Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/90/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200544
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4015200544.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.

JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci navrhovateľky: W. R., bytom
G. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o invalidný
dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sd/122/2015-30 zo
dňa 20. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sd/193/2015-27 zo dňa
20. júla 2015 potvrdzuje.

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom označeným vo výroku tohto rozsudku podľa § 250q ods.
2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“)
potvrdilrozhodnutieodporkyneč.XXXXXXXXXXXzodňa07.02.2015,ktorýmpodľa§70a§71zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok (ďalej aj „rozhodnutie odporkyne“),
nakoľko zistená miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť nepresahuje
40%.

Krajský súd poukázal na to, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu
rozhodnutia odporkyne, ako aj v konaní o opravnom prostriedku, na základe predložených odborných
lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený
naúroveňinvalidity,lebomámierupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť35%vporovnaníso
zdravoufyzickouosobou.Podľazáverovkrajskéhosúdunavrhovateľkavkonaníoopravnomprostriedku
predloženými listinnými dôkazmi, najmä odbornými lekárskymi nálezmi, nepreukázala, že jej zdravotný

stav odôvodňuje vznik invalidity.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom uviedla, že stanovenie
percentuálnej miery poklesu za rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v prílohe č. 4 k zákonu o
sociálnom poistení v kapitole XV, v oddiele E, položka 3, v rozsahu 30% a za obmedzenie pohyblivosti
ramenného kĺbu ako za ďalšie zdravotné postihnutie v rozsahu 5%, považuje za účelové zo strany
posudkových lekárov sociálneho poistenia a zároveň tento postup nie je podľa jej názoru v súlade s §

71 zákona o sociálnom poistení a Prílohou č. 4 k tomuto zákonu.

Podľa navrhovateľky krajský súd dospel na základe zisteného skutkového stavu k nesprávnym záverom
a tým aj k nesprávnemu posúdeniu veci a následne k nesprávnemu rozhodnutiu. Uviedla, že ak jemiera poklesu schopnosti stanovená v Prílohe č. 4 pre rozhodujúce zdravotné postihnutie (choroby
podporného a pohybového aparátu - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách)
v rozpätí od 20 do 35%, je absurdné, že posudkoví lekári, ktorých argumentáciu si osvojil aj krajský

súd, nestanovili mieru poklesu schopnosti vo väčšom ako 30%-nom rozsahu, resp. v maximálne
možnom rozsahu, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých sa zdravotný stav navrhovateľky zhoršil.
Tvrdila, že posudkoví lekári nezohľadnili všetky okolnosti jej zdravotného stavu, keď v súvislosti s jej
odškodnenímzapracovnýúraz,ktorýutrpeladňa11.06.2009,najprvtvrdili,žedanýúrazniejepracovný,
následne že tento úraz nemá nič spoločné s problémami navrhovateľky s krčnou a hrudnou chrbticou

a že vertebrogénny algický syndróm (VAS), ktorým je postihnutá, nikdy nebol spôsobený utrpeným
pracovným úrazom, ale je dôsledkom degeneratívnych zmien na chrbtici. Navrhovateľka považuje za
nepochopiteľné a nespravodlivé, aby odporkyňa i krajský súd pri zamietnutí jej nároku na úrazovú
rentu argumentovali existenciou degeneratívnych zmien na chrbtici a pri uplatnení nároku na invalidný
dôchodok, o ktorý sa rozhodla požiadať práve z dôvodu existencie degeneratívnych zmien, jej posudkoví
lekári určili mieru poklesu schopnosti za rozhodujúce zdravotné postihnutie účelovo na úrovni 30%,

namiesto možných 35%.

Navrhovateľka ďalej vytýkala odporkyni i krajskému súdu, že nezohľadnili skutočnosť, že od roku 2009
(od utrpenia úrazu, kedy sa prehĺbili degeneratívne zmeny na chrbtici) je bez príjmu zo zamestnania a
akékoľvek snahy zamestnať sa boli zmarené práve z dôvodu existencie jej zdravotných problémov.

Navrhovateľkatiežnamietala,žezaďalšiezdravotnépostihnutie(toznamenáobmedzeniepohyblivostiv
pravomramennomkĺbe,ktorévzniklozdôvodupracovnéhoúrazu)namiestozvýšeniamierypoklesunad
hornú hranicu rozhodujúceho zdravotného postihnutia o maximálne možných 10% ju nepochopiteľne
zvýšili len o 5%, čoho dôsledkom je, že nárok na invalidný dôchodok navrhovateľke nevznikol. Zvýšenie

miery poklesu za ďalšie zdravotné postihnutie o 5% je podľa navrhovateľky absolútne nepreskúmateľné,
najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu je o tretinu horšie v
porovnaní so zdravým človekom.

Krajský súd ďalej podľa navrhovateľky pri preskúmavaní rozhodnutia odporkyne vôbec nezohľadnil

Scheuermannovu chorobu ako ďalšie zdravotné postihnutie popri obmedzení pohyblivosti ramenného
kĺbu, pričom s týmito skutočnosťami sa podľa navrhovateľky vôbec nevysporiadal, hoci to v opravnom
prostriedku výslovne uvádzala. Poukázala na to, že Scheuermannovu chorobu používala odporkyňa
v konaní o úrazovú rentu na zdôvodnenie zamietnutia nároku, teraz ju však nezohľadnila pri zvýšení
hornej hranice miery poklesu podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

Navrhovateľka záverom vyjadrila názor, že posudkoví lekári, ktorí posúdili jej zdravotný stav, sú stále
lekármi odporkyne a preto objektívne posúdenie jej zdravotného stavu malo byť vykonané nezávislým
súdnym znalcom aj v konaní o invalidný dôchodok. Mala za to, že zdravotné postihnutia, ktorými trpí,
odôvodňujú stanovenie minimálne 41% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tým
aj vznik nároku na invalidný dôchodok. Preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil

tak, že rozhodnutie odporkyne zruší a vráti jej vec na ďalšie konanie.

K odvolaniu proti rozsudku pripojila navrhovateľka lekársku správu z neurologického vyšetrenia zo dňa
29.07.2015, v ktorej lekár konštatuje chronický vertebrogénny algický syndróm (VAS) a neuropatickú
bolesť.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na
schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, pričom vo
veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým, lekárom sociálneho

poistenia a to tak na účely správneho ako aj súdneho konania. Podľa odporkyne navrhovateľka v
odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu
a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov zadovážených v konaní a ktoré by prijatý záver v
posudkoch spochybnili alebo vyvrátili. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol
v konaní správne posúdený, považovala odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym

presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v
konaní.Odporkyňapretonavrhlanapadnutérozhodnutiesúduprvéhostupňaakovecnesprávnepotvrdiť
podľa § 219 O. s. p..Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 250s O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p. a §
492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), preskúmal rozsudok krajského súdu a po
zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o

rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) k záveru, že odvolaniu navrhovateľky
nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia §
250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený viac ako päť dní vopred na
úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk).

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.03.2017 (§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p.).

Odvolací súd zo súdneho spisu i z pripojeného administratívneho spisu zistil, že zdravotný stav
navrhovateľky v konaní o jej žiadosti o invalidný dôchodok bol posudzovaný posudkovými lekármi
MUDr. B. dňa 13.01.2015 a MUDr. Y. dňa 06.05.2015, pričom obe tieto posudkové lekárky
neuznali navrhovateľku invalidnou a mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť jej určili na 35%.

Ďalší posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia, MUDr. W. E. bol rozhodnutím odporkyne
vylúčený z konania a posúdením zdravotného stavu navrhovateľky bola poverená posudková lekárka
Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko Banská Bystrica, MUDr. Z. K.. Menovaná po
vyšetrení navrhovateľky a vyhodnotení všetkých dostupných lekárskych správ a iných podkladov v
odbornom lekárskom posudku zo dňa 03.06.2015 konštatovala ako rozhodujúce zdravotné postihnutie

navrhovateľky - Choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a
spondylopatia; Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným
postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie
pohybu v postihnutom úseku (kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b/), s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Zároveň stanovila ako iné zdravotné postihnutie -

Choroby podporného a pohybového aparátu; postihnutie končatín; obmedzenie pohyblivosti ramenného
kĺbu na dominantnej končatine (kapitola XV, oddiel G, položka 6, písmeno b), pre ktoré bola miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 5%. V posudku sa ďalej uvádza, že
navrhovateľka je od roku 2011 v liečbe neurológa, fyziatra pre bolesti v krčnej, hrudnej a driekovej
chrbtici, ktoré sa zhoršili po úraze dňa 12.06.2009, kedy utrpela úraz pravého pleca s jeho pohmoždením

po náraze kovovými dverami. Neurológ pri svojom vyšetrení popisuje cervikobrachiálny syndróm vpravo
pri zistených degeneratívnych zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách, pričom uvedené
zmeny boli objektívne potvrdené zobrazovacími metódami (RTG vyšetrením a magnetickou rezonanciou
krčnej, hrudnej i driekovej chrbtice). V objektívnom neurologickom vyšetrení je popísaná mierna funkčná
porucha v krčnej, hrudnej i driekovej chrbtici a taktiež mierna porucha funkcie v pravom ramennom kĺbe.

Taktiež pri objektívnom vyšetrení súdneho znalca dňa 20.02.2014 je dokumentovaná mierna funkčná
porucha krčnej, hrudnej i driekovej chrbtice. Posudková lekárka ďalej konštatovala, že miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri miernej funkčnej poruche krčnej a driekovej chrbtice s
intermitentnými prejavmi koreňového dráždenia pod obrazom cervikobrachiálneho syndrómu je 30%, čo
je stredná hranica percentuálneho rozpätia, ktorú určila vzhľadom na vzdelanie a pracovné zaradenie

navrhovateľky, ako aj vzhľadom na to, že prejavy koreňového dráždenia mala len krátkodobo, po
pracovnom úraze, aktuálne nie sú prítomné. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
bola zvýšená o 5% pre obmedzenie pohyblivosti v pravom ramennom kĺbe. Celková miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 35%. Za posudkovo nezávažnú bola
vyhodnotená chudokrvnosť navrhovateľky z nedostatku železa a kyseliny listovej, ktorá bola dôvodom

prejejhospitalizáciuasubstitučnúliečbu,poktorejdošlokzlepšeniu,aktuálnejetotoochorenievremisii.

Zarozhodujúcezdravotnépostihnutieunavrhovateľkytedaboliurčenédegeneratívnezmenymachrbtici
a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového svalového
dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktoré boli v posudku

vyhodnotené ako mierna funkčná porucha krčnej, hrudnej a i driekovej chrbtice. Miera poklesu
schopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťprimiernejfunkčnejporuchesobčasnýmiprejavmikoreňového
dráždeniabolaurčenána30%akostrednáhranicapercentuálnehorozpätiaatosohľadomnavzdelanie,
pracovné uplatnenie navrhovateľky, ako aj vzhľadom k tomu, že prejavy koreňového dráždenia mala len
krátkodobo, po pracovnom úraze, aktuálne nie sú prítomné. Tento postup bol podľa názoru odvolacieho

súduvsúladesozákonomosociálnompoisteníaPrílohouč.4ktomutozákonuanietdôvodupovažovať
ho za účelový.V medziach ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení bolo i určenie zvýšenia miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou za iné zdravotné
postihnutie navrhovateľky, konkrétne za obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu na dominantnej

končatine. Je treba pripomenúť, že mieru poklesu určenú podľa druhu rozhodujúceho zdravotného
postihnutia možno zvýšiť od 1% do 10%, a to len vtedy, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňujepoklesschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť.Vprípadenavrhovateľkybolamierapoklesu
zvýšená o 5%, teda uprostred možnej škály percentuálneho zvýšenia.

Popri obmedzení pohyblivosti ramenného kĺbu neboli ostatné v posudku spomenuté choroby
navrhovateľky vyhodnotené ako posudkovo závažné, vrátane stavu po prekonanej diagnóze morbus
Scheuermann. Táto choroba nebola v posudku vyhodnotená ako ovplyvňujúca pokles zárobkovej
činnosti navrhovateľky a navrhovateľka nepredložila žiadne dôkazy o tom, že by toto ochorenie
nebolo možné považovať za prekonané, resp. že by pretrvávali jeho nepriaznivé následky a negatívne
ovplyvňovali jej pracovnú schopnosť.

Podľa názoru odvolacieho súdu teda navrhovateľka v správnom konaní nepredložila také dôkazy, ktoré
neboli zohľadnené posudkovými lekármi, prípadne z ktorých by vyplývali iné diagnostické závery, aké
boli zistené v konaní u odporkyne, alebo ktoré by nasvedčovali existencii nových skutočností či inému
rozsahu zdravotného poškodenia u navrhovateľky, než aký bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený

posudkovými lekármi sociálneho poistenia (§ 250i O. s. p.), prípadne by prijaté závery inak hodnoverne
spochybňovali.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska
skutkového úplné, presvedčivo podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi i navrhovateľkinou

zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa
zhodujú. Navrhovateľkou uvádzané námietky nezakladajú podľa názoru odvolacieho súdu objektívne
pochybnosti o odbornosti resp. objektívnosti posudkových lekárov, ktoré by vyžadovali vykonanie
nového dokazovania vo veci. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní
správne posúdený, súd považoval za nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo však

nezakladárelevantnýdôvodnaspochybneniesprávnostiskutkovýchzisteníazáverovprijatýchvkonaní.
KvýhradámnavrhovateľkyvočiposudkomposudkovýchlekárovSociálnejpoisťovneodvolacísúdznova
poznamenáva, že neboli zistené skutočnosti vyvolávajúce objektívne pochybnosti o ich odbornosti, resp.
nepredpojatosti v konkrétnej veci (takéto skutočnosti nekonkretizovala ani navrhovateľka) a preto nebol
dôvod na prípadné ďalšie dokazovanie.

Odvolací súd chápe subjektívne ťažkosti navrhovateľky v súvislosti so získaním a udržaním si
zamestnania, keďže jej zdravotné postihnutia a s tým spojené bolesti nepochybne znižujú jej schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť. Úlohou správneho súdu však bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia
odporkyne a keďže zákon týmto rozhodnutím porušený nebol, postupoval krajský súd správne, keď

rozhodnutie odporkyne potvrdil.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ak by v budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu
zdravotného stavu navrhovateľky (v porovnaní so stavom ustáleným v čase rozhodovania odporkyne),
zachytenému relevantnými aktuálnymi lekárskymi nálezmi, navrhovateľka môže opätovne požiadať

o priznanie invalidného dôchodku a o nové preskúmanie miery poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne opravnému prostriedku
navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd

Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 v spojení s § 250ja ods.
3 O. s. p. potvrdil.

OtrováchodvolaciehokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikypodľa§250kods.1vspojení
s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal, pretože v odvolacom

konaní nebola úspešná.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok .