Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/50/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200705
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5815200705.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: J. G. D.,

nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom L., N. XX, L., prechodne bytom O. XXX, právne zastúpeným Mgr. Beátou
Ďaďovou, advokátkou so sídlom Nižná, Hviezdoslavova 308, proti žalovaným: I/ V. J., nar.XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX, II/ I. J., nar.XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, obaja právne zastúpení Mgr. Igorom Paliderom,
advokátom so sídlom Zubrohlava č. 215, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti a zdržania sa zásahov
do vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalovaným 1/ a 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 10.02.2015 sa žalobca prostredníctvom svojho zástupcu domáhal proti
žalovaným vypratania nehnuteľnosti a to pozemku zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k.ú. O., pod A
- parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, zobrazeného ako parc. č. XXXX/X - ostatné
plochy o výmere 278 m2, pod B3 zapísaného na meno žalobcu v podiele 1-iny účasti k celku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným
úradom Námestovo, katastrálny odbor pod V XXXX/XXXX zo dňa 18.06.2014 sa stal podielovým

spoluvlastníkom spornej nehnuteľností v podiele 1-účasti k celku. Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi
sú S. J. v podiele 1-ina účasti k celku a I. N. v podiele 2/4-iny účasti k celku, pričom obidvaja podieloví
spoluvlastníci sú však mŕtvi. Je vlastníkom rodinného domu zapísaného na LV č. XXXX pre obec a
k.ú. O. súp č. XXX postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X, pod B3 v celosti, pričom žalovaní sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby a susediacich pozemkov zapísaných na LV č. XXX pod A parcely
registra „C“ evidované na katastrálnej mape, pozemok zobrazený ako parc. č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 442 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2,

stavby: rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/X, pod B1 na žalovaných v
celosti (1/1-ina). Žalovaní užívajú pozemok - parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 278 m2, ktorého
je podielovým spoluvlastníkom aj napriek ústnym a písomným výzvam/upozorneniam bez právneho
dôvodu hoci tento pozemok susedí s pozemkom, ktorého sú bezpodielovými spoluvlastníkmi. Používajú
ho ako parkovisko pre svoje motorové vozidlá a ukladajú tam drevo a nepotrebný odpad, čím zabraňujú
mu svoj pozemok užívať. Právne odôvodnil svoj žalobný nárok odkazom na ustanovenie § 123, 124 a
126 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a v písomnom vyjadrení k žalobe poukázali na to, že žalobca
nie je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti (pozemku), ale pod B2 je zapísaný ako väčšinový
spoluvlastník aj I. N. v podiele 2/4-iny účasti k celku. Tento je starým otcom žalovanej 2/. Žalovaní užívajúčasť sporného pozemku spoločne s matkou žalovanej 2/ C., dedičkou po zomr. I. N.. C. J. je zákonnou
dedičkou, a keďže dedičstvo sa s poukazom na ustanovenie § 460 nadobúda smrťou poručiteľa, je
oprávnená časť pozemku užívať. Na odstránenie pochybností o dedičskom práve bol podaný návrh

na dodatočné prejednanie dedičstva. Poukázali na ustanovenie § 137 OZ, v zmysle ktorej je žalobca
len menšinovým spoluvlastníkom sporného pozemku, pričom podľa § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so
spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Matka žalovanej
2/ C. J. ako dedička po poručiteľovi I. N. - podielovom spoluvlastníkovi o veľkosti 2/4-iny je oprávnenou
osobou rozhodovať o spôsobe hospodárenia s týmto pozemkom.

4. Strana žalobcu zotrvala na podanej žalobe poukazujúc na to, že nesúhlasia s tvrdením žalovaných,
žemajúnaužívaniepozemkuprávnytitul.NajväčšípodieldedičkyC.J.pozomr.I.N.môžebyťvrozsahu
1/12-účasti k celku, pričom pri hospodárení so spoločnou vecou sa vychádza z tzv. majoritného princípu,
kedy spoluvlastníci rozhodujú väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Z toho dôvodu nemohla
matka žalovanej 2/ dať platný súhlas na užívanie sporného pozemku žalovaným. V tejto súvislosti

poukázali na rozhodnutie NS SR č. 1Cdo/69/2006, ktorý okrem iného pojednáva o tom, že súhlas len
niektorých zo spoluvlastníkov s tým, aby spoločnú vec užívali tretie osoby, im nezakladá oprávnenie
na užívanie spoločnej veci. Užívanie sporného pozemku žalovanými nepredchádzala žiadna dohoda so
žalobcom, čo v zmysle platnej judikatúry sa považuje za absolútne neplatné s poukazom na § 39 OZ.
Okrem toho poukazovali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/162/2004 a rozhodnutie NS ČR sp. zn.

22Cdo/1658/2001. Žalovaní teda nemajú právny nárok na užívanie pozemku, preto ho žiadali vypratať
a zdržať sa v žalobe opísaného konania.

5. Strana žalovaných žiadala žalobu zamietnuť pridržiavajúc sa ich písomného vyjadrenia doplňujúc
ho tým, že žalobca podal žalobu podľa § 126 OZ ako menšinový spoluvlastník, ktorej by bolo možné

vyhovieť za predpokladu, že ak by vystupoval ako výlučný, resp. väčšinový spoluvlastník a bolo by
mu úplne znemožnené právo užívať sporný pozemok. Žalobca však sporný pozemok užíva a to vo
väčšej výmere aká zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu, preto na ochranu podľa § 126 OZ nie je
zákonný dôvod. Žalobca nerešpektuje dlhodobé dávne rozdelenie užívania spornej nehnuteľnosti, ktoré
vykonali ešte jeho pôvodní vlastníci. Hoci žalobca získal pozemok kúpnou zmluvou 2014 predávajúci

Z. J.alobcovi vysvetlil užívacie hranice. Listinnými dôkazmi v podobe fotografií preukazovali užívanie
sporného pozemku žalobcom v rozsahu cca 100 m2. Nesúhlasili s vyjadrením strany žalobcu o tom,
že nemali vedomosť kto je dedičom neb. I. N. - súčasne nežijúceho evidovaného spoluvlastníka. Mali
zato, že na daný prípad nie je možné aplikovať predkladané judikáty, pretože žalobca na podporu svojho
nároku nezískal súhlas väčšinových spoluvlastníkov, t.j. právnych nástupcov I. N. a ani nástupcov neb.

S. J., ktorá je spoluvlastníčkou v rozsahu 1-iny. K. C. J. bola dcérou I. N. a v rámci predbežného šetrenia
pomerov disponuje 4/6-inou podielu, keďže spoludedičia Ján N. a právni nástupcovia po neb. W.. S. N.
súhlasili s prevzatím na nich pripadajúceho podielu na spornej nehnuteľnosti. Dedičstvo sa nadobúda
smrťou poručiteľa, a preto podľa ich názoru, nebolo možné opomenúť pozíciu matky žalovanej 2/ -
C. J. pred podaním žaloby. Žalovaní užívajú pozemok práve na základe jej ústnej dohody, keďže jej

zabezpečujú aj starostlivosť v starobe a táto má na spornom pozemku umiestnené veci - drevo, haluzinu,
vlečky a dosky. Žalobca si svoju časť užíva, pričom do jeho časti nezasahujú.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov C. J., Z. J., K. D. a S. J.,
oboznámil sa obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, osobitne s LV č. XXXX a č. XXX pre obec a k.ú.

O. a tiež LV č. XXXX pre obec a k.ú. O., kópiami katastrálnej mapy zobrazujúcej pozemky zapísané
na citovaných LV, fotografiami, úmrtným listom I. N., návrh na dodatočné prejednanie novoobjaveného
dedičstva po neb. I. N., vedenom pod 7D/39/2015 a ostatnými listinami, z čoho ustálil nasledovný
skutkový stav:

7. Bolo preukázané, že žalobca je spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti - pozemku zobrazeného ako
parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 278 m2 v rozsahu 1-iny účasti k celku, zapísanom na LV č.
XXXX pre obec a k.ú. O., pričom ďalšími už nežijúcimi spoluvlastníkmi sú pod B1 S. J. v podiele 1-účasti
k celku a pod B2 Ján N. v podiele 2/4-účasti k celku, t.j. v rozsahu 1-ice. Nebolo tiež sporným, že I. N.
bol starým otcom žalovanej 2/ a ani to, že jej matka C. J., nar. XX.XX.XXXX je dcérou tohto nebohého

spoluvlastníka, čoho dôkazom je napokon aj návrh na dodatočné prejednanie dedičstva/pozostalosti po
menovanom. Nebohý I. N., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX mal 6 detí, a preto matke žalovanej
2/ C. J. ako dcére neb. I. N. prislúcha na spornej nehnuteľnosti (zákonný) podiel zodpovedajúci 1/12 -
ine účasti k celku, ktoré dedičstvo nadobudla ku dňu smrti poručiteľa, t.j. ku dňu 01.11.1974.8. Z kópií katastrálnej mapy (čl. 9) bolo preukázané, že žalobca a žalovaní sú spoluvlastníkmi
susediacich nehnuteľností a to žalobca nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre obec

a k.ú. O. (stavby súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2
a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 286 m2) a žalovaní sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. O. (parc. č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 442 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2).
Z výpovedí v konaní vypočutých svedkov (Z. J., S. J. a C. J.) mal súd preukázané, že ohľadom užívania

spornej nehnuteľnosti došlo k reálnemu určeniu hraníc, resp. vymedzeniu častí pozemku, ktorú budú
užívať jednotlivé strany sporu. Hoci žalobca popieral vymedzenie hraníc určených pre účely užívania
spornej nehnuteľnosti, vo výpovedi na otázku ohľadom užívania potvrdil, že na spornej nehnuteľnosti
užíva časť graficky znázorňujúcu trojuholník (na kópii katastrálnej mapy čl. 76 - vyznačené oranžovou
farbou) a tiež to, že časť graficky predstavujúcu lichobežník (na kópii katastrálnej mapy čl. 76 vyznačené
zelenou farbou) užívajú žalovaní, resp. ich rodina. Potvrdila to aj svedkyňa K. D. - manželka žalobcu.

Tieto zistenia napokon zodpovedajú aj výpovediam svedkov o tom, že v čase nezhôd o užívaní sporného
pozemku došlo za účasti starostu, S. J. - syna dedičky C. J. (po neb. I. N.), C. J. a Z. J. (pôvodného
podielového spoluvlastníka) k určeniu častí pozemku, ktorú bude užívať tá ktorá strana sporu. Svedok Z.
J. ohľadom určenia častí vo výpovedi uviedol, že žalobca mu na jeho dotaz potvrdil, že takto vymedzená
časť mu na užívanie „stačí“. Svedkyňa C. J. potvrdila, že jej rodina neužíva časť, ktorú má žalobca, hoci

on chce celý pozemok.

9. Pokiaľ ide o právny titul užívania sporného pozemku žalovaní ho odvodzovali od svojej matky
(prípadne žalovaný 1/ svokry) C. J., ktorá je jednou z detí neb. spoluvlastníka I. N. vlastniaceho podiel o
veľkosti 1-ice účasti k celku, ktorú skutočnosť C. J. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že má 9 detí

a každé z nich má na spornom pozemku umiestnené veci a medzi nimi aj ona, pretože ide o pozemok
jej otca, ktorý oni užívali.

10. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

11. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

12. Z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 139 ods. 2 OZ vyplýva, že každý spoluvlastník je
oprávnený a zároveň povinný podieľať sa, a to práve v miere vyjadrenej jeho spoluvlastníckym podielom,
na tých právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Za tohto stavu
je predovšetkým vecou spoluvlastníkov, aby sa o tom, ako budú spoločnú vec užívať, sami dohodli.
Predpokladá to aj ustanovenie § 139 OZ, ktoré v prípade rovnosti hlasov alebo nemožnosti dosiahnuť

väčšinu odkazuje spoluvlastníkov so žalobou na súd. Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do
úvahy viaceré možnosti a jednou z nich je aj rozdelenie užívania veci tak, že jednotliví spoluvlastníci
budú užívať určité im vyčlenené časti spoločnej veci. Závisí to jednak od povahy veci a jednak od
osobných pomerov účastníkov, aký spôsob spoločného užívania im bude najviac vyhovovať. Dohoda
spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci nevyžaduje písomnú formu, ani ak ide o nehnuteľnú vec.

