Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. jún 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/186/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206145
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714206145.3

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou
Korenicovou, advokátkou, Slnečná 765/3, 900 45, Malinovo proti odporcovi JUDr. Viliam König , súdny
exekútor, so sídlom Hlbiny 2, 960 01 Zvolen, štátny občan SR o zaplatenie 528,58 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi p r á v o na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.04.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 24.04.2014, ktorým sa domáhal
toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 528,58 s úrokom z omeškania
vo výške 5,25% ročne od 2l.2.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 3l,50 € za

zaplatenýsúdnypoplatokatrovyprávnehozastúpeniaza3úkonyprávnejslužbyvcelkovejsume128,31
€ vrátane režijných paušálov.
Svoj návrh zdôvodnil tým, že navrhovateľ je ako oprávnený účastníkom viacerých exekučných konaní
vedených pred odporcom ako súdnym exekútorom. Navrhovateľ a odporca v rámci spolupráce v
jednotlivých exekučných konaniach uzavreli dňa 1.12.2004 zmluvu o vymáhaní pohľadávok podľa
Exekučného poriadku, keď v článku VIII ods.1 a 2 tejto zmluvy navrhovateľ vyjadril súhlas, aby v

exekučnom konaní bola vymáhaná pohľadávka s príslušenstvom poukazovaná na účet odporcu alebo
v hotovosti v exekútorskom úrade a zároveň odporca sa zaviazal vymožené finančné prostriedky
poukazovať na účet navrhovateľa bezodkladne. Odporca však porušil tieto zmluvné ustanovenia, prijaté
peňažné prostriedky navrhovateľovi nepoukazoval. Odporca celkovo prijal od povinného A. F. ( č.z.
630024) resp. platiteľa mzdy alebo iných príjmov 742,96 €, keď z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo
dňa 7.7.2005 je zrejmé, že táto vykonávala v prospech odporcu zrážky od júna 2005. Z rozpisu platieb,

ktorým navrhovateľ disponuje je zrejmé, že odporca celkom obdržal 742,96 € s tým, že predbežné
trovy exekúcie uvedené v upovedomení o začatí exekúcie predstavovali výšku 135,90 € z čoho vyplýva,
že odporca bol povinný poukázať navrhovateľovi sumu, ktorá sa rovnala rozdielu vymoženej sumy a
trov exekúcie, čiže čiastku 607,06 €. Odporca však navrhovateľovi poukázal len čiastku 78,48 € dňa
l2.9.2005. Napriek dožiadaniu navrhovateľa zo dňa 2l.2.2014 finančný zostatok vo výške 528,58 € nebol
poukázaný.

Na návrh vydal súd dňa 12.05.2014 platobný rozkaz, sp.zn. 12Ro/77/2014-13, ktorý bol odporcovi
doručený dňa 18.7.2014, a proti ktorému odporca podal odpor zo dňa 21.7.2014, doručený tunajšiemu
súdu dňa 28.07.2014, keď v podanom odpore uviedol, že vznáša námietku premlčania voči uplatnenému
nároku.

Dňa 16.06.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 15.05.2015 k podanému
odporu, v ktorom uviedli, že odpor nemôže byť odôvodnený ľubovoľnými tvrdeniami, resp. okolnosťami,ale nato, aby jeho následkom bol zánik platobného rozkazu je nevyhnuté, aby bol odôvodnený „ vo veci
samej“. To znamená, že argumenty odporcu sa musia týkať samotného uplatňovaného nároku buď v
rovine skutkových tvrdení alebo v rovine právneho posúdenia. Odporca uvádza ako podstatný argument

jeho platobnú neschopnosť, pričom nenamieta konkrétne dôvody, pre ktoré by navrhovateľovi nemal súd
priznať trovy právneho zastúpenia, resp. súdneho poplatku. Navrhovateľ týmto poukázal na neúplnosť
podania odporcu. Odporca vzniesol námietku premlčania v časti istiny 528,58 € uplatňovaného nároku.
V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka, najmä na druhú vetu
tohto zákonného ustanovenia, podľa ktorého sa najneskôr právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k
nemu došlo. Z uvedeného vyvodili záver, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný.

