Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715204212
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715204212.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu BECK

FINANC, s.r.o. so sídlom Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 35 830 522, zast. Bohunický & Co., s.r.o.
Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 47 876 034, proti žalovanej V. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.
o zaplatenie zmluvnej pokuty takto

r o z h o d o l :

I. Z. žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej p r i z n á v anáhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 29. 1. 2015 domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,05 %
zo sumy 296,84 Eur od 29. 1. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca poukázal na to, že

uzatvoril dňa 28. 5. 2009 so žalovaným nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. 29014583.
Za objednaný a riadne prevzatý tovar mal žalovaný uhradiť žalobcovi sumu vo výške 1 714,60 Eur.
Žalovaný obdržal tovar podľa zmluvy. Pohľadávku sa zaviazal uhradiť v prvej mimoriadnej splátke vo
výške 260,- Eur dňa 1. 9. 2009 a v 20-tich riadnych mesačných splátkach vo výške 72,73 Eur vždy k
29-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 29. 9. 2009. Žalovaný uhradil žalobcovi
sumu 260,- Eur dňa 18. 9. 2009, sumu 100,- Eur dňa 22. 2. 2011, sumu 35,- Eur dňa 22. 9. 2011, sumu
50,- Eur dňa 25. 8. 2011, dňa 21. 10. 2011 a dňa 1. 12. 2011, sumu 145,46 Eur dňa 18. 9. 2009 a sumu

72,73 Eur dňa 16. 10. 2009, dňa 19. 11. 2009, dňa 16. 12. 2009, dňa 21. 1. 2010, dňa 24. 2. 2010, dňa
19. 3. 2010, dňa 16. 4. 2010. Do dňa spísania žaloby však neuhradil ostávajúcu časť pohľadávky a od
zmluvy v súlade s jej znením a zákonom neodstúpil. Žalovaný teda neuhradil žalobcovi dlžnú sumu vo
výške 296,84 Eur s prísl. V prípade omeškania nájomníci zmluvnej strany v súlade s časťou II bodom 8
dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia.

2. Žalovaná sa k predmetu veci nevyjadrila.

3. Súd z nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci č. 29014583 zistil, že túto zmluvu ako
predávajúci/prenajímateľ uzatvorila spoločnosť žalobcu, vtedy ešte pod obchodným menom BECK
reisen, s.r.o. so žalovanou a to dňa 29. 8. 2009. Na základe tejto zmluvy žalobca dodal žalovanej tam
uvedený tovar a žalovaná sa zaviazala uhradiť sumu 1 299,- Eur s tým, že zaplatí prvú mimoriadnu
splátku nájomného vo výške 260,- Eur a zvyšnú čiastku uhradí v 20-tich mesačných splátkach po
72,73 Eur. Uhradenie prvej mimoriadnej splátky bolo dohodnuté na 1. 9. 2009 a konečná splatnosť

spotrebiteľského úveru bola stanovená na 8. 5. 2011. Ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená
vo výške 49,76 %.4. Z pripojeného formulára zmluvných podmienok Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že celková
výška spotrebiteľského úveru bola 1 714,60 Eur a poskytnutý spotrebiteľský úver sa mal splácať v 20-
tich pravidelných mesačných splátkach po 72,73 Eur, vždy k 29-temu dňu príslušného kalendárneho

mesiaca, počnúc 29. 9. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru bola stanovená na 8. 5. 2011. Ročná
úrokovásadzbabolastanovenávovýške24%apriemernáhodnotaročnejpercentuálnejmierynákladov
bola určená vo výške 34,85 %.

5. Z pripojeného splátkového kalendára k zmluve potom vyplýva, že žalovaná má zaplatiť prvú splátku

dňa 29. 9. 2009 a poslednú 20-tu splátku dňa 29. 4. 2011.

6. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase,
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa, spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšieho opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

7. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

8. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď
oprávnený účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

9. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr než je zabezpečená pohľadávka.

10.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je 3 ročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

11. Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán, rozhodujúci o nároku zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný

dôvod, ktorý bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi aj keď by bolo inak
potrebné aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

12. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná uzatvorila so žalobcom vtedy ešte
pod obchodným menom BECK reisen, s.r.o. nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č.

29014583 zo dňa 28. 5. 2009. Na základe tejto zmluvy dodal žalobca žalovanej tam uvedený tovar a
žalovaná sa zaviazala uhradiť prvú mimoriadnu splátku nájomného vo výške 260, Eur a zvyšnú sumu
v 20tich mesačných splátkach po 72,73 Eur. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru bola stanovená
8. 5. 2011. Z pripojeného splátkového kalendára k žalovanej zmluve vyplýva, že prvá splátka mala byť
uhradená 29. 9. 2009, každá ďalšia do 29 teho dňa nasledujúceho mesiaca s tým, že posledná 20-ta

splátka mala byť zaplatená do 29. 4. 2011. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že doposiaľ žalovaná z tejto
sumy neuhradila čiastku 296,84 Eur. Zaplatenia tejto sumy sa však žalobca nedomáhal, domáhal sa iba
zaplatenia zmluvnej pokuty z tejto sumy a to do 29. 1. 2012 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania
súd zistil, že nezaplatená istina 296,84 Eur, ktorú mala žalovaná uhradiť podľa nájomnej zmluvy s
následnou kúpou prenajatej veci je premlčaná, na čo súd prihliadol v zmysle § 5b Zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd poukazuje jednak na uzatvorenú nájomnú zmluvu s následnou kúpou
prenajatej veci a potom aj pripojený splátkový kalendár, z ktorých vyplýva, že posledná splátka mala
byť uhradená dňa 29. 4. 2011. V tento deň začala teda plynúť aj 3 ročná premlčacia doba u poslednej
splátky. Nakoľko premlčacia doba je v tomto prípade 3 ročná, premlčanie poslednej splátky nastalo
dňa 29. 4. 2014 s tým, že skoršie splátky sa stali premlčanými už skôr. Žaloba však bola podaná na

súde až dňa 7. 4. 2015, teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Súd je toho názoru, že premlčaním
práva na splnenie hlavného peňažného záväzku dochádza zároveň k premlčaniu práva na zmluvnú
pokutu, dohodnutú za omeškanie so splnením hlavného záväzku vo forme určeného percenta za
určitý časový úsek (t.j. narastajúcim spôsobom za pokračujúce omeškanie), a to za dobu omeškania,nasledujúcu po premlčaní hlavného záväzku. I pri nedostatku výslovnej právnej úpravy v Občianskom
a Obchodnom zákonníku možno akceptonickej povahy zmluvnej pokuty vyvodiť, že jej osud je spätý s
hlavným záväzkom a to nielen pri zániku hlavného záväzku, kedy zaniká aj záväzok zo zmluvnej pokuty

ale aj pri premlčaní hlavného záväzku. Premlčanie, kvalifikované uplynutím času v dôsledku ktorého
nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietku premlčania. Je to uplynutie času, určeného v
zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonať v dôsledku čoho
môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva a námietku premlčania. Nakoľko v tomto prípade
sa jedná o spotrebiteľský vzťah súd na túto skutočnosť musel prihliadnuť vzhľadom na ustanovenie §

5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Použitie tohto ustanovenia má za následok zánik
nároku, patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti v dôsledku čoho premlčané
právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním práva nezaniká iba sa oslabuje a trvá ďalej
vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená a na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Ak sa dlžník môže brániť proti žalobe o splnenie hlavného
záväzku námietkou premlčania tým viac sa môže brániť námietkou premlčania aj proti súdnemu

uplatneniu práva na zmluvnú pokutu za čas uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku
ak zmluvná pokuta bola dohodnutá za omeškanie a to percentom za určitý časový úsek (napríklad
za každý deň omeškania). Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie
hlavného záväzku prostredníctvom zmluvnej pokuty, dohodnutej za omeškanie a určenej percentom za
každý deň omeškania by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného

záväzku, čím by boli negované právne dôsledky, vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by nebol
rešpektovaný jeden zo základných princípov súkromného práva a to princíp „vygilantibus iura scripta
sunt“ (bdelým patrí právo). Preskúmavané veci si žalobca súdne neuplatnil voči žalovanému nárok na
splnenie hlavného peňažného záväzku, v dôsledku čoho žalovaný nemohol proti uplatneniu takéhoto
nároku brániť námietkou premlčania, hoci zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že premlčacia doba

na uplatnenie práva na splnenie hlavného záväzku uplynula u poslednej splátky dňa 29. 4. 2014. Táto
okolnosť však vzhľadom na uvedené nemohla brániť úspešnému aplikovaniu § 5b Zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a to ohľadom premlčania proti nároku na zmluvnú pokutu. Žaloba bola preto
zamietnutá z dôvodu premlčania.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Nakoľko v konaní mala plný úspech žalovaná, súd jej priznal plnú náhradu trov konania vo výške
100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie

je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie

týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k

podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).