Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/253/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615203179
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1615203179.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci žalobcu: AB 2

B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572
79 667, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., IČO: 47234679 so sídlom
Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: O., o zaplatenie 199,11 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.03.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
199,11 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že právny predchodca

žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. so žalovaným ako spotrebiteľom uzatvoril dňa 18.09.2007 úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 199,11 €. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., súčasťou
písomnej úverovej zmluvy bola dohoda strán o uzatvorení úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru č. XXXXXXXXXX, ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť dňom
aktivácie úverovej karty. Právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému úverovú kartu a Metodickú
príručkurevolvingovéhoúveru,súčasťouktorejbolSadzobníkpoplatkov.Prostredníctvomúverovejkarty

žalovaný čerpal revolvingový úver spolu vo výške 3169,96 € a vrátil 2970,85 €. Vzhľadom na neplnenie
povinností vrátiť poskytnutý revolvingový úver žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 28.06.2013
na vrátenie celého zostatku úveru 2164,50 € v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Ako vyplýva z
predloženého splátkového kalendára, žalobca eviduje pohľadávku na istine v sume 199,11 €.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek výzve súdu, ktorú spolu so žalobou, jej prílohami a poučením
o procesných právach prevzal dňa 25.11.2015, skutkový stav opísaný žalobcom nesporoval.

3. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa

31.10.2016. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej
úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 25.10.2016. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:5. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2013 vyplynulo, že medzi právnym predchodcom
žalobcu spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234
176 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vyplýva, že došlo na základe zmluvy k postúpeniu

pohľadávky voči žalovanému, ktorá pohľadávka je predmetom sporu. Zmluva bola založená do Spr.
tunajšieho súdu. Z písomnosti žalobcu Oznámenie o postúpení pohľadávky vyplýva, že právny zástupca
žalobcu postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému ( č.l. 17-18 spisu).

6. Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2007 (č. l. 21 spisu, ďalej len „zmluva o

úvere“, v spojení s Úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (č. l. 22-24 spisu)
súd zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, v ktorej sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanému sumu úveru vo výške 6741 Sk (223,76 €), úver sa žalovaný zaviazal splácať v
12 mesačných splátkach vo výške 695 Sk (23,07 €) splatných vždy do 20 dňa v mesiaci, počínajúc
splatnosťou prvej splátky ktorá bola dojednaná 18.10.2007. V zmluve o úvere nebola dohodnutá ročná
úroková sadzba, hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) 49,4 %, priemerná

hodnota RPMN nebola uvedená. Celkové náklady spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom nie sú
uvedené, celková čiastka splatná spotrebiteľom predstavuje sumu 8340 Sk (276,84 €). Žalovaný zmluvu
o úvere uzavrel ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Účelom poskytnutia úveru bol nákup
tovaru - pračka zn. Beko.

7. Súčasťou zmluvy o úvere boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré však
akoformulárniesúsignovanéúčastníkmi,podľaktorýchHlavy8jeupravenéPoskytnutierevolvingového
úveruI.,vhlave9PoužívanieÚverovejkarty,ahlave13PoskytnutierevolvingovéhoúveruII.Podľahlavy
8 mal žalovaný čerpať revolvingový úver prostredníctvom úverovej karty žalovaný do výšky úverového
rámca 15.000 Sk. Uzatvorenie konkrétnej tvrdenej písomnej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru

č. XXXXXXXXXX medzi stranami žalobca nepreukázal.

8. Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 28.06.2013 vyplýva, že žalobca vyzval na
žalovaného na zaplatenie pohľadávky v sume 2164,50 € do 15 dní od odoslania písomnosti. Právny titul
pohľadávky uvedený v písomnosti je úver č. XXXXXXXXXX poskytnutý na základe úverovej zmluvy č.

XXXXXXXXXXXXX. Odoslanie výzvy na poštovú prepravu žalobca dokladoval podacím hárkom (č.l.
25, 26 spisu).

9. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad zmluvy o úvere súd zistil, že žalovaný čerpal tvrdený revolving
prostredníctvom úverovej karty výberom z bankomatu naposledy dňa 09.11.2012 (č. l. 29 spisu).

10. Z písomnosti právneho zástupcu žalobcu zo dňa 19.11.2014 vyplýva, že žalovaný mal dňa 18.09.207
uzatvoriť Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné
podmienky. Z dôvodu, že veriteľ žalovaného vyzval dňa 28.06.2013 na splatenie celého záväzku k
čomu neprišlo, právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie 2362,86 € do 7 dní odo dňa

doručenia výzvy ( č.l. 17 spisu).

