Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 29, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617202537
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7617202537.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSpišskáNováVes,sudcaJUDr.RadoslavBALÁŽvprávnejvecimal.J.R.,T..XX.XX.XXXX,

U..Č.. S. S., W. XX, G. D., zastúpený kolíznym opatrovníkom Obec Ž., dieťa rodičov: matky W. R., T..
XX.XX.XXXX, H. Ž. XXX a otca neuvedeného, na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská
Nová Ves, Odborárov 53, o pozbavenie matky rodičovských práv, nariadenie ústavnej starostlivosti a
splnení podmienok osvojiteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e sa, že mal. J. R. T.. XX.XX.XXXX je osvojiteľný.

II. P o z b a v u j e sa matka W. R., T.. XX.XX.XXXX rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal.

J. R., T.. XX.XX.XXXX.

III. N a r i a ď u j e sa u mal. J. R., T.. XX.XX.XXXX ústavná starostlivosť a maloletý sa na jej výkon
umiestňuje do Detského domova, Lipová 13, Spišské Vlachy.

IV. Z a v ä z u j e sa matka maloletého W. R., T.. XX.XX.XXXX prispievať na výživu mal. J. mesačne
minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené

dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákon a rodine, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je matka
p o v i n n á uhrádzať vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova, Lipová 13,
Spišské Vlachy.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves sa svojim návrhom zo dňa
06.02.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.02.2017 domáhal, aby rozhodol o pozbavení matky
rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu, o nariadení ústavnej starostlivosti s realizáciou v
Detskom domove Spišské Vlachy a o výživnom pre maloleté dieťa na účet detského domova.

2. Návrh odôvodnil tým, že maloletý J. bol na základe neodkladného opatrenia Okresného súdu Spišská
Nová Ves č. 16P/361/2016 zo dňa 15.12.2016 umiestnený v detskom domove Spišské Vlachy dňa
23.12.2016. Matka odmietal dieťa prevziať, ktoré bolo opakovane hospitalizované, do svojej osobnej
starostlivosti. Má problém so svojou vlastnou existenciou, prebýva istý čas u svojej matky v obci
Ž. v preľudnenej domácnosti a striedavo u druha v Obci M. so širšou rodinou. Sú tu narušené
vzťahy. Pre dieťa bol vypracovaný plán sociálnej práce, kde za cieľ bolo stanovené sprostredkovanie
náhradnejrodinnejstarostlivosti. Matkasaodumiestneniaodieťanaúradenezaujíma.Zostranyorgánu

sociálnoprávnej ochrany deti a sociálnej kurately sa vykonávala a vykonáva terénna sociálna práca,
spolupracuje sa s detským domovom. Z prešetrenia rodinných pomerov u matky vyplýva, že matka sa
zdržiava u matky v drevenom dome, kde je miestnosť zariadená základným zariadením, pieckou na tuhé
palivo , bez vody a prívodu elektriny. Hygiena domácnosti je na nízkej úrovni. Druh matky vycestoval doČeskej republiky. Zo správy Detského domova Spišské Vlachy vyplýva, že matka sa o dieťa v zariadení
žiadnym spôsobom nezaujíma, nenavštevuje ho a ani nehradí žiadne výživné.

3. Podaním zo dňa 09.03.2017, doručeným súdu dňa 10.03.2017, navrhovateľ zároveň požiadal, aby
súd u maloletého vyslovil splnenie podmienok osvojiteľnosti.

4. Uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 29.05.2017 súd spojil konanie o návrhu na
vyslovenie podmienok osvojiteľnosti s návrhom na pozbavenie matky rodičovských práv a povinností a

nariadenie ústavnej starostlivosti na spoločné konanie, ktoré sa ďalej viedlo pod sp.zn. 16P/39/2017.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom poverenej zamestnankyne navrhovateľa, výsluchom matky, ako
aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojenými súdnymi spismi, na základe čoho zistil tento
skutkový stav:

6. Maloletý J. sa narodil dňa 24.09.2016 matke, W. R., T.. XX.XX.XXXX. Otca nemá určeného.

7. Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 16P/361/2016-7 zo dňa 15.12.2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.1.2017 bolo dieťa neodkladným opatrením dočasne zverené do ústavnej
starostlivosti Detského domova Spišské Vlachy, a to potom, čo matka maloletého u nich

hospitalizovaného pre gastroenteritídu, po ukončení liečby napriek opakovanému informovaniu o
prepustení dieťa domov, si toto neprevzala a po poslednom upozornení cestou obecnej polície odkázala
na oddelenie nemocnice, že o dieťa nemá záujem.

8. Podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, ako aj Detského domova

Spišské Vlachy, matka o dieťa neprejavuje záujem. K 8.3.2017 sa podľa správy Detského domova
neskontaktovala s domovom a ani žiadnym spôsobom o maloleté dieťa neprejavila záujem. Matka sa
následne telefonicky skontaktovala s detským domovom, s ktorým si dohodla stretnutie s dieťaťom, ktoré
bolo naplánované na deň 05.05.2017. Matka sa však na uvedené stretnutie nedostavila a ani inak sa
neinformovala o dieťati. O dieťa sa nezaujíma ani nikto z rodiny.

9. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že sa o syna nezaujímala preto, lebo bývala v M. s matkou jej
terajšieho druha a tá jej brala peniaze a nedávala nič, napokon ju aj vyhodili a musela ísť bývať k
svojej mame. Potvrdila že mala ísť pozrieť syna do detského domova dňa 05.05.2017, avšak podľa jej
výpovede nemohla sa tam dostaviť, nakoľko jej mama v tom čase išla s jej otcom do Košíc a ona nemala

kde nechať ďalšie deti. Uviedla, že ona aj chcela ísť po J., keď ju vyhodili z domu druha a odišla bývať
k svojej mame, avšak tá jej povedala, že J. nechce a že ho dá do ústavu, lebo má ešte ďalších detí.
Ona (matka maloletého) vtedy nemala ani peniaze, aby si mohla ísť mal. J. vziať, keďže dostáva 250,-
EUR na dve deti a jej druh dostáva 23,52 EUR na jedno dieťa. Z jej výpovede však zároveň vyplynulo,
že do Spišských Vlách, teda obce, kde sa detský domov nachádza, chodieva pravidelne každý mesiac,

nakoľko tam navštevuje svojho lekára, chodí si vyberať na poštu dávky, ktoré jej vypláca štát a tiež
tam chodí aj nakupovať, prípadne za nákupmi chodí až do Spišskej Novej Vsi. Prepravuje sa pritom
autobusom alebo aj autom, ktoré má brat jej matky. Na vysvetlenie prečo pri týchto jej výjazdoch do
obce nebola ani raz navštíviť maloletého v detskom domove uviedla, že je to preto, že je dieťa úplne
niekde inde.

10. Matka maloletého toto času obnovila spolužitie so svojim druhom I. Y., T.. XX.XX.XXXX, s ktorým
žijú toho času v Obci Ž. v drevenom domčeku, ktorý pozostáva z jednej miestnosti. Zariadenie tvorí
najpotrebnejší nábyto , celková hygiena je na nízkej úrovni. Matka spolu s druhom majú v priamej
starostlivosti tri deti útleho veku, a to mal. I. Y., T.. XX.XX.XXXX, I.. I. R., T.. XX.X.XXXX Z. I.. S. R.,

T.. XX.XX.XXXX. Matkin druh priznal otcovstvo len k mal. I.. Matka je na rodičovskom príspevku, ktorý
poberá vo výške 203,20 EUR mesačne a príjem do rodiny predstavujú ešte prídavky na tri deti v sume
70,56 EUR mesačne. Matkin druh je nezamestnaný a privyrába si brigádnicky v Českej republike. Podľa
jej účastníckej výpovede bol 3 resp. 4 mesiace v Prahe, avšak neposielal jej žiadne peniaze.

