Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 4, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4T/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616010045
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lapšanský

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616010045.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudcom JUDr. Jánom Lapšanským na hlavnom pojednávaní dňa

4.4.2017 v trestnej veci obžalovaného F. C. takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
F. C., D.. X.X.XXXX S. U., H. N. Z., H. Č.. XXX/XX,

j e v i n n ý

z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona,

p r e t o ž e

dňa 7. septembra 2013, v čase okolo 13,30 hod. v obci H., na parcele č. Y.-G. XXX, okres U., na
stavbe rodinného domu investora Š. A. s manželkou, došlo k zrúteniu vonkajšieho schodiska z dôvodu
vytrhnutia nedostatočne stykovaných výstužných prútov z betónového prierezu, pričom došlo k náhlej
strate únosnosti nosnej dosky schodiska, a to z dôvodu, že Š. A. ako stavebník a investor sa výstavbu

svojho rodinného domu na základe vydaného rozhodnutia o povolení stavby príslušným stavebným
úradom obce H. zo dňa 24.06.2011, rozhodol zrealizovať svojpomocne, hoci nemal ani základné
vedomosti a skúsenosti v tejto oblasti, nezabezpečil si ani reálny, odborne spôsobilý výkon stavebného
dozoru najmä tým, že osobu, ktorá mala vykonávať stavebný dozor neinformoval a neprizýval k realizácii
hlavných stavebných činností na stavbe, a ani s ňou nekonzultoval zmenu typu schodiska, teda že
vybudujesamonosnéželezobetónovéschodiskoanieschodiskovyplývajúcezostatickéhoposudku,ato
schodisko vybetónované na upravenej zemine a vystužené len konštrukčne a súčasne ani nezabezpečil
podrobnýrealizačnýprojektstatikyschodiska,hocizpísomnejčastistatickéhoposudkuvyplýva,žetento

bol vyhotovený len pre účely stavebného konania a pre účely výstavby je potrebné spodrobniť statický
výpočet a predložiť podrobnejšiu dokumentáciu a nezabezpečil ani vedenie stavebného denníka, pričom
v rámci svojpomocného realizovania stavby na základe ústnej dohody, výstavbou schodiska poveril F.
C. ako osobu vyučenú v odbore murár, ktorý však výstavbu schodiska vykonal nesprávnym spôsobom,
bez podrobného realizačného projektu statiky a podrobnej dokumentácie týkajúcej sa schodiska, pričom
pri realizácii schodiska nedodržal ani pevnostnú triedu betónu, ktorá vyplývala z projektu statiky, a
to C16/20, ako aj celkové konštrukčné zásady schodiska a základné stavebné zásady pri výstavbe

schodiska, nakoľko hrúbka dosky od 45 do 80 mm pri pôdorysnej dĺžke schodiskového ramena 4350
mm bola nedostatočná, pričom v mieste lomu dosky približne v polovici rozpätia, kde sú najväčšie
momentové účinky, bola hrúbka dosky iba 55 mm, pričom správna hrúbka dosky pri danom rozpone
schodiskového ramena mala byť 150 mm, taktiež zmenil typ schodiska, ktorý vyplýval zo statického
posudku, čomu už však neprispôsobil konštrukčnú výstuž, ktorá sa používa pre takýto typ schodiska -
prútenú výstuž, ale použil konštrukčnú výstuž uvedenú v projekte - zváranú sieťovinu vhodnú pre typ
schodiskavyplývajúcehozprojektustatiky,ktorábolanedostatočná,nakoľkosprávnahrúbkavýstužných

prútov mala byť o priemere 12 mm z ocele 10425 (V), pričom bola použitá zváraná sieťovina s prútmi
o priemere 5 x 5 mm s okami 150 x 150 mm, ďalej zváraná sieťovina bola stykovaná prakticky v strederozponu, kde sú maximálne momentové účinky, navyše presah stykovaných prútov bol nedostatočný,
iba 55 až 70 mm, pričom mal byť minimálne 200 mm, taktiež orientácia výstužnej siete bola nesprávna,
nosná výstuž mala byt osadená bližšie k okraju prierezu a priečna /konštrukčná/ výstuž mala v druhom

rade, avšak v tomto prípade to bolo opačne, pričom v čase pádu schodiska sa pod týmto nachádzal O.
H., v dôsledku dopadu častí schodiska naň ho utrpel difúzne pomliaždenie mozgu pri mnohonásobných
zlomeninách kostí lebky, čo bolo bezprostrednou príčinou jeho smrti,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť.

Z a t o s a
o d s u d z u j e

Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j) Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 ( jedného ) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť ) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný F. C. na hlavnom pojednávaní dňa 30.1.2017 vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Uviedol, že so Š. A. sa spoznal na zimnom štadióne v Z. D. S., kde pôsobil ako
hokejový tréner a trénoval jeho synov F. C. a G. C.. Mal záujem, aby synovia trénovali aj popri riadnom

tréningu a za tým účelom si s ním dohodol stretnutie. Stretli sa na benzínovom čerpadle v U. a počas
rozhovoru Š. A.G. spomenul, že v obci H. stavia rodinný dom. Po následnej prehliadke staveniska sa
ústne dohodli, že bude pokračovať vo výstavbe rodinného domu Š. A. a to tak, že postaví hrubú stavbu
až po strechu. Ako vyučený murár vymuroval obvodové múry z tvárnic už na vybetónovanej platni nad
suterénom, zašaloval betónovú platňu, ktorú potom s kamarátmi aj vybetónoval. K tejto činnosti mu

nebol predložený žiadny projekt na výstavbu rodinného domu a riadil sa pokynmi majiteľa stavby.

Asi po roku od skončenia týchto prác na výstavbe prvého poschodia ho opätovne oslovil Š. A. s
požiadavkou, aby mu zhotovil schodisko. Uzavreli ústnu dohodu na realizáciu stavebnej činnosti. Z
vizualizácie stavby sa dozvedel, kde má byť schodisko umiestnené, pričom Š. A. mal požiadavku, aby

pod schodiskom bol vytvorený priestor na odkladanie veci. Š. A. mal teda požiadavku, aby sa zhotovilo
samonosné schodisko. Ďalej obžalovaný uviedol, že hoci je vyučený murár a v tejto oblasti aj podnikal,
alesamonosnéschodiskonikdynezhotovoval.Vedelibaotom,žemusíbyťkvalitnábetónovázmes,aže
sa majú použiť aj kari siete. Schodisko šaloval spolu so svojim priateľom O. N., ktorý síce nebol vyučený
v odbore, ale venoval sa stavebnej činnosti. Spolu s O. N. vymerali jednotlivé stupne a oznámil Š. A.,

aký materiál na výstavbu schodiska má zabezpečiť. Poukázal na to, že Š.H. A. nezabezpečil oceľové
prúty, ktorými by schodisko ukotvili o rodinný dom a nezabezpečil ani dostatočné množstvo kari sietí. Na
hlavnom pojednávaní priznal, že hrúbka výstužných prútov v kari sieti bola nedostatočná a výstuž mala
byť posilnená o oceľové prúty. Taktiež priznal, že presah stykových prútov bol nedostatočný a nevedel
sa vyjadriť, z akých dôvodov presah nebol aspoň v dĺžke použitého oka kari siete.

Pokiaľ ide o samotné betónovanie obžalovaný uviedol, že sa zúčastnil iba betónovania prvých piatich
schodov a potom sa venoval výstavbe chodníka okolo rodinného domu. Betón miešali H. N., nebohý H.
a synovec Š. A.. Betón na schodisko vozil H. N.. Miešačom bol daný pokyn, aký pomer vody a cementu
sa má dávať do miešačky a zhutnenie betónu kontroloval iba počas výstavby prvých piatich schodov.

Použitý štrk bol kvalitný, ale pre jeho nedostatok Š. A. dohadzoval do miešačky kamene, ktoré našiel
na dvore alebo pri potoku. Nevedel, aká má byť hrúbka dosky. Až od polície sa dozvedel, že hrúbka
dosky v mieste, kde bolo schodisko prelomené bolo iba 5 až 7 cm. Na záver uviedol, že pri vykonávaní
stavebnej činnosti sa riadil pokynmi Š. A., ktorý nedbal na niektoré ich námietky v súvislosti s kvalitou
materiálu. Navyše Š. A. sám odstránil šalovanie, pričom sa žiadalo, aby samonosné schodisko bolo buďpodmurované, prípadne aby sa v miestach najväčších tlakov vytvorila iná prekážka, ktorá by zabránila
pádu schodiska.

Dňa 12.5.2016 P. Z. Z. D. S. vydal trestný rozkaz a uznal Š. A. za vinného z prečinu usmrtenia podľa §
149 ods. 1 Trestného zákona pre skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Š. A. bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v
trvaní 18 mesiacov. Trestný rozkaz voči Š. A. nadobudol právoplatnosť dňa 18.7.2016.

Z uvedených dôvodov bol Š. A. vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 30.1.2017 ako svedok. Vo svojej
výpovedi uviedol, že sa s manželkou rozhodli postaviť v obci H. rodinný dom, pričom v tom čase už v
tejto obci vlastnili rekreačnú chalupu. Oslovili L.. V.. U. O., ktorý im vypracoval projekt. Tento projekt bol
použitý aj pre vydanie stavebného povolenia, pričom stavebný dozor mal vykonávať uvedený architekt.
Po vydaní stavebného povolenia prvotné práce na výstavbe rodinného domu vykonala stavebná firma,
ktorá postavila základy a prvú platňu. Využil kontakt s obžalovaným, ktorého deti trénoval a dohodli

sa, že obžalovaný ako murár postaví obvodové múry až po veniec a vybetónuje platňu. Pri realizácii
stavebných prác obžalovaný využíval ako pomocných robotníkov svojich známych. Tieto práce sa
vykonávali postupne, asi v priebehu dvoch rokov. Neskôr sa ukázalo, že práce boli vykonané neodborne,
pretože obvodový veniec bol tak nekvalitný, že pred stavbou strechy musel byť vymenený. Rovnako
nekvalitná bola aj betónová platňa, ktorú musel zospodu zosilniť nosníkmi v tvare „I“. S obžalovaným

sa potom dohodol aj na výstavbe schodiska, pričom typ schodiska navrhol obžalovaný. Z projektovej
dokumentácie mu nebolo jednoznačné, či vonkajšie schodisko má byť postavené na teréne, prípadne, či
má byť samonosné. Obžalovaný mu navrhol, aby schodisko bolo samonosné a priestor pod schodiskom
sa mohol využiť na uloženie veci. Svedok priznal, že tento problém neriešil s architektom, a to ani
v čase, keď pôsobil tento architekt ako stavebný dozor. Priestor, v ktorom bolo zhotovené vonkajšie

schodisko však už bol vybagrovaný na začiatku výstavby, keďže išlo o svahovitý terén. V súvislosti
s výstavbou schodiska obžalovaný určil druh a množstvo materiálu, ktoré bolo potrebné zabezpečiť
a aj skutočne zabezpečil. Celkom spoliehal na obžalovaného, pretože nemá v stavebníctve žiadne
skúsenosti, teda poprel, žeby riadil výstavbu schodiska. Na zhotovení schodiska sa podieľal obžalovaný
spolu so svojim kamarátom O. N. a jeho synom H. N.. On sám sa nepodieľal ani na šalovaní schodiska,

ani na jeho betónovaní. Na zhotovení kvalitného schodiska bolo dostatok stavebného materiálu a vylúčil
situáciu, žeby do miešaného betónu pridával nejaké kamene, aby zväčšil objem betónu. Keďže nebol pri
betónovaní nedával žiadne pokyny ku tvorbe betónovej zmesi. Nedával žiadne pokyny ani ku armovaniu
schodiska. Na záver uviedol, že obžalovanému zveril celú projektovú dokumentáciu, ktorú mu doposiaľ
nevrátil. Tiež priznal, že aj on sa dopustil chýb najmä, že si neprizýval k výstavbe stavebný dozor.

Asi rok po zhotovení schodiska na pokyn obžalovaného schodisko odšaloval a pri práci pod schodiskom
došlo k jeho zrúteniu a k usmrteniu O. H., ktorý tam vykonával stavebné práce.

Z výpovede svedka L.. V.. U. O. vyplýva, že pre Š. A. vypracoval projektovú dokumentáciu, ktorá

mala slúžiť iba pre vydanie stavebného povolenia. Š. A. ho zároveň požiadal, aby pri realizácii stavby
vykonával aj stavebný dozor. Vysvetlil Š. A., že funkciu stavebného dozoru nevykonáva, ale iba
pre potreby stavebného povolenia súhlasil s uvedením svojho mena ako stavebný dozor. Bol totiž
vyrozumený Š. A., že stavbu bude realizovať nejaká firma. Žiadna dohoda o výkone stavebného dozoru
nebola uzavretá a v prípade, žeby reálne vykonával funkciu stavebného dozoru bolo by to spojené

aj s odmenou. Iba dvakrát bol prizvaný Š. A. na túto stavbu, pričom riešil zmenu strešných okien. V
čase, keď spracoval projektovú dokumentáciu terén ešte nebol upravený a z výkresu č. 10 vyplýva, že
schodisko malo byť postavené na existujúcom teréne. So Š. A.G. nikdy neviedol rozhovor o tom, že
schodisko bude postavené ako samonosné. Projekt statiky predmetného schodiska nevypracoval a ten
nevypracoval ani kolega S. B., ktorý spracovával statický posudok. Na potrebu takéhoto projektu Š. A.

neupozornil, pretože nepredpokladal, že dôjde k zmene a schodisko bude zhotovené ako samonosné.
Ak by stavebník ho upozornil na zmenu konštrukcie schodiska, navrhol by mu tvar a statik by určil výstuž
a triedu betónu. Súčasťou realizačného projektu by bola aj hrúbka betónovej dosky. Ak sa stavebník
rozhodol zmeniť projektovú dokumentáciu v súvislosti so schodiskom, mal sa s ním skontaktovať a celý
problém by sa vyriešil prepracovaním projektovej dokumentácie.

Svedok O. N. uviedol, že to bol obžalovaný, ktorý ho oslovil, aby mu pomohol pri výstavbe rodinného
domu v H., ktorého majiteľom je Š.H. A.. Na túto stavbu prišiel ako osoba, ktorá mala pomáhať
obžalovanému pri výstavbe. Je síce vyučený ako stavebný zámočník, ale na stavbách pracoval užod mladosti. Počas svojej účasti sa podieľal na výstavbe obvodových múrov, na šalovaní stropu a na
jeho vybetónovaní. Podieľal sa aj na zhotovení samotného schodiska a to na jeho šalovaní, ako aj
na betónovaní. Projektovú dokumentáciu nevidel, ale o aký typ schodiska sa malo jednať vyhodnotil

z toho, že priestor pod schodiskom bol už vybagrovaný a v betónovej časti trčalo 6 ks roxorov. Už
počas šalovania upozornil Š. A., že do každého stupňa je potrebné vložiť roxory, ktoré by sa navŕtali
do steny. Upozornil Š. A., že kari sieť nie je dostatočne hrubá, a že je potrebné armatúru zosilniť
podloženímnejakýchkoľajníc,prípadneoceľovýchprútov.Š.A.všaktietonámietkyneakceptovalapreto
po zhotovení armatúry sa schodisko začalo betónovať. Betón miešal nebohý H. a o kvalite betónovej

zmesi rozhodol Š. A.. Betón potom vynášal na schodisko jeho syn H. N.. Jednotlivé stupne riadne
zhutnil a dbal na to, aby betónová zmes bola dostatočne tekutá, a aby nevznikali vzduchové bubliny.
Mal vedomosti o tom, že 2 ks kari sietí sa mali prekrývať aspoň jedným okom. Ak k tomu nedošlo, tak
to bolo z dôvodu nedostatočnej veľkosti kari sietí. Hrúbku betónovej platne na pokyn Š. A. znížil tak,
že znížil stupne, aby schodisko na pohľad nebolo mohutné. Na rozdiel od obžalovaného uviedol, že Š.
A. prihadzoval do betónovej zmesi kamene, ale to bolo v čase, keď sa betónovali dolné stupne. Záver

výpovede svedka vyznel tak, že všetky nedostatky pri výstavbe schodiska spôsobil svojim neodborným
riadením a prehnanou šetrnosťou Š. A..

Svedok H. N. uviedol, že pracoval na výstavbe rodinného domu Š. A. v H. dva alebo tri dni. Počas prvého
dňa svojho pobytu na stavbe sa zúčastnil na došalovaní schodiska. Nasledujúceho dňa sa zúčastnil

betónovania, pričom pracoval pri miešaní betónu a na preprave betónovej zmesi na zhotovované
schodisko. Do miešačky dával štrk, vodu a cement v množstve, aké určil Š. A.. Z jeho výpovede vyplýva,
že do jednej miešačky asi 200 l sa pridávalo iba pol vreca cementu, teda polovica z 25 kg vreca.
Aj on uviedol, že kvalitu betónovej zmesi negatívne ovplyvnil Š. A., ktorý pridával kamene. Nevedel
však uviesť, ktoré stupne boli vybetónované s takto vhodenými kameňmi do betónovej zmesi. Schody

betónovali obžalovaný spolu s jeho otcom O. N., pričom vrchné stupne betónoval už iba jeho otec O.
N.. Obžalovaný sa venoval osadzovaniu tvárnic okolo rodinného domu za účelom zhotovenia chodníka.
Na záver uviedol tak, že na stavbe to prebiehalo takým spôsobom, že všetci sa riadili pokynmi, ktoré
vydával Š. A..

Z oznámenia o úmrtí na č.l. 238 vyplýva, že O. H., nar. 22.4.1967 zomrel dňa 7.9.2013. Z listu o
prehliadke mŕtveho a z vyhotovenej zápisnice o obhliadke miesta činu vyplýva, že k jeho úmrtiu došlo
na stavbe rodinného domu v obci H.. Miesto nálezu mŕtvoly a miesto, kde došlo k jeho usmrteniu je
zdokumentované aj vyhotovenou fotodokumentáciou na č.l. 216-233.

Zo znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti O. H.
bolo difúzne pomliaždenie mozgu pri mnohonásobných zlomeninách kosti lebky. Popísané poranenie
a následné pomliaždenie mozgu vzniklo pri náraze časti zrúteného schodiska do hlavy O. H.. Znalci
nezistili žiadne ďalšie poranenia, ktoré by nasvedčovali pre vznik zistených poranení ťahaním spadnutej
časti betónového schodiska za traktorom.

Zo znaleckého posudku z odboru stavebníctva, odvetvia pozemné stavby, projektovanie v stavebníctve,
statika stavieb, z doplnkov č. 1, 2 a z výpovede znalca L.. H. S., A.. vyplýva, že bezprostrednou príčinou
zrútenia schodiska pri rodinnom dome v obci H. bolo vytrhnutie nedostatočne stykovaných výstužných
prútov z betónového prierezu a tým náhla strata únosnosti nosnej dosky schodiska. Znalec uviedol,

že príčinou sklopenia schodiskovej dosky bola jej nedostatočná hrúbka, nedostatočná kvalita betónu a
nedostatočná výstuž schodiskovej dosky. Predmetné schodisko nebolo správne realizované, ak malo
byť samonosné s podschodiskovým priestorom. Schodisková doska mala meniacu hrúbku, ktorá sa
pohybovala od 45 po 80 mm. V mieste lomu mala schodisková doska hrúbku iba 55 mm. Optimálna
hrúbka pri danom rozpone schodiskového ramena 4350 mm by bola 150 mm.

K nedostatočnej výstuži znalec uviedol, že v projekte statiky nie sú špecifikované parametre výstuže ako
napr. typ výstuže, priemer prútovej výstuže, veľkosť ôk sieťoviny. Určené je iba to, že má to byť zváraná
sieťovina a táto bola pri zhotovení schodiska aj použitá. Sieťovina alebo výstuž schodiska sieťovinou
sa však môže použiť, ak je schodisko betónované na upravenom teréne. Výstuž v takomto prípade

nemá nosnú konštrukciu, ale eliminuje javy v betóne ako zmršťovanie a nerovnomernosť zaťaženia.
Na armovanie schodiskovej dosky bola použitá zváraná sieťovina s prútmi o priemere 5,5 mm a s
okami 150 x 150 mm. Krytie výstuže bolo 25 mm. Znalec uviedol, že takáto výstuž bola nedostatočná.Za predpokladu rovnakého krytia výstuže rovnakej hustoty výstužných prútov by bola správna hrúbka
výstužných prútov o priemere 12 mm z ocele 10425.

Znalec poukázal tiež na nedodržanie konštrukčných zásad. Stykovanie výstužných prútov nesmie
byť totiž v miestach maximálnych momentových účinkoch. Práve v zrútenom schodisku bola zváraná
sieťovina stykovaná prakticky v strede rozponu, kde sú maximálne momentové účinky. Navyše presah
stykovaných prútov bol nedostatočný v rozsahu od 55 až 70 mm, pričom presah stykovaných prútov
mal byť minimálne 200 mm. Sieťovina je hladká výstuž, ktorá nemá na povrchu žiadny dezén, ktorý

by povrch zdrsňoval a zlepšoval by priľnavosť výstuže a betónu. Orientácia výstužnej siete bola tiež
nesprávna, pretože nosná výstuž má byť z dôvodu väčšej účinnosti na nosnom prvku osadená bližšie k
okraju prierezu a priečna výstuž má byť v druhom rade. Na zrútenom schodisku to bolo opačne.

K použitému betónu na zrútenom schodisku znalec uviedol, že projektom bola predpísaná pevnostná
značka betónu C16/20. Betón v zrútenom schodisku dosahoval len na jednom zo 7 meraných miest túto

pevnostnú triedu. Na ostatných miestach merania bola pevnosť betónu menšia a na dvoch miestach
pevnosť betónu bola pod spodný rozsah merateľnosti tvrdomera. Betón vykazuje nízku mieru zhutnenia,
čo sa prejavilo nevyplnenými pórmi v priereze aj dutinami. Betón vyrábaný na stavenisku zjavne nebol
vytvorený z jednej zmesi a jeho kvalita bola značne kolísavá.

Ďalejznalecpoukázalnato,žezospisovejanizvýkresovejčastiprojektovejdokumentáciepredmetného
rodinného domu nie je zrejmé, aká je konštrukcia vonkajšieho schodiska, a to či sa jedná o
samonosnéželezobetónovédoskovéschodiskoalebooschodiskovybetónovanénaupravenejzeminea
vystuženelenkonštrukčne.Nakoľkokonštrukciavonkajšiehoschodiskaniejevprojektovejdokumentácii
jednoznačná zhotoviteľ exteriérového schodiska sa zrejme po konzultácii s investorom rozhodol

pre samonosné železobetónové doskové schodisko. Keďže dimenzie a ďalšie parametre schodiska
vrátane tých statických nie sú v projektovej dokumentácii uvedené zhotoviteľ predovšetkým pri hrúbke
železobetónovej dosky a určení množstva a kvality výstuže zrejme postupoval na základe vlastnej úvahy
a skúsenosti. Dodržal síce statikom určený typ výstuže pre vonkajšie schodisko, zváraná sieťovina,
avšak typ výstuže, priemer prútov výstuže a veľkosť ôk v zváranej sieťovine si určil sám. Zhotoviteľ

stavby,t.j.obžalovanýpochybilvtom,žesinevyžiadalrealizačnýprojektschodiskaodstavebníka.Podľa
realizačného projektu malo byť následne vyhotovené schodisko. Zhotoviteľ stavby sa podujal vyhotoviť
schodisko bez realizačného projektu napriek tomu, že nemal ani elementárne znalosti z armovacích a
betonárskych prác.

Znalec sa podrobne vyjadril k pochybeniam na strane stavebníka Š. A.. Napriek tomu, že trestná vec
voči nemu je právoplatne skončená je potrebné aj v tomto rozsudku uviesť, ktoré ďalšie nedostatky
viedli k zrúteniu schodiska. Podľa znaleckého posudku stavebník Š. A. mal zodpovednejšie pristupovať
ku stavbe. Pokiaľ sa podujal svojpomocne zhotoviť stavbu a nemal so stavebnou činnosťou žiadne
skúsenosti, mal trvať na aktívnom výkone činnosti stavebného dozoru a zabezpečiť podrobnejší projekt

statiky. Takto mal konať aj preto, že ho projektant statiky upozornil na nutnosť vypracovania podrobnejšej
dokumentácie pre účely výstavby. Stavebník mal prekonzultovať s projektantom - stavebným dozorom
technické aspekty stavby a upozorniť projektanta - stavebný dozor, že schodisko nebude realizované
v teréne na násype, ale že sa vybuduje samonosné železobetónové schodisko. Ďalšie pochybenie
stavebníkaspočívavtom,ženezabezpečilnastavbevedenieuskutočňovaniastavby,tedanezabezpečil

stavebný dozor, resp. zabezpečil ho len formálne. Pri riadnom výkone stavebného dozoru by tento
rozhodol, či armovanie výstuže je dostatočné a či sa môže prikročiť k betónovaniu. Ak by stavebný
dozor zistil závažné nedostatky nedal by súhlas na pokračovanie výstavby. Na záver znalec uviedol, že
v betónovej zmesi nenašiel väčšie prvky ako napr. kamene, čo by uviedol aj v písomnom znaleckom
posudku.

Zo správy Z. P. Š. S. Z. D. S. z č.l. 343 vyplýva, že obžalovaný F. C. túto školu navštevoval od 1.9.1983
do 10.12.1986 v 3-ročnom učebnom odbore murár. Denné štúdium ukončil záverečnou skúškou dňa
9.12.1986 a získal výučný list v odbore.

Z výpisu zo živnostenského registra z č.l. 344-346 vyplýva, že obžalovaný mal povolenú živnosť okrem
iného aj na murárske práce a jeho oprávnenie zaniklo dňa 19.1.2011.Vykonaným dokazovaním, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach súd dospel
k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný F. C. uzavrel so stavebníkom Š. A. ústnu dohodu o

výstavbe rodinného domu, ktorý sa stavebník rozhodol zrealizovať svojpomocne. Na úvod je potrebné
uviesť, že stavebník hoci nemal ani základné vedomosti a skúsenosti v tejto oblasti od počiatku sa
choval ľahkovážne k výstavbe rodinného domu a nezabezpečil si reálne dohodnutý výkon stavebného
dozoru. Stavebník neinformoval stavebný dozor o zmene typu schodiska a neprizýval ho k realizácii
hlavných stavebných činností. Stavebník sa bez konzultácie so stavebným dozorom rozhodol vybudovať

samonosné železobetónové schodisko a nie schodisko vyplývajúce zo statického posudku, teda na
upravenej zemine a vystužené len konštrukčne. Nezabezpečil ani podrobný realizačný projekt statiky
schodiska, hoci z písomnej časti statického posudku vyplýva, že tento bol vyhotovený len pre účely
stavebného konania. V rámci svojpomocnej realizácii stavby na základe ústnej dohody výstavbou časti
rodinného domu, ale predovšetkým výstavbou schodiska poveril obžalovaného F. C. ako osobu vyučenú
v odbore murár.

Obžalovaný F. C. napriek tomu, že je osoba vyučená v odbore murár sám prezentoval, že s výstavbou
schodiska sa nestretol a nemá s ňou reálne skúsenosti. Napriek nedostatku vedomosti a skúsenosti
obžalovaný túto ponuku neodmietol a výstavbu schodiska vykonal, ale nesprávnym spôsobom.
Neobstojí jeho tvrdenie, že na stavbe pôsobil iba ako robotník, čo bolo vyvrátené aj z výpoveďami

svedkov, ktorých použil na výstavbu schodov, a to O.V. N. V. H. N.. Obžalovaný poukázal, že to bol O.
N., ktorý prevažnú časť schodiska betónoval a mal by niesť zodpovednosť za jeho zrútenie. Stavebník Š.
A. Z. O. N. neuzavrel žiadnu dohodu a ústnu dohodu o výstavbe schodiska uzavrel iba s obžalovaným F.
C.. Obžalovaný ako zhotoviteľ, a nie pomocný robotník, nesie zodpovednosť za kvalitu vykonaných prác.
Ak by mal obžalovaný dostatok vedomosti a skúsenosti bol by od počiatku vedel o tom, že armovanie

je nedostatočné a nekvalitné. Vedel by tiež podľa nákresu schodiskových stupňov na stene stavby, že
betónová doska nebude mať dostatočnú hrúbku.

Z dikcie stavebného zákona č. 138/1992 Zb. vyplýva, že stavebný zákon pozná 3 režimy uskutočňovania
stavieb. Prvým režimom je stavba uskutočňovaná zhotoviteľom ( stavebná firma, živnostník ), kde

odborné vedenie uskutočňovania stavby zabezpečuje stavby vedúci. Druhým režimom je stavba
uskutočňovaná stavebníkom svojpomocne, kde odborné vedenie uskutočňovania stavby zabezpečuje
stavebný dozor. Tretím režimom je stavba uskutočňovaná stavebníkom svojpomocne, kde na
odborné vedenie uskutočňovania stavby postačuje kvalifikovaná osoba. Obhajoba sa snažila vyviniť
obžalovaného tvrdením, že táto stavba mala byť postavená svojpomocne, a že za nedostatky nesie

zodpovednosť iba stavebník. Aj tento režim stavby podľa názoru súdu neznamená, že stavebník musí na
stavbe vykonávať každú činnosť. Stavebník aj pri takomto režime stavby môže zveriť niektoré činnosti
iným odborne zdatným osobám a tieto osoby musia niesť zodpovednosť za následky, ktoré by sa mohli
objaviť v dôsledku nekvalitnej práce.

Ako je vyššie uvedené príčinou pádu schodiska, ktoré svojim ramenom usmrtilo pod ním pracujúceho
O. H. bol kolaps železobetónovej konštrukcie schodiska, ktorý sa prejavil zlomením schodiskovej
dosky medzi 8. a 9. schodiskovým stupňom. Znalec podrobne uviedol, čo bolo dôvodom pádu tohto
schodiska, a to nedostatočná hrúbka schodiskovej dosky, nedostatočná kvalita betónu a nedostatočná
výstuž schodiskovej dosky. Obžalovaný ako zhotoviteľ a už odsúdený Š. A. ako stavebník svojim

nedbanlivostným konaním spôsobili pád schodiska. Obžalovaný F. C. ako osoba vyučená v odbore
murár mal vedieť, že nesprávnym spôsobom výstavby schodiska, bez potrebného realizačného projektu
výstavbyschodiska,nedodržanímpevnostnejtriedybetónu,nedodržanímzákladnýchstavebnýchzásad
výstavby schodiska i celkových konštrukčných zásad môže dôjsť k zrúteniu schodiska. Vedel, že sa
jedná o samonosné schodisko s odkladným priestorom, v ktorom sa kedykoľvek mohla nachádzať iná

osoba a bez primeraných dôvodov spoliehal, že ku pádu schodiska nedôjde a nedôjde pri tom k zraneniu
a usmrteniu osoby pod ním sa nachádzajúcej.

Obžalovaný F. C. doposiaľ súdne trestaný nebol. V minulosti spáchal niekoľko priestupkov v cestnej
doprave menšej závažnosti. V mieste bydliska požíva dobrú povesť.

Poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. j) Trestného zákona je vedenie riadneho života pred
spáchaním trestného činu. Žiadna priťažujúca okolnosť u obžalovaného nebola zistená. Prevažuje
pomer poľahčujúcich okolnosti nad priťažujúcimi okolnosťami.Trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 149 ods. 1 Trestného zákona je ustanovená až na tri roky.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
na zavinenie, na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti, na osobu obžalovaného, na jeho
pomery, na možnosti jeho nápravy a uložil mu trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby
a výkon trestu mu podmienečne odložil. Takýto druh a výmera trestu zodpovedá povahe spáchaného
prečinu a možnosti nápravy páchateľa.

Poškodená V. H., manželka nebohého O. H. sa v priebehu prípravného konania chaoticky vyjadrovala
k možnosti uplatniť nárok na náhradu škody. Do ukončenia prípravného konania svoj nárok na náhradu
škody nešpecifikovala ani v minimálnom rozsahu, na hlavné pojednávanie sa neustanovila a preto súd
o náhrade škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach
v troch vyhotoveniach.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku.