Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/777/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413217512
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413217512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci žalobcu: M. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. R., B. č. 8, zastúpený Mgr. Máriou Špacírovou, advokátkou so sídlom Nové
Zámky, Rákocziho 12, za účasti: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Nitra,
Petzwalova 12, IČO: 42 205 735, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom

Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpený MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Laurinská 3, IČO: 36 861 545, v mene ktorej koná JUDr. Martin Timcsák, advokát a konateľ, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch
č. k. 9C/187/2013-202 zo dňa 8. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
súdny poplatok za návrh na začatie konanie p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách konania, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom
Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/689/2012 z 19.01.2012. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
titulom náhrady trov konania sumu 354,52 eura, na účet právnej zástupkyni žalobcu, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku . Ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Združeniu na ochranu finančného

spotrebiteľa OFS titulom náhrady trov konania sumu 7,44 eura, na jeho účet, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Napokon žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok
za návrh vo výške 331,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ust.§ 52 ods. 1,3,4, § 53 ods. 2 až 4 písm. r), § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (v znení
účinnom od 01.01.2008), § 40 ods. 1 § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. zákona o rozhodcovskom
konaní ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel , že žaloba žalobcu je dôvodne
podaná. Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby na zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je
možné podať na všeobecnom súde v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukázal na
to, že žalobcovi bol doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok dňa 25.06.2013, pričom žaloba o
zrušenie rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 24.07.2013, teda včas. Uviedol, že v

pripojenom spise rozhodcovského súdu sa nenachádza listina, ktorá by mala predstavovať odpor
žalobcu proti rozhodcovskému rozsudku, čo napokon žalobca ani neuviedol, že by ho podal. V konaní
bolo nepochybne preukázané výpoveďou žalobcu, ale aj postojom žalovaného v konaní, že stranykonania uzavreli poistnú zmluvu č. 4449500027 dňa 30.03.2008, pričom žalovaný konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca bol spotrebiteľom - fyzickou osobou, to znamená, že v
predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah. Podľa názoru súdu prvej inštancie základom tohto sporu bolo

posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných podmienkach a Osobitných
zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. V tejto súvislosti uviedol, individuálne dojednanie
zmluvnej podmienky je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ak sú zmluvné
podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom,
že by sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na

dodávateľovi, teda žalovanom tak, ako to jasne vyplýva z ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté,
opak musí preukázať dodávateľ. V danom prípade žalovaný však toto dôkazné bremeno neuniesol.
Uviedol, že poistná zmluva by mala rešpektovať ustanovenia § 52 ods. 1 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva je v rozpore s ustanovením §
53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej

zmluve v podobe riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom výlučne v rozhodcovskom konaní.
Poukázal na časť XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, v
ktorých bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne
riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Je pravdou, že

súčasťou Všeobecných obchodných podmienok je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci
nich Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, ktoré v bode 3. formulujú vôľu strán v prípade
akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV.
týchto Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v

neprospech spotrebiteľa - žalobcu, ktorý toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom
ovplyvniť nemohol. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej
doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania.
Posudzovaná rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej
jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní.

Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení žalobcu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom
na uvedené súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá
podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Konštatoval,
že v časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej

medzi účastníkmi, ktorá je označená ako Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, nemožno
prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek jej názvu ako
osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok
tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme, čo vylučuje
záveroindividuálnomdojednaní zmluvnejpodmienkyaonáležitompoučeníainformovanínavrhovateľa

ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky. Práve so zreteľom na to,
že tzv. Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007 sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok
a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne dojednanej zmluvnej
podmienke. Z výpovede žalobcu niet pochýb o tom, že k uzatvoreniu poistnej zmluvy došlo bez toho, aby
tomupredchádzalobližšiepoučeniezostranysprostredkovateľa,ktorýmalpodrobnevysvetliťžalobcovi,

