Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/138/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116212110
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116212110.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: R. S., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom Na D. XXXX/X, XXX XX C. C., adresa na doručovanie R. K. 4, XXX XX C. C.,
štátny občan SR, o zaplatenie sumy 2 751,56 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu zo dňa 28. 11.

2016 proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 15C 171/2016-42 zo dňa 20. 10. 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti t.j. vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh spočívajúci v
úroku z omeškania zo zmluvných úrokov, ako aj vo výroku, ktorým procesný súd povolil žalovanému
zaplatiť dlh v splátkach, p o t v r d z u j e .
V ostatných častiach zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žalovanémupriznávanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%účelnevynaloženýchnákladov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančnýsúduložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumuistiny2751,56€, úrokvovýške
128,60 €, úrok z omeškania vo výške 1,44 €, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej sumy
istiny vo výške 2 751,56 € od 01. 04. 2016 do zaplatenia, sumu nezaplatených poplatkov za poistenie
vo výške 7,47 € sumy, ktoré v celkovej výške povoľuje žalovanej splácať v mesačných splátkach po
500 € až do zaplatenia, všetko na účet žalobcu vedený v Prima banke Slovensko, a.s., č. účtu vo forme

IBAN SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX s tým, že prvá splátka je splatná do 25. dňa v mesiaci, ktorý
nasleduje po právoplatnosti rozsudku a každá ďalšia splátka vždy do 25. dňa, toho ktorého mesiaca až
do zaplatenia a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

V prevyšujúcej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá.

Žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalovanej.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia procesný súd uviedol: „1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorá došla
dňa 24. 06. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi nezaplatenú sumu istiny
vovýške2751,56Eur,úrokvovýške128,60Eur,úrokyzomeškaniavovýške1,44Eur,úrokzomeškania
vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 2751,56 Eur od 01. 04. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo

výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 128,60 Eur od 01. 04. 2016 do zaplatenia, nezaplatené poplatky
za poistenie vo výške 7,47 Eur. Zároveň žiadal priznať trovy konania. Žalobný nárok opieral o úverovú
zmluvu zo dňa 03. 12 .2013. Na základe tohto zmluvného vzťahu žalobca poskytol žalovanej peňažné
prostriedky vo výške 4000,00 Eur na jej určený účet. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala
splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver s príslušenstvom bola povinná splatiť
do 26. 11. 2018. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila zmluvné povinnosti, a preto bola

listom zo dňa 31. 03. 2016 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 10. 04.2016. Napriek výzve pohľadávka žalobcu voči žalovanej nebola doposiaľ uhradená. Preto žiadal žalobe
vyhovieť.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila napriek tomu, že táto jej bola riadne doručená.

3. Súd vo veci pojednával za prítomnosti žalovanej a v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť
písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti. Dokazovanie
listinami ich čítaním, čítaním ich časti alebo oznámením ich obsahu podľa § 204 CSP okresný súd

nevykonal, nakoľko fotokópie listín, ktoré tvorili prílohy žaloby žalobcu, boli žalovanej doručené spolu so
žalobou a ich obsah nebol zo strany žalovanej spochybnený.

4. Predmetom konania bolo uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške
2751,56 Eur, úrok vo výške 128,60 Eur, úroky z omeškania vo výške 1,44 Eur, úrok z omeškania vo
výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 2751,56 Eur od 01. 04. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania

vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 128,60 Eur od 01. 04. 2016 do zaplatenia a nezaplatené
poplatky za poistenie vo výške 7,47 Eur.

5. Na pojednávaní žalovaná do zápisnice súdu uviedla, že si uvedomuje, že jej vznikol dlh voči žalobcovi,
ktorý sa jej však nepodarilo splácať pre nedostatok finančných prostriedkov, bola nezamestnaná. Od 04.

10. 2016 začala pracovať v nemocnici ako pomocná sila, kde dosahuje mesačný príjem cca 407,- Eur
a má viaceré exekúcie. Spolu s manželom a dvomi dospelými dcérami bývajú v trojizbovom byte, ktorý
majú v prenájme. Jej manžel je po mozgovej príhode, poberá výsluhová dôchodok v čistom 450,- Eur.
Má dva úvery voči Poštovej banke a Slovenskej sporiteľni a jednu exekúciu. Žalovaná súdu navrhla, aby
jej určil mesačné splátky vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu v rodine.

6.Podľa§1ods.2Zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

9. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

10. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

11. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov

občianskeho práva.

12. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o
úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu
( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §
708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).13. Súd mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa
Zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným zákonníkom a Občianskym zákonníkom.
Na základe tejto zmluvy boli žalovanej ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi dočasne poskytnuté

peňažné prostriedky vo forme úveru žalobcom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej činnosti.
Podľa názoru súdu táto zmluva obsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch (bola dohodnutá úroková sadzba, RPMN, celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť,
priemerná hodnota RPMN, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ďalej výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov). Z dôvodu

neplnenia zmluvných podmienok zo strany žalovanej žalobca výzvou zo dňa 31. 03. 2016 oznámil
žalovanejstraneuplatnenieprávapodľa§506Obchodnéhozákonníka,atozosplatnenieúveru.Zároveň
vyzval žalovanú na uhradenie vzniknutého dlhu v celom rozsahu najneskôr do 10. 04. 2016.

14. Súd vyhovel žalobe žalobcu čo do zaplatenia sumy istiny vo výške 2751,56 Eur a úroku vo výške
128,60 Eur, ktorý vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroku z

omeškania vo výške 1,44 Eur a nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 7,47 Eur dohodnutých
v rámci úverovej zmluvy. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi
právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny 2751,56 Eur od
01. 04. 2016 do zaplatenia (podľa § 369 Obchodného zákonníka), nie však aj z nezaplatených úrokov
128,60 Eur od 01. 04. 2016 do zaplatenia. Okamih omeškania sa viaže na deň nasledujúci po dni 31.

03. 2016 (predstavujúci deň predčasného zosplatnenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej).

15. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov zo strany veriteľa vo forme úveru (§ 503 ods. 1
veta prvá Obchodného zákonníka). Zmluvné úroky sú vždy splatné vo forme úveru podľa § 503 ods. 1
vetyprvejObchodnéhozákonníka.Tedazmluvnéúrokysúvždysplatnéspolusozáväzkomvrátiťpoužité

peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. To znamená, že doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa
zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená do splatnosti dlžného
zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovanej ako dlžníka
zmluvné úroky aj po splatnosti istiny z úveru. Po dni vyhlásenia celého úveru za splatný dňa 01. 04. 2016
sa ďalej istina úveru zmluvne neúročí. Preto žalobcovi prináležia len úroky z omeškania, vychádzajúc z

podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú
dlžníkovi do doby splatnosti. Teda žalobcovi patria iba úroky z omeškania, keďže od splatnosti je dlžník
naďalej v omeškaní (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka).

16. Úroky, ako aj úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom

pohľadávky. Právo žalobcu požadovať od žalobkyne príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania
z dojednaných úrokov) Občiansky ani Obchodný zákonník nepripúšťa. Na uvedenom nič nemení ani
dohoda strán, nakoľko takáto je absolútne neplatná pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). Potom žaloba
nie je dôvodná ani v časti, v rámci ktorej si žalobca uplatnil od žalovanej zaplatenie úroku z omeškania
5 % ročne zo sumy 128,60 Eur od 01. 04. 2016 do zaplatenia. Súd rozhodol tak, že žalobcovi prisúdil

zákonnýúrokzomeškanialenzpriznanejsumyistinytakakosúuvedenévovýrokovejčastirozhodnutia,
a to vychádzajúc z ust. § 517 ods. 2 OZ, nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Zároveň podľa § 232
ods. 4 Civilného sporového poriadku, a to s prihliadnutím na majetkové pomery žalovanej a jej žiadosť
súd rozhodol tak, že tejto povolil splácať priznanú sumu s ročným úrokom z omeškania žalobcovi v
mesačných splátkach po 50,00 Eur až do zaplatenia, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade

nezaplatenia čo i len jednej splátky. Sumu 50,00 Eur mesačne považoval súd za primeranú vzhľadom
na výšku priznanej pohľadávky s príslušenstvom a pomery samotnej žalovanej.

17. Preto súd prvým výrokom tohto rozsudku rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu istiny 2 751,56 Eur, úrok vo výške 128,60 Eur, úrok z omeškania vo výške 1,44 Eur, úrok z

omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej sumy istiny vo výške 2 751,56 Eur od 01. 04. 2016
do zaplatenia, sumu nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 7,47 Eur, sumy ktoré v celkovej
výške povoľuje žalovanej splácať v mesačných splátkach celkom po 50,- Eur až do zaplatenia, všetko
na bankový účet žalobcu (konkretizovaný v tomto výroku) s tým, že prvá splátka je splatná do 25. dňa v
mesiaci, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku a každá ďalšia splátka vždy do 25. dňa toho

ktorého mesiaca až do zaplatenia, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i
len jednej splátky. Druhým výrokom rozsudku s poukazom na uvádzané dôvody, súd rozhodol tak, že
v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (t.j do zaplatenia úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy
128,60 Eur od 01. 04. 2016 do zaplatenia).18. V danom spore si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Súd tretím
výrokom tohto rozsudku vyslovil, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

od žalovanej, vychádzajúc z pomeru jeho úspechu v tomto spore, keďže žalobca bol neúspešný iba v
nepatrnej časti žaloby čo do príslušenstva k priznanej sumy, a to v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

19. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške náhrady trov žalobcu vyšší súdny úradník
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).“

3. Proti rozsudku odvolanie podal žalobca v rozsahu
- zamietnutej časti nároku, počúvajúcom v úroku z omeškania zo zmluvných úrokov a
- v časti, v ktorej povolil súd žalovanej splácať dlh v splátkach.
4. Žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou súdu, ktorý žalovanej povolil splácať dlh v mesačných

splátkach vzhľadom na jej majetkové pomery a jej žiadosť. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP totiž
stanoví lehotu na plnenie 3 dni od právoplatnosti rozsudku a súdu umožňuje v odôvodnených
prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Priznanie možnosti splácať dlh v splátkach nebolo zo strany žalovanej
preukázané a zo strany súdu nebolo objektívne odôvodnené. Súd nedostatočne zistil skutkový stav
týkajúci sa možnosti žalovanej uhradiť dlžnú pohľadávku. Súd sa nezaoberal objektívnym preukázaním

majetkových pomerov žalovaného, ale svoje zistenia obmedzil na subjektívny pohľad bez opory v
preukázaných faktoch. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu
zo strán na úkor druhej. Priznaním splátok súd spôsobil, že žalovaná bude istinu splácať viac než 4
roky a tým je zvýhodnená oproti žalobcovi. Posúdenie finančných možností žalovanej pre účely dlžnej
pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia.

5. Zároveň žalobca vzhľadom na ústavný princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj predvídateľnosť
a konzistentná judikatúra, má za to, že má popri nároku na úrok z omeškania v istiny a dlhu aj
nárok na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. Tu žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu
Prešov zo dňa 27. 03. 2008 sp. zn 4 Cob 62/2007. Zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou, ako

zmluvný úrok na akumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia a tento sa ďalej nenavyšuje. Práve z tohto
dôvodu nejde podľa žalobcu rozpor so zásadou anatocizmu (spôsob úrokovania nezaplatených úrokov).
Požadovať nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov sú nárokom, ktorý predpokladá okrem
vyššie citovaného judikátu aj ust. § 497 Obch. zák.. Ak by sa mala aplikovať prax, ktorú predpokladá
odôvodnenie zamietnutia nároku žalobcu prvoinštančným súdom v napadnutom rozhodnutí, znamenalo

by to, že v prípade omeškania dlžníkov splnením dlhu, ktorý pozostáva výlučne zo zmluvných (úrokov),
by veritelia nemali nárok na žiadnu zákonnú sankciu.

6. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe v
podanom rozsahu. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške súdneho poplatku za odvolanie.

7. K podanému odvolaniu zaslala žalovaná stanovisko a uviedla, že žiada o odloženie splátok z dôvodov
jej práceneschopnosti. Uviedla, že sľubuje, že po svojom uzdravení začne opätovne splácať.

8.Žalobcasakžiadostižalovanejvyjadrilaopäťpoukázal,ževaktuálnejplatnejaúčinnejprávnejúprave
chýba splnomocňovacie ustanovenie, ktorým súdy môžu povoliť peňažné plnenie splácať splátkach.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenon § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pričom v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej

inštancie potvrdil, ako vo výroku vecne správne.

V nenapadnutých častiach zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.11. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie v napadnutých častiach. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval,
keď rozhodol v zmysle enunciátu. Dôvody, pre ktoré tak urobil okresný súd správne a podrobne rozobral

v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v
podrobnostiach na ne odkazuje.

12. Pokiaľ žalobca dôvodí, že súčasná právna úprava neumožňuje umožniť, aby stránka svoj dlh
splácala v splátkach krajský súd dodáva. Ustanovenie § 217 ods. 2 podľa znenia prichádza do úvahy v

prípadoch, kedy samozrejme, žalovaný je už v omeškaní, ale právo na ďalšie jednotlivé plnenia skutočne
ešte len vznikne v budúcnosti. Preto toto ustanovenie prima facie nedopadá na situáciu, keď plnenie je
už zročné, ale súd ho umožní uhrádzať v splátkach. Túto možnosť súdu vyjsť v ústrety žalovanému je
potrebné vyvodiť z ust. § 232 ods. 4 v časti za bodkočiarkou, nakoľko toto ustanovenie sa môže týkať
len prípadov, kedy už v čase rozhodovania bola splatná celá suma, ktorá bude rozložená do splátok. Ak
súd rozhodne rozsudkom o možnosti zaplatiť dlžnú sumu v splátkach, upraví nanovo splatnosť dlhu a

spravidla pripojiť aj doložku straty výhody splátok. Tento postup zo strany prvoinštančného súdu bol
dodržaný.
13. Žalobca namieta, že pre povolenie uhradiť dlžnú sumu v splátkach neboli dané dôvody a súd nemal
zistené podklady pre takéto rozhodnutie. Tu však krajský súd poukazuje na ust.§ 150 a 151 CSP. Najmä
ustanovenie § 151 ods. 1 CSP uvádza „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,

sa považujú za nesporné“.

Žiadosť o povolenie splátok a dôvody žalovaná uviedla na pojednávaní na ktorom sa žalobca z vlastnej
vôle nezúčastnil. Tým sa vlastne zbavil možnosti priamo na žiadosť s tvrdenia žalovanej reagovať.
Tvrdenia žalovanej takto bolo potrebné považovať za nesporné.

14. Procesný súd dostatočne odôvodnil, prečo nepriznal úroky z omeškania z úrokov. Odvolací súd však
považuje za vhodné k veci dodať.
- Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa
iba postupne (v splátkach) vracia a za tento stav nedostatku úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto

predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým,
že nemá istinu úveru k dispozícií, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi právne úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe

kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru a teda výhody splátok.

Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok
na jednorázové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať

okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho, na jeho strane padá
obmedzovanie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak navodzuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému

vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplastnenej pohľadávky (úveru).
- Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu
oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý

aústavnenekomformnýstav,kdespotrebiteľbolvystavenývšetkýmsankčnýmmechanizmomvynútenia
povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ
na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo,
zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred

veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by
toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ
si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku
spotrebiteľa a nemusí trpieť nejaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy ospotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú
nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju
pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potencionálnej nečinnosti, resp. stavu

nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú sumu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však nemá v
Slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titul na inkasovanie odplatných
úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd dostáva aj k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu
v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť
sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým

dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru. Z protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradné sankcie, keďže spotrebiteľ
je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať
odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom legge artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorázprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,

je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlená od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ robí absolútne neplatnou.

Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným
určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a Vládneho Nariadenia 87/95 Z.z.. Ak by

sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj
v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka a Nariadenia Vlády. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy
(subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k/ OZ.)

15. Trovy odvolacieho konania.
- Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.
- Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
-Podľaust.§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
- Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.
- Vzhľadom k vyššie uvedenému boli úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznané aj trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100% účelne vynaložených nákladov.

16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).