Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/205/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116226673
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116226673.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobkyne: A. O.,

rod. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. I. XX, proti žalovanému: V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
P. I. XX, o vylúčenie z užívania nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný sa úplne v y l u č u j e z užívania rodinného domu súp. č. XX, postavený na D. parc. č. XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz.
P. I., obec P. I., okres G., a to právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu 19.10.2016 domáhala súdneho výroku, v ktorom by súd

v návrhu označeného žalovaného úplne vylúčil z užívania nehnuteľnosti, a to domu súp. č. XX,
postavenom na CKN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 450 m2 zapísanom na
LV č. XXXX pre kat. úz. P. I..

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že uzatvorili manželstvo dňa 26.8.1971 a ich manželstvo naďalej
právne trvá a sú spoluvlastníkmi danej nehnuteľnosti a rodinný dom slúži stranám sporu na bývanie.
Vzhľadom na agresívne hrubé správanie sa žalovaného bola žalobkyňa nútená podať návrh na vydanie

neodkladného opatrenia, ktorým súd zakázal vstup do nehnuteľnosti a tomuto návrhu bolo vyhovené
rozhodnutím 42C 341/2016 zo dňa 19.9.2016. Žalovaný vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje
a pod ich vplyvom je vulgárny, hrubý a agresívny. Situácia v domácnosti sa vyhrotila po tom, ako v
marci 2016 v rodinnom dome začal bývať ich syn Y. O. spolu s rodinou a od toho času sa žalovaný
začal správať agresívnejšie. Žalovaný sa voči nej, ako i voči osobám žijúcim v ich domácnosti správa
spôsobom, pri ktorom je ďalšie spolužitie neznesiteľným a taktiež sa nevyrieši konanie o vyporiadanie
spoluvlastníctva strán sporu pre aktuálnu situáciu ich neznesiteľného spolužitia.

3. Žalovaný sa k žalobnému návrhu písomne nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením s listinnými dôkazmi
produkovanými žalobkyňou a to rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn. 1T 19/2007, výpisom z LV
č. XXXX, neodkladným opatrením Okresného súdu Žilina sp. zn. 42C 341/2016 a dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam.

5. Žalobkyňa v priebehu konania zotrvala na skutkovom odôvodnení žaloby a poukazovala na to, že
zo strany žalovaného neustále dochádza voči nej, ako aj voči ich deťom k psychickému násiliu, hocižalovaný bol tri týždne vyhostený zo spoločného bývania a prisľúbil, že zmení svoje správanie na jeho
správaní sa nič nezmenilo. Naďalej sa vulgárne správa a vyhráža sa nielen jej, ale aj synovi.

6. Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Potvrdil, že bolo vedené voči nemu trestné konanie a uvádzal, že
hádky vyvoláva samotná žalobkyňa, ona sa mu spolu so synom vyhráža. Je už na dôchodku a vypije
si vínko. Všetci sú proti nemu.

7. Svedok S. Q. (dcéra) udávala, že bývanie v dome je neznesiteľné z toho dôvodu, že žalovaný pod

vplyvom alkoholu sa im vyhráža, je agresívny, stále slovne útočí tak na svoju manželku, ako aj na nich a
nevie riadne s nimi komunikovať. Pokiaľ žiadajú aj nejaké vysvetlenie, žalovaný odmieta s nimi hovoriť
o probléme, ktorý s alkoholom má.

8. Svedok O. Y. (syn) udával, že žalovaný má konflikty so svojou rodinou a on keď sa nasťahoval k svojim
rodičom, bolo to niekedy v marci pred rokom, začal upozorňovať otca, ktorý bol pod vplyvom alkoholu

a došlo ku konfliktu, kedy otec začal na neho útočiť aj na matku a niekoľkokrát volali políciu. U otca je
dlhodobým problémom alkohol, v súčasnosti rodičia bývajú sami, on už s otcom nekomunikuje..

9. Je nesporné, že strany sporu sú manželia, ktorí uzavreli manželstvo dňa 26.8.1971 v P. I. a ich
manželstvo je zapísané v knihe manželstiev bývalého Miestneho národného výboru v P. I. vo zväzku 2,

ročník XXXX, na strane XX, pod radovým číslom 8, a ich manželstvo naďalej právne trvá.

XX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd vzal za preukázané, že nehnuteľnosť, a to dom č. súp. 46
na parc. č. XXX/X v kat. úz. P. I. je v podielovom spoluvlastníctve (1 + 1) strán sporu; titul nadobudnutia
darovacia zmluva č. V 3980/03-55/03; ťarchy bez zápisu.

11. Ohľadne vylúčenia žalovaného z užívania predmetného domu rozhodol už Okresný súd Žilina
uznesením 42C 341/2016 tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému vstupovať
do rodinného domu súp. č. XX, postavenom na pozemku parc. č. XXX/X v kat. úz. P. I. a k nemu
prislúchajúcemu dvoru, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a uložil žalobkyni v

lehote 30 dní podať žalobu o jeho úplné vylúčenie z užívania rodinného domu a na obmedzenie tohto
užívacieho práva podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.10.2016.

12. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 1T/19/2017-53 zo dňa 20.3.2017, ktorým

bola schválená dohoda o vine a treste, uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. Zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 5.9.2016
okolo 17.00 hod. v rodinnom dome č. 45 v obci P. I. ovplyvnený alkoholom po príchode nevesty S. O.
s jej deťmi, túto začal urážať so slovami, že je suka, krava a vulgárne jej nadával, na čo ho jeho syn
Y. O. napomenul, aby sa správal slušne, to žalovaného ešte viac rozzúrilo a začal vulgárne nadávať

a vyhrážať sa aj Róbertovi O., a to slovami, že ho zabije, zakole a keby mal pištoľ, tak ho zastrelí,
pričom počas nadávok sa približoval k stojanu na nože, vtom ho však zastavila jeho manželka A. O.,
následne toho istého dňa okolo 22.30 hod. v uvedenom konaní pokračoval, kedy sa hádal so synom
Róbertom O. pri vchodových dverách do uvedeného rodinného domu, fyzicky ho napadol, pričom mu
nespôsobil žiadne zranenia, avšak znova sa mu vyhrážal zabitím a vulgárne mu nadával, vulgárne

nadával aj manželke A. O., ktorej tiež vykríkal, že ju zabije, na čo bola privolaná hliadka polície, ktorá V.
O. vykázala z domu, pričom aj v prítomnosti policajnej hliadky sa príbuzným opakovane vyhrážal, že ich
pozabíja; dňa 15.10.2016 vo večerných hodinách v rodinnom dome č. 45 v obci P. I., okres G., znova
pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával synovi Y. O. a manželke A. O., zastrašoval ich či chce, aby niečo
doma spravil, čím takýmto konaním vzbudil u Y. O. a A. O. dôvodnú obavu o ich život a zdravie, teda sa

inému vyhrážal smrťou alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a
čin spáchal na chránenej osobe (blízkej osobe), za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov a obvinenému výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
jeden rok. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2017.

13. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia
alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome
alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziťužívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,
prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

14. Súd v danej veci aplikoval citované ustanovenie, ktorého účelom úpravy je obmedzenie násilného
správania manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach, pričom obmedzenie, resp. vylúčenie
užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá
býva v spoločnej domácnosti, dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. hrozbe takýmto
násilím. Rovnako ako v prípade rozdelenia podielového spoluvlastníctva v § 142 ods. 1 tretia veta aj v

tomtoprípadejenaroveňpostavenéfyzickéapsychickénásilie(znižovaniesebavedomiaaponižovanie,
deprimovanie) a toto násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, postačí, ak pôjde o priestupok
proti občianskemu spolužitiu. Podmienkou obmedzenia užívacieho práva jedného z manželov v dome
je neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia a ide o prípady, keď ďalšie spolužitie manželov nemožno zniesť,
strpieť a vydržať. Medzi násilím a neznesiteľnosťou ďalšieho spolužitia manželov musí byť daná príčinná
súvislosť.

15. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu,
teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude
možné objektívne považovať za neznesiteľné. Právo v takomto prípade chráni slabšiu stranu aj za cenu
zásahu do vlastníckeho práva. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty,

násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa. Násilie nemusí obsahovať fyzický
kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné
následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného
človeka. Pojem násilie ako taký, nie je nikde vo všeobecne záväznom predpise formulovaný, avšak jeho
zákonným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania,

ktoré je zámerné, ide o telesnú aj duševnú ujmu.

16. Rozhodujúce v danej veci bolo posúdenie konania žalovaného, a to s ohľadom na nariadené
neodkladnéopatrenieaskutočnosť,žežalovanýnaďalejvpredmetnomdomesazdržujeakoiposúdenie
toho či konanie žalovaného odôvodňuje vylúčiť ho z užívania predmetného rodinného domu z dôvodu

psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia.

17. Zo skutkového stavu a po zhodnotení výpovedí strán sporu, ako aj výpovedí svedkov a všetkých
listinných dôkazov dospel súd k záveru, že medzi stranami sporu dochádzalo už v r. 2016 k narušeniu
ich vzájomných vzťahov vážnym spôsobom. Manželia v súčasnosti bývajú v spoločnej domácnosti

a to v rodinnom dome súp. č. 46 kat. územie P. I. a ich napäté vzťahy sa naďalej prejavujú v
ich každodennom spolužití, pričom príčina ich neznesiteľného spolužitia je správanie sa žalovaného
ovplyvneného alkoholom, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva i z rozhodnutia vo vedenom trestnom
konaní, kedy žalovaný bol uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania
a takýmto konaním (vyhrážka smrťou alebo inou ťažkou ujmou) vzbudil u svojej manželky dôvodnú

obavu o jej život a zdravie, za čo bol odsúdený. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k
záveru, že ďalšie spolužitie v spoločnom dome žalobkyne so žalovaným často ovplyvneným alkoholom
sa stalo neznesiteľným. Neznesiteľné spolužitie treba chápať tak, že pomery v rodinnom dome práve
pre správanie sa žalovaného manželke a ich deťom (blízke osoby) nedovoľujú pokojne užívať rodinný
dom bez strachu o svoju osobu a bez strachu o život a zdravie. Skutočnosť, že žalovaný bol uznaný

vinným z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania, a to voči manželke a synovi, teda čin
spáchal na chránenej blízkej osobe, súd považoval za nosný dôkaz pre meritórne rozhodnutie a pre svoj
záver, že ďalšie spolužitie žalobkyne so žalovaným v spoločnom rodinnom dome, ktoré tvorí ich obydlie,
by bolo pre žalobkyňu neznesiteľným a ohrozujúcim jej právo na život a zdravie. Žalovaný musí niesť
následky svojho protiprávneho konania za spáchaný prečin nielen v rovine trestnoprávnej, ale musí niesť

aj občianskoprávnu zodpovednosť.
18. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré bolo násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu. Je
potrebné v danej veci poznamenať, že súd právom musí chrániť slabšiu stranu aj za cenu zásahu do
výkonu vlastníckeho práva, poskytnúť možnosť, aby sa právne situácie riešili takým spôsobom, aby ten
z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého na pokojný a zdravý život bol obmedzený aj v takých

právach ako je právo spoluvlastníka na užívanie spoločnej nehnuteľnosti. Hoci ide o pomerne veľký
zásah do práv spoluvlastníka, súd poukazuje na to, že ešte väčšmi ako vlastníctvo treba chrániť zdravie
a život druhého manžela.19. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná
a vlastnícke právo žalovaného k domu v záujme ochrany života a zdravia žalobkyni obmedzil a úplne
vylúčil žalovaného z užívania rodinného domu. Vlastnícke právo žalovaného k rodinnému domu zostalo

však zachované, obmedzila sa len jedna jeho zložka, a to užívanie. Na základe úplného vylúčenia z
užívania žalovaný musí opustiť dom, pričom však zostáva naďalej spoluvlastníkom predmetného domu.
Obmedzenie užívania alebo úplné vylúčenie z užívania domu neznamená, že je to navždy. Ak sa zmenia
pomery,najmäpokiaľpôjdeoosobudruhéhomanžela,ktorýsapodrobínapríkladprotialkoholickejliečbe
a sú tu predpoklady na obnovenie spolužitia v rodinnom dome, súd na návrh niektorého z manželov

môže zrušiť vylúčenie z užívacieho práva druhého manžela.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Súd s poukazom na plný úspech žalobkyne vo veci priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

22. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§

366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).