Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/774/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217568
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217568.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudkýň Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
11C/138/2012-118 zo dňa 02. júla 2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená tvrdeným
nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Spišská Nová
Ves, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. Zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že súd prvého stupňa v
jednotlivých exekučných konaniach:

- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),

- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením č.k. 11C/138/2012-8 zo dňa 09.10.2012 spojil súd prvého stupňa na spoločné konanie
veci vedené pod sp.zn. 11C/138/2012, 11C/141/2012, 11C/147/2012, 11C/157/2012, 11C/170/2012,

11C/187/2012, 11C/213/2012, 11C/230/2012, 11C/234/2012, 11C/333/2012, 11C/335/2012,
11C/336/2012, 11C/337/2012 a 11C/343/2012, s tým, že spoločné konanie je ďalej vedené pod sp.zn.
11C/138/2012. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázal na to, že v jednotlivých
žalobách sa vyskytuje viacero nedostatkov, napr. že sú zmätočne označení povinní, nie sú uvedenéspisové značky príslušných exekučných konaní. Čo sa týka žalobcom uvádzaným prieťahom v konaní
poukázal na to, že „žiadosti o informáciu o stave konania“ nie je možné považovať za riadny prostriedok,
ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o

náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní. Túto právomoc má iba predseda súdu
alebo Ústavný súd Slovenskej republiky.

Súd prvého stupňa sa oboznámil v tomto spoločnom konaní s jednotlivými exekučnými spismi
Okresného súdu Spišská Nová Ves, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný. Exekučnými

titulmi vo všetkých exekučných veciach boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu
resp. vo dvoch prípadoch notárske zápisnice. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že námietka
žalovaného poukazujúca na nedostatky žalobných návrhov nie je dôvodná, pretože žalobca správne
označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých uplatnil svoj nárok, označil dôkazy,
uviedol, čoho sa domáha, a preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. považoval za nedôvodný. Rovnako
sa súd prvého stupňa vysporiadaval s uplatnenou námietkou premlčania uplatneného nároku žalobcu zo

strany žalovaného a dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom uplatneného nároku nedošlo a žalobné
návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

Súd prvého stupňa právne posudzoval vec podľa ust. § 3, 5, 6, 9, 15, 17 a 19 zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 41 a §

44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 45 zákona č. 244 /2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 109 O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a návrh na
prerušenie konania je nedôvodný.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O

námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšiehosúduvdanejveci.RozhodnutímKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.3NcC/43/2012-13zodňa
19.10.2012 je tak viazaný súd prvého stupňa, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným
preskúmaním návrhu žalobcu nezistil, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci

bol v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom
nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.

V konaniach vedených pôvodne pod sp.zn. 11C/157/2012, 11C/170/2012, 11C/187/2012, 11C/230/2012

a 11C/234/2012 (ISTINA RS) žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že exekučný
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie resp. jeho
zamietnutí v zákonnej 15 - dňovej lehote. Z oboznámených exekučných spisov súd prvého stupňa
mal preukázané, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo
rozhodnuté v priebehu roku 2010 - 2011, kedy aj rozhodnutia boli doručované právnemu zástupcovi

oprávneného, pričom žalobné návrhy boli žalobcom podané dňa 27.09.2012 v rámci plynutia 3-ročnej
premlčacej doby.

V konaní sp. zn. 11C/138/2012 a 11C/141/2012, v ktorých žalobca namietal neskoré rozhodnutie o
jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora, premlčacia doba začala plynúť od doručenia rozhodnutia

exekučného súdu o zmene súdneho exekútora žalobcovi, ktoré mu bolo v oboch prípadoch doručované
v roku 2011 a teda aj v tomto prípade žalobný návrh bol podaný včas. V konaní pôvodne vedenom
pod sp. zn. 11C/147/2012, 11C/213/2012 a 11C/313/2012 žalobca namietal nesprávny úradný postup
spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote. V týchto
konaniach konkrétne u spisov 11C/147/2012 bolo poverenie i uznesenie doručované v roku 2010 a u

spisu11C/313/2012vdecembri2009atakpremlčaciadobamohlazačaťplynúťažmomentomdoručenia
uznesení resp. poverení právnemu zástupcovi oprávneného resp. poverenému súdnemu exekútorovi,
pretožezuvedenýchpísomností samoholoprávnenýtietoskutočnostidozvedieť.Nárokžalobcuvtomto
prípade rovnako premlčaný nie je. Premlčanie možno konštatovať u spisu 4Er/6/2009 (11C/213/2012),
pretože tu bolo vydané uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti dňa 24.2.2009 a poverenie bolo

na zvyšok nároku vydané predtým dňa 20.1.2009. Predmetné uznesenie bolo doručené právnemu
zástupcovi oprávneného dňa 3.3.2009 a lehota na podanie žaloby po troch rokoch od doručenia t.j.
3.3.2012, teda ešte pred podaním žaloby dňa 27.9.2012 uplynula.K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd prvého stupňa
uviedol, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné
splnenie troch podmienok a to preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho

úradného postupu, existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej
ujmy a preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a škodou. Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu
spojenej s výkonom jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie

rozhodnutiadôsledkomporušeniastanovenýchaleboprimeranýchlehôtnajehovydanie,tedanečinnosť
štátneho orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného
oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre
uvedenie veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky
veriteľa, ktoré nastalo v súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v exekučnom
konaní. O príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a

škodou ide vtedy, ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou
je vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/157/2012, 11C/170/2012, 11C/187/2012, 11C/230/2012
a 11C/234/2012, žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS). Žalobca poukázal na to, že exekučný súd pri
rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval
exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci
a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných
podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch s výnimkou konania 11C/234/2012, kde po preverení povinného bolo zistené,
že sa jedná o podnikateľský subjekt a preto súd vydal poverenie na výkon exekúcie, boli žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté. V uvedených veciach

boli exekučným titulom rozsudky rozhodcovského súdu. Vo všetkých prípadoch právny vzťah medzi
oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako spotrebiteľský právny vzťah a to, či už
na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe skutočností uvedených v odôvodneniach
exekučnýchtitulov.Poukazujúcnaustanovenie§45ods.2zákonač. 244/2002Z.z.,vdanýchprípadoch
exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj

pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného
titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp.
zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn.
IV.ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak
nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Súd prvého stupňa mal tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti
istiny a jej príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ nedošlo k zrušeniu
rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých

nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v
občianskom súdnom konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným
titulom. Napr. v prípade, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky
nemôže založiť prekážku res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na

rozhodovanie o uplatnenom nároku a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným
súdom. V konečnom dôsledku súdu je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je
uplatnený nárok zo zmeniek vystavených práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na
iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv
uzavretých so žalobcom, o nárokoch ktorých už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež

už boli tunajším súdom vedené exekučné konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v týchto prípadoch boli prevažne zamietnuté.Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd prvého stupňa uviedol,
že v uvedených veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j.
rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa

s exekučnými spismi, pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno
rozhodnutie tunajšieho súdu ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako
oprávnený v niektorých týchto exekučných konaniach využil svoje právo na podanie riadnych
resp. mimoriadnych opravných prostriedkov. Odvolanie bolo žalobcom ako oprávneným podané v

konaní sp.zn. 4Er/658/2010 (11C/157/2012), kde bolo odvolacie konanie pre späťvzatie odvolania
zastavené, v konaní 4Er/613/2009 (11C/170/2012 kde odvolací súd rozhodnutie súdu 1. stupňa, ktorým
bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie potvrdil a v konaní 4Er/979/2009
(11C/234/2012), kde bolo rozhodnutie súdu 1. stupňa zrušené, pretože bolo nutné preveriť či povinný
nie je podnikateľským subjektom.

Skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody
a nemajetkovej ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. č. 11C/333/2012, 11C/335/2012,
11C/336/2012 a 11C/337/2012. Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam
mal súd prvého stupňa za preukázané, že vo všetkých týchto prípadoch bola žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. V týchto exekučných konaniach, kde žalobca
namietal neskoré rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, však súdom po podaní žiadosti
o udelenie poverenia boli žiadané správy resp. podklady (úverová zmluva a všeobecné podmienky
poskytnutia úveru), ktorých posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora
t.j. pre posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť

súdneho exekútora má byť zamietnutá. Súd prvého stupňa poukázal na to, že podľa ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd
vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch zamietnutia žiadosti súdneho
exekútora, ako to bolo v týchto prípadoch. Navyše v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky
rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a

exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu a to
z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len
podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv,
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj

podľa Smernice č. 93/13/EHS. V každom uvedenom prípade, kde bolo žalobcom proti rozhodnutiu
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia odvolanie, bolo uznesenie súdu prvého stupňa odvolacím
súdom potvrdené.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka

oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd
prvého stupňa uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo
prieťahy v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci
v nečinnosti tunajšieho súdu v uvedených veciach. Pokiaľ v žalobnom návrhu žalobca uviedol, že
vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti

o informáciu o stave konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na
tunajšom súde dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011, z oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a
č. 12/2011 a odpovedí na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní vyplynulo, že sťažnosti žalobcu boli
vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní
sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom neboli zo strany

vedenia tunajšieho súdu konštatované prieťahy v konaní.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný si nárok na náhradu trov konania
v písomnom vyjadrení uplatnil, avšak trovy nevyčíslil v stanovenej lehote podľa § 151 ods. 2 O.s.p. a
zo spisu výška trov náhrady trov konania nevyplýva, preto súd prvého stupňa náhradu trov konania

žalovanému nepriznal.Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2
písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Odvolateľ namieta postup súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania
s odôvodnením, že žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Odvolateľ tvrdí, že
riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s
označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a ak tak spravil, odňal

žalobcovi právo na konanie pred súdom. Obsahom žiadosti o zrušenie pojednávania bola námietka,
že konajúci sudca je vylúčený, pričom poukázal na to, že Krajský súd v Trnave svojím rozhodnutím v
právne a skutkovo zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov z rozhodovania a vec prikázal na prejednanie
inému súdu a rovnako rozhodovali Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Za týchto okolností
neobstojínázorKrajskéhosúduvKošiciachvovecinestrannostiprerozporsrozhodovacoupraxouiných
krajských súdov, Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto ústne pojednávanie

nemalo byť vykonané. Žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní,
avšak iba na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Namietal, že
meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa v čase jeho vydania neprichádzalo do úvahy a to vzhľadom
na skutočnosť, že súd v rovnakom období rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. Mal za to, že dôsledok správania

súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení
konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva žalobcu na
súdnu ochranu a maria jeho možnosť konať pred súdom. Ďalej žalobca namieta, že sa nemohol
vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ani k dôkazom
ktoré súd vykonal. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty

na vydanie rozhodnutia boli dodržané. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa právo na
kontradiktórne konanie, ktoré bolo v tejto veci porušené. Konajúci súd neumožnil žalobcovi vyjadriť sa
k skutkovým a právnym otázkam vecí. Žalobca ďalej namieta, že nebolo možné vo veci rozhodnúť bez
nariadenia pojednávania, pretože tým došlo k porušeniu práva žalobcu na kontradiktórny súdny proces.
Ďalej žalobca namieta, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k

žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.

Pokiaľ sa týka majetkovej škody namieta odvolateľ názor súdu prvého stupňa o jej nedôvodnosti,
pretože konajúci súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania
správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na

publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje, a preto
je v tejto časti rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou
úvahou súd dospel k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Žalobca hodlal v konaní pred
súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj
prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Konajúci súd však dokazovanie

neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a
neoznámilmu,žehodlávyhlásiťrozhodnutievovecisamejtak,abymalpriestornavrhnúťalebopredložiť
ďalšie dôkazy. Pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy, súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo nekonštatoval,
že došlo k porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu. Ak sám konajúci súd
zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase, mal konštatovať porušenie práva

a priznať nemajetkovú ujmu žalobcovi. Taktiež vykonať dostatočné dokazovanie oboznámením sa s
predloženým znaleckým posudkom k návrhu na prerušenie konania poukazujúc na judikatúru krajských
súdov (viď rozsudok krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co 174/2014).

