Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/324/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216928
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815216928.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu O., zastúpeného G., proti žalovanému
E., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. mája 2016, č.k.
13C/329/2015-56, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o určení neplatnosti zmluvy o úvere, vo

výroku o priznaní finančného zadosťučinenia a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o určenie, že rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu č. k. SR XXXX/XX zo dňa 15.11.2006 je neplatný, zastavil. Zároveň určil, že
zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 24.03.2006 uzavretá medzi žalovaným a žalobcom je neplatná.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400 Eur do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3
OSP do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal zo zistenia, že dňa 24.03.2006
uzavrel žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť sumu 14.000,- Sk (464,71 Eur)
dlžníkovi úver v sume 14.000,- Sk (464,71 Eur) a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu
zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 13.360,- Sk (443,47 Eur), t.j. celkom zaplatiť sumu 27.360,-

Sk (908,19 Eur) v 12 mesačných splátkach po 2.280,- Sk (75,68 Eura) počnúc dňom 20.04.2006 na účet
veriteľa. Zároveň dlžník splnomocnil advokáta D.. X. U. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ a uzatvorenie zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva podľa § 553 OZ za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa. Podľa bodu 04. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) sa účastníci dohodli, že ak dlžník bude v omeškaní s
niektorou splátkou 7 dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť mandatárovi v hotovosti spolu
so zmluvnou pokutou 300,- Sk (9,95 Eur) za každý jeden prípad omeškania. Zároveň podľa bodu 05.

VPPÚ dlžník s veriteľom uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia
uspokojenia pohľadávky veriteľa. Podľa bodu 06. VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade,
ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 04. VPPÚ zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok
z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa kedy sa stal splatný
celý dlh až do dňa uhradenia. Ďalej v bode 07. VPPÚ dlžník vyhlásil, že žiadnym konaním neznemožní
veriteľovi zabezpečenie svojho záväzku spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu a v prípade

porušenia tohto ustanovenia berie na vedomie trestnoprávnu zodpovednosť za svoje konanie a zaväzuje
sa zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu 3.000,- Sk (99,58 Eur). Podľa bodu 08. VPPÚ je dlžník oprávnený
splatiť veriteľovi dlžnú sumu kedykoľvek pred termínom splatnosti, avšak aj v takom prípade je povinnýzaplatiť dohodnutý poplatok v plnej výške. V bode 09. VPPÚ sa dlžník zaviazal veriteľovi oznámiť
zmenu adresy alebo zásadné zmeny v osobných pomeroch písomne veriteľovi bez zbytočného
odkladu a v prípade porušenia tejto povinnosti sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo

výške 1.000,- Sk (33,19 Eur) do piatich dní od doručenia písomnej výzvy veriteľa. V bode
13. VPPÚ dlžník uznal dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh
voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V bode 17. VPPÚ bola medzi účastníkmi

uzavtretá rozhodcovská doložka. Podľa bodu 19. VPPÚ obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle
§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom. Listom zo dňa 07.10.2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že zostatok na zmluve o úvere č.
XXXXXXX je vo výške 8.366,85 Eur a stále sa navyšuje o úrok z omeškania vo výške 1,33 Eur. Žalovaný
poukázal na to, že dlh žalobcu sa stal v celom rozsahu splatný dňa 05.05.2006. V exekučnom konaní
súdny exekútor zrazil v období od 31.03.2014 do 01.07.2015 žalobcovi platby v celkovej výške 396,11

Eur (15 x 21,36 Eur a 1 x 75,71 Eur = 396,11 Eur). Uviedol, že dlžná suma pozostáva z neuhradených
úrokov z omeškania, z neuhradenej istiny, poplatku za zasielanie upomienok, trov rozhodcovského
konania a trov exekučného konania. Súdny exekútor D. H. dňa 15.05.2007 č. k. Ex XXX/XX-X vydal
upovedomenie o začatí exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zo dňa 15.11.2006 č. k. SR XXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2007 a vykonateľnosť

dňa 11.01.2007. Dňa 21.09.2011 oznámil súdny exekútor G.. Z. U. žalobcovi zmenu súdneho exekútora.
Dňa 12.11.2014 vydal súdny exekútor G.. Z. U. exekučný príkaz na vykonanie predmetnej exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 18.02.2015 č. k.
9Er/547/2007-25 vyhlásil exekúciu vedenú žalovaným ako oprávneným voči žalobcovi ako povinnému o
vymoženie916,15Eurspríslušenstvom(pohľadávkažalovanéhozúverovejzmluvyč.XXXXXXXzodňa

24.03.2006 priznaná rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 15.11.2006 sp.
zn. SR XXXX/XX ako exekučným titulom) za neprípustnú a exekúciu zastavil. Krajský súd v Trenčíne ako
odvolací súd uznesením zo dňa 30.11.2015 č. k. 16CoE/79/2015-56 odvolanie oprávneného odmietol
a návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/, c/ OSP zamietol. Keďže žalobca pred
začatím prvého pojednávania, písomným podaním zo dňa 22.01.2015 prostredníctvom svojho právneho

zástupcu zobral svoj návrh v časti o zaplatenie 126,17 Eur s príslušným úrokom z omeškania späť, súd
konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 a 3 OSP zastavil. Na základe vykonaného dokazovania a po
vyhodnoteníkaždéhodôkazujednotlivoavšetkýchdôkazovvovzájomnejsúvislostidospelsúdkzáveru,
žežalobažalobcujevčastiurčenianeplatnostizmluvyoúvereč.XXXXXXXzodňa24.03.2006uzavretej
medzi žalovaným a žalobcom dôvodná. Čo sa týka námietky žalovaného, že v danom prípade je daná

neodstrániteľná prekážka konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej (res iudicata), na ktorú
je súd povinný prihliadať, súd konštatuje, že ako prejudiciálnu otázku si vyriešil otázku neplatnosti
rozhodcovskejdoložky.StotožnilsasuznesenímOSPrievidzazodňa18.02.2015č.k.9Er/547/2007-25,
ktorý vyhlásil exekúciu vedenú v predmetnej veci za neprípustnú vzhľadom na to, že rozhodcovský
rozsudok v predmetnej veci pre absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na

neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, t. j. rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitný akt, na ktorý súd nemôže
prihliadať (rozhodnutie NS SR zo dňa 13.01.2012 sp. zn. 5 Obdo 44/2011). Pri rozhodovaní sa súd
zaoberal v zmysle § 80 písm. c/ OSP predovšetkým tým, či má žalobca naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem

žalobcu bol preukázaný. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné
skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný
podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Súd sa nestotožnil
s argumentáciou žalovaného, podľa ktorého žalobca nemá na takomto určení naliehavý právny záujem.
Dokonca ani rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré v tomto smere poukázal

jeho názor nepodporujú. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1M Cdo 1/2009 pri skúmaní
podmienokuvedenýchv§80písm.c/OSP,umožňujúcichriešeniepráva,resp.právnehovzťahusúdnym
rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere,
pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje
predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v

nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho
skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy,
týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám
za nezaplatenie odplaty. V druhom rade sa súd vyporiadal s otázkou právnej kvalifikácie posudzovanejzmluvy o úvere zo dňa 24.03.2006 a v nadväznosti na to zaujal stanovisko, podľa akého predpisu
sa má tento záväzkovo právny vzťah posudzovať. Žalobca a žalovaný síce podľa názvu uzavreli
zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá však v zmysle § 52 ods. 1 OZ je

spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatvoril žalovaný ako dodávateľ (predmetom
jeho obchodnej činnosti je poskytovanie úverov z vlastných finančných zdrojov nebankovým spôsobom)
so žalobcom ako spotrebiteľom, pričom zmluvné podmienky boli pripravené vopred a žalobca nemal
možnosť ovplyvniť ich obsah. Uvedený záver vyplýva aj z ustanovenia § 54 ods. 1 OZ, ktoré kogentne
určuje, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona

v neprospech spotrebiteľa. Čiže na tento právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré boli harmonizované s právom EÚ a
to predovšetkým smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Konštatoval, že dňa 24.03.2006 uzavrel žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom
zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal

poskytnúť sumu 14.000,- Sk (464,71 Eur) dlžníkovi úver v sume 14.000,- Sk (464,71 Eur) a dlžník sa
zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 13.360,- Sk (443,47 Eur), t.
j. celkom zaplatiť sumu 27.360,- Sk (908,19 Eur) v 12 mesačných splátkach po 2.280,- Sk (75,68 Eur)
počnúc dňom 20.04.2006 na účet veriteľa. Zároveň dlžník splnomocnil advokáta D.. X. U. na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ a uzatvorenie

zmluvyozabezpečovacomprevodeprávapodľa§553OZzaúčelomzabezpečeniapohľadávkyveriteľa.
ZcitovanýchVšeobecnýchpodmienokposkytnutiapredmetnéhoúveru,akoajzozákladnýchustanovení
predmetnej zmluvy o úvere je zrejmé, že žalovaný postupoval voči žalobcovi ako spotrebiteľovi bez
odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Práva žalobcu ako spotrebiteľa porušil tým, že
použil tak v samotnej zmluve, ako aj vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako integrálnej

časti predmetnej zmluvy o úvere množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Samotný žalovaný
ako subjekt podnikajúci v oblasti nebankového poskytovania úverov a pôžičiek vedome a bez náležitej
starostlivosti, ktorú bolo potrebné od neho očakávať a bez náležitého zhodnotenia finančnej situácie
žalobcu tomuto predložil na podpis spornú zmluvu o úvere, uzatváranú podľa Obchodného zákonníka
obsahujúceho prísnejšiu úpravu práv a povinností zmluvných strán, ako by tomu bolo, ak by so žalobcom

uzatvoril zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, resp. zmluvu o spotrebiteľskom
úvere tak, ako to má na mysli zákona č. 258/2001 Z. z. V takomto konaní žalovaného súd videl už
od počiatku správania sa žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, ako konanie odporujúce v spoločnosti
uznávaný pravidlám správania sa podnikateľských subjektov vo vzťahu k bežnému spotrebiteľovi,
akým bezpochyby žalobca v tomto vzťahu bol. Za odporujúce dobrým mravom, resp. zákonu súd

považoval jednotlivé základné dojednania zmluvných strán zapracované žalovaným do úverovej zmluvy
týkajúce sa neprimeranej odplaty za úver vo výške 13.360,- Sk (443,47 Eur), t. j. navýšenie o 95%,
neprimeraných sankcií dohodnutých za akékoľvek porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu
ako dlžníka - spotrebiteľa, a to v sumách, resp. v percentách odporujúcim dobrým mravom, ako aj
dojednania týkajúce sa zabezpečovacích prostriedkov (dohoda o zrážkach zo mzdy, plnomocenstvo

udelené advokátovi veriteľa na uzatvorenie záložnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva k nehnuteľnostiam, na prevod finančných prostriedkov z bankového účtu dlžníka - spotrebiteľa,
na spísanie Notárskej zápisnice o uznaní dlhu v mene dlžníka - spotrebiteľa), či dojednanie o voľbe
Obchodného zákonníka na úpravu vzájomných vzťahov podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Súd konštatuje, že sa plne stotožnil s argumentáciou žalobcu obsiahnutou v návrhu na začatie konania

a v podrobnostiach na ňu poukazuje aj vzhľadom na tú skutočnosť, že ide o notoricky známu a
konštantnou judikatúrou súdov judikovanú ochranu práv spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené,
kde rozpor napadnutého právneho úkonu vyplýva nielen z jeho obsahu ale aj z celkového dojednania
spornej zmluvy, kde žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky, majúc vedomosť o tom, že nie
je podnikateľským subjektom, a to ľahkovážne, bez akéhokoľvek posúdenia finančnej situácie dlžníka,

vedome spoliehajúc sa na návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov po ich neprimeranom
zhodnotení, súd zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 24.03.2006 uzatvorenú medzi žalovaným a
žalobcom považoval za absolútne neplatný právny úkon. Súd zvažoval aj možnosť určenia neplatnosti
len problémových ustanovení spornej zmluvy, ale po zistení, že nimi sú aj tie najpodstatnejšie dojednanie
tejto zmluvy, dospel k záveru, že z dôležitého záujmu spoločnosti nie je možné na posudzovaný právny

úkon aplikovať teóriu zachovania aspoň čiastočnej platnosti právneho úkonu platnú v občianskom práve,
v zmysle ktorej právne úkony treba vykladať tak, aby čo najviac zodpovedali úmyslu strán a tiež tak,
aby bola, pokiaľ je to možné zachovaná ich platnosť. Súd mal zároveň za to, že konanie žalovaného
pri poskytovaní úverov je v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrýmimravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu
v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri
pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa dlžník nachádza s primeranou výškou odplaty za

užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom, aby boli poskytované neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou je výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaním bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek. Súd potom dospel k záveru, že dohodnuté úroky sú v rozpore s dobrými mravmi,

pretože vysoko prekračuje úrokovú sadzbu poskytovanú bankami za obdobné úvery. Zároveň súd
pre úplnosť konštatuje, že neplatné sú aj ostatné dohody, ktoré boli uzavreté za účelom zabezpečenia
predmetnéhoúveruakonapr.dohodaozrážkachzomzdyapod.,ktorémajúakcesorickúpovahu.Keďže
súd vyslovil neplatnosť zmluvy o úvere č. XXXXXXX z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi v zmysle §
39 OZ, ako aj z dôvodu, že predmetná zmluva obsahovala množstvo neprijateľných podmienok v zmysle
právnej ochrany práv spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách, vznikol právny základ, na základe

ktorého si žalobca mohol uplatniť v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nárok na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si uplatnil
nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči žalovanému ako porušovateľovi jeho
práv ako spotrebiteľa. Primeraného finančného zadosťučinenia sa domáhal ako náhrady nemajetkovej
ujmy spôsobenej mu v súvislosti s prežívaním útrap spojených s neustálym tlakom pod ktorým žil

a žije žalobca, keď žalovaný ako veriteľ prostredníctvom rôznych vymáhačov (E. a súdny exekútori)
vymáhal od neho zaplatenie dlhu z neplatnej zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 24.03.2006. Súd v
tejto súvislosti tiež poukazuje, že jednotlivé spoločnosti od žalobcu vymáhali rôzne neprimerané sumy,
ktoré vznikli navýšením pôvodnej úverovej istiny 14.000,- Sk (464,70 Eur) o neprimerané úroky, zmluvné
pokuty, nezákonne vysoko uplatnené úroky z omeškania a poplatky. Takýmto spôsobom sa navýšil

dlh žalobcu voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy na sumu 8.366,85 Eur ku dňu podania
návrhu na súd v tejto veci. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na exekučné konanie, ktoré bolo vedené
na OS Prievidza pod sp. zn. 9Er/547/2007 o vymoženie 916,15 Eur s príslušenstvom.
Žalovaný podal návrh na vymoženie uvedenej sumy ako oprávnený u súdneho exekútora
dňa 12.03.2007. Navrhol exekúciu voči povinnému (žalobcovi) vykonať na základe rozhodcovského

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa
15.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.01.2007. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené súdom dňa 11.04.2007. Okresný súd Prievidza uznesením
zo dňa 18.02.2015 č. k. 9Er/547/2007-25 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa
§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, keďže zistil, že rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci

je nespôsobilý exekučný titul. Odvolací súd uznesením zo dňa 30.11.2015 č. k. 16CoE/79/2015-56
odvolanie oprávneného (žalovaného v tomto konaní) odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP ako
odvolanie podané oneskorene. Aj vzhľadom na dĺžku exekúcie, ktorá začala dňa 12.03.2007 a bola
vyhlásená za neprípustnú a zastavená až dňa 18.02.2015, teda po takmer 9 rokoch, kedy
žalobca žil v neustálom strese a pod tlakom predmetnej exekúcie vedenej žalovaným voči nemu na

základe predmetnej úverovej zmluvy, považoval súd žalobcom uplatnenú sumu primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vo výške 400 Eur za
primeranú a adekvátnu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na útrapy a problémy žalobcu, ktorým čelil,
keď sa nemohol počas exekúcie riadne zamestnať bez toho, aby neohrozil zabezpečovanie základných
potrieb seba a svojej rodiny, ak by mu súdny exekútor z príjmu, ktorý by dosahoval u svojho prípadného

zamestnávateľa zrážal na vymoženie pohľadávky žalovaného uplatnenej a vymáhanej v rozpore
so zákonom. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 400 Eur ako
primerané finančné zadosťučinenie do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Právne rozhodnutie
ďalej odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2, 3, § 43 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 6 písm.
d/, § 1 ods. 2, § 497 Obchodného zákonníka a príslušnými ustanoveniami zák. č. 258/2011 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch. O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 OSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. I keď v odvolaní uviedol, že
napáda rozsudok v celom rozsahu, z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolaním napadol výroky o určení

neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere a o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné
zadosťučinenie. Navrhol ho zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na ústavnoprávny princíp zachovania platnosti celej zmluvy,
odvolávajúc sa na ust. § 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahujelen na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Trval na tom, že predmetnú zmluvu o úvere
nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva sa považuje za absolútny obchod
a preto na ňu nie je možné aplikovať iné predpisy ako kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka.

Vytýkal súdu prvej inštancie, že žalobca nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil vznesený nárok na
finančné zadosťučinenie. Mal za to, že žalobcovi finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko žiadna
ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia žalobcovi nevznikla.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva obsahuje viacero
neprijateľných zmluvných podmienok, čo je v rozpore s dobrými mravmi, čo Občiansky zákonník
v § 39 sankcionuje neplatnosťou celého právneho úkonu. Pokiaľ sa týka primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 400 Eur, mal za to, že v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa boli v danej veci splnené zákonné podmienky pre toto priznanie. Taktiež sa stotožnil s
názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na charakter

zmluvných strán.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu, vo výroku o
neplatnosti úverovej zmluvy, vo výroku o priznaní finančného zadosťučinenia a vo výroku o náhrade trov
konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení

s § 219 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom a žalovaným došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho
konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len CSP), ktorý okrem iného zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase
vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

6. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2

ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu
podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacíchnámietokžalovaného,ktorýsanestotožnilstoučasťourozsudku,vktorejsúdurčilneplatnosť

úverovej zmluvy, priznal žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400 Eur.

8. Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi
závermi súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu

a žalovaného dodáva nasledovné:

9. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluva alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 24.03.2006 uzatvorená
medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej činnostiposkytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi
za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu. S prihliadnutím na
možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné

bremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ.Existujúcepochybnostitreba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť
preukázanýbezpečnespôsobomnevzbudzujúcimodôvodnenépochybnosti.Obchodnýzákonníkúčinný
v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento
právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je

Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho. Ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonník
priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva.
V tejto súvislosti je právne významné ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z
uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o úvere,

ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného zákonníka, avšak majú spotrebiteľský
charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z ust. § 53 Občianskeho
zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku
implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
10. Na základe zmluvy o úvere zo dňa 24.03.2006 žalovaný ako nebankový subjekt poskytol žalobcovi

úver 14.000,- Sk (464,71 Eur) za odplatu 13.360,- Sk (443,47 Eur), čo predstavuje navýšenie o 95%
neprimeraných sankcií dohodnutých za akékoľvek porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu
- ako dlžníka spotrebiteľa. Už len samotné takéto navýšenie je zarážajúce a odôvodňujúce zvýšenú
pozornosť z hľadiska úžery a vadnosti právneho úkonu. V predmetnej veci ide o cenu úveru 95% a
odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie túto extrémnu odplatu za úver považuje za dôvod

neplatnosti o odplate, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3, § 39 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ
satýkanámietkyodvolateľa,žežalobcanijakýmrelevantnýmspôsobomneodôvodnilvznesenýnárokna
finančné zadosťučinenie, odvolací súd odkazuje v tomto smere na podrobné zdôvodnenie napadnutého
rozsudku (str. 11, 12), s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a preto tieto závery nebude opakovať.
Námietky odvolateľa neboli preto dôvodné.

11. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o neplatnosti úverovej
zmluvy, vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 400 Eur a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške
náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodovať súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).