Dňa 05.06.2015 bolo na tunajší súd doručené oznámenie odporcu zo dňa 01.06.2015, v ktorom
uviedol, že pohľadávka je premlčaná, nakoľko právo na náhradu škody navrhovateľa sa premlčalo v
objektívnejpremlčacejdobepodľa§106ods.2Občianskehozákonníka,vdôsledkučohoužneprichádza

do úvahy skúmanie podmienok subjektívnej premlčacej doby. V tejto súvislosti dal do pozornosti
uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 199/2009 zo dňa l8.2.2010 a uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 4/2011
zo dňa 8.8.2012, z ktorých okrem iného vyplýva, že právne postavenie exekútora je determinované
tým, že vykonáva úlohy orgánu verejnej/štátnej moci a z tohto dôvodu sa na neho vzťahujú iné
kritéria než na právne postavenie iných subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc/súdnu moc.

Exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej
moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom.
Právny vzťah súdneho exekútora účastníka konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah.
Ustanovenie § 33 ods.1 Exekučného poriadku odkazuje na zákon č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Taktiež poukázal na ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 Z.z,

podľa ktorého MS SR vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene
štátu, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu
podľa osobitného predpisu. Ak teda nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej
činnosti došlo k nevyplateniu vymoženej pohľadávky, tak sa navrhovateľ mohol domáhať škody podľa
zákona č.514/2003 Z.z. proti štátu, v mene ktorého koná MS SR. Z toho vyplýva, že exekútor zodpovedá

za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán, čo súčasne potvrdzuje, že štát
preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti
súdnym exekútorom. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 22.06.2015, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ, ani

právny zástupca navrhovateľa, pričom právny zástupca navrhovateľa mal doručenie predvolania na
pojednávanie vykázané riadne a včas. Navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní
podaním zo dňa l5.5.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa l6.6.2015, v ktorom zároveň vyjadril súhlas,
aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu.
Odporca sa taktiež na pojednávanie nedostavil, pričom doručenie predvolania na pojednávanie mal

vykázané tiež riadne a včas. Odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa
l.6.2015,doručenýmtunajšiemusúdu5.6.2015zdôvodujehozléhozdravotnéhostavustým,žezároveň
dal súhlas, aby súd rozhodol vo veci bez jeho prítomnosti. Súd postupoval v súlade s § l0l ods.2 O.s.p.,
vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložili do spisu účastníci vo
fotokópiách a to: zmluvu o vykonaní pohľadávok podľa Exekučného poriadku zo dňa 1.12.2004 z čl.
4-5, prípis zo dňa 26.2.2014 z čl. 6, list zo dňa 21.2.2014 z čl. 7, prehľad úhrad evidovaných spisu
č.EX 300/2005 z čl. 8, list Sociálnej poisťovne -ústredie zo dňa 7.7.2005 z čl. 9, upovedomenie o začatí
exekúciezodňa27.4.2005zčl.10,splátkyapokutyč.zmluvy6330024zčl.11,pričomzistiltentoskutkový

stav.
Zo zmluvy o vymáhaní pohľadávok podľa Exekučného poriadku zo dňa l.l2.2004 súd zistil, že
bola uzavretá medzi navrhovateľom ako oprávneným a odporcom Bc. Viliamom Königom, súdnym
exekútorom, so sídlom Hlbiny 2, Zvolen, IČO: 37 816 951 ako súdnym exekútorom, v zmysle ktorej sa
súdny exekútor zaviazal na základe návrhu oprávneného vykonať exekúciu v súlade s ustanoveniami