11. Podľa § 102 ods. 4 Zákona o rodine, o splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa
uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.12. Podľa § 102 ods. 1 Zákona o rodine, na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného
maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak

a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že
ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu
a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať
starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo

b) počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v
prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo

13. Podľa 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), ak §
396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 135 CMP, konaniami vo veciach osvojenia sú konanie o

a.) osvojiteľnosti.

15. Podľa § 136 CMP, na konanie vo veciach osvojenia je miestne príslušný súd, v ktorého obvode

má dieťa v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak
takého súdu niet, je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode sa dieťa zdržuje.

16. Podľa § 138 ods. 1 CMP, účastníkmi konania o osvojiteľnosti sú navrhovateľ, dieťa a jeho rodičia.

17. Podľa § 139 CMP, súd v konaní môže vyslúchnuť toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo
štatutárny orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je dieťa umiestnené. Súd v konaní o
osvojiteľnosti skúma aj okolnosti na strane dieťaťa vylučujúce splnenie účelu osvojenia.

18. Podľa § 38 ods. 4 Zákona o rodine, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä

týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým
dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam
závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.

19. Podľa § 39 ods. 4 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu

rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o
pozastavení ich výkonu nezaniká.

20. Podľa § 56 ods. l Zákona o rodine, ak obaja rodičia maloletého zomreli, boli pozbavení výkonu
rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo

nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu súd ustanoví mal. dieťaťu poručníka, ktorý bude
zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.

21. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú
prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy

skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do
pestúnskej starostlivosti.

22. Podľa §54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je
výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej

starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a

a)dieťajeosvojiteľnéaniejemožnéhozveriťdostarostlivostibudúcichosvojiteľovalebodostarostlivosti
fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,

b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka,

c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebod) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.

23. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine, za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého
dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého
dieťaťa.

24. Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine, ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú

rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.

25. Podľa §-u 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí
presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti
a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a
iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných

a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.

26. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných

poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

27. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť,
súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť,
aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety

neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať
úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa.

28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

29. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

30. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

31.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

32. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum

fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

34. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 %
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno

neplnoleté nezaopatrené dieťa.

35. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), v konaní
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje ob) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
l) ústavnej starostlivosti a iných výchovných opatreniach.

36. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i),
inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

37. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný

súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom.

38. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a
objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

39. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.

40. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a

vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

41. Na základe vyššie prezentovaných a vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že u mal. J. sú
splnené podmienky pre vyslovenie osvojiteľnosti, nakoľko jeho matka neprejavuje o ňu skutočný záujem
po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov, keďže od jej umiestnenia do detského domova sa o ňu nezaujímala,

resp. neprejavila skutočný záujem.

42. Na pojednávaní v rámci účastníckeho výsluchu síce deklarovala záujem o syna, avšak tento reálne
prejavila tak, ako by ako matka mala. Prvé stretnutie so synom v detskom domove si dojednala až na
deň 5.5.2017, ktorého sa však napokon bez ospravedlnenia nezúčastnila. Neúčasť na tomto stretnutí

ospravedlňovala tým, že sa jej nemal kto postarať o deti. Na druhej strane v priebehu každého z
uplynulých mesiacov, odkedy je syn v detskom domove, aj podľa jej vlastných slov cestovala do tej istej
obce, kde sa detský domov nachádza pravidelne, či už k lekárovi, na nákupy prípadne na poštu po
dávky. Pri žiadnom z týchto výjazdov si nenašla čas na návštevu syna. O tohto sa napokon nezaujímala
ani formou prípadných telefonátov. Súd takéto správanie sa matky vyhodnotil ako tzv. kvalifikovaný

nezáujem z jej strany o maloletého syna. Rovnako tak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že si matka
voči maloletému dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Maloletý dosiaľ nemá určeného otca. Na
základe uvedených skutočností je teda podľa súdu tým splnený predpoklad pre vyslovenie podmienky
osvojiteľnosti u maloletého.

