Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/134/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111215922
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8111215922.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.AnnouVargovouvprávnejvecižalobcuQ..R.M.,N..XX.XX.XXXX,

A. F., Q. X, právne zastúpený: Advokátska kancelária VAĽO & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 868 434,
so sídlom Prešov, Konštantínova 3 proti žalovanému: Q.. Q. M., N.. XX.XX.XXXX, A. F., K. X , právne
zastúpený: JUDr. Juraj Kus, advokát so sídlom Michalovce, Nám. osloboditeľov 10 v konaní o zaplatenie
18.021,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

konanie v časti o zaplatenie nad sumu 13.475,- Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od
07.06.2011 do zaplatenia zastavuje,

vo zvyšku žalobný návrh zamieta,

o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na tunajší súd 07.06.2011 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 18.021 Eur s 9 %-ným úrokom z omeškania od 07.06.2011 do zaplatenia a na náhradu
trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný bol podielovým spoluvlastníkom v podiele 1
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. F., rodinný dom súp. č. XXX a parcely KN č. XXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 300 m2 a parcely KN č. XXX/X záhrady o výmere 1682 m2.

Podielovým spoluvlastníkom v podiele 3 bola D. K., s ktorou žalobca od roku 1996 žil v partnerskom
vzťahu. So súhlasom žalovaného a D. K. žalobca nehnuteľnosť užíval a tiež zhodnocoval. Žalobca si
uplatnil u žalovaného nárok podľa ust. § 667 OZ vo výške 18.021 Eur, čo je 1 hodnoty nehnuteľnosti.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, voči uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania.

Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom č.k. 15C/134/2011-241 tak, že žalobný návrh zamietol a o

náhrade trov konania si vymienil rozhodnúť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku súdu I.. stupňa podal odvolanie žalobca, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že názor prvostupňového súdu o dôvodnej
námietke premlčania nie je správny. Prvostupňový súd plynutie odvolacej lehoty datoval od opustenia
spoločnej domácnosti sestrou žalovaného niekedy v roku 2008, pričom žaloba bola podaná po
uplynutí subjektívnej lehoty. Z pohľadu žalobcu bol rozsudok zmätočný a nepreskúmateľný, pretože z

odôvodneniajepochybnosťodkedyskutočnemalaplynúťpremlčaciadoba.Zdôvodneniejenesprávnea
nemorálne. Poukázal na to, že žalobca sa bezvýhradne spoliehal na možnú dohodu so spoluvlastníkmi.
Vytkol súdu I. stupňa, že na námietku premlčania neaplikoval § 3 ods. 1 OZ. V neposlednom rade
spochybnil, či vôbec žalovaný vzniesol v prejednávanej veci námietku premlčania.Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudok preskúmal a dospel k záveru, že odvolaniu je
potrebné vyhovieť. Odvolací súd uviedol, že napriek tomu, že prvostupňový súd uplatnený nárok

posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, či právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia posúdil ako majetkové právo získané plnením bez právneho
dôvodu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol. Prvostupňový súd v odôvodnení
rozhodnutia uvádza, že bezdôvodné obohatenie je plnením bez právneho dôvodu a vzniká už samotným
prijatím plnenia. Vtedy začína plynúť objektívna premlčacia doba. Poukázal na to, že pokiaľ márne

uplynie aspoň jedna z uvedených premlčacích dôb, tak je vznesená námietka premlčania dôvodná a
nie je možné oprávnenému právo priznať. Mal za to, že žaloba bola podaná po uplynutí tak objektívnej,
ako aj subjektívnej lehoty. Odvolací súd však vyhodnotil záver prvostupňového súdu ako predčasný
a nedôsledný pokiaľ ide o prijatie záveru o právnom posúdení uplatneného nároku. Záver musí byť
jednoznačný a vyplývajúci zo skutkových zistení. Ďalej odvolací súd citoval rozhodnutie NS SSR, Cpk
37/78.

„Plnenie bez právneho dôvodu v prípade investovania do cudzej nehnuteľností je tak v prípade ak
ten kto plní - investuje do nehnuteľností, ktorá mu nepatrí, nemá (nepreukáže) žiaden právny dôvod pre
takéto investovanie.

V prípadoch zhodnotenia nehnuteľností investíciami zo strany osoby, ktorá ju nevlastní realizovanej na
základe dohody s jej vlastníkom potom záleží na jej obsahu ako vzniknutý právny vzťah posudzovať.
Ak bolo do dotknutej nehnuteľnosti investované napríklad na základe prísľubu vlastníka umožniť
investujúcemu bývanie v dome alebo previesť dom do jeho vlastníctva a ak tento prísľub nebol
zrealizovaný, môže ísť na strane vlastníka nehnuteľností o získanie bezdôvodného obohatenia a

realizovaná investíciu je plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 O.z.). Pre uvedené prípady
je spoločné, že osobou povinnou k vydaniu bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa na úkor iného
obohatil (§ 451 ods. 1 O.z.), t.j. vlastník domu. Ak ten, ktorý investoval a nie je vlastníkom nehnuteľností
na základe prísľubu vlastníka, že mu umožní užívanie nehnuteľností a že na neho v budúcnosti prevedie
jeho vlastníctvo a podobne do nehnuteľností investuje, potom ide o plnenie na základe právneho dôvodu

predstavovaného uvedeným prísľubom. Následne odvolanie tohto prísľubu, poprípade odmietnutie
podľa neho konať, eventuálne vytvorenie takého stavu kedy je zrejme, že prísľub nebude naďalej
realizovaný znamená odpadnutie dôvodu k plneniu a vznik bezdôvodného obohatenia na strane
vlastníka nehnuteľností

Žalobca poukazoval v priebehu konania na skutočnosť, že žalovaný spolu so sestrou mu prisľúbili
následne dom previesť aj do jeho podielového spoluvlastníctva (tvrdí, že mu prisľúbili predkupné právo
na kúpu tejto nehnuteľností (čl. 2, 87).

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd uplatnený nárok posudzoval bez absencie a zistení, či

existovalodzačiatkuprávnydôvodinvestíciíačiažneskôrnáslednetentodôvododpadol.Zvykonaného
dokazovania možno prijať záver, že medzi sestrou žalovaného a žalobcom došlo k spoločnému bývaniu,
spoločnému vzťahu ako druh a družka, obaja spoločne v dome žili, rekonštruovali dom, tvorili
spoločnú domácnosť, aj keď dom vlastnícky patril žalovanému a jeho sestre. Mohli tak učiniť na základe
vzájomnej dohody o spoločnom spolužití a spoločnom bývaní a za tým účelom žalobca investoval do

rodinného domu.. Majetkovoprávne vzťahy medzi partnermi, ktorí spoločne založili rodinu, bez toho aby
uzavreli manželstvo, je potrebné posudzovať podľa všeobecných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb.,
občianskeho zákonníka (prípadne iných všeobecne záväzných právnych predpisov) a nie je tu možné
konštruovať žiadnu špeciálnu úpravu vysporiadania majetkových práv pre tieto prípady. Takúto dohodu
je možné kvalifikovať ako nepomenovanú zmluvu v zmysle ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka.

Prvostupňový súd sa absolútne nevyrovnal so skúmaním existencie dohody medzi žalobcom a sestrou
žalovaného, ako aj žalovaným. Nie je vylúčené, že osoby ktoré sa rozhodnú spoločne žiť, bývať, viesť
spoločnú domácnosť ako druh a družka môžu vzájomne investovať do majetku toho druhého. Nemožno
síce prehliadnuť, že manželstvo svojím právnym charakterom je odlišné od iných foriem spolužitia.

V prípade existencie takejto dohody sa tak plní na základe právneho dôvodu. K odpadnutiu tohto
právneho dôvodu potom dochádza v okamžiku, kedy účastníci zrušili spoločné spolužitie, spoločné
užívanie dotknutého domu.Prvostupňový súd musí bezpečne zistiť existenciu alebo neexistenciu právneho dôvodu investovania
žalobcu do nehnuteľnosti patriacej aj žalovanému. Musí zistiť čo bolo predmetom dojednania medzi
účastníkmi konania o úhrade nákladov takto vynaložených, či išlo o darovanie, pôžičku alebo plnenie

z iného právneho dôvodu, poprípade presne ustáli dôvod, pre ktorý bolo plnenie poskytnuté. Ak zistí
existenciu právneho dôvodu pre investovanie žalovaného, zistí kedy právny dôvod investícií žalobcu do
predmetného domu zanikol. Bezpečne zistí a ustáli, či neexistovala dohoda o vrátení investícií. Podrobí
skúmaniu aj dôvody bývania v dome po odchode družky žalovaného zo spoločnej domácnosti.

Ďalej odvolací súd konštatuje, že žalobcovi je potrebné dať za pravdu v tom smere, že prvostupňový
súd sa nezaoberal otázkou, pokiaľ uznal námietku premlčania za dôvodnú, či výkon práv vzniesť
námietku premlčania nebol v posudzovanom prípade v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia
§ 3 Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie podľa ktorého výkon práv nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi platí i pre výkon práva vzniesť námietku premlčania (napríklad nález Ústavného
súdu ČR zo dňa 15. 01. 1997, sp. zn. II. ÚS 309/95), námietka premlčania zásadne dobrým mravom

neodporuje; môžu však nastať situácie v ktorých uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva
na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu za takejto situácie zánik
nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom
a charakterom ním uplatneného práva a s dôvodmi pre ktoré si svoje právo včas neuplatnil (porovnaj
nález Ústavného súdu SR z 06. 09. 2005, sp. zn. I. ÚS 643/04). Rozpor uplatnenej námietky premlčania

s dobrými mravmi nemožno vyvodzovať z okolností a z dôvodov spojených iba so vznikom uplatneného
nároku, ale aj z okolností, za ktorých bola námietka uplatnená, Keďže sa prvostupňový súd uvedenom
námietkou nezaoberal, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia vecí.“

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým posudkom č. 01/2009 J.. V. M. a č.

042/1996 J.. Q. H., výzvou žalobcu adresovanou žalovanému na mimosúdne uspokojenie pohľadávky,
výpisom z LV č. XXX kat. úz. F., písomným stanoviskom RAPES s.r.o. o zakúpení stavebného materiálu,
prehlásením HERSS stavebnej obchodnej firmy o dodaní kompletného zatepľovacieho systému v
septembri 2004 pre práce na spornej nehnuteľnosti, vyjadrením Q. R. o predaji a dovoze stavebného
materiálu na rekonštrukciu spornej nehnuteľnosti v rokoch 1997 až 2008, prehlásením V. K. za

spoločnosť TINBYT o zakúpení stavebného materiálu v rokoch 1997 až 2008, cenovou ponukou
STAVMONT s.r.o. na montáž garážovej brány z 05.09.2003, faktúrou č. 020/2005 splatnou 12.04.2005
na meno žalobcu, faktúrou KOVUM vystavenou pre odberateľa (žalobcu) splatnou 24.08.2000, faktúrou
Peter Jarkovský - CORYN, splatnou 23.01.2001 na meno žalobcu, zmluvou o zmenkovom vyplňovanom
práve vystavenou Slovenskou sporiteľňou, a.s. na meno žalobcu 31.10.2003, výsluchom svedkyne D.

K., písomnými stanoviskami oboch sporových strán, ako aj ďalším spisovým materiálom s zistil tento
skutkový stav:

Žalobca žil v družskom vzťahu so sestrou žalovaného v rodinnom dome, ktorý bol v podielovom
spoluvlastníctve žalovaného a jeho sestry v podiele 1 : 3 . Počas spolužitia žalobca investoval do

predmetnej nehnuteľnosti titulom rekonštrukčných prác finančné prostriedky, čo viedlo k výraznému
zhodnoteniu nehnuteľnosti. Podľa vyjadrenia žalobcu v roku 1996 keď so súhlasom žalovaného a jeho
sestry D. K. začal nehnuteľnosť užívať, táto mala hodnotu 25.196 Eur a po zhodnotení bola odpredaná
za kúpnu cenu 102.500 Eur, teda zhodnotenie predstavuje minimálne 77.304 Eur. Žalobca v žalobe
uplatnený návrh zdôvodnil ust. § 667 OZ ako zhodnotenie nájomcu, neskôr uplatnený nárok odôvodnil

ust. §§ 130 a 451 OZ titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca predložil súdu znalecký
posudok vypracovaný J.. V. M. dňa 07.02.2009 č. 1/2009 na určenie hodnoty vykonaných stavebných
prác na rodinnom dome č. XXX M. obci F.. Zadávateľom znaleckého posudku bol žalobca a znalec
stanovil zostatkovú cenu nehnuteľnosti zahŕňajúcu rodinný dom, garáž, ploty, studne, vonkajšie úpravy,
pozemky, trvalé porasty na pôvodne 4.031.000 Sk.

