Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/41/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515211709
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3515211709.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného L., s.r.o., so sídlom O., F. C.
G.: XX XXX XXX, právne zastúpený U.. C. O., advokátom, so sídlom O., F. 8, proti povinnému SG L.,
s.r.o., so sídlom A. P. nad Q., Dr. I. P. XXXX/X, o vymoženie 17.464,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04. októbra 2016, č. k.
10Er/1323/2015-19 takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm.
h) zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému
súdnemu trovy exekúcie v sume 50,74 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že v danej veci bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie
17.464,80 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 19Cb/144/2013-96 zo dňa 28.01.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.
3Cob/96/2014-174 zo dňa 10.09.2015. Dňa 15.07.2016 bol tamojšiemu súdu doručený podnet súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v
priebehu konania bolo zistené, že povinný nemá vedené účty v peňažných ústavoch v SR, je držiteľom
motorového vozidla vo vlastníctve leasingovej spoločnosti, pričom blokácia je vedená ako piata v poradí.
Ďalším šetrením bolo zistené, že povinný má nedoplatky v sociálnej poisťovni v sume 2.016,20 Eur a v
Union zdravotnej poisťovni v sume 1.122,678 Eur. Lustráciou v katastri bolo zistené, že povinný nevlastní
žiadne nehnuteľnosti. Povinný neprevzal ani upovedomenie o začatí exekúcie na adrese v obchodnom
registri, zásielka sa vrátila s poznámkou "Adresát neznámy". Súd prvej inštancie s poukazom na
zistenia súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného, dospel k záveru, že bol daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie uviedol,
že pre rozhodovanie v každej súdom prejednávanej veci je zásadne významný čas rozhodovania,
pričom za predpokladu náležitého doloženia všetkej od súdneho exekútora požadovateľnej iniciatívy pri
zisťovaní majetku povinného, je hypotetická možnosť nadobudnutia majetku povinným v budúcnosti,
právne celkom bez významu. Podstatnou je aktuálna nemajetnosť povinného. Zastavenie exekúcie nie
je pritom podmienené súhlasom oprávneného, ktorý ale môže mať záujem na pokračovaní exekúcie v
prípade ak očakáva, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho
pohľadávku. Na uplatnenie takéhoto postupu je však potrebné, aby očakávanie oprávneného o tom, že
povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, malo aj reálny predpoklad. Zároveň súd poukazuje na
to, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie
exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade
toho istého exekučného titulu (IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011). Súd prvej inštancie mal v danom
prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci - Oznámenia o nedobytnosti
pohľadávky, ako i obsahu exekučného spisu EX 2789/2015 za dostatočne preukázanú skutočnosť, že

majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového
stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie. V danom
prípade došlo k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, preto súd prvej inštancie k náhrade
trov exekúcie v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného. Súd priznal súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,71 Eur, ktoré predstavujú: 1/ paušálnu odmenu v minimálnej
výške (§ 14 vyhl.) 33,19 Eur; 2/ náhradu hotových výdavkov (§ 22 vyhlášky) vo výške 9,10 Eur (poštovné
4 x 1,40 Eur, 2 x 0,45 Eur, 1 x 1,70 Eur, poplatky za elektronickú lustráciu 1 x 0,20 Eur, 1 x 0,70 Eur);
3/ 20 % DPH (§ 196 EP) t. j. vo výške 8,45 Eur.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil so záverom súdu
prvej inštancie podľa ktorého neexistuje žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť výkonom
rozhodnutia, a že takýto majetok by nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Poukázal na súvahu
povinného z roku 2012, z ktorej vyplýva, že spoločnosť SG L., s.r.o. k 31.12.2012 vlastnila majetok spolu
v hodnote 345.637 Eur. Skutočnosti súvisiace s neuspokojením vymáhanej pohľadávky oprávneného
sú predmetom trestného konania vedeného OR PZ v Prešove pod č. ORP-470/3-VYS-PO-2016. Z
dôkazov vykonaných v predmetnom trestnom konaní vyplýva, že po nadobudnutí splatnosti vymáhanej
pohľadávky boli medzi povinným a spoločnosťou P., s.r.o. so sídlom v F., Q. XX, G. XX XXX XXX,
vykonané úkony ukracujúce uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky oprávneného. Ďalej poukázal na to,
že poverený exekútor vydal dňa 22.4.2016 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie postihnutím iných
majetkových práv, ktorými spoločnosti I. X., a.s. prikázal, aby po ukončení leasingovej zmluvy vydal
technický preukaz od motorového vozidla a splnomocnenie na prepis motorového vozidla O. súdnemu
exekútorovi, čo svedčí o tom, že po ukončení leasingu povinný nadobudne majetok - motorové vozidlo O.
a že existujú majetkové práva povinného postihnuteľné výkonom rozhodnutia. Pokiaľ ide o závislý výrok
o náhrade trov konania, napadol ho z dôvodu nesprávnosti primárneho výroku o zastavení exekúcie.
Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil.

3. Povinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že vykonal šetrenie ku
dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. 4 roky po súvahe na ktorú poukazuje oprávnený a zistil
nemajetnosť povinného. Z informačného systému exekučných blokácii motorových vozidiel vyplýva,
že povinný je držiteľom /nie vlastníkom/ nákladného vozidla O., ktoré bolo dané do prvotnej evidencie
dňa 3.6.2010, avšak je blokované v 4 skorších exekučných konaniach. Uvedené vozidlo sa v priebehu
exekučného konania nepodarilo lokalizovať. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predchádzajúci
konatelia boli osobami s trvalým pobytom v F. a vo Q. Q., pričom od 10.5.2014 je konateľom spoločnosti
U. O. z pobytom v A. T., ktorý je konateľom ďalších 8-mich spoločností, čiže zjavne ide o tzv. „bieleho
koňa“. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že v roku 2014 už spoločnosť nemala žiadnych
zamestnancov, okrem toho nevlastní nehnuteľnosti, nemá účty v bankách, dlží na daniach 15.740 Eur a
poistnom 8.270,58 Eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni 1.888,59 Eur a je voči nej neúspešne vedených
17 exekučných konaní. Na základe uvedeného súd prvej inštancie o nemajetnosti povinného vyvodil
vecne správny záver a exekučné konanie zastavil zákonne.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
"CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389
ods. 1 písm. a/, b/ CSP.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

7. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu mal za preukázané, že súd prvej inštancie poverením
č. XXXX XXXXXX zo dňa 28.12.2015 poveril súdneho exekútora U.. U. E. vykonaním exekúcie
pre vymoženie pohľadávky 17.464,80 Eur s príslušenstvom, na základe vykonateľného rozsudku
Okresného súdu v Prešove č.k. 19Cb/144/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.
3Cob/96/2014-174. Dňa 15.07.2016 bol doručený súdu prvej inštancie návrh súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie, nakoľko v priebehu exekučného konania boli zistené skutočnosti odôvodňujúce,
podľa jeho názoru, postup podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, keďže v priebehu exekúcie
nebol zistený majetok povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie.

8. V zmysle ustálenej judikatúry pre zastavenie exekúcie je potrebné jednak preukázanie aktuálneho
nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad
nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na
uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon
súdnych, či iných rozhodnutí. V rámci tohto exekučného konania nie je možné ignorovať skutočnosť,
že vzniknutá nemajetnosť povinného môže byť dôsledkom trestnej činnosti štatutárnych, resp. iných
orgánov povinného, preto je so zastavením exekúcie vhodné vyčkať na výsledky prebiehajúceho
trestného konania vedeného OR PZ v Prešove pod č. ORP-470/3-VYS-PO-2016.

9. Hoci zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na
jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a
teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na
zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie).
Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo, napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný
nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na vôľu
oprávneného, ktorý si musí byť vedomý toho, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré
napokon v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť.

10. Súdny exekútor nemá postavenie účastníka exekučného konania (s výnimkou rozhodovania o jeho
trovách), preto podnet exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nie je
návrhom účastníka, o ktorom by bolo potrebné samostatne procesne rozhodnúť. Pokiaľ exekučný súd
podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať osobitné
rozhodnutie. Z tohto dôvodu v tejto veci nie je potrebné nahrádzať zrušené rozhodnutie súdu prvej
inštancie iným výrokom, pretože v dôsledku zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom (po
právoplatnosti rozhodnutia) bude exekúcia pokračovať.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd bez náhrady zrušil výrok napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie o zastavení exekúcie.

12. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov exekúcie, tento je výrokom závislým od výroku o zastavení
exekúcie, preto nemôže samostatne existovať (nie je účelné rozhodovať o trovách konania, ktoré ďalej
pokračuje). Z uvedených dôvodov odvolací súd tento výrok zrušil v zmysle § 379 písm. a/ CSP.

13. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej
rozhodovacej praxi v identických resp. obdobných veciach. Medzičasom však občianskoprávne
kolégium Krajského súdu v Trenčíne, pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k
návrhom súdnych exekútorov na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, pričom senát Krajského súdu
v Trenčíne závery kolégia rešpektoval.

14. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.