Môže byť uzavretá aj len ústne. Takáto dohoda spoluvlastníkov môže stratiť účinnosť len rozhodnutím
väčšinového spoluvlastníka/spoluvlastníkov.

13. V konaní bolo preukázané, že žalobca je spoluvlastníkom sporného pozemku v rozsahu 1-účasti
k celku a tiež to, že žalovaní užívajú sporný pozemok na základe ústneho súhlasu/dohody uzavretej s

ďalšou podielovou spoluvlastníčkou C. J. vlastniacou minimálne zákonný podiel o veľkosti 1/12-účasti
k celku. Medzi spoluvlastníkmi - žalobcom a C. J. (aj za účasti iných osôb starostu a Z. J.) došlo k
úprave spoločného užívania rozdelením sporného pozemku/veci, ako to súd vyššie konštatoval, pričom
výpoveďou žiadnej zo strán a ani výsluchmi svedkov nebolo zistené, že by žalovaní ako tretie osoby
žalobcovi takto určenú časť neoprávnene zadržiavali. Žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov

užíva jemu určenú časť na spornom pozemku (dokonca vo väčšom rozsahu ako pripadá na jeho
podiel) a žalovaní užívajú určenú/vymedzenú časť pozemku pripadajúcu ich matke ako ďalšej podielovej
spoluvlastníčky, ktorá s takýmto užívaním súhlasí. Hoci žalobca ako jeden z viacerých spoluvlastníkovveci sa môže domáhať ochrany spoluvlastníckeho práva negátornou žalobou, neprislúcha mu právo
rozhodovať o užívaní celej spornej veci, keďže nie je majoritným vlastníkom.

14. Preto v danej veci je podľa názoru súdu relevantným posúdenie dohody o hospodárení so spoločnou
vecou podľa § 139 ods. 2 OZ, pri ktorom sa uplatňuje tzv. majoritný princíp. Na procese rozhodovania
musia mať možnosť zúčastniť sa aj všetci ostatní spoluvlastníci, a to bez ohľadu na skutočnosť, že
mieraichprávnejafaktickejmožnostiovplyvniťtentoproces,danávýškouichspoluvlastníckehopodielu,
je v porovnaní s dominantným spoluvlastníkmi zanedbateľná. V súčasnosti ani žalobca a ani C. J.

- jedna z dedičiek spoluvlastníckeho podielu I. N. nedisponujú väčšinou podielov, z ktorého dôvodu
pri vzniku nezhody o užívaní vzišlo práve súdom konštatované rozdelenie veci pre účely jej užívania
dosiaľ známymi spoluvlastníkmi. Žalovaní užívajú časť sporného pozemku na základe ústnej dohody
spoluvlastníčky C. J. (nadobúdajúcej podiel ku dňu smrti poručiteľa I. N., zomr. XX.XX.XXXX), ktorá
je tiež oprávnená zúčastňovať rozhodovania o hospodárení s vecou, keďže toto právo neprislúcha
výlučne len žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi. Proces vytvárania vôle spoluvlastníkov nie je

len záležitosťou niektorého spoluvlastníka, ale na procese prijímania rozhodnutia sa zúčastnia všetci
spoluvlastníci, pričom zákon nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru ani uskutočnenie formálneho
hlasovacieho aktu a na rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu formu ani náležitosti. C.
J. sa rozhodla mimo žalobcovi vymedzenej časti pozemku za jeho prítomnosti a prítomnosti vyššie
menovaných osôb (svedkov), jeho ostatnú časť dať do užívania žalovaným. Na procese rozdelenia

užívania sporného pozemku sa zúčastnili obaja dosiaľ známy spoluvlastníci žalobca a C. J., čo vylučuje
neplatnosť takéhoto aktu. Ak preto žalovaní užívajú sporný pozemok na základe (ústnej) dohody s
C. J., nekonajú tak bez právneho dôvodu, resp. na základe neplatného právneho úkonu. Nemôžu ani
neoprávnene zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol
bez toho, aby sa ďalej bližšie zaoberal námietkou strany žalovaných o neurčitosti/nevykonateľnosti

prejednateľného petitu.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže mali vo veci plný úspech.

Poučenie:

Poučenie:Protitomutorozhodnutiu možnopodaťodvolanievlehote15dníoddoručeniarozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.