Žalobca vo výpovedi uviedol, že so žalovaným rovnako ako s jeho sestrou sa zoznámil niekedy v
roku 1996 a po niekoľkomesačnej známosti so sestrou žalobcu sa dohodli na spoločnom bývaní v jej
rodičovskom dome, ktorý si priebežne opravovali. V tom čase bol vypracovaný znalecký posudok na
stanoveniehodnotyrodinnéhodomuasúviselotosúmrtímmatkyžalovaného.Rekonštrukciaprebiehala

spôsobom, že v roku 1997 bola rekonštruovaná kúpeľňa, neskôr omietky, podlahy, betóny, strop,
zateplenie, sadrokartóny, nová linka, interiérový aj exteriérový krb, dvere, rekonštruovalo sa prakticky
všetko okrem obvodových múrov, ktoré zostali pôvodné. Žalobca mal v rodinnom dome nahlásený
trvalý pobyt a vzťah so sestrou žalovaného sa posunul do štádia, keď mali zakúpené snubné prstenea plánovali svadbu. Spolužitie žalobcu so sestrou žalovaného sa nevyvinulo plánovaným spôsobom,
naopak, v roku 2008 sa rozišli a sestra žalobcu sa odsťahovala so svojim súčasným manželom do
Košíc. Žalobca aj naďalej býval v rodinnom dome, ktorý so sestrou žalovaného zrekonštruovali a o

ktorý sa aj naďalej kompletne staral. Žaloba nekomunikoval so svojou bývalou partnerkou, komunikoval
len so žalovaným a rozhodne nepredpokladal, žeby s ohľadom na preinvestované finančné prostriedky
nedošlo k vyrovnaniu s vlastníkmi. Ubezpečoval ho v tomto smere aj žalovaný. Žalobca po dohode so
žalovaným a jeho sestrou dali vypracovať znalecký posudok znalcovi, na ktorom sa vopred dohodli, ale
po jeho vypracovaní už o dohode nebolo reči. Žalobca na predmetnej nehnuteľnosti pracoval fyzicky, ale

predovšetkým do rekonštrukcie investoval značné finančné prostriedky. Aj pri predaji rodinného domu
sa žalobca angažoval, podarilo sa mu zabezpečiť kupujúcich a stále sa nadejal, že dôjde k dohode so
žalovaným a jeho sestrou. V neposlednom rade žalobca zdôraznil, že so žalovaným mal veľmi blízky
vzťah, takmer ako súrodenecky.

Žalovaný vo výpovedi nepoprel skutočnosti tak, ako ich žalobca uvádzal s výnimkou, že na osobe znalca

J.. M. sa so žalobcom nedohodoval. Žalovaný predpokladal, že vzťah žalobcu s jeho sestrou sa vyvinie
iným spôsobom, ale nestalo sa. Zdôraznil, že z kúpnej ceny za odpredaj predmetného rodinného domu
aj v jeho spoluvlastníctve nedostal nič a všetko bolo poukázané jeho sestre. Opakovane uviedol, že
o postupe pri predaji rodinného domu nemal žiadne vedomosti, naopak, kúpnu zmluvu vypracovala
advokátska kancelária, ktorá žalobcu zastupuje aj v tomto konaní. Žalovaný tiež považoval za dôležité

uviesť, že žalobcovi a svojej sestre finančne pomáhal. Potom, ako si žalobca kúpil nový dom požičal
mu 8.000 Eur a 5.200 Eur mu doposiaľ nevrátil, daroval im motorové vozidlá a pod.. Žalovaný nepoprel
kamarátsky vzťah so žalobcom, zároveň sa však domnieva, že konflikt ktorý vznikol medzi žalobcom a
jeho sestrou si mali vyriešiť sami.

V konaní vypočutá svedkyňa D. K. uviedla, že nerozumie prečo žalobca žaluje jej brata pre bezdôvodné
obohatenie. Žalobca užíval predmetný rodinný dom 15 rokov, svedkyňa ho užívala 12 rokov. Za tie tri
roky, keď svedkyňa nemohla v dome bývať, ho žalobca nechal spustnúť. Nerozumie žalobe žalobcu,
pretože jej brat im pomohol, daroval im dve autá a žalobcovi požičal peniaze, ktorý mu ich nevrátil.
Z kúpnej ceny za rodinný dom brat nič nedostal. Svedkyňa nepoprela, že potom ako sa v roku 1997

do domu nasťahovali, tento svojpomocne prerábali. Okrem nej a žalobcu sa v dome zdržiavali jeho
synovia, ktorí tiež pomáhali. Rekonštruoval sa interiér aj exteriér a svedkyňa sa starala hlavne o
záhradu. Pracovalo sa za pomoci známych aj cez víkendy a vtedy sa o robotníkov starala svedkyňa.
Nie je pravdou, žeby finančne nebola zainteresovaná, pretože pracovala ako učiteľka a jej príjem sa
spotreboval. Okrem toho prispela aj z financií po rozvode s bývalým manželom sumou 94.000 Sk a v

roku 2005 brala spotrebný úver v sume 60.000 Sk. Z peňazí za predaj domu v F. v čistom 100.000 Eur,
pretože 2.000 Eur si zobrala realitná kancelária, svedkyňa vyplatila úver na rodinný dom, ktorý postavila
v Košiciach a tiež rodinný dom v F., nakoľko nebol 3 roky obývaný a chátral.

Z obsahu spisu 9C 93/2011 žalobcu Q.. R. M. proti žalovanej V.. D. K. súd zistil, že v tomto konaní

si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie 54.063 Eur s príslušenstvom. Konanie doposiaľ
skončené právoplatne nebolo.

Z predloženého znaleckého posudku č. 042/1996 vypracovaného J.. Q. H. E.. objednávateľa Q.. Q. M. s
dátumom vypracovania 05.02.1996, predmetom ktorého bolo zistenie ceny nehnuteľnosti k dedičskému

konaniu k 15.12.1995, znalec spornú nehnuteľnosť k tomuto dátumu ohodnotil na sumu pôvodne
759.057 Sk. Zo znaleckého posudku č. 01/2009 žiadateľa Q.. R. M. na určenie hodnoty vykonaných
stavebných prác na objekte rodinného domu č.- 344 obec Drienov spracovateľa J.. V. M. vyplýva, že
úlohouznalcabolourčiťhodnotuvykonanýchznaleckýchprácnapredmetnomobjekte,znalecvychádzal
zo stavu v roku 2005 v cenovej úrovni roku 2008 na základe popisu rozsahu prác, postupu rekonštrukcie

a opráv určených žiadateľom. V posudku II bod 2.6 sú vymenované jednotlivé časti nehnuteľnosti,
kde v bode 13 ako posledné je uvedené „spevnené plochy postavené v roku 2005“. Aj v bode 2.7 -
Rozsah rekonštrukcie je pod č. 13 ako posledná rekonštrukcia uvedené „spevnené plochy postavené
v roku 2005 novostavba“. V posudkovej časti v bode 2.1.1. Analýza prípadných rizík spojených s
využívaním nehnuteľností po rekonštrukcii sa uvádza: „od roku 1996, resp. 1997 na nehnuteľnosti začal

žiadateľ vykonávať rekonštrukčné stavebné práce, resp. začal s novostavbami tak, ako to žiadateľ
uviedol znalcovi a je to uvedené vo výpočtoch. Práce vykonával do roku 2005“. Podľa vypracovaného
znaleckého posudku znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v dvoch rovinách - stav k roku
1996 v cenovej úrovni 2008 na 1.859.000 Sk zaokrúhlene a stav po rekonštrukcii v roku 2005 v cenovejúrovni 2008 na 4.031.000 Sk zaokrúhlene. Hodnotu rekonštrukčných prác vykonaných od roku 1996 do
roku 2005 na 2.171.600 Sk, teda 72.084 Eur.

Žalobca predložil súdu faktúry, najneskôr splatná faktúra je z 12.04.2005, vystavená dodávateľom Arpád
Benőcz - STAVAB na meno žalobcu. Ďalšie faktúry predložené žalobcom sú staršieho dáta. Okrem
uvedeného predložil žalobca súdu písomné vyjadrenie spoločnosti RAPES s.r.o. so sídlom v Prešove,
prevádzka Drienov zo dňa 08.03.2012, že žalobcovi bol v období od roku 1997 do roku 2008 za účelom
výstavby, resp. rekonštrukcie rodinného domu odpredaný stavebný materiál. Ďalej žalobca predložil

súduvyjadrenieQ.R.z05.03.2012,žežalobcazapredajadovozstavebnéhomateriálunarekonštrukciu
rodinného domu v Drienove uhradil v rokoch 1997 až 2008 70.000 Sk až 75.000 Sk. Zároveň žalobca
predložil súdu vyjadrenie TINBYT, galérie Ideal standard Prešov zo dňa 09.03.2012, že v období rokov
1997 až 2008 nakúpil stavebný materiál v hodnote cca 65.000 Sk.

Žalobca zotrval na podanom žalobnom návrhu v plnom rozsahu so zdôvodnením, že žalovaný

sa investíciami žalobcu do nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho sestry
bezdôvodne obohatil.

Žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania s odôvodnením, že žalobca od počiatku vzťahu
so sestrou žalovaného vedel, kto je vlastníkom nehnuteľnosti a táto skutočnosť bola nepochybná.

Naposledy podľa vyjadrenia žalovaného do predmetnej nehnuteľnosti investoval v roku 2007 a návrh
podal až 07.06.2011, teda po uplynutí tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty. Súdu
predložil uznesenie Ústavného súdu SR III US 127/2012-37 z 28.03.2007, ktoré rieši obdobnú skutkovú
situáciu a je aplikovateľné aj na tento právny prípad. Vyjadrenie žalovaného o tom, že finančne pomáhal
tak žalobcovi, ako aj svojej sestre nie je vznesenou kompenzačnou námietkou ako si to mylne vysvetlil

právny zástupca žalobcu. Táto informácia mala vykresliť správanie žalovaného v kontexte s vyjadrením
žalobcu, že tento sa správa v rozpore s dobrými mravmi a z uvedeného vyplýva, že to nie je pravda.

Po zrušení rozsudku súdu I. stupňa odvolacím súdom bolo doplnené dokazovanie dopočutím účastníkov
konania s možnosťou položenia otázok.

Žalobca zotrval na popise udalostí tak, že so sestrou žalovaného začali spolu žiť potom, ako sa obaja
rozviedli. Nakoľko každý býval inde (žalobca v Košiciach a žalovaná v Prešove), dohodli sa, že budú žiť
spolu. Na spolužitie si vybrali dom v Drienove, v ktorom nikto nebýval a rozhodli sa ho rekonštruovať,
nakoľko žalobca mal k životu na dedine vzťah. Tiež sa dohodli, že po zrekonštruovaní domu sa zoberú.

Žalobca do rodinného domu investoval prvotný vklad po vyporiadaní jeho BSM vo výške 400.000,- Sk. O
tom, že jeho partnerka nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti žalobca vedomosť mal. Podľa tvrdení
žalobcu komunikoval so žalovaným v tom duchu, že sa nemusí obávať v prípade ak by sa niečo stalo,
že žalovaný je štvrtinovým vlastníkom nehnuteľnosti a že sa určite dohodnú. V tom čase sa vzťah javil
byť ideálny, takže na rozchod nebolo pomyslenie. Ani potom, ako jeho partnerka opustila spoločnú

domácnosť 10.06.2008 nemal obavy o to, žeby o investované peniaze prišiel. Už po rozchode sa stretli
so žalovaným v jeho obývačke a rozprávali sa čo ďalej, pričom sa dohodli na znaleckom ohodnotení
nehnuteľnosti. Po vypracovaní znaleckého posudku sa z pohľadu žalobcu vyskytli problémy, nakoľko
žalovaný zrejme nepredpokladal takéto zhodnotenie nehnuteľnosti. S odstupom času sa žalobcovi javí,
že konanie protistrany bolo účelové v snahe premlčania nároku. Spoluvlastníci sa pokúšali dom predať

asidvaroky,avšakbezúspešne,pretopožiadaližalobcuopomoc.Neskôrsadompodarilopredať,kúpna
cena bola uhradená na účet sestry žalovaného a žalobca podľa jeho vyjadrenia bol ubezpečovaný, že
o svoj podiel nepríde. Na položené otázky žalobca odpovedal, že v dome býval až do jeho predaja,
pretože tam mal svoje osobné veci a opustil ho až po výzve na vypratanie v lehote 30 dní po podpise
kúpnopredajnej zmluvy. Na otázku, kedy kúpil žalobca ďalší dom v Drienove tento odpovedal, že buď

v roku 2010, alebo 2011, na čo právny zástupca za žalovaného uviedol, že to bolo v roku 2009. Na
ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaného, ktorý poukázal na rozpor v tvrdeniach, že pokiaľ mala
byť dohoda medzi žalobcom, žalovaným a jeho sestrou o prevedení vlastníctva k rodinnému domu ako
potom vysvetlí kúpu rodinného domu v roku 2009, ešte pred predajom sporného rodinného domu v
roku 2011 žalobca odpovedal, že tvrdenie považuje za účelové. Konať začal až potom keď zistil, že

inej cesty niet. (poznámka súdu Zmluva o odpredaji domu 16.05.2011, žaloba podaná 07.06.2011.)
Ponúkol za odpredaj rodinného domu 2 milióny a keď bol odmietnutý, začal si hľadať iný dom. Na
ďalšiu otázku prečo nepodal žalobu v roku 2009 keď v tom čase si kúpil iný dom uviedol, že s osobou
žalovaného mali priateľské, takmer bratské vzťahy, čo bolo preňho zárukou. Na ďalšiu otázku, nech savyjadrí kedy ukončil rekonštrukciu na dome uviedol, že ešte v roku 2008 robil skleník, záhradu, v roku
2005 alebo 2006 robil garáž. K vysvetleniu rozporov, že v znaleckom posudku zhotoviteľa J.. M. uvádzal
rekonštrukčné práce do roku 2005 žalobca uviedol, že to bol zle zaprotokolované. (súd poukazuje, že v

znaleckom posudku č. 1/2009 J.. V. M. na strane 2 posudku sa uvádza: „Garáž rekonštruovaná v roku
2005, skleník postavený v roku 2005, spevnené plochy postavené v roku 2005.“) K motorovým vozidlám,
ktorémalžalovanýdarovaťžalobcovitentouviedol,žejemuosobnenie,alespoločne,tedajemuasestre
žalovaného bola darovaná ŠKODA Fabia a potom sa ŠKODA Fabia posunula švagrovi žalovaného
a žalovaný im dal ŠKODU Octaviu napísanú na meno žalobcu z dôvodu, že ako policajt sa o všetko

staral, teda o poistky, servis a pod.. Hodnota motorového vozidla (poznámka súdu Octavie) bola okolo
vtedajších200.000,-Sk,akábolahodnotavčasedarovaniauviesťnevedel.Naďalšiuotázkutýkajúcusa
pôžičky poskytnutej žalovaným žalobcovi tento uviedol, že na vykreslenie celej situácie sa vráti niekedy
do roku 2000, keď na požiadanie syna tomuto kúpil notebook a potom mu to bolo nepríjemné, tak sa
rozhodol kúpiť notebook aj pre dcéru bývalej družky. Za oba notebooky zaplatil pôvodne 80.000,- Sk.
Keďže sa rozsiahlou rekonštrukciou finančne vyčerpal, bol nútený požičať si na kúpu garážovej brány

sumu 40.000,- Sk a bral to tak trochu ako vrátenie peňazí investovaných do notebooku dcéry sestry
žalovaného. Keď sa jeho finančná situácia zlepšila a mal v úmysle finančné prostriedky žalovanému
vrátiť, tento ich odmietol. Ďalšie finančné prostriedky mu žalovaný požičal v čase, keď žalobca začal
rekonštruovať ďalší rodinný dom v obci Drienov, kúpený po rozchode so sestrou žalovaného. Jednalo
sa o sumu 250.000,- Sk, tieto splácal a potom, ako sa dostal do finančnej tiesne, potom ako sa oženil, so

splácaním prestal, na čo žalovaný reagoval podaním žaloby na súd. Všetky peniaze však žalovanému
čestne splatil.

Žalovaný doplnil svoju výpoveď potvrdením, že mal vedomosť o tom, že žalobca a jeho sestra začali
rekonštrukčné práce. K darovaným motorovým vozidlám uviedol, že po vložení nepeňažného vkladu do

predajní YPSILON v Moldave nad Bodvou za to dal sestre Felíciu, pretože v tom čase obaja nemali auto,
len sestrino staré, rozbité Žiguli. Vo vzťahu k rekonštrukčným autám uviedol, že aj keď o nich vedomosť
mal, čo konkrétne sa žalobca a jeho sestra rozhodli robiť to robili, na nič sa ho nepýtali. V roku 2003
potom, ako si žalovaný kúpil nové motorové vozidlo dal žalobcovi ŠKODU Octaviu v nadobúdacej cene
870.000,- Sk, ktorá v čase darovania bola 3 roky stará a jej hodnota bola cca 500.000,- Sk. Zdôraznil,

že auto bolo žalobcove. Tento ho predal za 200.000,- Sk bez toho, aby si od niekoho pýtal súhlas. Vo
vzťahu k investíciám sa žalovaný vyjadril, že žiadna dohoda neexistovala, pretože nikto nepredpokladal,
že sa situácia takto vyvinie. Každý predpokladal, že sa uzavrie manželstvo. Potvrdil, že sestra opustila
spoločnú domácnosť so žalobcom 10.06.2008 a nikdy sa nevrátila, pretože žalobca hneď na druhý
deň povymieňal zámky na vchodových dverách. Žalovaný kľúčom nedisponoval a žalobca odmietal

ho vydať aj novému majiteľovi. Neskôr dal žalobca kľúče žalovanému od bočných dverí. Žalovaný sa
vyjadril, že nie je mu známy právny dôvod žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, keď žiadne
bezdôvodné obohatenie nezískal. Kúpna cena v plnej výške bola vyplatená jeho sestre, žiadna dohoda
o predkupnom práve neexistovala a žalovaný sa vyjadril, že ak by sa sestra so žalobcom zobrali, mal v
úmysleimsvojpodieldarovať.Napoloženéotázkyžalovanýodpovedal,žeajporozchodežalobcusjeho

sestrou mali normálne vzťahy, aj keď nie také ako predtým, ale aj teraz sú vzťahy dobré. K otázke, ako
plánovali vyporiadať investície žalobcu pre prípad ak nedôjde k uzavretiu manželstva žalovaný uviedol,
že z domu nechcel nič. Vyjadril sa, že si to musia vyriešiť žalobca a jeho sestra potom, ako došlo medzi
nimi k rozchodu. Predtým sa nič také neriešilo. Na otázku, prečo žalovaný strpel užívanie nehnuteľnosti
žalobcom aj po rozchode s jeho sestrou tento uviedol, že žalobca vymenil všetky zámky a nechcel odísť,

pričom žalovaný nechcel robiť po ulici cirkus. Do domu sa pôvodne mala nasťahovať sestra.

Právny zástupca za žalovaného doručil súdu 06.10.2015 písomné stanovisko v ktorom poukázal, že vo
výpovedi žalobcu sú viaceré zásadné rozpory. Žalobca predovšetkým vypovedal, že sporný dom v F. bol
predanývmáji2011,avšakužvroku2009sivobciF.kúpilinýdom,čonarúšajehotvrdenieotom,žežilv

dobrej viere, resp. že bola uzavretá dohoda medzi ním, žalovaným a jeho sestrou, na základe ktorej mali
predmetný dom previesť do vlastníctva žalobcu. Z toho nepochybne vyplýva, že neexistovala dohoda,
na základe ktorej mali žalovaný a jeho sestra previesť dom na žalobcu. Žalobca ďalej potvrdil fakt, že
jeho bývalá partnerka (sestra žalovaného) opustila spoločnú domácnosť 10.06.2008. K rekonštrukčným
prácam uviedol, že boli ukončené až v roku 2008, čo však odporuje informáciám v znaleckom posudku

J.. M. kde uviedol, že práce vykonával do roku 2005. Naopak, to žalobca klame s jediným úmyslom,
aby nárok nebol premlčaný. Ďalej právny zástupca za žalovaného poukázal na poskytnutie pôžičky jeho
klientom žalobcovi vo výške 8.000,- Eur, ktoré mal dobrovoľne vrátiť, pričom žalobca dobrovoľne vrátil
len 5.200,- Eur a vrátenia sumy 2.800,- Eur sa žalovaný musel domáhať súdnou cestou. K vráteniupeňazí došlo až po podaní žaloby. To z pohľadu právneho zástupcu žalovaného usudzuje na konanie v
rozpore s dobrými mravmi, no zo strany žalobcu. K okolnostiam darovania motorového vozidla ŠKODA
Octavia právny zástupca poukázal na rozpory v tvrdení žalobcu so skutočným stavom, pretože nie

je pravdou, žeby motorového vozidlo bolo darované celej rodine vrátane sestry žalovaného, keď bolo
zapísané na jeho meno v technickom preukaze. Uvedená skutočnosť preukazuje, že jeho klient nekonal
v rozpore s dobrými mravmi, keď okrem poskytnutej pôžičky daroval žalobcovi motorové vozidlo v
hodnote 500.000,- Sk, umožnil mu bezplatne užívať nehnuteľnosť od roku 1997 do roku 2011, pričom ak
by za uvedené obdobie platil žalobca žalovanému čo i len sumu 100,- Eur mesačne, tak by to prevýšilo

sumu, ktorú si žalobca nárokuje v tomto konaní. Právny zástupca žalovaného sa navyše domnieva,
že jeho klient nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, nakoľko bezdôvodné obohatenie musí byť
preukázané. K okolnostiam existencie dohody poukázal na výpoveď jeho klienta o tom, že žiadna
dohoda o prevedení sporného rodinného domu do vlastníctva žalobcu neexistovala. Žalobcovi nebolo
umožnené užívať rodinný dom dobrovoľne, ale žalobca po odchode jeho partnerky hneď na druhý deň
vymenil všetky zámky na dverách. Sám žalobca priznal, že rodinný dom v roku 2009 si kúpil, pretože

videl, že inej cesty niet. Napriek tomu podal žalobu až 07.06.2011. K posúdeniu vznesenia námietky v
rozpore s dobrými mravmi poukázal právny zástupca za žalovaného na nález Ústavného súdu ČR II ÚS
309/95, ktorý bol podrobený verejnej diskusii v odborných právnych kruhoch. Podstatou je, že aplikácia
inštitútu dobrých mravov na vznesenú námietku premlčania prichádza do úvahy iba vo výnimočných a
ojedinelých prípadoch.

Právny zástupca za žalobcu doručil súdu písomné stanovisko 04.11.2015, v ktorom uviedol, že z
jeho pohľadu odvolací súd sa nevyslovil takým spôsobom ako to mal za jednoznačne vyplývajúce zo
zrušujúceho uznesenia právny zástupca žalovaného pokiaľ za rozhodný dátum pre určenie plynutia
premlčacej doby je potrebné považovať odchod sestry žalovaného zo spoločnej domácnosti. Podľa

rozsudku NS SR NCdo z 26.04.2001 jednoznačne vyplýva, že rozhodným je dátum vrátenia veci
vlastníkovi oprávneným držiteľom. (poznámka súdu Žalobca nikdy nemohol byť oprávneným držiteľom,
lebo od začiatku mal vedomosť, kto je vlastníkom, teda absentuje dobromyseľnosť.) Podľa názoru
právneho zástupcu žalobca sa vysťahoval z rodinného domu v máji 2011 a žalobu podal na súde
07.06.2011, čím nárok premlčaný nie je. K otázke aplikácie § 3 OZ uviedol, že právny zástupca

žalovaného deformovane zavádza predloženým článkom z Bulletinu SAK, keď zámerne vytrhol z
konceptu závery článku.

Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania podľa návrhu právneho zástupcu žalobcu, ktorým žiadal v
nadväznosti na okolnosti darovania motorových vozidiel žalovaným žalobcovi predložiť písomnú zmluvu

o tichom spoločenstve uzavretú s obchodnou spoločnosťou YPSILON, s.r.o., doklad o nepeňažnom
vklade žalovaného do predmetnej obchodnej spoločnosti, doklad o finančnom vyrovnaní, doklad
preukazujúci vlastníctvo žalovaného k motorovému vozidlu a ostatné písomné dôkazy potvrdzujúce
legálnosť vlastníctva žalovaného k motorovému vozidlu s odôvodnením, že s prejednávanou vecou
nesúvisia. Argumentácia vo vzťahu k darovaniu motorových vozidiel žalovaným žalobcovi slúžila len na

vykreslenie vzťahu medzi účastníkmi konania a posúdeniu otázky dobrých mravov v prejednávanej veci.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“),

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 100 ods. 1,2 OZ,
(1)Právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej(§101až110).Napremlčanie

súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.Podľa § 107 ods. 1,2 OZ,
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V prejednávanej veci mal súd za nesporne preukázané, že žalobca investoval finančné prostriedky
do nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho sestry a investované finančné
prostriedky sú bezdôvodným obohatením žalovaného a jeho sestry. Súd sa nestotožňuje s názorom
žalovaného, že nemá pasívnu vecnú legitimáciu, pretože neobdŕžal kúpnu cenu. Jeho podiel sa bez
jeho pričinenia zhodnotil a rozhodnutie darovať sestre kúpnu cenu na uvedené nemá vplyv. Voči

uplatnenému nároku vzniesol žalovaný námietku premlčania, preto súd skúmal jej relevanciu aj v
nadväznosti na vyslovený právny názor odvolacieho súdu. Odvolací súd predovšetkým vytkol súdu I.
stupňa, že bezpečne nezistil existenciu alebo neexistenciu právneho dôvodu investovaných finančných
prostriedkov. Nie je preto zrejmé, či sa jedná o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho
dôvodu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol. Z výpovede účastníkov konania,

ako aj v konaní vypočutej svedkyne D. K. vyplýva, že dôvodom investície do nehnuteľnosti bol citový
vzťah žalobcu a sestry žalovaného a tiež potreba riešenia ich bytovej otázky. Pre tento účel sa rozhodli
použiť nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a D. K., ktorá bola v zanedbanom stave
a vyžadovala si rekonštrukciu. Keďže žalobca disponoval väčším objemom finančných prostriedkov,
ktoré obdŕžal po vyporiadaní jeho bezpodielového spoluvlastníctva z rozvedeného manželstva a tiež mal

slušné príjmy, prevažnú časť finančných prostriedkov na rekonštrukciu investoval on. Medzi žalobcom
a jeho vtedajšou družkou neexistovala konkrétna dohoda o vyporiadaní investícií v prípade, že nedôjde
k uzavretiu manželstva. Ani medzi žalobcom a žalovaným neexistovala žiadna dohoda o finančnom
vyporiadaní s výnimkou vyhlásenia žalovaného, že svoj podiel „im“ daruje v prípade, ak sa zoberú. Nie
je pravdivým tvrdenie, že žalovaný spolu so svojou sestrou prisľúbili dom previesť žalobcovi aj do jeho

podielového spoluvlastníctva tak, ako to uvádza odvolací súd v uznesení a odkazuje na č.l. 87/2 spisu.
Z výpovede žalobcu vyplýva, že reči o predkupnom práve neboli otázkou deväťdesiatych rokov, ale
neskôr, pričom pri debatách s pánom doktorom (poznámka súdu žalovaným) mu tento povedal, že to je
záležitosť jeho a pani Zlatky, s ktorou prvotne reč vôbec nebola. Z uvedeného nie je možné usudzovať,
že existovala dohoda medzi žalobcom, žalovaným a jeho sestrou o úmysle previesť dom do podielového

spoluvlastníctva žalobcu, resp. o prisľúbení predkupného práva na predmetnú nehnuteľnosť. V prípade
zmluvy o predkupnom práve je nesporné, že táto by si vyžadovala písomnú formu, nakoľko sa jedná o
nehnuteľnosť a tiež zápis vkladu do katastra nehnuteľnosti. Iný spôsob prevedenia do spoluvlastníctva
zrejme súvisel s vyjadrením žalovaného o darovaní svojho podielu v prípade, že medzi žalobcom a
jeho bývalou družkou dôjde k uzavretiu manželstva. Existenciu iných dohôd žalobca súdu nepreukázal,

pričom tu je potrebné uviesť, že práve žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno tvrdenia v zmysle ust.
§ 120 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný sa v tomto smere celkom jednoznačne vyjadril, že počas spolužitia
žalobcu s jeho sestrou neboli takéto otázky riešené, pretože nikto nepredpokladal, že vzťah sa takto
vyvinie. Po skončení spolužitia žalovaný prejavil vôľu sprostredkovať komunikáciu medzi žalobcom
a jeho sestrou, avšak uviedol, že sporné záležitosti si musia vyriešiť sami, nakoľko sa jedná o ich

spolužitie a ich investície. K okolnosti, prečo žalobca aj po skončení spolužitia so sestrou žalovaného
obýval predmetný rodinný dom nasledujúce tri roky súd zistil, že sa tak nestalo na základe dohody
žalobcu so spoluvlastníkmi. Žalobca po opustení nehnuteľnosti bývalou družkou na tejto vymenil zámky
a kľúč prvotne neposkytol ani spoluvlastníkom. Dom obýval, pretože ako uviedol, investoval tam značné
finančné prostriedky a mal tam svoje osobné veci, avšak bez právneho dôvodu. Žalobca v priebehu

celéhokonaniatvrdil,žesabezvýhradnespoliehalnadohodusospoluvlastníkmi.Jepritomnesporné,že
žalobca s bývalou družkou nemal dobrý vzťah, dlhodobo spolu nekomunikovali, preto sa jeho tvrdenie
javí byť nepochopiteľné. Pokiaľ žalobca argumentuje, že predovšetkým dôveroval dobrým vzťahom so
žalovaným a morálnej, váženej autorite žalovaného, ktorého si vážil ako človeka aj ako sudcu tu jepotrebné uviesť, že žalovaný zrejme nemohol vyriešiť sporné nároky medzi žalobcom a jeho bývalou
družkou. Nepochybne postavenie žalovaného vo vzťahu k žalobcovi bolo odlišné, ako postavenie jeho
sestry D. K..

V zmysle záväzných pokynov odvolacieho súdu prvostupňový súd zistil, že žalobca investoval do
nehnuteľnosti za existencie právneho dôvodu, ktorým bol partnerský vzťah so sestrou žalovaného
s úmyslom budúceho uzavretia manželského zväzku a s tým spojené právo bývania v dome a tiež
vyhlásenie žalovaného, že po uzavretí manželstva im svoj spoluvlastnícky podiel daruje. Existenciu

iných možných dohôd medzi žalobcom a žalovaným súd nezistil. Právny dôvod investovania finančných
prostriedkov odpadol potom, ako došlo k ukončeniu spolužitia medzi žalobcom a sestrou žalovaného
dňa 10.06.2008.

U práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je stanovená dvojaká kombinovaná premlčania
doba, teda subjektívna a objektívna. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je

rozhodný deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k
získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre plynutie trojročnej objektívnej premlčacej doby
je rozhodný deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo. Pokiaľ márne
uplynula aspoň jedna z uvedených premlčacích dôb a je vznesená dôvodne námietka premlčania, nie
je možné oprávnenému právo priznať. (uznesenie NS ČR 33Odo 65/2005)

Je však treba vychádzať z toho, že o bezdôvodnom obohatení sa oprávnený dozvie hneď ako zistí
skutkové okolnosti, z ktorých je možné vyvodiť záver, že vzniklo bezdôvodné obohatenie a kto sa na
jeho úkor bezdôvodne obohatil.

Ďalejsúdskúmal,čijenámietkapremlčaniaopodstatnená.Pokiaľprávnydôvodinvestovaniafinančných
prostriedkov odpadol 10.06.2008 odchodom bývalej partnerky žalobcu zo spoločnej domácnosti a
ukončením spolužitia, dňom nasledujúcim začala plynúť objektívna premlčacia doba, ktorá je trojročná.
Objektívna premlčacia doba uplynula 11.06.2011, pričom žalobca podal na súd žalobu 07.06.2011, teda

pred uplynutím objektívnej premlčacej doby. Pri posudzovaní počiatku behu subjektívnej premlčacej
doby je potrebné vychádzať z preukázanej, skutočnej, nie teda len predpokladanej vedomosti
oprávneného o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, čo je
možné zistiť iba zo skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie
vyvodiť (rozsudok NS ČR 21Cdo/3433/2008). Vychádzajúc zo zhodných tvrdení účastníkov konania mal

súd za preukázané, že po opustení spoločnej domácnosti sestrou žalovaného sa žalobca, žalovaný a
jeho sestra spoločne zišli a dohodli sa na vypracovaní znaleckého posudku za účelom ohodnotenia
nehnuteľnosti. V tom čase sa žalobca mohol spoliehať na možnú dohodu so spoluvlastníkmi. Potom, ako
bol znalecký posudok vyhotovený (poznámkam súdu znalecký posudok J.. V. M. zo dňa 07.02.2009),
žalobca mal vedomosť aká je výška zhodnotenia nehnuteľnosti a výška bezdôvodného obohatenia

sa podielovými spoluvlastníkmi na jeho úkor. Sám žalobca vo výpovedi uviedol, že potom ako boli
žalovanému a jeho sestre známe výsledky vyčíslenia zhodnotenia, vyskytli sa problémy a tak žalovaný,
ako aj jeho sestra sa na dlhú dobu odmlčali. Už vtedy musel mať žalobca vedomosť, že k dohode
so spoluvlastníkmi nedošlo a mohol sa svojho nároku domáhať súdnou cestou. Pokiaľ k zhotoveniu
znaleckého posudku došlo dňa 07.02.2009 a žalobca nedostal odpoveď od žalovaného v lehote jedného

mesiaca, čo súd považuje za primeranú lehotu na to, aby sa žalobca presvedčil o možnosti, prípadne
nemožnosti dohody, začala plynúť subjektívna premlčacia lehota dňa 08.03.2009 a uplynula 08.03.2011.
Subjektívna premlčacia lehota by tak žalobcovi uplynula, pretože žalobu podal až 07.06.2011. Ak márne
uplynula aspoň jedna z kombinovaných premlčacích lehôt, v danom prípade subjektívna, je námietka
premlčania vznesená dôvodne a nie je možné oprávnenému právo priznať.

Ďalej sa prvostupňový súd musel vysporiadať s posúdením vznesenia námietky premlčania žalovaným
v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené vytýkal odvolací súd prvostupňovému, že sa nezaoberal
predmetnou otázkou, avšak žalobca s výnimkou námietky vznesenej v odvolaní uvedené namietal v
návrhu na spojenie veci 15C/134/2011 a 9C/93/2011 doručené súdu 30.10.2013 až potom, ako dňa

24.10.2013 bolo pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci.

Dobrým mravom v zásade neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu,
pretože inštitút premlčania prispieva k istote v právnych vzťahoch, je inštitútom zákonným, a tedapoužiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčujú. Uplatnenie námietky
premlčania by sa priečilo dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, keby bolo výrazom zneužitia
tohto práva. O konaní vykazujúcom znaky úmyslu poškodiť druhého účastníka by nebolo možné

uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku iba z takých konkrétnych
okolností, za akých bola námietka premlčania uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené
v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodený tak významný zásah do princípu právnej istoty,
akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania (podľa rozsudku NS ČR 25Cdo/129/2010 zo dňa
27.03.2012).

Súd v konaní žalovaného nezistil nijaký úmysel poškodiť žalobcu, aby bolo možné posúdiť vznesenie
námietky premlčania ako uplatnené v rozpore s dobrými mravmi. Súd si dovolí zrekapitulovať skutkové
okolnosti prípadu tak, ako ich v priebehu konania vnímal. Postavenie žalovaného je z pohľadu súdu
úplne odlišné ako vzťah medzi žalobcom a jeho bývalou družkou a takto je potrebné na neho aj
nazerať. Žalobca investoval do nehnuteľnosti v podielovom, spoluvlastníctve aj žalovaného potom,

ako začal spolužitie s jeho sestrou. Žalovaný ako spoluvlastník nemal výhrady voči investíciám a
predovšetkým voči užívaniu nehnuteľnosti žalovaným, a to bez akýchkoľvek kompenzačných nárokov.
Naopak, v priebehu nielen investícií, ale aj spolužitia žalobcu so sestrou žalovaného boli vzťahy
medzi účastníkmi konania nadštandardné, žalovaný pri zhodnocovaní nehnuteľnosti bol nápomocný
fyzicky, ale aj finančnými pôžičkami a nielen svoju sestru, ale aj žalobcu nákladne obdarovával. Po

skončení vzťahu žalobcu a sestry žalovaného sa žalobca živil nádejou, že vzťahy sa usporiadajú k jeho
spokojnosti, a to predovšetkým pričinením žalovaného, nakoľko vzťahy s bývalou družkou neboli dobré.
O tom, že žalobca nemal víziu žiadnej konkrétnej dohody svedčia aj jeho vyjadrenia v konaní, napr. na
pojednávaní dňa 22.05.2012 „Myslel som si, žeby to mohlo prebehnúť spôsobom, že na mňa prevedie
svoj podiel, alebo mi ho odpredá. Veril som, že sa mi investované prostriedky vrátia.“ Na otázku či bola

neformálna dohoda o výnose z predaja z rodinného domu žalobca uviedol, že „o tom so žalovaným
nedebatovali“. Z toho je zrejmé, že žalobca skutočne nemal relevantný dôvod bezvýhradne sa spoliehať
na dohodu so spoluvlastníkmi. V neposlednom rade, žalovaný si svoje vlastnícke právo nenárokoval,
nehnuteľnosť neobýval, logicky nemusel riešiť dôsledky narušených vzťahov medzi žalobcom a jeho
bývalou družkou. Žalovaný sa o uvedené aj pokúsil, keď u neho v domácom prostredí došlo k

stretnutiu so žalobcom a jeho bývalou družkou, kde sa dospelo k dohode o spracovaní znaleckého
posudku za účelom vyčíslenia zhodnotenia investícií. Po vypracovaní znaleckého posudku k dohode so
spoluvlastníkmi nedošlo, napriek tomu žalobca ostal aj naďalej pasívny. Pokiaľ vzťahy medzi žalobcom a
žalovaným boli aj naďalej dobré, o čom svedčí aj to, že žalovaný požičal žalobcovi väčší finančný obnos
v roku 2009 uvedené bez ďalšieho neznamená, že existoval relevantný dôvod domnievať sa, že dôjde

k dohode. Žalobca má navyše právnické vzdelanie, a teda aj nepochybne vedomosť o tom, že väčšina
majetkových práv podlieha premlčaniu. Pokiaľ je aplikácia inštitútu vznesenia námietky premlčania v
rozpore s dobrými mravmi výnimočná, súd nezistil žiadne výnimočné dôvody preto, aby bola aplikovaná
v predmetnej právnej veci. V tomto smere je potrebné poukázať aj na základnú zásahu súkromného
práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým, a teda skúmať, či účastník ktorý sa dovoláva

rozporu s dobrými mravmi v konečnom dôsledku len nepostupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a
opatrnosti v rozpore práve s uvedenou zásadou. Z uvedeného dôvodu súd nezistil okolnosti, pre ktoré
by bolo dôvodné žalobe vyhovieť.

Žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie nad sumu 13.475,- Eur s 9 %-ným ročným úrokom z

omeškania od 07.06.2011 do zaplatenia, preto súd so súhlasom žalovaného konanie v tejto časti zastavil
(§ 96 ods. 1, 3 O.s.p.) a vo zvyšku žalobný návrh pre premlčanie zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.