Exekučnéhoporiadkuvovšetkýchveciach,ktorébudúmuodovzdanézaúčelomvymáhaniapohľadávok
spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. V článku VIII ods.1 oprávnený vyjadril súhlas, aby v exekučnom
konaní vymáhaná pohľadávka s príslušenstvom bola poukazovaná na účet exekútora alebo v hotovosti
na exekútorskom úrade a zároveň v článku VIII ods.2 je uvedená povinnosť exekútora vymoženéfinančné prostriedky poukazovať na účet oprávneného bezodkladne s tým, že exekútor je oprávnený
prijatú platbu, ktorú poukazuje na účet oprávneného znížiť výlučne o trovy exekúcie uhrádzané
povinným, ktorých výška je určená v súlade s vyhláškou č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov, prípadne pri plnení v splátkach o pomernú časť trov exekúcie, spolu s DPH, ak
je súdny exekútor platcom DPH. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že zmluvné strany sa
dohodli, že zmluvu je možné ukončiť písomnou dohodou zmluvných strán alebo písomnou výpoveďou
s 3-mesačnou výpovednou lehotou.
Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 27.4.2005 súd zistil, že je tu uvedené č.exekúcie EX

300/2005-2 Viliam König-súdny exekútor, pričom toto upovedomenie bolo adresované A. F., ktorým ju
upovedomil, že na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie-notárska zápisnica č.
N 3970/2004, Nz 77854/2004 zo dňa 23.l0.2004 vydaného Notárskym úradom JUDr. Jarmily Kováčovej,
Bratislava jej bola uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku 7200 Sk a jej príslušenstvo 7l6Sk s 0,25%
úrokom z omeškania denne od 2.8.2004 zo sumy 7200 Sk do zaplatenia v prospech oprávneného
POHOTOVOSŤs.r.o.,IČO:35807598,atiežnazákladenávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúcie,č.

EX300/2005zodňa28.2.2005apovereniavydanéhoOkresnýmsúdomLučenecnavykonanieexekúcie
č.5606*027696 zo dňa 3l.3.2005, sa dňa 9.3.2005 začalo exekučné konanie v prospech oprávneného
POHOTOVOSŤ s.r.o. v neprospech povinnej A. F. na vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky s tým, že
predbežné trovy exekúcie sú 4094 Sk.
Z listu Sociálnej poisťovne -ústredie zo dňa 7.7.2005 -Oznámenie o exekúcií zrážkami z dôchodku súd

zistil, že toto bolo adresované navrhovateľovi, v ktorom mu oznámili, že exekútorský úrad vo Zvolene
vydal dňa 27.4.2005 pod č. Ex 300/2005-4 príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku povinnej
A. F., nar. XX.X.XXXX na vymoženie pohľadávky v celkovej výške 22.382,90 Sk s tým, že na úhradu
vymáhanej pohľadávky budú zrážať z dôchodku povinnej od 6.7.2005 mesačne 3755 Sk, keď za jún
2005 zrazili 3140 Sk, pričom sumy zrazené z dôchodku povinného im budú poukazovať po doručení

príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami.
Z prípisu zo dňa 2l.2.2014 súd zistil, že ho adresoval navrhovateľ odporcovi, a tiež na vedomie Y..
Y. L., súdnemu exekútorovi, so sídlom v Martine označený ako Dožiadanie- nepoukázanie všetkých
exekučných úhrad oprávnenému, v ktorom uviedli, že na Exekútorskom úrade JUDr. Königa vo Zvolene
prebiehalo exekučné konanie EX 300/2005 v ich prospech ako oprávneného proti povinnej A. F.

zomr.XX.X.XXXX. V priebehu vykonávania exekúcie od povinného obdržali v období od júla 2005
do decembra 2005 čiastku celkom 742,96 € s tým, že oprávnenému poukázali len jednu platbu dňa
l2.9.2005 vo výške 78,48 €. V upvedomení o začatí exekúcie uviedli predbežné trovy exekúcie vo výške
135,90 €. Po odpočítaní predbežných trov exekúcie a čiastky, ktorú im uhradili, rozdiel predstavuje sumu
528,58 €, na základe čoho ich vyzvali na uhradenie tejto čiastky.