43. Pokiaľ ide o pozbavenie rodičovských práv matky k jej mal. synovi J., tu súd vychádzal z obsahu
správy ako Detského domova , tak aj úradu práce a v neposlednom rade aj z pripojených spisov, z
ktorých je zrejmé že matka dlhodobo neprejavovala o syna záujem, toho potom, čo bol hospitalizovaný
v nemocnici pred nariadením neodkladného opatrenia a po jeho preliečení si vôbec neprišla vyzdvihnúť
z nemocnice. Matka žije v zanedbanej domácnosti a zatiaľ neprejavila výrazné zlepšenie svojich

sociálnych a rodinných podmienok tak, aby mohla zabezpečovať starostlivosť o dieťa vo veku mal. J..
Podľa § 38 ods. 4 Zákona o rodine sa za zneužívanie rodičovských práv a povinnosti zo strany rodičov
považuje okrem iného aj zanedbávanie maloletého dieťaťa alebo iné zlé zaobchádzanie s maloletým
dieťaťom, čo popis situácií podaných v správach vyššie uvedených subjektov v plnej miere uvedenú
definíciu napĺňa. Súd preto pozbavil matku jej rodičovských práv a povinnosti k maloletému J..

44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zároveň nariadil ústavnú starostlivosť u mal.
J., nakoľko táto je v záujme tohto dieťaťa. K jej nariadeniu pristúpil vzhľadom k tomu, že matka
preukázateľne o maloletého neprejavuje záujem, nestará sa o neho, toho si po jeho preliečení nebola
vyzdvihnúť z nemocnice, odkiaľ bola následne na základe neodkladného opatrenia musel byť tento

umiestený do detského domova.

45. Návrat maloletého do prirodzeného rodinného prostredia teda k matke je vylúčený, a to aj vzhľadom
na jej súčasné sociálne pomery a neustále zmeny bydliska. Navyše matka v tomto konaní bolapozbavená rodičovských práv k tomuto dieťaťu, takže aj táto skutočnosť predstavuje závažnú prekážku,
ktorá v súčasnosti bráni návratu maloletého do osobnej starostlivosti matky.

46. Možnosť zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby, resp. iných príbuzných
takisto sa neujala, keďže zo správy ÚPSVaR, ale i zo správy detského domova, nevplýva žiaden záujem
blízkych príbuzných o maloletého za účelom takéhoto jej zverenia. Vzhľadom na uvedené mal preto
súd za to, že sú splnené predpoklady na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým.

47. Vzhľadom na vek maloletého nebolo možné túto žiadnym spôsobom informovať o tomto
prebiehajúcom konaní v zmysle § 116 CMP a ani zisťovať jeho názor na danú vec postupom v zmysle
§ 38 CMP, preto súd tieto úkony ani nevykonával.

48. Keďže súd u maloletého nariadil ústavnú starostlivosť, bolo potrebné podľa § 81 ods. 1 Zákona o
rodine upraviť aj rozsah vyživovacej povinnosti matky ako jeho súčasného jediného rodiča, voči nemu.

Pokiaľ ide o výšku výživného, na ktorú súd matku zaviazal, tu súd vychádzal zo zistení jej súčasných
príjmových a majetkových pomerov, osvedčených správou od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
resp. samotným účastníckym výsluchom matky, z ktorých vyplynulo, že matka toho času je poberateľkou
len rodičovského príspevku a prídavkov na deti. Okrem maloletého J. má vyživovaciu povinnosť ešte
k ďalším trom maloletým deťom. Na základe týchto skutočností preto súd matku zaviazal na úhradu

výživného na maloletého syna v sume minimálneho zákonného výživného vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo ku dňu rozhodovania v tejto veci predstavovalo
sumu 27,13 EUR mesačne. V súlade s ust. §-u 81 ods. 2 Zákona o rodine súd zaviazal matku uvedené
výživné poukazovať na účet Detského domova Spišské Vlachy, v ktorom sa bude realizovať nariadená
ústavná starostlivosť u maloletého.

49. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

50. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje

súd len na návrh.

51. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

52. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol
podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových
konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.