Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/148/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215218952
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215218952.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Miroslav Michalička,
správca konkurznej podstaty úpadcu B.E.N., s.r.o. v konkurze, IČO: 36 224 537, Vajslová 11, Trnava,
proti žalovanému: BUGÁR s.r.o., so sídlom Ohrady č. 273, IČO: 36 264 482, právne zastúpený:
JUDr. Silvia Mézešová, ulica Gyulu Szabóa 6417/97B, Dunajská Streda, o zaplatenie 1.500,20 eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
10.02.2016 č.k. 11Cb/343/2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým uznesením uložil

žalovanému, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za návrh
v sume 90,- eur podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie v
napadnutom uznesení označil ako žalobcu JUDr. Miroslava Michaličku, Vajslova 11, 917 01 Trnava.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie v zmysle 221 ods. 1 O.s.p. zastavil. Odvolateľ odvolanie

odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.

3.Žalovanýuviedol,žesúdprvejinštancieplatobnýmrozkazomč.11Cb/343/2015-12zodňa18.01.2016
uložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi1.500,20eursúrokomzomeškaniavovýške9,5%ročne
zo sumy 1.500,20 eur od 07.09.2013 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Platobný

rozkaz prezval žalobca dňa 22.01.2016 a žalovaný dňa 21.01.2016 a nakoľko žalobca ani žalovaný
nepodali odpor proti platobnému rozkazu, ten nadobudol právoplatnosť dňom 06.02.2016.

4. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vôbec neodôvodnil svoje
rozhodnutie, teda absentuje presvedčivá a logická argumentácia súdu týkajúca sa jeho rozhodnutia,
teda nemá náležitosti v zmysle § 169 ods. 1 O.s.p. Ďalej súd vo svojom uznesení neoznačil ustanovenie

zákona, podľa ktorého rozhodol a nesprávne označil účastníka konania na strane žalobcu ako JUDr.
Michal Michalička, ktorý však nemá procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko mal byť
označený ako správca konkurznej podstaty spoločnosti B.E.N. s.r.o.. Z uznesenia teda nevyplýva, v
ktorej konkrétnej veci bolo vydané, z akého konkrétneho dôvodu a na základe ktorého konkrétneho
ustanovenia zákona bolo rozhodnuté.

5. Žalovaný v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 13.04.2016 uviedol, že odvolanie žalovaného
smeruje proti celému uzneseniu zo dňa 10.02.2016, ktoré bolo vydané po právoplatnosti platobnéhorozkazu. Podľa § 166 O.s.p., ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o
trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do 15 dní od doručenia rozsudku
navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť doplniť aj bez návrhu. Z

uvedeného vyplýva, že súd môže svoje rozhodnutie doplniť bez návrhu účastníka len pokiaľ rozhodnutie
nenadobudlo právoplatnosť. Po právoplatnosti môže doplniť iba na návrh účastníka konania ak účastník
do 15 dní od doručenia rozhodnutia navrhne jeho doplnenie. Zo spisového materiálu však vyplýva, že
súd vydal uznesenie bez návrhu účastníka, avšak po právoplatnosti platobného rozkazu, keď súd po
právoplatnosti platobného rozkazu už vôbec nemal vydať takéto uznesenie.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je správnosť postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní
o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok.

7.Odvolacísúdvovecirozhodovalpodľaustanovenízák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku
(ďalej len C.s.p.) účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.,

pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťal (§ 202 O.s.p.; § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že je dôvodné napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, že napadnuté uznesenie nemá
náležitosti v zmysle § 169 ods. 1 O.s.p., pretože len odkaz na položku sadzobníka súdnych poplatkov
bez označenia konkrétneho ust. zákona a bez akéhokoľvek odôvodnenia, nemožno považovať za riadne
odôvodnenie, nakoľko z neho nevyplýva ako súd vec právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s
právnou argumentáciou žalovaného, že súd v napadnutom uznesení nesprávne označil žalobcu ako

JUDr. Miroslava Michaličku, Vajslova 11, Trnava, ktorý v konaní nevystupoval ako fyzická osoba ale ako
správca konkurznej podstaty B.E.N., s.r.o. v konkurze, IČO: 52 155 118, ako bol označený aj v žalobe,
pretože uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 36K/9/2015 - 67 zo dňa 20.4.20158, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 28.04.2015, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka B.E.N., s.r.o., IČO: 36
224 537 a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Miroslava Michaličku, Vajslova 11, Trnava.

10. Vzhľadom na uvedené, je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska práva
nepreskúmateľné a teda zjavne neodôvodnené. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré
rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv
a slobôd.

11. Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek
1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo
ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov.
Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na

súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

12. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku

36 ods. 1 Listiny je potom aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza ku
skutočnej realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Vyjadruje to aj znenie
ust. § 169 ods.1 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia ako aj znenie ust. § 236
C.s.p. účinného od 1.7.2016.

13. Porovnaním odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie s uvedenými kritériami,
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, keďže nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia podľa uvedených kritérií došlo k porušeniu zákonného procesného postupu,v dôsledku čoho bola znemožnená účastníkom konania realizácia ich procesných práv, priznaných im
zákonom v občianskom súdnom konaní, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

14. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Odvolací súd v zmysle ust. § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

15. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než
súd prvej inštancie, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a odňal by im právo namietať
správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. Účastníci konania by tak nemali možnosť
vyjadriť sa k novým právnym záverom odvolacieho súdu a prípadne predložiť nové dôkazy.

16.Odvolacísúdsanestotožňujesprávnouargumentácioužalovaného,žepoprávoplatnostiplatobného
rozkazu súd prvej inštancie nemohol žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok, pretože
podľa názoru žalovaného, po právoplatnosti rozhodnutia môže súd doplniť svoje rozhodnutie iba na
návrh účastníka konania, ak účastník do 15 dní od doručenia rozhodnutia navrhne jeho doplnenie,

pretože v danom prípade nešlo o doplnenie platobného rozkazu, ale o uloženie povinnosti zaplatiť súdny
poplatok v zmysle ust. § 2 ods.2 zákona o súdnych poplatkoch, pretože žalobca ako správca konkurznej
podstaty bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. m) zákona o
súdnych poplatkoch a súd jeho návrhu vyhovel, potom zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo
jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Povinnosť zaplatiť súdnych poplatok

podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch môže byť žalovanému uložené v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí ale aj samostatným uznesením, a to aj po právoplatnom skončení konania.

Súd pri uložení povinnosti žalovanému podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch zaplatiť súdny
poplatok je povinný uviesť ustanovenie zákona, podľa ktorého je žalobca oslobodený od poplatku

alebo označí rozhodnutie, ktorým je žalobca oslobodený od súdnych poplatkov, že sa návrhu žalobcu
vyhovelo, a že podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch je povinný zaplatiť súdny poplatok
žalovaný s riadnym odôvodením výšky súdneho poplatku. Dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia vzniká
žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude o súdnom poplatku opätovne rozhodnúť, nové rozhodnutie
náležite odôvodniť, riadne označiť žalobcu, pričom musí postupovať v smere vyplývajúcom z
odôvodnenia odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

18. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).