Zprehľaduúhradevidovanýchkspisuč.EX300/2005súdzistil,žesatýkaoprávnenéhoPOHOTOVOSŤ
s.r.o., povinný F. A., exekučný titul N 3970/2004, Nz 77854/2004 kde sú uvedené vymožené pohľadávky
s uvedením dátumov l2.7.2005 suma 104,23 €, l.8.2005 124,64 €, 4.9.2005 l24,64 €, 3.10.2005 l24,64
€, 2.11.2005 124,64 €, 1.12.2005 l24,64 € , 30.l2.2005 l5,53 €.
Z prípisu zo dňa 26.2.2014 ktorý adresoval Y.. Y. L., súdny exekútor ako zástupca JUDr. Viliama Königa,

súdneho exekútora navrhovateľovi pod sp.zn. Ko-EX 300/2005 súd zistil, že týmto bolo navrhovateľovi
oznámené ohľadne exekučnej veci vedenej v ich prospech proti povinnej A. F. o zaplatenie 239 € s
prísl., že ako ustanovený zástupca JUDr. Königa pri preberaní jeho spisovej agendy predmetný spis
neprevzal, predpokladá, že podľa výpisu úhrad z jeho systému mohlo byť exekučné konanie ukončené,
resp. bolo treba uhradiť už len nejakú časť, spolu bolo na jeho účet poukázané 742,96 € (výpis úhrad zo

systému zasiela). Z účtovnej evidencie úhrad súdneho exekútora JUDr. Königa vyplýva, že vymáhaná
pohľadávka bola uhradená na účet súdneho exekútora v priebehu roku 2005, avšak zo strany súdneho
exekútora JUDr. Königa nedošlo k ich poukázaniu na účet oprávneného. Nakoľko si súdny exekútor
JUDr. Viliam König nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, odkázal ich so svojim nárokom
obrátiťsažalobounapríslušnýsúd,prípadnesisvojnárokuplatniťpriamovočištátuzdôvodupostavenia

súdneho exekútora ako verejného činiteľa.
Z dokladu splátky a pokuty č.zmluvy 6330024 klient A. F. súd zistil, že v roku 2005 je ako úhrada splátky
evidovaná dňa l2.9.2005 suma 78,48 €.
Podľa ustanovenia §2 ods.1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie

núteného výkonu exekučných titulov ( ďalej len „ exekučná činnosť“).
Podľa § 5 ods.1 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie
verejného činiteľa.
Podľa § 5 ods.2 Exekučného poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.Podľa § 33 ods.l Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
Podľa § 1 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej

len „ citovaný právny predpis“) tento zákon upravuje:
a)zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
b)zodpovednosť obce a vyššieho územného celku ( ďalej len „ územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy
c)predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 citovaného právneho predpisu na účely tohto zákona:
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je:
1./ štátny orgán
2./orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods.1 citovaného právneho predpisu štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem 3.časti tohto zákona, pri výkone
verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d ) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods.1 citovaného právneho predpisu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm.a) a
d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119b

Ústavy SR.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca ako súdny exekútor vykonával exekučné

konanie vo veci povinnej A. F. ohľadne vymoženia pohľadávky vo výške 7200 Sk s príslušenstvom.
Z oznámenia Y.. Y. L. ako ustanoveného zástupcu JUDr. Königa vyplýva, že vo veci predmetnej exekúcie
bola na účet odporcu poukázaná čiastka 742,96 €, čo má vyplývať z výpisu úhrad zo systému. Z
uvedeného možno predpokladať, že odporca ako súdny exekútor predmetnú pohľadávku v celej výške
vymohol od povinného, keďže čiastka 742,96 € po prepočítaní konverzným kurzom 30,l26 € zodpovedá

sume 22.382 Sk, ktorá je v oznámení Sociálnej poisťovne- ústredie zo dňa 7.7.2005 uvádzaná ako
čiastka na vymoženie od povinnej. Nakoľko navrhovateľ tvrdil, že im bola zo strany súdneho exekútora
uhradená len čiastka 78,48 € a zvyšná suma im už poukázaná nebola, v dôsledku toho sa navrhovateľ
domáhal zaplatenia sumy 528,58 € z dôvodu, že odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť poukázať
prijaté peňažné prostriedky v prospech účtu navrhovateľa ako oprávneného.

Súd má zato, že medzi účastníkmi exekučného konania ide o verejnoprávny vzťah, ktorý zabezpečuje
funkciu štátu, keď súdny exekútor vystupuje voči účastníkom exekučného konania ako nositeľ
zvrchovanej verejnej moci. Postavenie súdneho exekútora je upravené priamo v Exekučnom poriadku v
§ 5 ods.1 ,v zmysle ktorého má exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného
činiteľa. Zároveň v zmysle odseku 2 tohto § je vykonávanie exekučnej činnosti výkonom verejnej moci.

Postavením súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal
aj Ústavný súd SR ( viď napr. nález ÚS SR sp.zn. PL.ÚS 49/03). Keďže exekútor v exekučnom konaní
vykonáva úlohy štátneho orgánu ktoré sú mu zverené titulom výkonu verejnej (štátnej) moci v rozsahu
ustanovenom Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom, nemôže sa vzťah
medzi ním a oprávneným považovať za súkromnoprávny vzťah. Z tohto dôvodu nie je možné domáhať

sa voči nemu uplatneného nároku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ale na súdneho exekútora
pri výkone exekučnej činnosti sa vzťahuje právny režim náhrady škody s poukazom na ustanovenie §
33 ods.1 Exekučného poriadku odkazujúce na ustanovenie zákona č.514/2003 Z.z.Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza demonštratívny výpočet prípadov, ktoré
sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní, alebo

o iný nezákonný zásah do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby
štát ( prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ
verejnej moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa
vyžaduje existencia aj ďalších všeobecných predpokladov škody, a to vznik škody a príčinná súvislosť

( kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Za nesprávny úradný postup
možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi normami pre
činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktoré je v rozpore so zákonom, resp. s jeho konkrétnym
ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone
verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so
zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Navrhovateľ sa domáhal v súdenej

veci zaplatenia dlžnej sumy z titulu náhrady škody (porušenie zmluvnej povinnosti), resp. bezdôvodného
obohatenia, k čomu malo dôjsť pri vykonávaní exekučnej činnosti odporcu, ktorá je v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení výkonom verejnej moci a toto mal spôsobiť exekútor, ktorý je zároveň
v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení orgánom verejnej moci, keďže mu ako fyzickej osobe
zákon zveril výkon verejnej moci, v dôsledku čoho za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri

výkone verejnej moci zodpovedá štát v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Na základe vyššie uvedených
skutočností dospel súd k názoru, že odporca nie je nositeľom hmotnoprávnych povinností, o ktoré
v konaní ide, t.j.zodpovednosti za škodu (navrhovateľom uplatňované ako bezdôvodné obohatenie),
ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť v dôsledku porušenia zákonnej resp.zmluvnej povinnosti poukázať
v prospech navrhovateľa ako oprávneného vymoženú sumu v rámci exekúcie, čo možno jednoznačne

definovať ako nesprávny úradný postup. Keďže odporca, tak ako bol označený navrhovateľom za
účastníka konania, nie je nositeľom hmotnoprávnych povinností, o ktoré v konaní ide, súd žalobný návrh
zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane odporcu, pretože tento nie je priamo
zodpovedný za škodu, ktorá v súvislosti s výkonom verejnej moci vznikla. Súd trvá na tom, že vzhľadom
na špecifické postavenie súdneho exekútora pri vykonávaní exekučnej činnosti je logické a pre ochranu

účastníkov exekučného konania, bez ohľadu nato, či sa jedná o povinného alebo oprávneného, aj
nevyhnutné, aby štát prebral na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu
exekučnej činnosti súdnym exekútorom a následne štát potom požadoval formou regresnej náhrady
túto od príslušného štátneho orgánu, resp. od územnej alebo záujmovej samosprávy, verejnoprávnej
inštitúcie, či od právnickej alebo fyzickej osoby, ktoré vydali nezákonné rozhodnutie, resp. sa podieľali

na nesprávnom úradnom postupe.
Pokiaľ ide o ďalšiu obranu odporcu spočívajúcu najmä vo vznesenej námietke premlčania, touto sa súd
nezaoberal, v súlade so zásadou hospodárnosti konania, keďže návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní.

Otrováchkonaniarozhodolsúdvzmysle§l42ods.1Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.“),
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, v spojení s
ustanovením § 151 ods.1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, čo znamená, že odporca bol pri bránení svojho práva
v konaní úspešný a mal by v zásade právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však žiadne trovy
konania neuplatnil, a súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi nepriznal právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhunevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis

s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)