čo je obsahom poistnej zmluvy, a najmä Osobitných zmluvných dojednaní pod č. 1/2007, čo platí aj v
prípade podpisov na zázname o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 30.03.2008 . Týmto postupom
podľa názoru súdu bolo spotrebiteľovi - žalobcovi odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka jej bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na
všeobecnom súde a nútila ju podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom -

žalovaným. Konštatoval, že v tejto veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, nakoľko pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý individuálne nedojednanú rozhodcovskú doložku považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň z dôvodu, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú

doložku v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ale aj v Osobitných zmluvných dojednaniach
v bode 3 je neprijateľná a teda neplatná, bol daný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaným navrhnutého svedka A. anávrh žalovaného uznesením na pojednávaní konanom dňa 08.04.2015, zamietol z dôvodu, že výsluch
nepovažoval za potrebný, pretože svedok mal mať vo všeobecnosti poznatky o spôsobe uzatvárania
poistných zmlúv medzi odporcom a prípadnými klientmi, ale sa osobne nepodieľal na uzatvorení poistnej

zmluvy medzi účastníkmi. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného v tom, že návrh nemá
zákonom požadované náležitosti. Naopak návrh v súdenej veci obsahuje jednak všeobecné náležitosti
uvedené v § 42 ods. 3 OSP, čo znamená, že je zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa sleduje, je podpísané a datované, ako aj osobitné náležitosti podľa § 79 ods. 1 OSP , teda
označenie účastníkov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a je zrejmé,

čohosažalobcadomáha.Vdanomprípadebolžalobcaoslobodenýodsúdnychpoplatkovpodľa§4ods.
2 písmeno za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , keďže ako
spotrebiteľ sa domáhal ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že v konaní mal žalobca
plný úspech, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eur,
podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného

zákona, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
OSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania vo výške 354,52 eura
titulom trov právneho zastúpenia. Žalobcovi vznikli trovy právneho zastúpenie pozostávajúce z odmeny
za 5 úkonov právnej pomoci, dva úkony po 60,07 eur (prevzatie 17.07.2013, písomný súhlas žalobcu
so vstupom združenia zo dňa 22.11.2013), tri úkony po 64,53 eura (účasť na pojednávaniach dňa

14.01.2015 a 08.04.2015, oznámenie adresy svedka 15.01.2015). Ku každému úkonu priznal aj náhradu
režijného paušálu, ktorý v roku 2013 bol v sume 7,81 eura a v roku 2015 v sume 8,39 eura. Ďalej
súd prvej inštancie priznal trovy konania aj Združeniu na ochranu finančného spotrebiteľa OFS podľa §
142 ods. 1 OSP , keďže v konaní bol úspešný žalobca a združenie hájilo záujmy žalobcu. Poukázal na
to, že združenie si uplatnilo trovy konania ako náhradu hotových výdavkov, ktorá pozostáva z náhrady

za vykonanie cesty na pojednávanie. Keďže na cestu na pojednávanie použil motorové vozidlo, trovy
si uplatnil vo výške priemernej hodnoty cestovného lístka Nitra - Nové Zámky - Nitra, ktorého náklady
by vynaložil pri cestovaní železničnou, alebo autobusovou dopravou, a to vo výške priemernej hodnoty
cestovného lístka na trase 1,86 eura Nitra - Nové Zámky, a 1,86 eura Nové Zámky - Nitra, čo spolu
predstavuje sumu 3,72 eur za jednu spiatočnú cestu na pojednávanie. V danom prípade združenie bolo

prítomné na pojednávaní dňa 14.01.2015 a dňa 08.04.2015, a preto súd priznal náhradu trov konania
v sume 7,44 eura.

2. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote žalovaný, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu

trov prvoinštančného konania aj odvolacieho konania. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia, ako aj namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný vo svojom odvolaní
poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal ďalšími dôležitými
a pre dané konanie významnými skutočnosťami a rozhodnutiami. Bránil sa tým, že rozhodcovská

doložka medzi ním a žalobcom bola dojednaná individuálne. Opačné závery súdu prvej inštancie
nie sú správne, a ani zákonné. Poukázal na to, že zo strany žalobcu bola podpísaná nielen poistná
zmluva, ale osobitne aj Všeobecné poistné podmienky, a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania č.
01/2007 k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 pritom žalobca podpísať nemusel,
a to bez toho, aby to malo vplyv na jeho práva a povinnosti, vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo

všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní
žalobcom, by rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla. Žalobca tým, že podpísal osobitné zmluvné
dojednania, dosvedčuje aj skutočnosť, že o možnosti rozhodcovského konania vedela. Bol toho názoru,
že dojednanie rozhodcovskej doložky v danom prípade bolo jednoznačne výsledkom slobodného
rozhodnutia žalobcu, nešlo ani o neprijateľnú podmienku, keďže žalobca mohol mohla túto podmienku

individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu. Žalobca
nevyužil svoje právo od rozhodcovskej doložky odstúpiť. V dnaom prípade tak bolo jednoznačne
preukázané, že rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. Všeobecných poistných podmienok bola
jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka a ako taká vylučuje, aby bola považovaná
za neprijateľnú podmienku. Ďalej žalovaný za vadu konania pokladal aj opomenutie aplikovať správnu

právnu normu na zistený skutkový stav v podobe eurokonformného aplikovania judikátu ESD C-478/99
na ustanovenia vnútroštátneho právneho poriadku (§ 53 a nasl. OZ). Záverom poukázal na procesné
pochybenia súdom prvého stupňa , ktorý opomenul vykonať tvoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 OSP
a namietal aj nevykonanie dokazovanie výsluchom svedka F.. H., ktorý by vysvetlil spôsob uzatváraniapoistnej zmluvy. Bránil sa tiež tým, že Smernica nie je na území Slovenskej republiky voči jej občanom
priamo zaväzujúca a jej účinok je priamy len za predpokladu, že štát smernicu EÚ do svojho právneho
poriadku neimplementoval. Ak všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy, zamerané na ochranu

spotrebiteľa, ktorých východiskom je smernica 93/13/EHS, sú povinné interpretovať a aplikovať právne
normy v súvislostiach a s prihliadnutím na zámer tejto smernice, obsiahnutý v jej 19 odôvodnení, ktoré
sa poistných zmlúv výslovne dotýka.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť. Uviedol, že predmetná poistná zmluva bola typickou spotrebiteľskou zmluvou, uzavretá na
pretlačenom formulári, ktorú žalovaný predložil žalobcovi a obsah ktorej žalobca nemohol meniť a ani
sa ním oboznámiť. V danom prípade preto predmetnú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za
platne dojednanú. Záverom si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konanie je vecne správne. Preto

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
súdny poplatok za návrh na začatie konanie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil .
Pokiaľ ide o výrok o trovách konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(§ 391 ods. 1 CSP).

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom1.júla2016zrušenýCivilnýmsporovýmporiadkom.Súdprvejinštancienapadnutýrozsudokvydal
dňa 08.04.2015 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky
súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku

(ďalejlenCSP) postupovalvsúladesustanovením§470ods.1CSP,podľaktoréhoakniejeustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v
prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy

(rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon vyžaduje k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je
oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská
zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov,

pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže podanou
žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 ods. l
zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že možnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok
umožňuje zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý vzhľadom na charakter vybavenia sporovej veci medzi
účastníkmi súdny prieskum pripúšťa. Nejde však o preskúmanie veci z pohľadu správnosti aplikácie

noriem, ktoré na daný prípad dopadajú, ale ide väčšmi o dôvody, ktoré sa týkajú podstaty prípustnosti
zákonného priebehu rozhodcovského konania (dôvody podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní).

7. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31. 12.

2014 t.j. v čase začatia súdneho konania (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť
predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o
ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom

konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa
rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania
túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí
byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovskéhokonania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne
schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa
§ 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania
podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

8. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a/ a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe.

9. V prípade, ak niektorý z účastníkov oprávnene popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, táto

skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 40 ods. 1 písm. c)
zákona o rozhodcovskom konaní. Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd skúma najmä pri sporoch,
ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ v prípade žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku z
dôvodu uvedenom v § 40 ods. 1 písm. j) cit. zákona. V takomto prípade sa súd pri rozhodovaní o
žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či pri rozhodovaní došlo k

porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, najmä posúdiť, či pri rozhodovaní
rozhodcovského súdu došlo k porušeniu § 53 Občianskeho zákonníka, v súvislosti s dojednaním
neprijateľných zmluvných podmienok. Otázku, či pri dojednaní rozhodcovskej doložky ide o neprijateľnú
podmienku treba posudzovať na jednej strane podľa vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa a na druhej strane z pohľadu judikatúry Súdneho dvora Európskej únie najmä v súvislosti

s ochranou spotrebiteľov ako slabšej strany.

10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
poistnej zmluvy č. 4449500027 zo dňa 30.03.2008 medzi žalobcom (poistníkom) a žalovaným
(poisťovateľom). Žalovaný v postavení žalobcu v rámci rozhodcovského konania sa svojím návrhom

zo dňa 04. 01. 2012 doručeným Arbitrážnemu súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, domáhal
proti žalobcovi v postavení žalovaného zaplatenia peňažnej sumy 154,35 eura. Rozhodcovský súd
jeho návrhu vyhovel a dňa19.01.2012 vydal rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 3C/689/2012, ktorým
uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 154,35 eura spolu s trovami
rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Následne sa žalobca, ktorému bola táto povinnosť uložená,

domáhal svojím návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 24. 07. 2013 zrušenia rozhodcovského
rozsudku z neplatnosti rozhodcovskej doložky.

11. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovaného dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej. Keďže medzi stranami kon konania ide o spotrebiteľský

vzťah, žalobca vystupujúci v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa, je súd
oprávnený aj bez návrhu skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve a uplatnenú v rozhodnutí
rozhodcovského súdu, ako aj preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Odvolací súd
poukazuje na to, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení
§ 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá
skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ
bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred
pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej

zmeny.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce z
Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4449500027 v čl. 2, kde je uvedené,
že ,,Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom

samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v
zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.",
vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže žalobca toto dojednanie pri uzatváraní zmluvynijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho
dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a
všetky dôsledky tohto dojednania. V danom prípade tak predmetná rozhodcovská doložka prakticky

vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo
zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že táto rozhodcovská
doložka odníma spotrebiteľovi (žalobcovi v tomto konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo v
celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Aj odvolací súd po prejednaní
veci dospel k záveru, že takto žalovaný vopred formulovanú rozhodcovskú doložku, ktorou dodávateľ

nadiktoval spotrebiteľovi svoju vôľu nie je možné považovať za individuálne zmluvné dojednanie, preto
ako typickú formulárová zmluva aj v tejto časti podlieha prísnejším pravidlám. Súd mal právo posúdiť
rozhodcovskú doložku z hľadiska jej prijateľnosti a z vyššie uvedených dôvodov ju správne považoval
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne právne posúdil
rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods.
4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť a zrušil rozhodcovský rozsudok sp.

zn. 3C/689/2012 Arbitrážneho súdu Košice, zo dňa 19.01.2012 podľa § 40 ods. 1 písm. j/ a c) zákona
o rozhodcovskom konaní.

13. S ohľadom na odvolacie dôvody uvedené odvolateľom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že
na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( § 380 ods. 2 CSP ). Žalovaný v podanom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie
nedodržanie postupu súdu podľa § 118 ods. 2 OSP , teraz § 181 ods. 2 CSP. Z obsahu zápisníc o
pojednávaní vyplýva, že súd prvého stupňa opomenul postup podľa § 118 ods. 2 OSP. Nedodržanie
toho postupu súdu v nie je podľa názoru odvolacieho súdu takou vadou , ktorá by mala v tejto veci
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie riadne vypočul strany konania aj

riadne vykonal dokazovanie nielen predloženými listinami a závery súdu prvej inštancie majú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Odvolací súd preto dospel k záveru, že vytýkaná procesná vada nemá za
následok zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalším dôvodom odvolania a to tvrdením žalovaného, že rozsudok

súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie nad všetky
pochybnosti vyplýva, že súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm.
j/ a c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Rovnako z neho vyplýva, že uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy došlo
k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa a to ust. § 53 ods. 4 písm. r /
Občianskeho zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne

presvedčivo a logicky odôvodnil a jeho odôvodnenie je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

15. Záverom odvolací súd uvádza, že poistnú zmluvu uzatvorená s fyzickou osobu, ktorá nekoná
v rámci podnikateľskej činnosti je treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú, v ktorej z hľadiska
ochrany spotrebiteľa je zakázané používať neprimerané zmluvné podmienky, teda podmienky, ktorými

by poisťovňa ako poskytovateľ poistnej služby výrazne znevýhodňovala postavenie spotrebiteľa.
Dojednaním rozhodcovskej doložky tak, ako tomu bolo v danom prípade je treba posúdiť ako
znevýhodnenie spotrebiteľa, a preto vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie
rozhodcovskejdoložkyjevdanejvecitrebapovažovaťzaneplatnédojednanie,pretožeideoneprijateľnú
zmluvnú podmienku, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi žalovaného

uvedenými v podanom odvolaní.

16. Odvolací súd považoval za vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konanie. V danom prípade právnym
základom vzťahu strán konania bola poistná zmluva č. 4449500027 zo dňa 30.03.2008 , ktorú zmluvu

treba posudzovať ako už bolo vyššie konštatované ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom a úkon - žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorú podal žalobca ako spotrebiteľ, treba posudzovať ako úkon, ktorým sa
domáhal ochrany svojho práva, a preto sa na ňu vzťahuje osobné oslobodenie od súdneho poplatku
podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd považoval

postup súd prvej inštancie, keď uložil povinnosť žalovanému v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992
Z.z. uhradiť súdny poplatok vo výške 331,50 eura za návrh na začatie konania . Výška súdneho
poplatku bola uložená v súlade s položkou č. 3 písm. c) sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. o súdnychpoplatkoch, podľa ktorého za žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je súdny poplatok stanovený
vo výške 331,50 eura.

17. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konanie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

18. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa §

389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§
391 ods. 1 CSP). Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie
v časti priznanej náhrady trov právneho zastúpenia. Z jeho rozhodnutia nie je možné zistiť, prečo priznal
náhradu trov právneho zastúpenia za úkony: súhlas navrhovateľa so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania a oznámenie adresy svedka dňa 15.01.2015 za úkony právnej služby v občianskom konaní, za
ktoré sa poskytuje základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 1/13 výpočtového základu v zmysle ust. §

11 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Ust. § 13a citovanej vyhlášky v ods. 1 uvádza úkony právnej služby, za ktoré patrí odmena vo
výške základnej sadzby tarifnej odmeny a v ods. 2 úkony, za ktoré patrí odmena vo výške 1 základnej
sadzby tarifnej odmeny. Súd prvej inštancie priznal aj za vyššie uvedené úkony súhlas navrhovateľa
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a oznámenie adresy svedka dňa 15.01.2015 odmenu vo

výške základnej sadzby tarifnej odmeny , pričom svoje rozhodnutie v tomto smere nijako neodôvodnil
a nevyhodnotil prečo považoval tieto úkony za úkony uvedené v ust. § 13a ods. 1 advokátskej tarify.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zrušil a
vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP .

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).