Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoE/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815202519
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815202519.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v exekučnej veci
oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890,
právnezastúpený:AdvokátskakanceláriaJUDr.VeronikaKubriková,PhD.,s.r.o.,sosídlomvBratislave,
Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti povinnej: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., U. XXX/XX,

o vymoženie 798,69 Eur s prísl., ktoré exekučné konanie je vedené súdnou exekútorkou Mgr. Janou
Virličovou, so sídlom Exekútorského úradu v T., R. XXX/A, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Námestovo č.k. 10Er/302/2015-32 zo dňa 13. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr.

Jany Virličovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdnej
exekútorke bol dňa 25.03.2015 doručený návrh na vykonanie exekúcie, ktorému bola priradená sp. zn.
EX 7293/15 na vymoženie pohľadávky vo výške 798,69 Eur s prísl. a to na základe exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ,
ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. so sídlom v Bratislave, Sienkiewiczova 4, IČO: 35 862 882, pod sp.
zn. IA-C/0314/1855 zo dňa 25.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2014 a vykonateľnosť

dňa 20.05.2014.

2. Pri rozhodovaní v exekučnej veci vychádzal súd z toho názoru, že vzťah, ktorý vznikol na
základe Zmluvy o úvere č. 5722625211 uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 13.01.2011 je
vzťahom spotrebiteľským. Právomoc súdu posudzovať právoplatný rozhodcovský rozsudok v štádiu
pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie vyplýva priamo z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

(ďalej len EP). Je tak povinný skúmať či rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci bol
vydaný v súlade so zákonom, t.j. na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky, keďže nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu.

3. Preskúmaním Zmluvy o úvere č. 5722625211 uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa
13.01.2011 a Všeobecných obchodných podmienok pre úver zistil, že v bode 3/5 Zmluvy o úvere a

taktiež v bode 10 Všeobecných obchodných podmienok je zakomponovaná rozhodcovská doložka,
ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Z obsahu
tejto rozhodcovskej doložky vyplýva, že povinná je nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na
rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú právny oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Povinná si ju s oprávneným nevyjednala a nemala na výber, vzhľadom na jej splynutie

s ostatnými všeobecnými obchodnými podmienkami. Takto upravená doložka jednoznačne znemožňujepovinnej voľbou dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom a tak rozhodne bráni tomu, aby na
základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom.

4. Keďže právomoc rozhodcovského súdu bola v danom prípade založená na absolútne neplatnom
právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu a po zistení, že je vydaný v rozpore so
zákonom, návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietol prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to v dôsledku
posudzovaniainýchskutočnostíakopripúšťavýslovneznenie§44ods.2EP,vzmyslektoréhoexekučný
súd je oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd teda nemá zákonné oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktoré obsahuje rozhodcovskú doložku. Zároveň
namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, ktoré vykonal exekučný súd pri

skúmaní žiadosti o udelenie poverenia. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej
inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný
súd. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci
bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento
vydaný. Je tu prekážka „res iudicata“. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 499/2012, PL.
ÚS 21/08. Rovnako poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Banskej
Bystrici.

6. Podľa jeho názoru postupoval v súlade s § 93b zákona o bankách. Exekučný súd nesprávne aplikuje
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Ust. § 53 ods. 4 OZ však normuje neplatnosť len
ako následok neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nevymedzuje však pojem neprijateľnej podmienky.
Zdôraznil, že Občiansky zákonník v znení aplikovateľnom v posudzovanej veci neprezumoval žiadny

predpoklad neprijateľnosti zmluvnej podmienky, preto musela byť pred súdom pozitívne dokázaná, a to
i v prípade, keď súd vykonáva dôkazy ex offo. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú
doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou strán a konanie by prebiehalo na „štátnom“ súde,
nevyjadril sa, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol
prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. V danej spojitosti poukázal na okolnosť,

že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy 3-členný senát,
pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere
predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa

nevynímajúc.
Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a skutkového stavu, súd zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal účastníkom
konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil.

