Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. apríl 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/208/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222237
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4412222237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred samosudcom JUDr. Arpádom Pastorekom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zast. Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanej: Slovenská republika,
zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu
majetkovej škody v sume 125,- EUR a nemajetkovej ujmy v sume 628,80 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní ktoré označil ako: „Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy“ z dňa 21.09.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.09.2012 sa domáhal náhrady
majetkovej škody 125,- EUR a nemajetkovej ujmy 628,80 EUR, ako aj ďalších nárokov vrátane nároku
na náhradu trov konania a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

2. Obe strany sporu boli súdom riadne predvolané, žalobca ako ani žalovaná sa na pojednávanie
nedostavili. Strany sporu majú vykázané doručenie na dnešné pojednávanie, ako je zrejmé z č. l.
64 súdneho spisu dňom 13.4.2017 a z č. l. 66 súdneho spisu dňom 12.4.2017, z ktorej skutočnosti

je nepochybné a zrejmé, že v prípade oboch strán sporu bola lehota na prípravu na pojednávanie
zachovaná. Podľa súdu je zrejmé, že 5-dňová lehota na prípravu pojednávania (pojednávanie sa
konalo dňa 21.04.2017) bola zachovaná, a preto súd vo veci konal a rozhodol podľa § 180 CSP v ich
neprítomnosti.
3. Vzhľadom k neúčasti strán sporu súd vo veci podľa § 180 CSP otvoril pojednávanie a pojednával v ich
neprítomnosti a počas konania pred svojim rozhodnutím sa oboznámil s obsahom spisového materiálu
prečítaním jednotlivých listín v nevyhnutnom rozsahu alebo oznámi jej obsah a zároveň konštatuje, že

v súdnom spise na nachádzajú nasledovné písomné podania, na základe ktorých súd vo veci konal
a rozhodol, a to podaná žaloba žalobcu žaloba žalobcu z dňa 27.9.2012 na č. l. 1 až 4, udelené
plnomocenstvo z dňa 20.9.2012 na č. l. 5, potvrdenie z dňa 2.10.2012 na č. l. 6, vyjadrenie sudcov OS
NZ z dňa 8.10.2012 na č. l. 7, predkladacia správa KS NR z dňa 11.10.2012 na č. l. 8, uznesenie KS NR z
dňa22.10.2012nač.l.9až12,postúpenievecizdňa20.11.2012nač.l.14,potvrdeniezdňa14.12.2012
na č. l. 15, výzva OS KN z dňa 20.12.2012 na č. l. 16, oznámenie OSKN z dňa 20.12.2012 na č. l. 17,
písomné podanie PZ žalobcu z dňa 9.1.2013 na č. l. 18, žiadosť OS KN o zaslanie spisu z dňa 17.6.2013

nač.l.19,oznámenieOSNZzdňa20.6.2013nač.l.20,žiadosťOSKNozaslaniespisuzdňa17.6.2013
na č. l. 21, uznesenie OS KN z dňa 24.4.2014 na č. l. 22 až 23, úradný záznam z dňa 28.4.2014 na č. l.
24, vyjadrenie žalovanej z dňa 9.5.2014 na č. l. 25 až 34, emailová správa PZ žalobcu z dňa 13.6.2014
na č. l. 36, oznámenie PZ žalobcu o založenie originálu ZP do súdneho spisu z dňa 13.6.2014 na č. l. 37až 38, potvrdenie z dňa 14.12.2012 na č. l. 39, dožiadanie OS KN z dňa 23.10.2014 na č. l. 41, emailová
správa z dňa 29.10.2014 na č. l. 42, výzva OS KN z dňa 12.12.2014 na č. l. 43, odpoveď PZ žalobcu z
dňa 22.1.2015 na č. l. 44, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dňa 14.3.2011 na č. l.

45, uznesenie OS KN č. k. XEr/XXX/XXXX-XX z dňa 15.3.2011 na č. l. 46 až 49, výzva OS KN z dňa
24.3.2015 na č. l. 51, potvrdenie z dňa 14.12.2012 na č. l. 52, žiadosť OS KN z dňa 9.10.2015 na č. l.
53, emailová správa z dňa 14.10.2015 na č. l. 54, žiadosť OS KN z dňa 7.4.2016 na č. l. 55, emailová
správa z dňa 12.4.2016 na č. l. 56, žiadosť OS KN z dňa 8.8.2016 na č. l. 57, emailová správa z dňa
18.8.2016 na č. l. 58, oznámenie OS O. z dňa 8.9.2016 na č. l. 59, predvolania z dňa 12.4.2017 na č. l.

60 až 61, poučenie strán sporu na č. l. 62, informácia o prijatí správa na ÚPVS z dňa 12.4.2017 na č. l.
63, doručenka z dňa 13.4.2017 na č. l. 64, informácia o prijatí správy na ÚPVS z dňa 12.4.2017 na č. l.
65, doručenka z dňa 12.4.2017 na č. l. 66, ospravedlnenie neprítomnosti žalovanej z dňa 18.4.2017 na
č. l. 67 až 68, č. l. 69 až 75 PC výstup z Registra OS KN o doručení, zároveň sa oboznamuje pripojený
spis OS W. sp. zn. XEr/XXX/XXXX a to bod vzťahu k udeleniu poverenia na základe ktorej skutočnosti si
žalobca založil svoj nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy s poukazom na to, že žalobcovi nebolo

vydané poverenie v poriadkovej lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti zo strany exekučného
súdu. Súd vo vzťahu k tejto skutočnosti oboznamuje spis XEr/XXX/XX OS KN s dôrazom na žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ktoré bolo doručené OS NZ dňa 15.07.2010, z ktorého sa
zisťuje, že tejto žiadosti predchádzalo písomné podanie z č.l. 2 spisu a to: „ Zápisnica spísaná pred
súdnym exekútorom JUDr. W. na EÚ BA a to dňa 27.05.2010 z čoho je zrejmé, že u súdneho exekútora

došlo k časovému posunu pri doručení žiadosti súdu a to za obdobie od 27.05. do 15.07.2010 následne
vec bola zapísaná do senátu JUDr. Q. U. dňa 15.7.2010, ktorá spis postúpila s časovým odstupom od
15.07.2010 do 20.08.2010 na OS W., teda došlo k ďalšiemu časovému sklzu a OS KN vo veci začal
konať ako je zrejmé z čl. 14 exekučného spisu a to od 25.08.2010, kedy požiadal o doplnenie návrhu, ku
ktorému doplnením návrhu došlo až dňom 08.09.2010 predložením zmlúv, súd o tejto žiadosti rozhodol

svojím uznesením o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia z dňa 15.03.2011, zároveň súd konštatuje,
že k odvolaniu voči uvedenému rozhodnutiu nedošlo, z čoho podľa súdu možno mať za to, že už v čase
doručenianávrhunavydaniepovereniasamotnémučiužnavrhovateľovitakajsúdnemuexekútoroviboli
známe relevantné skutočnosti na ktoré uznesenie OS KN č. XEr/XXX/XXXX-XX jednoznačne pamätá a
to, že : „ rozsudok stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské

rameno 8, X., 841 04 pod sp. zn. : SR 21527/09 z dňa 11.12.2009 nemôže slúžiť ako exekučný
titulom na výkon exekúcie. Citované rozhodnutie OS KN z č. l. 21 súdneho spisu poukazuje na to, že
oprávnený predmetnej rozhodcovskej doložke jednostranne vopred vymienim konkrétny rozhodcovský
súd, ktorý mal rozhodovať prípadné spory z tejto zmluvy. Podľa súdu takto vymienená podmienka je
s poukazom na § 53 ods. 4 obč. zák. neplatná, s poukazom na § m53 ods. 4 písm. r/ podľa ktorého

je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom
výlučne v rozhodcovskom konaní. V tomto smere neprijateľné podmienky demonštratívne v § 53 obč.
zák. ako inštitút predstavujú prevzatie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva a pojatie takéhoto
ustanoveniavspotrebiteľskejzmluvejevrozporesdobrýmimravmi.Vzmysle§4ods.4zák.č.250/2007
o ochrane spotrebiteľa sa za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä konanie, ktoré

je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazujú zjavné znaky diskriminácie, vybočenia z pravidelne
morálny uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môžu privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvný strán a porušenie zmluvnej slobody. Uvedená zák. definícia je vytvorená na účely
ochrany spotrebiteľa a zodpovedá aj všeobecnému chápaniu dobrých mravov resp. konaní proti nim.

Prijatie § 53 ods. 4 Obč. zák. znamená, že niektoré strany vzťahov, ktoré odporujú dobrým mravom
dostali svoju výslovnú a legálnu definíciu do pozitívneho práva pred spotrebiteľskoprávne vzťahy. Ďalej
súd zamietol návrh s poukazom už na ustálenú judikatúru súdneho dvora vo veci C-14/83 v spojení
s pravidlami Rady - 93/13EHS z 05.04.1993 p o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmlúv, čo
je odporované aj rozsudkom súdneho dvora : C-240/98,C29498 atď. V ktorých rozhodnutiach súdny

dvor konštatoval povinnosť národných súdov pri aplikácii ust. národného práva, ktoré sú skoršieho alebo
neskoršieho dátumu, než uvedená smernica napriek tomu interpretovať ich pokiaľ je to len možné vo
svetle presného znenia a účelu tejto smernice.

4. V konkrétne exekučnej veci vzhľadom na transpozíciu vyššie uvedenej smernice zák. č. 150/2004

Z.z. s účinnosťou od 01.04.2004, ktorým sa novelizoval Obč. zák. treba mať na zreteli okrem iných
bod. 1 písm. q/ prílohy na základe uvedených rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a fakticky nútila spotrebiteľa podriadiť sa rozhodcovskému konaniu
pred konkrétnym rozhodcovským súdom a tým spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť existenciua znenie rozhodcovskej doložky pretože alternatíva riešenia sporov mu bola de facto vnútená v adhéznej
zmluve v rámci všeobecných podmienok. Takáto rozhodcovská doložka sa podľa súdu prieči dobrým
mravom a výkonu práv a povinností z takej doložky odporuje dobrým mravom, preto akékoľvek plnenie

priznané na základe takejto rozhodcovskej doložky zo strany rozhodcovského súdu je preto v rozpore
s dobrými mravmi a preto je takéto rozhodnutie neplatné a nemôže tvoriť exekučný titul a základ
pre vedenie exekučného konania a takýto postup je v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora vo
veci C-40/08 podľa ktorého neprimerané podmienky v spotreb. zmluvách musia byť vykladané v tom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského

nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky v
zmluve tak, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou položkou viazaný. Citované rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť ako je zrejmé z doložky na č. l. 17 dňom 23.04.2011 bez podania opravného prostriedku
na to oprávnenou osobou. Na základe zmluvy sa poskytol úver vo výške 500.- € a žalovaný mal splatiť
sumu 864.- Eur v 8 mes. splátkach po 108.- €, avšak podľa bianco zmenky mal žalovaný splatiť sumu
1.188,00 EUR, ktorá suma takto predstavuje nárast vo výške 237,6 %, čo je nepochybne v rozpore, či

už so zák. § 39 a § 39a Obč. zák. o úžere.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala podanú žalobu zamietnuť okrem iných skutočností s poukazom
na § 9 a súvis. ustanovení zák. č. 514/2003 v platnom znení. Žalovaná tým vo svojom podaní uviedla,
že žiada aby súd podanú žalobu zamietol a vo svojom vyjadrení poukázala na to že dňa 23. 4. 2012 boli

doručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienávrhunanáhraduškodyaažpotejtožiadostivlehote
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti mohol žalobca sa domáhať nároku na náhradu škody na
súde, avšak v týchto prípadoch žalovaná žiadala o zamietnutie žaloby z dôvodu predčasne uplatneného
nároku na náhradu škody na súde. Ďalej žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na to, že podľa zákona
číslo514/2003Z.z.existujúvšeobecnépodmienkyprisplneníktorýchštátzodpovedázaškoduorgánom

verejnej moci pri výkone verejnej moci. V 1. rade ide o nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný
za ďalšie pov vznik škody a napokon o príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, respektíve
nesprávnym úradným. Žalovaná sa ďalej podrobne zmieňuje o tom že v prejednávanom prípade
nebolo vydané nezákonné rozhodnutie a uplatnený nárok môže byť riešený výlučne len vo vzťahu k
nesprávnemuúradnémupostupu.Následne poukazujenariešenieotázkyexistencieprieťahovvkonaní,

v zmysle § 9 odseku 2 zákona číslo 516 2003 o náhrade kódy môže pri posudzovaní nároku vychádzať
z existencie prieťahov konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavovania
sťažnosti na prieťahy žiadosti o prešetrenie vybavovanie sťažností na prieťahy právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní sa rozhodlo, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorej
má za následok prieťahy... vo vzťahu k vyššie uvedeným a teda podľa žalovanej, žalobca si nesplnil

svoju povinnosť tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania a na základe uvedených žalovaná nepovažuje
existenciu prieťahov v tom konaní za preukázanú. Záverom žalovaná z dôvodu nepreukázania splnenia
základných podmienok ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody zmysle zák. č. 514/2003 považuje
žalobu za právne neopodstatnenú a žiadala, aby súd žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov
konania.

6. Súd z obsahu spisových materiálov zistil tento skutkový stav.

7. Zo spisu Okresného súdu W. sp. zn. XEr/XXX/XX s dôrazom na žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie ktoré bolo doručené OS NZ dňa 15.07.2010, z ktorého sa zisťuje, že tejto žiadosti

predchádzalo písomné podanie z č. l. 2 spisu a to: „Zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom JUDr.
W. na EÚ BA a to dňa 27.05.2010 z čoho je zrejmé, že u súdneho exekútora došlo k časovému
posunu pri doručení žiadosti súdu a to za obdobie od 27.05. do 15.07.2010 následne vec bola zapísaná
do senátu JUDr. Q. U. dňa 15.7.2010, ktorá spis postúpila s časovým odstupom od 15.07.2010 do
20.08.2010 na OS W., teda došlo k ďalšiemu časovému sklzu a OS KN vo veci začal konať ako je

zrejmé z čl. 14 exekučného spisu a to od 25.08.2010, kedy požiadal o doplnenie návrhu, ku ktorému
doplnením návrhu došlo až dňom 08.09.2010 predložením zmlúv, súd o tejto žiadosti rozhodol svojím
uznesením o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia z dňa 15.03.2011, zároveň súd konštatuje, že
k odvolaniu voči uvedenému rozhodnutiu nedošlo, z čoho podľa súdu možno mať za to, že už v čase
doručenia návrhu na vydanie poverenia samotnému či už navrhovateľovi tak aj súdnemu exekútorovi

boli známe relevantné skutočnosti na ktoré uznesenie OS KN č. XEr/XXX/XXXX-XX jednoznačne
pamätá a to, že : „ rozsudok stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,
Karloveské rameno 8, Bratislava, 841 04 pod sp. zn. : U. z dňa 11.12.2009 nemôže slúžiť ako exekučný
titulom na výkon exekúcie. Citované rozhodnutie OS KN z č. l. 21 súdneho spisu poukazuje na to, žeoprávnený predmetnej rozhodcovskej doložke jednostranne vopred vymienim konkrétny rozhodcovský
súd, ktorý mal rozhodovať prípadné spory z tejto zmluvy. Podľa súdu takto vymienená podmienka je
s poukazom na § 53 ods. 4 obč. zák. neplatná, s poukazom na § 53 ods. 4 písm. r/ podľa ktorého

je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom
výlučne v rozhodcovskom konaní. V tomto smere neprijateľné podmienky demonštratívne v § 53 obč.
zák. ako inštitút predstavujú prevzatie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva a pojatie takéhoto
ustanoveniavspotrebiteľskejzmluvejevrozporesdobrýmimravmi.Vzmysle§4ods.4zák.č.250/2007
o ochrane spotrebiteľa sa za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä konanie, ktoré

je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazujú zjavné znaky diskriminácie, vybočenia z pravidelne
morálny uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môžu privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvný strán a porušenie zmluvnej slobody. Uvedená zák. definícia je vytvorená na účely
ochrany spotrebiteľa a zodpovedá aj všeobecnému chápaniu dobrých mravov resp. konaní proti nim.
Prijatie § 53 ods. 4 Obč. zák. znamená, že niektoré strany vzťahov, ktoré odporujú dobrým mravom

dostali svoju výslovnú a legálnu definíciu do pozitívneho práva pred spotrebiteľskoprávne vzťahy. Ďalej
súd zamietol návrh s poukazom už na ustálenú judikatúru súdneho dvora vo veci C-14/83 v spojení
s pravidlami Rady - 93/13EHS z 05.04.1993 p o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmlúv, čo
je odporované aj rozsudkom súdneho dvora : C-240/98,C29498 atď. V ktorých rozhodnutiach súdny
dvor konštatoval povinnosť národných súdov pri aplikácii ust. národného práva, ktoré sú skoršieho alebo

neskoršieho dátumu, než uvedená smernica napriek tomu interpretovať ich pokiaľ je to len možné vo
svetle presného znenia a účelu tejto smernice.

8. V konkrétne exekučnej veci vzhľadom na transpozíciu vyššie uvedenej smernice zák. č. 150/2004
Z.z. s účinnosťou od 01.04.2004, ktorým sa novelizoval Obč. zák. treba mať na zreteli okrem iných

bod. 1 písm. q/ prílohy na základe uvedených rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a fakticky nútila spotrebiteľa podriadiť sa rozhodcovskému konaniu
pred konkrétnym rozhodcovským súdom a tým spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť existenciu
a znenie rozhodcovskej doložky pretože alternatíva riešenia sporov mu bola de facto vnútená v adhéznej
zmluve v rámci všeobecných podmienok. Takáto rozhodcovská doložka sa podľa súdu prieči dobrým

mravom a výkonu práv a povinností z takej doložky odporuje dobrým mravom, preto akékoľvek plnenie
priznané na základe takejto rozhodcovskej doložky zo strany rozhodcovského súdu je preto v rozpore
s dobrými mravmi a preto je takéto rozhodnutie neplatné a nemôže tvoriť exekučný titul a základ
pre vedenie exekučného konania a takýto postup je v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora vo
veci C-40/08 podľa ktorého neprimerané podmienky v spotreb. zmluvách musia byť vykladané v tom

zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky v
zmluve tak, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou položkou viazaný. Citované rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť ako je zrejmé z doložky na č. l. 17 dňom 23.04.2011 bez podania opravného prostriedku
na to oprávnenou osobou. Na základe zmluvy sa poskytol úver vo výške 500.- € a žalovaný mal splatiť

sumu 864.- Eur v 8 mes. splátkach po 108.- €, avšak podľa bianco zmenky mal žalovaný splatiť sumu
1.188,00 EUR, ktorá suma takto predstavuje nárast vo výške 237,6 %, čo je nepochybne v rozpore, či
už so zák. § 39 a § 39a Obč. zák. o úžere. Z uvedeného je zrejmé, že skutkový na základe, ktorého
si žalobca uplatňuje svoj nárok a to porušenie zákonom uloženej povinnosti rozhodnúť v poriadkovej
lehote v § 44 Exek. por., zo strany konajúceho súdu síce k porušeniu došlo, ale za situácie, že i samotný

exekútor si porušil svoju povinnosť tým, že jednak v lehote nedoručil žiadosť na udelenie poverenia,
resp. ani samotný žalobca sa nedovolal voči rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia
(z čoho možno mať za to, že nevyčerpal všetky možnosti na uplatnenie si práva na vydanie poverenia)
a preto súd má za to, že zo strany konajúceho súdu v uvedenom prípade nemohlo dôjsť k takému
porušeniu tým, že zamietnutí návrhu na vydanie poverenia nerozhodol v poriadkovej lehote 15 dní, ktoré

sa natoľko významnou mierou mohlo podieľať na vzniku škody, tak ako to žalobca v podanej žalobe
uviedol a tým mohol vytvoriť v zmysle podanej žaloby skutkový základ pre uplatnenú náhradu škody,
resp. nemajetkovej ujmy.

9. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody 125,- EUR a nemajetkovej ujmy

628,80 EUR.

10. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu, ktorá má predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konanívedenomprotidlžníkovizozáväzkovéhozmluvnéhovzťahuzaloženéhoZmluvouoúvere.Nemôžepreto
tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

11. Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že
nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému
rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov
smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej

príslušenstva. Podľa žalobcu mal postup exekučného súdu zamedziť správať sa so starostlivosťou
riadne hospodára. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé
usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie
základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný

zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky
cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu).

12. Žalobca požiadal u žalovanej o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania žaloby na

súd nereagovala pozitívne.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu.

15. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa či. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa či. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

16. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

17. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

18. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

19. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.20. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

21. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

22. Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

23. Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

24. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ďalej len EP a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

25. Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

26. Podľa § 44 ods. 8 EP ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora a to dňa 25.05.2009 platilo, že

oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

27. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 191

CSP podľa, ktorého ustanovenia platí, že súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobkyne nie je
dôvodná a preto súd túto žalobu zamietol v plnom rozsahu, tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia

uvedené.

28. Zo spisu Okresného súdu W. XEr/XXX/XXXX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ktoré bolo
doručené OS NZ dňa 15.07.2010, z ktorého sa zisťuje, že tejto žiadosti predchádzalo písomné podanie
z č.l. 2 spisu a to: „ Zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. W. na EÚ BA a to dňa 27.05.2010

z čoho je zrejmé, že u súdneho exekútora došlo k časovému posunu pri doručení žiadosti súdu a to za
obdobie od 27.05. do 15.07.2010 následne vec bola zapísaná do senátu JUDr. Q. U. dňa 15.7.2010,
ktorá spis postúpila s časovým odstupom od 15.07.2010 do 20.08.2010 na OS W., teda došlo k ďalšiemu
časovémusklzuaOSKNvovecizačalkonaťakojezrejmézčl.14exekučnéhospisuatood25.08.2010,
kedypožiadalodoplnenienávrhu,kuktorémudoplnenímnávrhudošloaždňom08.09.2010predložením

zmlúv, súd o tejto žiadosti rozhodol svojím uznesením o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia z
dňa 15.03.2011, zároveň súd konštatuje, že k odvolaniu voči uvedenému rozhodnutiu nedošlo, z čoho
podľa súdu možno mať za to, že už v čase doručenia návrhu na vydanie poverenia samotnému či
už navrhovateľovi tak aj súdnemu exekútorovi boli známe relevantné skutočnosti na ktoré uznesenieOS KN č. XEr/XXX/XXXX-XX jednoznačne pamätá a to, že : „ rozsudok stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, 841 04 pod sp. zn. :
SR XXXXX/XX z dňa 11.12.2009 nemôže slúžiť ako exekučný titulom na výkon exekúcie. Citované

rozhodnutie OS KN z č. l. 21 súdneho spisu poukazuje na to, že oprávnený predmetnej rozhodcovskej
doložke jednostranne vopred vymienim konkrétny rozhodcovský súd, ktorý mal rozhodovať prípadné
spory z tejto zmluvy. Podľa súdu takto vymienená podmienka je s poukazom na § 53 ods. 4 obč. zák.
neplatná, s poukazom na § m53 ods. 4 písm. r/ podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. V

tomto smere neprijateľné podmienky demonštratívne v § 53 obč. zák. ako inštitút predstavujú prevzatie
princípu dobrých mravov do pozitívneho práva a pojatie takéhoto ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve je
v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle § 4 ods. 4 zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa sa za konanie,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktorévykazujúzjavnéznakydiskriminácie,vybočeniazpravidelnemorálnyuznávanejpripredajivýrobku
aposkytovaníslužby,alebomôžuprivodiťujmuspotrebiteľoviprinedodržanídobromyseľnosti,čestnosti,

zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvný strán a porušenie
zmluvnej slobody. Uvedená zák. definícia je vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa a zodpovedá aj
všeobecnému chápaniu dobrých mravov resp. konaní proti nim. Prijatie § 53 ods. 4 Obč. zák. znamená,
že niektoré strany vzťahov, ktoré odporujú dobrým mravom dostali svoju výslovnú a legálnu definíciu
do pozitívneho práva pred spotrebiteľskoprávne vzťahy. Ďalej súd zamietol návrh s poukazom už na

ustálenú judikatúru súdneho dvora vo veci C-14/83 v spojení s pravidlami Rady - 93/13EHS z 05.04.1993
p o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmlúv, čo je odporované aj rozsudkom súdneho dvora :
C-240/98,C29498 atď. V ktorých rozhodnutiach súdny dvor konštatoval povinnosť národných súdov pri
aplikácii ust. národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu, než uvedená smernica
napriek tomu interpretovať ich pokiaľ je to len možné vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice.

29. V konkrétne exekučnej veci vzhľadom na transpozíciu vyššie uvedenej smernice zák. č. 150/2004
Z.z. s účinnosťou od 01.04.2004, ktorým sa novelizoval Obč. zák. treba mať na zreteli okrem iných
bod. 1 písm. q/ prílohy na základe uvedených rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a fakticky nútila spotrebiteľa podriadiť sa rozhodcovskému konaniu

pred konkrétnym rozhodcovským súdom a tým spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť existenciu
a znenie rozhodcovskej doložky pretože alternatíva riešenia sporov mu bola de facto vnútená v adhéznej
zmluve v rámci všeobecných podmienok. Takáto rozhodcovská doložka sa podľa súdu prieči dobrým
mravom a výkonu práv a povinností z takej doložky odporuje dobrým mravom, preto akékoľvek plnenie
priznané na základe takejto rozhodcovskej doložky zo strany rozhodcovského súdu je preto v rozpore

s dobrými mravmi a preto je takéto rozhodnutie neplatné a nemôže tvoriť exekučný titul a základ
pre vedenie exekučného konania a takýto postup je v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora vo
veci C-40/08 podľa ktorého neprimerané podmienky v spotreb. zmluvách musia byť vykladané v tom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky v

zmluve tak, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou položkou viazaný. Citované rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť ako je zrejmé z doložky na č. l. 17 dňom 23.04.2011 bez podania opravného prostriedku
na to oprávnenou osobou. Na základe zmluvy sa poskytol úver vo výške 500.- € a žalovaný mal splatiť
sumu 864.- Eur v 8 mes. splátkach po 108.- €, avšak podľa bianco zmenky mal žalovaný splatiť sumu
1.188,00 EUR, ktorá suma takto predstavuje nárast vo výške 237,6 %, čo je nepochybne v rozpore, či

už so zák. § 39 a § 39a Obč. zák. o úžere.

30. Z uvedeného je zrejmé, že skutkový na základe, ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok a to
porušenie zákonom uloženej povinnosti rozhodnúť v poriadkovej lehote v § 44 Exek. por., zo strany
konajúcehosúdu sícekporušeniudošlo,alezasituácie,žeisamotnýexekútorsiporušilsvojupovinnosť

tým, že jednak v lehote nedoručil žiadosť na udelenie poverenia, resp. ani samotný žalobca sa nedovolal
vočirozhodnutiusúduozamietnutínávrhunavydaniepoverenia(zčohomožnomaťzato,ženevyčerpal
všetky možnosti na uplatnenie si práva na vydanie poverenia) a preto súd má za to, že zo strany
konajúceho súdu v uvedenom prípade nemohlo dôjsť k takému porušeniu tým, že zamietnutí návrhu na
vydanie poverenia nerozhodol v poriadkovej lehote 15 dní, ktoré sa natoľko významnou mierou mohlo

podieľať na vzniku škody, tak ako to žalobca v podanej žalobe uviedol a tým mohol vytvoriť v zmysle
podanej žaloby skutkový základ pre uplatnenú náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy. Na základ
vyššie uvedených súd dospel k záveru že exekučný súd sa v uvedenej veci síce dostal do omeškania
ale aj napriek uvedenému v danom prípade nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť štátu v §9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. Z. preto súd podanú žalobu žalobcu zamietol. Pre priznanie náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok: 1)
nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo
i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky
náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci na žalobcovi. Zákon nedefinuje pojem
nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom
právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu

pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,
ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v
právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať
aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným
postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti),
ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,

prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci. Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené
náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov keď
rozhodnutie vydal po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia žiadosti súdu. Súd ďalej poukazuje na to, že
otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju
v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka
a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o
náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti

(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo
niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z
hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá
nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní
oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo.

Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v
súdnictve.
31. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného v čase podania žiadosti o udelenie

poverenia upravovalo povinnosť súdu rozhodnúť v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor. Už toto samotné
znenie zákonného ustanovenia oprávňovalo exekučný súd ex offo preskúmať všetky podmienky konania
či sú splnené nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska.

32. Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody

spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka
existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani
nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné

a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej za
škodu.

33. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde

predčasne. Žalobca sa na žalovanú obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, pričom podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď
žaloba bola podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania súdu o žalobe žalobcu už
bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila,
čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná

lehota uplynula, teda už nemožno žalobu považovať za predčasne podanú.

34. Podľa súdu namietaný nesprávny úradný postup, ktorý má spočívať v tom, že exekučný súd
nerozhodol v poriadkovej lehote o žiadosti na vydanie poverenia bez ďalšieho nemá za následokvznik práva na náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 9 ods. 1 a § 17 ods.
2 zák. č. 514/2003 Z. Z. v platnom znení. Žalobkyňa v tomto konaní mala preukázať vznik škody
a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom ,

musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom ujmy. Žalobkyňa tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdila, avšak nepreukázala,
nebolo v konaní splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu majetkovej škody, ale ani
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a preto

súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

35. Ďalej ako je zrejmé z Nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 322/2010 z
dňa 13. apríla 2011, ktoré rozhodnutie možno považovať do určitej miery za nadčasové aspoň v tom
zmysle, že aj keď ÚS SR rozhodol až dňa 13. apríla 2011 o právne význačných skutočnostiach, ktoré
súdny exekútor napriek tomu, že zo zákona § 30 ods. 1 Exekučného poriadku bol povinný sám súdu

oznámiť, tieto skutočnosti nielenže neoznámil, ale využil túto skutočnosť, že súdy nemali možnosť sa
o jeho predchádzajúcom pracovnom pomere u oprávneného dozvedieť a na základe tejto skutočnosti
ako vylúčený exekútor vykonával exekúciu. ÚS SR v citovanom rozhodnutí konštatoval nezlučiteľnosť
činnosti súdneho exekútora s pracovným pomerom a inými pomerom, nakoľko výkon činnosti súdneho
exekútora predstavuje záruku, že tento bude svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych

a iných rozhodnutí vykonávať nezávisle a nestranne. Skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. G.
W., L.. so sídlom exekútorského úradu v X. bol v minulosti zamestnancom účastníka exekučného
konania v postavení oprávneného spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je podľa citovaného rozhodnutia
ÚS SR okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie z dôvodu, že o vykonanie exekúcie bol
požiadaný súdny exekútor, ktorý je z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčený pre rozpor s ust. §

30 ods. 1 Exekučného poriadku, keď súdny exekútor ako orgán, ktorý čiastočne vykonáva funkcie
súdu, musí byť nezávislý a nestranný. Musí sa takým javiť aj v očiach strán, t.j. ide o teóriu zdania,
ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu
zaujatosť. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného, môže ovplyvniť subjektívne
nazeranie exekútora na exekučnú vec a v nadväznosti na to aj jeho nezaujatosť a nestrannosť.

Podľa súdu na základe uvedených je potrebné sa s týmto nálezom Ústavného súdu SR vyporiadať v
každom exekučnom konaní, ktorého sa dotýka, aby sa zaistila ochrana práv jeho účastníkov a nebol
výkonom exekúcie poverený exekútor, ktorý je z jej vykonávania na základe tohto nálezu vylúčený.
Nestrannosť a nezaujatosť súdneho exekútora, ako osoby, ktorá čiastočne vykonáva funkcie súdu,
musí byť nepochybná a ničím nespochybniteľná. Nakoľko o vykonanie exekúcie bol požiadaný súdny

exekútor, ktorý je z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčený, ktorá skutočnosť (že bol zamestnancom
oprávneného) bola nepochybne známa ako oprávnenému tak aj súdnemu exekútorovi už pri doručení
žiadosti o vydanie poverenia a bola známa aj v čase rozhodnutia súdu, ktorým súd zamietol žiadosť
o vydanie poverenia, voči ktorému rozhodnutia sa ako oprávnený tak ani súdny exekútor neodvolali.
Toto rozhodnutie súdu nebolo zrušené zrejme z týchto dôvodov a preto nie je možné považovať

nedodržanie poriadkovej lehoty na vydanie poverenia resp. zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia za
také porušenie práva, ktoré by zakladalo nárok či už na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 514/2003 Z. Z.

36. Na záver len pre úplnosť súd poznamenáva, že ak by bol výkon exekúcie ukončený nevymožením

pohľadávky žalobcu (či už úplne alebo len čiastočne) ani v tom prípade by uvedená žaloba zrejme
nemohla byť úspešná a to s poukazom na, že vo veci v zmysle písomného podania: „Žaloby na
plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ súd riešil ako predbežnú otázku, v žalobe
uvádzaných skutočností a to podmienok v bode III., kedy žalobca o. i. uviedol, že ... v súlade s pravidlami
riadneho hospodárenia (poskytol úver na základe ... ). Podľa súdu je zrejmé, že v právnom poriadku

či už SR tak aj EU bola a aj je vždy prítomná zásada obozretného hospodárenia, ktorá osobitne vo
finančnom hospodárení a tým aj pri poskytovaní úverov má svoje dominantné postavenie, o čom svedčí
vyjadrenie prezidenta ECB Mario Draghi, ktorý v tejto súvislosti uviedol, že výsledok hospodárenia
je odrazom .....a obozretného finančného hospodárenia..... V tejto súvislosti treba poznamenať, že aj
NBS vyhlasuje tzv. zásady obozretného hospodárenia, ktoré podliehajú vývoju, ale vždy boli odrazom

všeobecných skúsenosti a zvyklostí, ktoré boli zhmotnené v tzv. zásadách obozretného hospodárenia.
Za danej situácie je nepochybné a zrejmé, že poskytovanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu
bez zohľadnenia týchto zásad, ktoré nie sú založené vo vzťahu k nebankovým spoločnostiam na báze
povinností, ale nie je možné podľa súdu neprihliadať k týmto skúsenostiam, ktoré boli zhmotnenév uvedených zásadách. Za tejto situácie ako je všeobecne známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ktorá emitovala obrovské množstvo úverov čo do počtu osôb ako aj čo do objemu finančných
prostriedkovaosobitnesahlásikzachovaniupravidielriadnehohospodáreniaprisvojejčinnosti nechala

bez povšimnutia jednak všeobecne známe zásady ako aj skúsenosti z tzv. obozretného hospodárenia
vo finančníctve, rovnako ako právnym poriadkom SR poskytnuté zabezpečovacie inštitúty a bankové
zvyklosti ako sú napr. preverenie bonity klienta z hľadiska možnosti splatenia si svojich dlhov a
tak optimalizovať vo vzťahu k tejto osobe zabezpečenie poskytnutého úveru pre prípad insolvencie,
zabezpečenie kontroly čerpania, prihliadať možno k účelovosti poskytnutého úveru na nákup, konkrétnej

veci z ktorej sa v prípade insolvencie dá zabezpečiť návratnosť úveru atď. Podľa súdu v týchto prípadoch
ak by bolo zriadené či už záložné právo resp. iný zabezpečovací inštitút a ak sa súdny exekútor a ani súd
síce nedostanú do omeškania, aj tak v prípade, že dlžník príde o svoju prácu z ktorej uhrádzal splátky
úveru, by bolo obtiažne ak nie vylúčené u nemajetných ľudí zabezpečiť návratnosť úverov poskytnutých
za daných podmienok. Záverom je potrebné poznamenať, že ak žalobca za danej skutkovej situácie,
kedy si zvolil takúto podnikateľskú stratégiu za možno menej formálnych podmienok pri poskytnutí

finančných prostriedkov takéto konanie žalobcu v snahe poskytovať úvery, podľa súdu nepredstavuje
vyvážené a dôvodné riziko pri výkone podnikania a v tom prípade ak dôjde ku škode podľa súdu
nie je možné sa domnievať, že ku škody došlo postupom súdu ale žalobcu, tak ako bolo vyššie
uvedené. Napokon ešte podľa súdu je zrejmé že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom sa môže voči štátu úspešne uplatniť len vtedy ak poškodený nemohol dosiahnuť

uspokojenie svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť ako je zrejmé z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 4 Cz 110/84 zo 16.4.1985. Ďalej v tejto súvislosti chce súd poukázať
na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 z dňa 07.10.2004, ktoré rozhodnutie
okrem iných skutočností poukazuje na to, že skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods.1 Obč. zák. je
ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti

stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma
spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu, ako
subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká
už v okamihu splatnosti pohľadávky resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa
na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súd

ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 zo 7.10.2004).

37. Súd konštatuje, že žalobca doručil svoje písomné podanie, ktoré bolo označené ako: „Znalecký
posudok“ k majetkovej ujme, ktorá mala vzniknú žalobcovi z konania žalovanej to s dôrazom na časť III.
- záver. V tejto časti III. žalobca zdôvodnil svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy veľmi všeobecne a

to do všetkých konaní vedených na súdoch, kedy jeho predstava vychádzala v závislosti od mzdových
nárokov, telekomunikačných a poštových nákladov spojených s týmto konaní a s úpravou informačného
systému resp. z iných skutočností.

38. Súd uvedenému písomnému podaniu žalobcu nemohol prihliadnuť ako k znaleckému posudku, ktorý

má platiť pre všetky súdne konania žalobcu vedené voči žalovanej SR na všetkých stupňoch súdov a to
jednak vzhľadom k univerzálnemu charakteru tohto podania, čím sa vylučuje zohľadnene individuálnych
osobitostí toho ktorého konania ako aj verifikácie výsledkov takéhoto dôkazu vo vzťahu k jednotlivým
konania. Ďalej nie je možné k uvedenému dôkaznému prostriedku prihliadať ako k znaleckému posudku,
nakoľko nebolo nariadené súdom na riešenie, vysporiadanie sa s určitými konkrétnymi otázkami v tom

ktorom súdnom konaní a to v súčinnosti aj so žalovanou stranou, ktorá má právo sa vyjadrovať k osobe
znalca ako aj k zadaniu konkrétnych otázok atď.

39. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné

tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

41. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvejinštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

43. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 125,- EUR a nemajetkovej ujmy v sume 628,80 EUR s
príslušenstvom ako aj s nárokom na náhradu trov konania. Súd žalobu zamietol tým v konaní úspešnou
stranou sporu je žalovaná strana.

44. V zmysle ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa.

45. Súd podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania aj v spojení s článkom 2 ods. 1 Základných
princípov CSP, podľa ktorého platí, že ochrana práva a záujmov musí byť spravodlivá a účinná.
Podľa súdu za danej situácie nie je možné ustáliť či už mieru zavinenia vrátane účelnosti uplatnených
úkonov právnej pomoci podľa § 256 ods. 2 CSP, resp. rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania s

prihliadnutím na zásadu úspechu vyjadrenú v § 255 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať

sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.