Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115011022
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4115011022.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich

sudcov Tatiany Meszárošovej a Heleny Kolářovej, v trestnej veci proti obžalovanému D. U. pre obzvlášť
závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1 odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 01.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
D. U. K. B. Z. R. B. O., nar. XX.XX.XXXX v Krupine, trvale bytom U. F. Č.. XXX
t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Košice-Šaca

j e v i n n ý, ž e :

v bode 1)
ako splnomocnený zástupca konateľa obchodnej spoločnosti RAZOX s.r.o. Nitra (plnomocenstvo
udelené dňa 12.05.2008) uviedol do omylu spoločnosť B. G. P.. J., E. (Ď. A. B. G.) a to tým

spôsobom, že po podpísaní Zmluvy o predaji plodiny uzatvorenej dňa 20.05.2008 (ďalej len zmluva) v
prevádzke spoločnosti B. G. medzi spoločnosťou RAZOX, s.r.o Nitra (ďalej len RAZOX) ako kupujúcim
a spoločnoťou Csuka Gabona ako predávajúcim, predmetom ktorej bol predaj cca 20.000 ton +/- 5%
kukurice za kúpnu cenu 192,50 Eur/t, ktorá mala byť v zmysle zmluvy uhrádzaná vždy v deň nakládky
kukurice prevodom na účet predávajúceho, so začiatkom dodávok kukurice odo dňa 23.05.2008 v
množstve 5.000 ton týždenne až do 30.06.2008, predstieral úhradu kúpnej ceny kukurice v celkovom
množstve 2.790,60 ton tým, že do sídla spoločnosti Csuka Gabona zaslal faxom kópie platobných
príkazov do zahraničia vyhotovených a následne podaných v dňoch 25.06.2008 a 26.06.2008 v F. F. Š.

Q. XX v priestoroch pobočky Tatra banky, na základe ktorých spoločnosť Csuka Gabona vyexpedovala v
prospech spoločnosti RAZOX kukuricu, platobné príkazy však v skutočnosti neboli zrealizované, potom
čo spoločnosť Csuka Gabona zistila, že jednotlivé vyššie uvedené platby v prospech jej účtu pripísané
neboli, zastavila ďalšie dodávky kukurice, pričom kúpna cena vyššie uvedeného množstva kukurice
doposiaľ spoločnosťou RAZOX uhradená nebola, čím spoločnosti Csuka Gabona spôsobil škodu v
celkovej výške 537.190,50 Eur,

v bode 2)
ako spolnomocnený zástupca konateľa spoločnosti RAZOX na základe uvedeného plnomocenstva
zo dňa 12.05.2008 a v zmysle Zmluvy o predaji plodiny zo dňa 20.05.2008 kúpil od spoločnosti
Csuka Gabona v období od 28.05.2008 do 27.06.2008 celkom 12.197,65 ton kukurice za kúpnu cenu
2.348.047,60 Eur bez dane z pridanej hodnoty, z ktorej však spoločnosti Csuka Gabona uhradil iba
zmluvnú cenu za predaj 9.407,05 tony kukurice, ktorá bola následne vyexpedovaná prostredníctvom
jednotlivých dopravcov na územie Slovenskej republiky pre spoločnosť RAZOX, uvedený tovar následne

v mene spoločnosti RAZOX, ktorú fakticky ovládal a riadil (hoci nebol jej konateľom a spoločníkom)
predal jednotlivým odberateľom so sídlom na území Slovenskej republiky za kúpnu cenu vrátane danez pridanej hodnoty, avšak faktúry týkajúce s nákupu a predaja kukurice neuviedol do účtovnej evidencie
spoločnosti RAZOX, ktorá bola podkladom pre vyhotovenie daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobia mesiacov máj a jún 2008, čím porušil § 19 odsek 1, § 69 odsek 6 zákona

č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho skrátil za
spoločnosť RAZOX daňovú povinnosť k dani z pridanej hodnoty v celkovej výške 344.062,85 Eur,

t e d a :

v bode 1)
na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na
cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

v bode 2)
vo veľkom rozsahu skrátil daň

t ý m s p á ch a l :

v bode 1)
obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona

v bode 2)
zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 221 odsek 4 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ písmeno
n/ Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona s použitím
§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona v zmysle zásad § 41 odsek 1

odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 39 odsek 1 odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, na súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa§48odsek4Trestnéhozákonasaobžalovanýnavýkontrestuodňatiaslobodyzaraďujedoústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste rozsudku Okresného súdu Nitra sp.zn.
4T/65/2009 zo dňa 09.11.2009 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/65/2009 zo dňa
06.05.2015 a uznesením Krajského súdu Nitra sp.zn.1Tos/62/2015 zo dňa 15.07.2015, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho
zástupcu, alebo člena štatutárneho orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti, člena dozorného
orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho

organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky
podniku zahraničnej osoby, alebo prokuristu a to na dobu 4 (štyri) roky.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému sa
ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený B. G. P.. XXXX J., D. XX, E., s nárokom na
náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Na základe obžaloby krajského prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému D. U. a
vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, pretože obžalovaný po
prednesení obžaloby vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.

Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 ods. 3
- písm. c/ Tr.por. , či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu odpovedal: áno
- písm. d/ Tr.por., či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu
bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby

odpovedal: áno
- písm. f/ Tr.por., či rozumie právnej kvalifikácii skutku v bode 1) ako obzvlášť závažného zločinu
podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona a v bode 2) ako zločinu skrátenia
dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, odpovedal: áno
- písm. g/ Tr.por., či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestné činykladené
mu za vinu, odpovedal: áno

- písm. h/ Tr.por., či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje v bode
1) ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona
a v bode 2) ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona,
odpovedal: áno

Vzhľadom na to, že obžalovaný na položené otázky odpovedal kladne, súd na návrh prokurátora, prijal
vyhlásenie obžalovaného.

Na základe takto vykonaného dokazovanie mal súd preukázané, a to predovšetkým vyhlásením
obžalovaného, že je vinný zo skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, a dopustil sa skutku v bode 1) a

2) tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a tak svojím úmyselným konaním naplnil
objektívnu aj subjektívnu stránku v bode 1) obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 odsek
1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona a v bode 2) zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276
odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaný z miesta bydliska je hodnotený kladne,
rovnako kladne je hodnotený aj z výkonu trestu odňatia slobody.

V odpise registra trestov má 11 záznamov, z ktorých päť krát bol odsúdený pred spáchaním
prejednávaných trestných činov, pričom týchto päť odsúdených má zahladené, a hľadí sa na neho ako by

nebol odsúdený. Tak isto sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený aj v prípade ďalších dvoch odsúdení
trestným rozkazom Okresného súdu Košice 2 sp.zn. 2T/171/2008 zo dňa 11.11.2008 a rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp.zn. 4T/40/2008 zo dňa 5.6.2009.
Ďalším rozsudkom (v poradí ôsme odsúdenie) Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/65/2009 zo dňa
9.11.2009 bol uznaný vinným z trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1

odsek 4 zák.č. 140/61 Zb. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky so skúšobnou dobu v
trvaní 4 roky. Uznesením zo dňa 06.05.2015 bolo vyslovené, že sa neosvedčil.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 1T/15/2015 zo dňa 4.2.2016 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitra sp.zn. 1To/27/16 zo dňa 25.10.2016 bol uznaný vinným zo zločinu skrátenia dane a
poistného podľa § 276 odsek 1,4 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní

8 rokov 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia a trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu, alebo člena štatutárneho
orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky
podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho
podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, alebo prokuristu

a to na dobu 5 rokov.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 5T/43/2015 zo dňa 11.02.2016 bol uznaný vinným zo
zločinu nedovedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, 4 Trestného zákona a bol mu uložený
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, peňažný trest 2.500 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 3

roky 4 mesiace.

Pri ukladaní trestu súd v prospech obžalovaného zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36
písmeno l/, n/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval anapomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti), zároveň súd prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť
v zmysle § 37 písmeno h/ Trestného zákona (spáchal viac trestných činov). Ďalej pri určovaní výmery
trestu súd vychádzal z ustanovenia § 41 odsek 1, 2 Trestného zákona o úhrnnom treste, t.j. asperačnej

zásady, podľa ktorej ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných
činov,zktorýchaspoňjedenjezločinom,spáchanýchdvomaaleboviacerýmiskutkami,zvyšujesahorná
hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.
Podľa tejto zásady súd vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby § 221 odsek 4 Trestného zákona (10
rokov až 15 rokov). Keďže prevažuje pomer poľahčujúcich okolností súd hornú hranicu trestnej sadzby

znížil o jednu tretinu na 13 rokov 4 mesiace a následne podľa aspreračnej zásady upravil na 17 rokov 9
mesiacov 10 dní (pri výpočte horenej hranici trestnej sadzby postupoval podľa judikátu Tpj 37/2008)

Súd po vyhodnotení okolností rozhodných pre určovanie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na
účel trestu (§ 32 a 34 Tr.zák.) ako aj na osobu obžalovaného, spôsob spáchania skutku, na okolnosti
jeho spáchania a na vzniknutý následkom a v neposlednom rade aj na dobu ktorá uplynula od

spáchania trestných činov, dospel k záveru, že účel trestu bude u obžalovaného splnený uložením
nepodmienečného súhrnného trestu odňatia slobody (iný druh trestu odňatia slobody ani neprichádzal
do úvahy) v trvaní 5 rokov, pričom súd použil ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného
zákona o mimoriadnom znížení trestu. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že uloženie
trestu odňatia slobody v rámci zákonnej trestnej sadzby 10 rokov až 17 rokov 9 mesiacov 10 dní20

rokov, hoci aj na samej spodnej hranici, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, a to vzhľadom
na pomery páchateľa, keď súd prihliadol najmä na tú skutočnosť, že obžalovanému aktuálne boli
právoplatne uložené a nariadené nepodmienečné tresty v trvaní 8 rokov 6 mesiacov a 4 roky 10
mesiacov, spolu 13 rokov 4 mesiace. Preto aj trest kratšieho trvania súd považuje na zabezpečenie
ochrany spoločnosti pred obžalovaným za dostatočný.

Zároveň súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/65/2009 zo dňa 9.11.2009,
ktorým bol uznaný vinným z trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a odsek 1 odsek
4 zák.č. 140/61 Zb. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky so skúšobnou dobu v trvaní 4
roky, ktorý bol nariadený uznesením zo dňa 06.05.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia ne teeto výrok
obsahovo nadväzujúce, keďže prejednávané trestné činy spáchal skôr, ako bol odsudzujúci rozsudok

OS Nitra sp.zn. 4T/65/2009 vyhlásený.

Obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia
podľa ustanovenia § 48 odsek 4 Trestného zákona, ktoré dáva možnosť súdu rozhodnúť inak, ako mu
určuje zákon v odsek 2 a 3 toho istého ustanovenia. Ide o fakultatívne rozhodnutie súdu, ktoré upravuje

dve odlišné situácie:
a) prvá a druhá veta § 48 odsek 4 Tr.zák. sa týka možnosti súdu rozhodnúť spôsobom iným, ako je
upravené v odsek 2 tohto ustanovenia
b) tretia veta 48 odsek 4 Tr.zák. sa týka rozhodovania súdu podľa odseku 3 tohto ustanovenia (nemôže
súd však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa,

ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu,
ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov)
Zároveň súd pri určení diferenciačného stupňa vychádzal najmä z miery narušenia obžalovaného,
pričom súd prihliadol na to, že obžalovaný síce pred spáchaním prejdnávaných trestných činov bol síce
viackrát odsúdený ale opakovane len za prečiny (zároveň treba konštatovať, že tieto odsúdenia má

obžalovaný zahľadené) a tiež zo závažnosti spáchaných trestných činov a na to, že v prejednávanej
veci ide o majetkovú trestnú činnosť.

Okrem toho obžalovanému bol uložený trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho
zástupcu, alebo člena štatutárneho orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti, člena dozorného

orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho
organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky
podniku zahraničnej osoby, alebo prokuristu a to na dobu 4 roky. Pri rozhodovaní o výmere tohto trestu
súd vychádzal z trestnej sadzby 1 rok až 10 rokov a prihliadol aj už na právoplatne uložený rovnaký
druh trestu rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn.1To/27/2016 zo dňa 25.10.2016 a na ustanovenie

§ 43 Trestného zákona.Obligatórne bol obžalovanému uložený aj ochranný dohľad v trvaní 2 roky vrámci trestnej sadzby 1 až 2
roky, ktorú výmeru na dovŕšenie nápravy obžalovaného po výkone trestu odňatia slobody súd považoval
za primeranú.

Tento trest podľa názoru súdu zabezpečí aj ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život,
súčasne odradí aj iných od páchania trestných činov a zároveň (a nie v neposlednom rade) dostatočne
vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Uložený trest by mal byť pre obžalovaného

postačujúci na to, aby si uvedomil nesprávnosť a protiprávnosť svojho konania, aby sa v budúcnosti
nedopúšťal podobnej trestnej činnosti.

Poškodenú spoločnosť Csuka Gabona Kft.2624 Szokola, s nárokom na náhradu škody súd odkázal na
civilný proces, pretože si spoločnosť riadne a včas túto škodu voči obžalovanému neuplatnila.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine, treste a nároku na náhradu škody rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.