7. Napokon argumentoval, že záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť
o smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko ide o nepriamy normatívny akt výlučne sekundárnej
povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákone je výlučne indikatívny,
v žiadnom prípade interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho
súdneho dvora, nakoľko táto sa vzťahuje na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské

doložky v spotrebiteľských zmluvách a nie je voči jednotlivcom bezprostredne záväzná. Teóriu o tzv.
eurokonformnom výklade právnych noriem je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho
poriadku, pričom zákonodarstvo de lege lata na to interpretačný priestor nedáva.

8. Exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom,

ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Preto žiadal napadnuté
uznesenie zmeniť a v celom rozsahu vyhovieť žiadosti súdneho exekútora, alternatívne napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.9. Povinná a súdna exekútorka sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

1. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu

(§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v
rozsahu danom § 379 CSP, ktoré podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

2. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v predloženej exekučnej veci v dostatočnom

rozsahu odôvodnil svoje rozhodnutie a predložil jasné a zrozumiteľné argumenty, na základe
ktorých zvolil daný postup. Východiská ním formulované - spotrebiteľský charakter (odvolateľom
nenamietaný) dotknutého právneho vzťahu, neprijateľná povaha rozhodcovskej doložky spôsobujúca
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, neplatnosť
rozhodcovskej doložky - sú v zásade správne. Nadväzne, vychádzajúc z vecnej správnosti výroku
o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia a zároveň zo (aplikačnou praxou stabilne akceptovanej)

skutočnosti, že konanie na súde prvého stupňa a na odvolacom súde tvorí jeden celok, odvolací
súd dodáva, že v dôsledku neplatnosti rozhodcovskej doložky nebolo možné (vôbec) konštituovať
právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok bol preto vydaný bez toho, aby ho vydal
orgándisponujúciprávomocourozhodovať,pretoideoprávnyaktnulitný,t.j.nespôsobilýbyťexekučným
titulom.

3. Nadväzne platí, že aktuálna vnútroštátna judikatúra jednoznačne priznáva oprávnenie exekučnému
súdu skúmať (ne)prijateľnosť rozhodcovskej doložky (bližšie napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 6 M Cdo
9/2012 z 13.1.2013; tiež rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod R

68/2013). Zároveň pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou
prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil samotný rozhodcovský
súd (bližšie Najvyšší súd SR sp. zn. 3Cdo/l46/2011 z 13.10.2011; publikované v Zbierke rozhodnutí a
stanovísk súdov SR pod R 46/2012). Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 EP je daná existencia

relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Takýto postup
exekučného súdu nie je posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje
k zrušeniu rozhodnutia, exekučný súd si ani neosvojuje postavenie odvolacieho súdu, iba skúma, či
oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, t.j. či ho (okrem
iného) vydal rozhodcovský súd s právomocou pre daný spor.

4.Oprávnenieexekučnéhosúduskúmaťrozhodcovskúdoložkuvtomsmere,činenapĺňacharakteristiku
neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-40/08. Je síce pravdou, že rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nie sú bez ďalšieho právne záväzné pre
vnútroštátne súdy v iných prípadoch. Nakoľko však ochrana spotrebiteľa vychádza prioritne z noriem

a doktrín komunitárneho práva, predstavujú významné výkladové pravidlá. Exekučný súd svoje závery
ani nezaložil na rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ.

5. Podobne v značnej miere tendenčné je tiež tvrdenie o neprípustnosti aplikácie sekundárneho práva a
rozhodnutíSúdnehodvoraEÚ.Opísanánámietkajezaloženájednaknaprehliadanípriamychúčinkov(v

zmysle prednosti pred vnútroštátnym právom) rozsudkov Súdneho dvora EÚ, sledujúcich zabezpečenie
dodržiavania práva únie v členských štátoch, a jednak na popieraní tzv. eurokonformného výkladu (v
okolnostiach súdenej veci výkladu vnútroštátnej normy z hľadiska účelu a textu smernice), ktorého
nevyhnutnosť použitia vnútroštátnym súdom Súdny dvor EÚ prvýkrát sformuloval (a následne rozvíjal)
v rozhodnutí "von Colson a Kamann" (C 14/83 z 10.4.1983). Uvedené odôvodnil povinnosťou dosiahnuť

cieľ ustanovený v smernici výkladom vnútroštátneho práva (princíp nepriameho účinku komunitárneho
práva na vnútroštátne právo).

6. Je žiaduce dodať, že spotrebiteľská ochrana tvorí súčasť nášho právneho poriadku na základe
pozitívneho záväzku Slovenskej republiky prispievať k vyššiemu životnému štandardu spotrebiteľov.

Právne normy z oblasti spotrebiteľského práva je potrebné vykladať tak, aby boli naplnené ciele a
zmysel ochrany spotrebiteľa ako spoločenskej hodnoty postavenej na roveň hodnôt verejného poriadku.
Ochrana poskytovaná exekučným súdom v exekučnom konaní vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej
podmienke, je o presadení noriem vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky nevyhnutné nato, aby nekalá podmienka spotrebiteľa nezaväzovala. Exekučná súdna kontrola v tejto súvislosti nie je
o podporovaní nečinnosti spotrebiteľov, ale o zamedzení nekalosti dodávateľov.

7. Posudzované dojednanie o rozhodcovskej doložke je zaradené do obsahu formulárovej zmluvy
a duplicitne do Všeobecných obchodných podmienok oprávneného. Z uvedeného je zrejmé, že
rozhodcovskádoložkaneboladojednanáindividuálneapovinnýpriuzatváranízmluvynemoholovplyvniť
jej obsah, ktorý bol dopredu daný; ako spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť.

8. V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky a značnou nerovnováhou medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na to, že dodávateľ
fakticky vnútil spotrebiteľovi rozhodcovskú doložku. Zároveň "dohodnutý" rozhodcovský súd bol výlučne
výberom dodávateľa a existujú dôvodné pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti takéhoto súdu.
Bez povšimnutia nemôže ostať ani okolnosť miesta "konania" rozhodcovského súdu (Bratislava) a
jeho značná geografická vzdialenosť od bydliska spotrebiteľa (Ružomberok), čo rovnako prispieva

k celkovému nevýhodnému charakteru rozhodcovského konania pre spotrebiteľa v porovnaní so
štandardným súdnym konaním (v pozícii odporcu by bol miestne príslušným súdom súd, v obvode
ktorého má bydlisko).

9. Len na okraj je žiaduce dodať, že v zmysle nálezu Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 2164/10 z

1.11.2011 rozhodcovské konanie musí všeobecne zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním,
ktoré by bolo na mieste v prípade, keby spotrebiteľ rozhodcovskú doložku/zmluvu neuzavrel (napr.
ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia...). Už len z tejto okolnosti je zrejmé, že predmetné
rozhodcovské konanie zásadným spôsobom obmedzilo povinného v rozsahu jeho práv prináležiacich
mu v štandardnom súdnom konaní.

10. Na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej doložky nič nemení ani namietaná obligatórnosť
bankovej arbitráže. Zákonná úprava o povinnosti banky ponúknuť spotrebiteľovi rozhodcovské konanie
nebráni vytvoreniu takých podmienok arbitráže, ktorá by zodpovedala už judikovaným záverom
vnútroštátnych súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08, Océano Grupo Editorial SA

C-240/98). Niet obhájiteľného a racionálneho dôvodu, ktorý by bankovú arbitráž pri posudzovaní
existencie, čo i len spôsobilosti hrozby poškodzovania práv spotrebiteľov odlišoval od arbitráže
všeobecnej. Len samotná okolnosť, že táto povinnosť vyplývala banke (oprávnenému) zo zákona,
nič nemení na donucujúcom charaktere rozhodcovskej doložky. Ust. § 93b ods. 2 veta druhá zák.č.
483/2001 Z.z. o bankách ( „...klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy...“) však nijako

nezbavovalo oprávneného povinnosti ponúknuť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby
prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby
bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená
výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ oprávnený takto nepostupoval, resp. takýto

postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, jedná sa o neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. V danom prípade rozhodcovská doložka, ako už bolo vyššie

konštatované bola súčasťou všeobecných podmienok a ich podstatou je, že sa v rámci kontraktácie
nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu tieto príjme alebo zmluva nevznikne. Je zrejmé,
že spotrebiteľ je tak, čo do vyjednávacej pozície, ako aj do informovanosti v nevýhodnejšom postavení
oproti dodávateľovi (Mostaza Claro - 168/05 bod. 25-28, uznesenie Pohotovosť C-76/10 bod 37 a iné).
V zmysle konštatovaného je neopodstatnenou i odvolacia námietka vychádzajúca z faktu, že oprávnený

bol/je bankou.

11. Stotožniť sa nemožno ani s odvolacou argumentáciou o odňatí možnosti konať pred súdom v
dôsledku nemožnosti vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu. Krajský súd v danej spojitosti poukazuje
tak na dlhodobo ustálenú súdnu prax (rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov

SR pod R 39/1993), ako aj na jej aktuálne závery (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 ECdo
25/2014).Vichzmyslemusíbyťzásadakontradiktórnostidodržaná/rešpektovanávobčianskomsúdnom
konaní ako celku. To znamená, že dostatočným je oprávnenie účastníka uplatniť svoj vplyv na výsledok
konania (aj) tým, že mohol proti konkrétnemu súdnemu rozhodnutiu podať odvolanie. Inými slovami,právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a neoboznámenie so stanoviskom o nekalosti
zmluvnej podmienky je zhojené možnosťou oprávneného vyjadriť (čo odvolateľ využil) v opravnom
prostriedku námietky ku skutkovým zisteniam a právnym záverom exekučného súdu. Taktiež Ústavný

súd SR dospel v zjednocujúcom stanovisku vydanom pod PLz. US 1/2014 z 7.5.2014 k záveru, že
pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému reálne poskytnutá možnosť
vyjadriť sa k podkladom prieskumu (predovšetkým pokiaľ ide o iné listiny než vyplýva z § 44 ods. 2
Exekučného poriadku) v odvolacom konaní. Opačný záver by odporoval zásade efektivity konania, bol
by v rozpore s princípom racionality, ako základným princípom právneho štátu a odvolaciemu súdu by

v zásade umožňoval len kasáciu napadnutého rozhodnutia bez reálnej možnosti vlastným postupom
konvalidovať prípadné (čiastočné) nedôslednosti prvostupňového súdu.

12. Závery Ústavného súdu SR (sp. zn. II. ÚS 499/2012), ktoré odvolateľ prezentuje v súvislosti
s námietkou možnosti odňatia konať pred súdom, sa týkajú odlišnej procesnej situácie, preto nie
sú v súdenej veci bezprostredne aplikovateľné. Základom označeného rozhodnutia je situácia,

kedy sa exekučný súd neobmedzil na skúmanie obsahu oprávneným predloženého exekučného
titulu, ale nad jeho rámec si z vlastnej iniciatívy vyžiadal od súdneho exekútora (teda nie od
samotného oprávneného) poistnú zmluvu, vrátane všeobecných poistných podmienok. Následne týmito
listinami vykonal dokazovanie, vo vzťahu k výsledkom ktorého (dokazovania) neumožnil oprávnenému
relevantne sa vyjadriť.

13. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že oprávnený vystupuje vo viacerých obdobných veciach
v obvode Krajského súdu v Žiline, pričom rozhodovaciu činnosť exekučných súdov v otázkach
rozhodcovských doložiek možno označiť za konštantnú (zamietanie žiadostí o udelenie poverenia,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý na to nemal

právomoc pre neprijateľnosť, teda neplatnosť, rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve).
Preto pre oprávneného nemohlo byt' uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie prekvapivé (v zmysle, že nemohol predvídať jeho vydanie z dôvodu
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky).

14. Pokiaľ odvolateľ namietal porušenie právnej istoty, resp. princípu legitímnych očakávaní, odvolací
súd poznamenáva, že princíp právnej istoty nepredstavuje povinnosť súdu rozhodnúť v zmysle
účastníkom konania vybraných rozhodnutí, nepredstavujúcich navyše väčšinovú rozhodovaciu prax
súdov.Taktiežkategóriu"legitímnych"nespĺňajúočakávaniaúspešnostinárokuuplatňovanéhovrozpore
s právnym poriadkom, t.j. na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

15. Vychádzajúc z konštatovaného, v dôsledku neprijateľnosti (posudzovanej) rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľskej zmluve nemohol spor medzi účastníkmi rozhodnúť určený rozhodcovský súd
(rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť). Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdil.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)