Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 16, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/126/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200705
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815200705.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: J. G. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L., N. XX, Nemecko, prechodne bytom O. XXX, právne zastúpeného Mgr.
Beátou Ďaďovou, advokátkou, so sídlom L., Y. XXX, proti žalovaným: v 1/ rade V. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX, v 2/ rade I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, obaja právne zastúpení Mgr. Igorom

Paliderom, advokátom, so sídlom X. č. XXX, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti a zdržania sa
zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
5C/50/2015-101 zo dňa 24. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. žalobu zamietol, II. žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu

trov v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok okresného súdu sa opiera o ustanovenie § 137 ods. 1, § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 139 ods. 2 OZ vyplýva, že každý spoluvlastník
je oprávnený a zároveň povinný podieľať sa, a to práve v miere vyjadrenej jeho spoluvlastníckym
podielom, na tých právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Za

tohto stavu je predovšetkým vecou spoluvlastníkov, aby sa o tom, ako budú spoločnú vec užívať, sami
dohodli. Predpokladá to aj ustanovenie § 139 OZ, ktoré v prípade rovnosti hlasov alebo
nemožnosti dosiahnuť väčšinu odkazuje spoluvlastníkov so žalobou na súd. Pri úprave spoločného
užívania prichádzajú do úvahy viaceré možnosti a jednou z nich je aj rozdelenie užívania veci tak,
že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vyčlenené časti spoločnej veci. Závisí to jednak od
povahy veci a jednak od osobných pomerov účastníkov, aký spôsob spoločného užívania im bude

najviac vyhovovať. Dohoda spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci nevyžaduje písomnú formu, ani
ak ide o nehnuteľnú vec. Môže byť uzavretá aj len ústne. Takáto dohoda spoluvlastníkov môže stratiť
účinnosť len rozhodnutím väčšinového spoluvlastníka/spoluvlastníkov. V konaní bolo preukázané, že
žalobca je spoluvlastníkom sporného pozemku v rozsahu 1-účasti k celku a tiež to, že žalovaní užívajú
sporný pozemok na základe ústneho súhlasu/dohody uzavretej s ďalšou podielovou spoluvlastníčkou
C. J. vlastniacou minimálne zákonný podiel o veľkosti 1/12-účasti k celku. Medzi spoluvlastníkmi -

žalobcom a C. J. (aj za účasti iných osôb starostu a Z. J.) došlo k úprave spoločného užívania
rozdelením sporného pozemku/veci, ako to súd vyššie konštatoval, pričom výpoveďou žiadnej zo strán
a ani výsluchmi svedkov nebolo zistené, že by žalovaní ako tretie osoby žalobcovi takto určenú časť
neoprávnene zadržiavali. Žalobca ako jeden z podielových spoluvlastníkov užíva jemu určenú časť na
spornom pozemku (dokonca vo väčšom rozsahu ako pripadá na jeho podiel) a žalovaní užívajú určenú/
vymedzenú časť pozemku pripadajúcu ich matke ako ďalšej podielovej spoluvlastníčky, ktorá s takýmto

užívaním súhlasí. Hoci žalobca ako jeden z viacerých spoluvlastníkov veci sa môže domáhať ochrany
spoluvlastníckeho práva negatórnou žalobou, neprislúcha mu právo rozhodovať o užívaní celej spornejveci,keďženiejemajoritnýmvlastníkom.Pretovdanejvecijepodľanázorusúdurelevantnýmposúdenie
dohody o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ, pri ktorom sa uplatňuje tzv. majoritný
princíp. Na procese rozhodovania musia mať možnosť zúčastniť sa aj všetci ostatní spoluvlastníci, a

to bez ohľadu na skutočnosť, že miera ich právnej a faktickej možnosti ovplyvniť tento proces, daná
výškou ich spoluvlastníckeho podielu, je v porovnaní s dominantným spoluvlastníkmi zanedbateľná.
V súčasnosti ani žalobca a ani C. J. - jedna z dedičiek spoluvlastníckeho podielu I. N. nedisponujú
väčšinou podielov, z ktorého dôvodu pri vzniku nezhody o užívaní vzišlo práve súdom konštatované
rozdelenie veci pre účely jej užívania dosiaľ známymi spoluvlastníkmi. Žalovaní užívajú časť sporného

pozemku na základe ústnej dohody spoluvlastníčky C. J. (nadobúdajúcej podiel ku dňu smrti poručiteľa
I. N., zomr. XX.XX.XXXX.), ktorá je tiež oprávnená zúčastňovať rozhodovania o hospodárení s vecou,
keďžetotoprávoneprislúchavýlučnelenžalobcoviakopodielovémuspoluvlastníkovi.Procesvytvárania
vôle spoluvlastníkov nie je len záležitosťou niektorého spoluvlastníka, ale na procese prijímania
rozhodnutia sa zúčastnia všetci spoluvlastníci, pričom zákon nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru
ani uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a na rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu

formu ani náležitosti. C. J. sa rozhodla mimo žalobcovi vymedzenej časti pozemku za jeho prítomnosti
a prítomnosti vyššie menovaných osôb (svedkov), jeho ostatnú časť dať do užívania žalovaným. Na
procese rozdelenia užívania sporného pozemku sa zúčastnili obaja dosiaľ známy spoluvlastníci žalobca
a C. J., čo vylučuje neplatnosť takéhoto aktu. Ak preto žalovaní užívajú sporný pozemok na základe
(ústnej) dohody s C. J., nekonajú tak bez právneho dôvodu, resp. na základe neplatného právneho

úkonu. Nemôžu ani neoprávnene zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu. Súd preto žalobu v celom
rozsahu zamietol bez toho, aby sa ďalej bližšie zaoberal námietkou strany žalovaných o neurčitosti/
nevykonateľnosti prejednateľného petitu. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255
ods. 1 C. s. p. a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže mali vo
veci plný úspech.

3. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasí so
závermi okresného súdu. Má za to, že rozsudok nevychádza z vykonaného dokazovania a príslušných
ustanovení o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle Občianskeho zákonníka a je založené na
nesprávnom právom posúdení veci s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. a tiež, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f/ C. s. p.). Počas súdneho konania sa preukázalo, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie
žaloby, teda, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - pozemku zapísanom na LV č. XXXX
pre k. ú. O. ako parcela č. 3813/1. V tomto smere neobstoja tvrdenia, že žalobca nie je bez súhlasu
ostatných spoluvlastníkov aktívne legitimovaný na podanie takéhoto žalobného návrhu. V tejto súvislosti

poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Taktiež sa počas súdneho konania preukázalo, že
žalovaní užívajú sporný pozemok a že na tomto pozemku tiež parkujú motorové vozidlá. Žalovaný v 1/
rade potvrdil, že na predmetnom pozemku denne parkujú svoje motorové vozidlá, prídavné zariadenia k
hospodárskym strojom a užívajú časť sporného pozemku. Žalovaná 2/ tiež pri svojej výpovedi potvrdila,
že jej matka súhlasila, aby mali na predmetnom pozemku uskladnený

stavebný materiál alebo iné veci. Spornou skutočnosťou v tomto konaní bolo, či žalovaní užívajú tento
pozemok oprávnene, teda na základe nejakého právneho titulu. Podľa žalobcu žalovaní v 1/ a v 2/
rade užívajú tento pozemok bez právneho titulu. Počas konania nebolo sporné, že matka žalovanej v 2/
rade pani C. J. je potencionálnou dedičkou po jej otcovi pánovi N. a táto na pojednávaní konštatovala,
že dovolila žalovaným v 1/ a v 2/ rade užívať sporný pozemok. Urobila tak ale bez predchádzajúceho

súhlasu žalobcu a ani tento spôsob užívania pozemku so žalobcom neprerokovala. Samotná dedička
je ale len jednou z mnohých potencionálnych dedičov a dedičské konanie ešte nebolo skončené. Ak
súd vo svojom odôvodnení konštatuje, že pri hospodárení so spoločnou vecou sa
uplatňuje tzv. majoritný princíp a žalobca nie je oprávnený rozhodovať o hospodárení so spoločnou
vecou, lebo nevlastní väčšinu podielu, s týmto nesúhlasí. Podľa aktuálneho výpisu z LV žalobca vlastní

1 nehnuteľnosti. Ostatní podieloví spoluvlastníci zapísaní na LV boli v čase podania žaloby mŕtvi. Pani
S. J. vlastnila 1 nehnuteľnosti a okruh jej dedičov nie je známy. Ak by bol existoval len jeden dedič
po pani J., tak by zdedil 1 nehnuteľnosti, teda taký istý podiel ako vlastní žalobca. V prípade druhého
podielovéhospoluvlastníkapánaI.N.jeokruhdedičovveľmiveľký,atoažvpočte24dedičov.Poukazuje
na ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca má v súčasnej dobe najväčší podiel na predmetnej

nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru nie je pri hospodárení so spoločnou vecou dôležité, či má viac ako 1
predmetnej nehnuteľnosti, ale rozhodujúca je veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. Pri rozhodovaní
o hospodárení so spoločnou vecou sa uplatňuje nielen majoritný princíp, ale súčasne na
platnosť rozhodovacej procedúry je dôležité, aby vôbec došlo k nejakému procesu rozhodovania. Vprípadoch ak aj majoritný spoluvlastník rozhodne o spôsobe užívania spoločnej veci, ale bez toho, aby
sa na procese rozhodovania zúčastnili všetci spoluvlastníci, nejde o rozhodnutie väčšiny podľa ust. §
139 ods. 2 OZ. Takýto úkon by bol pre rozpor so zákonom neplatný. V spornom prípade

nedošlo k žiadnej dohode o užívaní spoločnej veci. Žalobca s pani J. nikdy o tom nehovoril, ani do
podania návrhu nevedel, že je dedičkou jedného mŕtveho spoluvlastníka. Žalobca nikdy nesúhlasil, aby
pojehonadobudnutíspoluvlastníckehopodieluspornýpozemokužívaližalovanív1/av2/rade.Prikúpe
spoluvlastníckeho podielu na spornom pozemku od pána J. mu predávajúci nepovedal, že podmienkou
pri predaji je nejaké dohodnuté užívanie pozemku. Klauzula s takouto podmienkou sa nenachádza v

uzatvorenej kúpnej zmluve. Ak aj po predaji žalobcovi prišiel pán J. za žalobcom a navrhol mu spôsob
užívania pozemku, urobil tak pod nátlakom zo strany žalovaných, a toto nemožno považovať za
právne účinné, pretože s takouto dohodou žalobca ako nový spoluvlastník nikdy nesúhlasil. Pán J.
nebol oprávnený v prospech žalovaných v 1/ a v 2/ rade uzatvárať žiadnu dohodu o hospodárení so
spoločnou vecou, pretože už nebol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Ak by nejakú dohodu
uzatvoril so žalovanými 1/, 2/ alebo s pani C. J. ešte ako podielový spoluvlastník, zaväzovala by len

jeho a nie žalobcu. Aj keď sa na rozhodovaní o spoločnej veci nevyžaduje žiadna predpísaná forma,
nemôže dôjsť k platnému rozhodnutiu bez prítomnosti ostatných spoluvlastníkov. Keďže sa dedičstvo
nadobúda smrťou poručiteľa, v čase rozhodovania súdu, ale tiež aj v čase stretnutia pána J. so žalobcom
boli vlastníkom pozemku ďalších 24 potencionálnych dedičov, nielen pani C. J.. Takýto právny úkon je
pre rozpor so zákonom neplatný a nezakladá žalovaným v 1/ a v 2/ rade oprávnené užívanie

predmetnej nehnuteľnosti. Čo sa týka tvrdenia žalovaných, ako aj konštatovania súdu, že podaná žaloba
je nedôvodná aj z toho dôvodu, že žalobca skutočne reálne užíva časť sporného pozemku, v súdenom
prípade je to irelevantné. Poukazuje pritom na zákonnú úpravu podielového spoluvlastníctva, ale aj na
súdnu prax, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cz 22/66, R 61/1966. Hoci okresný súd
zamietol celú žalobu, v odôvodnení rozsudku sa zaoberal len prvým žalobným návrhom uvedeným v

petite. Neodôvodňuje, prečo zamietol aj druhý žalobný návrh. V tomto smere preto považuje rozhodnutie
za nedostatočne odôvodnené, a preto nepreskúmateľné, v rozpore s ust. § 220 ods. 2 C. s. p., čím
bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Má za to, že žalovaní 1/, 2/ užívajú sporný
pozemok bez právneho titulu a zabraňujú žalobcovi vo výkone svojho spoluvlastníckeho práva. Žiada,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu.

4. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení sa nestotožňujú s jednotlivými odvolacími dôvodmi žalobcu a vyjadrujú
presvedčenie, že v rozsiahlom dokazovaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca
nie je väčšinový spoluvlastník sporného pozemku, aj v čase súdneho konania dokonca užíva namiesto
podielu 1 pozemku viac ako 1. Okrem toho v konaní bolo preukázané, že na LV XXXX v k. ú. O. je

ako podielový spoluvlastník pod B 2 zapísaný v podiele 2/4 účastník I. N., starý otec ich matky
C. N.. Teda ich matka v čase podania žaloby, ako aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola
zákonnou dedičkou jeho podielu minimálne v podiele 1/12 účasti. Okrem toho bolo v konaní preukázané,
že na spornom pozemku má uložený materiál, stroje a palivové drevo ich matka C. N. a s jej súhlasom
parkovali na určenej časti parcely, a to mimo plochu, ktorú užíva podľa rozdelenia žalobca. Dôvodom

parkovania vozidiel bola aj skutočnosť, že ich matka C. J. je pre svoj vek a zdravotný stav odkázaná
na ich pomoc a prevozy automobilom. Z výsledkov celého dokazovania nesporne vyplynulo, čo ani
žalobca nespochybnil, že on užíva ako menšinový spoluvlastník väčšiu výmeru parcely EKN 3813/1,
k. ú. O., aká by mu prislúchala na jeho podiel 1 účasti. Žalobca si takto mienil uzurpovať právo na
ovládanie celej nehnuteľnosti na úkor dedičov zomr. I. N. a ich právnych nástupcov. Správanie žalobcu

a jeho vôľa zamedziť dedičom a nástupcom prístup k ich majetku, odporuje princípu dedičského práva a
dobrým mravom. Pretože súd prvej inštancie zohľadnil všetky osobitosti prípadu, správne vec posúdil a
presvedčivo svoje rozhodujúce úvahy odôvodnil, žiadajú, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaných udáva, že zotrváva na uvedených dôvodoch. Tvrdí, že právne
relevantnádohodaoužívaníspornéhopozemkuuzatvorenánebola.Mázato,žežalovaníužívajúsporný
pozemokbezprávnehotituluazabraňujúmutakvovýkonejehovlastníckehoprávavyplývajúcehozjeho
spoluvlastníckeho podielu aj tým, že svojvoľne parkujú svoje motorové vozidlá aj na časti pozemku, ktorý
je nútený užívať na základe ich rozhodnutia. V súčasnej dobe sa ukázali nepravdivé tvrdenia žalovanej

strany, že potencionálna dedička C. J., od ktorej odôvodňovali svoje užívacie právo, sa má v dedičskom
konaní stať vlastníčkou celej polovice sporného pozemku. Dokonca sa nestala vlastníčkou ani takej časti
pozemku, ktorá by predstavovala jej zákonný podiel. Ako vyplýva z katastra, 1 sporného pozemku zdedil
pán K. T. a ďalšiu 1 zdedila pani C. Y..6. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrili.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) napadnutý rozsudok zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
c) C. s. p. a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení. Hoci okresný súd zvolil
správne právne normy, nesprávne ich aplikoval na skutkový stav veci.

9. Hoci odvolací súd sa stotožnil s časťou odvolacích námietok žalobcu, nesúhlasí s jeho tvrdením,
že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavky na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí
ustanovené § 220 ods. 2 C. s. p.

10. Hoci sa odvolateľ nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, rovnako ako ani odvolací súd,
odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 C. s. p.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vyplývajú skutkové a právne závery
okresného súdu, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby. Pokiaľ žalobca vyčíta súdu prvej inštancie, že

osobitne neodôvodnil zamietnutie druhého navrhovaného petitu žaloby, odvolací súd udáva, že závery
okresného súdu (za predpokladu, že by boli správne) odôvodňovali zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

11. Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov je z hľadiska
zákona samostatným právnym subjektom a má tie isté oprávnenia ako jediný vlastník s tým

rozdielom, že rovnaké oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci. Spoluvlastnícky podiel odráža
mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu,
avšak nevyjadruje reálnu časť predmetu spoluvlastníctva. Pri podielovom spoluvlastníctve prislúchajú
spoluvlastníkom len ideálne podiely. Vo vzťahu k tretím osobám je spoluvlastník rovnako ako vlastník
aktívne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Žalobu voči tretej osobe

môže podať čo aj len jeden z podielových spoluvlastníkov veci, o ochranu ktorej ide. Aktívnu legitimáciu
domáhať sa ochrany proti neoprávneným zásahom zo strany tretích osôb do spoločnej veci má
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, a to či už na podanie negatórnej alebo indikačnej žaloby voči tomu, kto
túto vec neoprávnene zadržiava. Keďže podielové spoluvlastníctvo je ideálne, každý zo spoluvlastníkov
je oprávnený podať žalobu podľa § 126 Občianskeho zákonníka a domáhať sa voči tretej osobe

vypratania celej nehnuteľnosti.

12. Súhlas niektorých zo spoluvlastníkov s tým, aby spoločnú vec užívala tretia osoba, nerobí toto
užívanie oprávneným zásahom do výkonu spoluvlastníckych práv spoluvlastníka, ktorý s tým nesúhlasil.

13. Aby tretia osoba mohla byť proti žalobe spoluvlastníka o vydanie veci alebo o zdržanie sa zásahov
do výkonu spoluvlastníckeho práva úspešná, musí preukázať platný titul, ktorý ju oprávňuje na užívanie
veci. Takýmto titulom však nemôže byť súhlas daný jedným zo spoluvlastníkov bez toho, aby došlo k
účinnej dohode spoluvlastníkov o výkone spoluvlastníckeho práva, prípadne aj prenechaním veci tretej
osobe do užívania.

14.Odvolacísúdkonštatuje,žežalobcapreukázal,žemáaktívnulegitimáciunapodanienegatórnej,ako
aj indikačnej žaloby na ochranu jeho spoluvlastníctva, keďže jeho spoluvlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti nebolo nijako spochybnené.

15. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade by mohli byť v konaní úspešní (ich úspech by sa mohol prejaviť zamietnutím
žaloby) iba v prípade, že by preukázali, že na užívanie veci majú platný právny titul. To však na základe
vykonaného dokazovania konštatovať nemožno.

16. Okresný súd odvíjal titul žalovaných 1/, 2/ na užívanie nehnuteľnosti od udeleného súhlasu ich matky,

ktorá bola jednou z dedičiek po nebohom spoluvlastníkovi nehnuteľnosti I. N., po ktorom dedičstvo v
čase rozhodnutia súdu prvej inštancie prejednané nebolo.17. Hoci možno súhlasiť s čiastkovým záverom okresného súdu, že dedičstvo sa nadobúda smrťou
poručiteľa, pre vstup do vlastníctva sa vyžaduje deklaratórne rozhodnutie súdu, ktorým potvrdí
nadobudnutie dedičstva dedičovi. V čase od smrti poručiteľa do vydania takéhoto deklaratórneho

rozhodnutia sú z právnych úkonov týkajúcej sa veci patriacej do dedičstva oprávnení
a povinní všetci dedičia poručiteľa vo výške zodpovedajúcej ich zákonným dedičským podielom. Ani
táto skutočnosť však potencionálnu dedičku neoprávňovala samostatne disponovať s predmetom
spoluvlastníctva a prenechať ho na užívanie tretích osobám (hoc aj priamym príbuzným).
Ako sa v priebehu odvolacieho konania ukázalo, po skončení dedičského konania po neb. I. N. matka

žalovaných 1/, 2/ nenadobudla žiadny spoluvlastnícky podiel vo veci, ktorá je predmetom tohto konania.

18. Nesprávne sú aj závery súdu prvej inštancie, že žalobcovi je umožnené užívať časť nehnuteľnosti
zodpovedajúcuvýškejehozákonnéhopodielu.Uvedenébybolorelevantnélenprisporespoluvlastníkov
o spôsobe užívania spoločnej veci v prípade, že by bola preukázaná dohoda spoluvlastníkov o
hospodárení so spoločnou vecou.

19. Ako správne poukázal žalobca, k takémuto účinnému rozhodnutiu o hospodárení so
spoločnou vecou môže dôjsť iba v prípade, ak rozhodovací proces prebehne medzi všetkými
spoluvlastníkmi spoločnej veci, nepostačuje samostatné rozhodnutie, hoc aj majoritného spoluvlastníka
veci.

20. Na základe uvedeného potom právne závery súdu prvej inštancie o existencii titulu žalovaných v 1/
a v 2/ rade na užívanie predmetnej nehnuteľnosti sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

21. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý

je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom
fungovania odvolacieho súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni na základe opravných prostriedkov
preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel civilného sporového konania vyjadrených v čl. 2,
3 a 6 C. s. p. v spojitosti s čl. 46 a nasl. Ústavy SR a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe
prvoinštančného súdu. Odvolací súd potom v snahe eliminovať prekvapivosť jeho rozhodnutia pre

žalovaných v 1/ a v 2/ rade pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku pre nesprávne právne posúdenie
veci.

22. V ďalšom konaní okresný súd vytýči vo veci pojednávanie, kde umožní stranám konania vyjadriť sa
po vyhodnotení veci odvolacím súdom, prípadne sa vysporiada s ďalšími návrhmi strán na doplnenie

dokazovania a opätovne posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou. Zároveň rozhodne aj o trovách
prvoinštančného a druhoinštančného konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)