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že prevažná väčšina odvolacích námietok
žalobcu je irelevantná vo vzťahu k napadnutému rozsudku. Odvolateľ v odvolaní uvádza námietky, ktoré

žiadnym spôsobom nekorešpondujú priebehu konania vo veci samej a dôvodom, pre ktoré súd žalobu
zamietol.Takýmito irelevantnými námietkami sú námietka vo vzťahu k skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo
ústne pojednávanie, námietka skutočnosti, že žalovaný sa vo veci nevyjadril napriek výzve súdu a
doručenému žalobnému návrhu a námietky vo vzťahu k posúdeniu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy.

Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 02.07.2014, ktorého sa
účastníci konania nezúčastnili. Keďže však ústne pojednávanie vo veci bolo nariadené a bolo vykonané,
je odvolacia námietka žalobcu o neuskutočnení ústneho pojednávania irelevantná.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný sa k žalobe podrobne vyjadril písomným podaním zo dňa
04.2.2013 (č.l. 31 a nasl. spisu). Preto odvolacia námietka vo vzťahu k možnosti rozhodnutia rozsudku
pre zmeškanie je neopodstatnená. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu
18.02.2013.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
02.07.2014, keďže bola zachovaná aj lehota na prípravu pojednávania v zmysle ust. § 115 ods. 2
O.s.p. Na tomto pojednávaní súd prvého stupňa oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov v zmysle ust. § 129 ods. 1 O.s.p. ich prečítaním (č.l. 115

- 117 spisu).

Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť sa vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Na

tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a pokiaľ by sa
žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať
aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane vyjadriť sa k skutkovým
a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada
kontradiktórnosti konania ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.

Nenáležitá je preto námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle ust. § 101
ods. 2 O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako bolo uvedené vyššie.

Rovnako nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný.

Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v
exekučných spisoch, ako aj Spr. spisoch 22/2010, 34/2010 a 12/2011 a tento záver nepochybne vyplýva

aj zo zápisnice o pojednávaní.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný
vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená
z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v
Košiciach 3NcC/43/2012-13 zo dňa 19.10.2012.

Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p.

rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie
je náležitá námietka žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal
účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Účastník, ktorý v

odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol
vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktorého hoci boli tvrdené, súd nezisťoval, najmä preto,
že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené
už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Žalobcavodvolaníneoznačildôkaz,ktorý-hocibolnavrhovaný-nebolvykonaný,pretoanitentotvrdený
dovolací dôvod nie je daný.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle
zák. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Spišská Nová Ves v jednotlivých exekučných konaniach vedených na tomto súde resp.
prípadne nezákonným rozhodnutím vydaným v týchto konaniach, z ktorého dôvodu základ nároku nie
je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím, aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a

je preto nenáležitá námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa,
na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Nenáležitá

je preto odvolacia námietka žalobcov o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky týkajúce sa tejto otázky. Súd prvého stupňa
v odôvodnení rozsudku uviedol z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody, či nemajetkovej
ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, nakoľko zodpovedá ust. § 157 ods. 2
O.s.p.

Odvolací súd je teda toho názoru, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci, tento
zistený skutkový stav podriadil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na danú vec správne
aplikoval a interpretoval.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., vrátane výroku o trovách
konania účastníkov.

Vecne správne je aj rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, keďže dôvod, pre ktorý

žalobca o prerušenie konania žiadal nebol daný. V tomto smere poukazuje odvolací súd na odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania

voči neúspešnému žalobcovi, trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto súd žalovanému náhradu trov
konania proti žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.