dodatočnom povolení stavby, ktoré nie je
právoplatne skončené. Na Okresnom súde Bratislava III sa vedie konane o odstránenie stavby sp. zn. 7C
445/2015, kde účastníčky konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vystupujú v opačnom
procesnom postavení. Vzhľadom na uvedené, keď práve navrhovateľka jej od roku 2014 spôsobuje
škodu, nemožno podľa jej názoru jej konaniu poskytnúť právnu ochranu.

6. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. („C.s.p.“) a dospel k
záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné.

7. Súdom prvej inštancie citované zákonné ustanovenia upravujú inštitút neodkladného opatrenia v
zmysle zákona č. 160/2016 Z.z. účinného od 1.7.2016, ktorého účelom sú totožné ciele ako pri inštitúte
predbežného opatrenia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, ktorý bol
novým procesným zákonom zrušený. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že právne závery súdnej praxe
ohľadom podmienok pre nariadenie pôvodného inštitútu predbežného opatrenia sa plne vzťahujú aj na v
súčasnosti platnú úpravu týkajúcu sa neodkladných opatrení. Je teda zrejmé, že účelom neodkladného
opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym pomerom strán sporu
dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím
neposkytne stranám definitívnu ochranu. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vyžaduje naliehavosť
potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu a
preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere
medzi stranami sporu alebo vtedy, ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený.
Jeho základným atribútom je dočasnosť a provizórnosť, nakoľko v danom prípade ide o neodkladné
opatrene nariadené na dobu do skončenia základného a hlavného sporu strán. Jeho zmyslom je
rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu v jeho priebehu, odôvodnený
spomenutou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia
výkonu súdneho rozhodnutia, keď nie je vylúčená vzájomná kumulácia týchto dôvodov. Pri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a
vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje
osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je
osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán
sporu ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V tomto prípade neodkladného opatrenia nejde o
konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie malo pre hmotnoprávny
vzťah strán sporu reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami neodkladného opatrenia, ktoré v
naliehavých prípadoch môže zamedziť vzniku škody alebo ujmy, a ak k nej došlo, jej zväčšovaniu.
Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie
neodkladného opatrenia predstavuje.

8. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za
výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ.

9. Splnenie uvedených podmienok môže mať potom vplyv aj na vlastnícke právo, ktoré požíva ústavnú
ochranu a je ho možné obmedziť dočasnou úpravou, avšak len vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva
bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami (právami).

10. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí ísť
o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje
dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po stránke právnej,
a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi
skutočnosťami.

11. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade navrhovateľka
osvedčovala listinnými dôkazmi, z ktorých však podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva zodpovednosť
odporkyne neodkladného opatrenia za vzniknutú škodu na rodinných domoch č. XX a č. XX, keď v
zmysle Stanoviska stavebného dozoru zo dňa 11.3.2016 po vybúraní komína vznikla na zateplenom
štíte susedného domu (č. XX) medzera siahajúca až nad atiku, kde bolo porušené oplechovanie atiky.
Búracie práce pritom vykonala navrhovateľka neodkladného opatrenia. Stavebný dozor síce navrhuje
opravu oplechovania atiky a následnú vysprávku stavebnými úpravami dotknutých okolitých konštrukcií,
uvedené však nezakladá osvedčenie navrhovaného neodkladného opatrenia, podľa ktorého opravu
strechy a utesnenie zvislých škár na stene rodinného domu má realizovať odporkyňa, a to na vlastné
náklady. Rovnako i podľa odborného vyjadrenia Ústavu stavebnej ekonomiky zo dňa 19.8.2016 príčinou
zatekania do obvodových konštrukcií dotknutých rodinných domov sú neutesnené škáry v štítovej stene
susedného domu a nesystémové zhotovenie atiky v mieste pôvodného komína, zodpovednosť za
tento stav na strane odporkyne však nekonštatuje. Na základe uvedeného potom možno konštatovať,
že navrhovateľka neodkladného opatrenia neosvedčila ani dôvodnosť žaloby vo veci samej, ktorou
má byť odporkyni uložená povinnosť odstrániť poškodenie strechy jej rodinného domu (na vlastné
náklady), alternatívne sprístupniť strechu jej rodinného domu za účelom opravy a nahradiť navrhovateľke
neodkladného opatrenia vzniknutú škodu, keď dôvodnosť nároku navrhovateľky na náhradu škody proti
odporkyni vychádzajúc z právnej teórie o zákonných predpokladoch na vznik takéhoto druhu nároku, a
to najmä protiprávnosť konania odporkyne, nebola osvedčená vôbec.

12. Vzhľadom na uvedené, keď navrhovateľka neodkladného opatrenia podľa názoru súdu odvolacieho
neosvedčila existenciu nároku vo veci samej a taktiež ani dôvodnosť dočasnej úpravy pomerov
procesných strán v navrhovanom znení, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 388 C.s.p. zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie, a
to aj v súvisiacej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní (§
255 ods. 1 C.s.p.).

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §§ 255 ods. 1 a 262 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 C.s.p., keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 6. 2017. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.