11. Podľa § 290 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou.

12. Podľa § 290 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

13. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je

určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa žalobcu, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

14. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.16. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do

práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak právny úkon
nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),

neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane
jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

28. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

29. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

30. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

31. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

33. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

34.Podľa§107ods.1,2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

35. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní v merite dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná. Z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobcu
a žalovaný uzavreli Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2007, v ktorej sa žalobcazaviazal poskytnúť žalovanému sumu úveru vo výške 6741 Sk (223,76 €), úver sa žalovaný zaviazal
splácať v 12 mesačných splátkach vo výške 695 Sk (23,07 €) splatných vždy do 20 dňa v mesiaci,
počínajúc splatnosťou prvej splátky ktorá bola dojednaná 18.10.2007. Z uvedeného vyplýva, že konečná

splatnosť úveru bola 18.10.2008. Účelom poskytnutia úveru bol nákup tovaru - pračka zn. Beko.
Uvedená zmluva ale v tomto rozsahu nie je predmetom tohto konania. Žalobca totiž tvrdí, že okrem tejto
zmluvy, v ten istý uzavreli aj zmluvu o revolvingovom úvere č. 5804070090, pričom konkrétny obsah a
konkrétne zmluvné dojednania žalobca netvrdí a ani nepreukazuje. Tvrdí len, že žalovaný úver čerpal
prostredníctvomúverovejkarty.Prostredníctvomúverovejkartyžalovanýmalvyčerpaťrevolvingovýúver

spolu vo výške 3169,96 € a vrátil 2970,85 €.

36. Súd nemá pochybnosti o tom, že predložená úverová zmluva je zmluvou typovou, a že dlžník
nepoužil predmet plnenia na podnikanie, čo jednoznačne vyplýva z uzavretej zmluvy. Ide o tzv.
formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia
identifikačných údajov dlžníka, jeho zamestnania, sumy úveru, nákladov a poplatkov s ním spojených,

údajov o výplate úveru a poistenia. V spodnej časti zmluvy bolo drobným písmom uvedené, že jej
neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky menovanej spoločnosti a žalovaný svojim
podpisom potvrdzuje, že je s nimi oboznámený a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Žalobca
bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník, t.j. žalovaný v postavení spotrebiteľa,
predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť

ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Rovnako neexistujú pochybnosti, že veriteľ je podnikateľom a predmet konania sa týka
jeho podnikateľskej činnosti. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ako formulárová

zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah
medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, za typické
občianskoprávne vzťahy. Predmetná vec je upravená ako spotrebiteľská zmluva, ktorá je regulovaná
osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Čiže ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma

úver na spotrebu. Teda ide o typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi
najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o
tzv. formulárovú zmluvu, kde žalovaný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol
ovplyvniť a ani neovplyvnil, preto súd posúdil tento právny vzťah ako spotrebiteľský bez ohľadu na
to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka). Tieto

skutočnosti súd nemal za sporné a považoval ich za preukázané.

37. Súd pri posúdení nárokov žalobcu z tvrdenej úverovej zmluvy, ktoré v konaní uplatňuje skúmal
existenciu a platnosť titulu, od ktorého tieto nároky odvodzuje. Z tohto potom vyplýva, že pri posúdení
dôvodnosti žaloby musí súd vychádzať z právnej úpravy spotrebiteľských úverov, ktoré boli účinné v

čase, keď mala byť zmluva uzavretá. Musí skúmať, či bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere;
ak dospeje k záver, že bola uzavretá, či bola uzavretá platne a či obsahuje všetky náležitosti, aby ju bolo
možné považovať za úver s úrokom a s poplatkami, alebo za úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca
si totiž nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere môže uplatňovať jedine z platne uzavretého úkonu
- platne uzavretej zmluvy o úvere a naviac niektoré nároky (poplatky a úroky) len ak zmluva obsahuje

zákonom dané náležitosti. Toto všetko musí súd riešiť v rámci posúdenia predbežnej otázky. Následne
musí skúmať, či žalobca plnenie poskytol a v akej výške. Je nutné skúmať, či žalovaný vrátil plnenie,
v akom rozsahu a čo všetko je povinný ako plnenie vrátiť. Ak nebol platne uzavretý úkon, od ktorého
si žalobca svoje plnenie požaduje, potom je nutné skúmať jedine, či nedošlo zo strany žalovaného na
úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu a či žalovaný z tohto titulu je alebo nie povinný vrátiť takto

poskytnuté plnenie a v akom rozsahu. Uvedené však môže skúmať len v prípade, že žalobca nárok tvrdí,
tento preukáže a v prvom rade uplatní ho na súde včas.

38. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch musí mať
písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť. Vyplýva to nielen

z ustanovenia § 4 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch, ale aj zo zák. § 40 Občianskeho zákonníka.
Žalobca tvrdí, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o revolvingovom
úvere v písomnej forme. Pri posúdení uzatvorenia tvrdenej zmluvy o revolvingovom úvere dospel súd
v rámci riešenia predbežnej otázky k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázaluzavretie konkrétnej platnej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru s dojednaním konkrétnych
zmluvných podmienok s náležitosťami vyžadujúcimi pre platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere
všeobecne záväznou právnou úpravou spotrebiteľských úverov (zák. č. 251/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch).Žalobcanepredložilžiadnulistinu,zktorejbyjednoznačnevyplývalavôľaspotrebiteľauzatvoriť
inú ako úverovú zmluvu na nákup tovaru, predložil výlučne Úverovú zmluvu č. 3709146455000 zo dňa
18.09.2007, ktorej súčasťou boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., formulár
nie sú signované účastníkmi z ktorých Hlava 8 upravuje Poskytnutie revolvingového úveru I., hlava
9 Používanie Úverovej karty, a hlava 13 Poskytnutie revolvingového úveru II. Žiadna z uvedených

ustanovení formulára však neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako ich
vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch žalobca netvrdil a ani nepreukázal, ktorý z typov revolvingu
mal údajne žalovaný uzatvoriť, možno sa len podľa obsahu žaloby domnievať, že išlo revolvingového
úveru typu I., Hlavou 8 čerpaný používaním Úverovej karty do výšky úverového rámca 15.000 Sk.
Písomný prejav vôle žalovaného takúto úverovú zmluvu uzavrieť však nevyplýva zo žiadneho listinného
dôkazu predloženého žalobcom, pričom dodržanie písomnej formy právneho úkonu znamená, že zákon

vyžaduje prejav vôle v predpísanej forme, konkludentný alebo predpokladaný prejav vôle nepostačuje.
Nie je teda možné vychádzať len z predpokladu, že prejav vôle spotrebiteľa smerujúci k uzatvoreniu
Úverovej zmluvy znamená zároveň aj prejavenú vôľu uzatvoriť akúkoľvek inú (revolvingovú) zmluvu,
ktorá je formálne uvedená na predtlači všeobecných podmienok bez konkrétneho písomného prejavu
vôle z ktorého by bolo možné jednoznačne vyvodiť záver o akceptácii ponuky na uzatvorenie zmluvy s

konkrétnym obsahom práva a povinností. Skutočnosť, že by sa na právny vzťah medzi stranami mali
vzťahovať aj všeobecné zmluvné podmienky možno hodnotiť len vo vzťahu k podmienkam vzťahujúcim
sa na uzatvorený právny úkon.

39. Úverové podmienky sú pripravené jednostranne veriteľom bez účasti druhej strany -spotrebiteľa,

pre vopred neurčený, široký okruh spotrebiteľov, pričom konkrétny spotrebiteľ nemá právo zásadným
spôsobom do ich obsahu zasahovať a prípadne meniť podmienky. Je nutné zdôrazniť, že zo samotnej
koncepcie zmluvy (umiestnenia tvrdenej dohody o uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru
do úverových podmienok) vyplýva, že veriteľ vopred vnútil konajúcej osobe - žalovanému aj uzatvorenie
iného úkonu než toho, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Ako totiž vyplýva z tlačiva,

podpisom želanej zmluvy sa konajúca osoba súčasne podpisuje aj pod inú časť textu iného formulára,
ktorá sa týka iného právneho vzťahu (Hlava 8 alebo Hlava 9 úverových podmienok). Naviac ide o text
písaný tak malým písmom, že je voľným okom takmer nečitateľný. Žalovaný nemal možnosť voľby
podpísať len zmluvu o spotrebiteľskom úvere určeného na nákup tovaru (spotrebiteľom želaný zmluvný
vzťah). V tomto smere je nutné uviesť, že takýto postup, takéto konanie dodávateľa je nutné vyhodnotiť

ako konanie v rozpore s dobrými mravmi nielen podľa § 3 Obč. zák. ale aj § 6 ods. 3 zák. ochrane
spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu týmto spôsobom využil svoje postavenie dodávateľa, keď
žalovanému nanútil okrem zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj uzavretie inej zmluvy. Súd je toho názoru,
že za uzavretie zmluvy o úvere nemožno považovať súhlas s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere
bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými

náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1 a 2 zák. o spotrebiteľských úveroch. Uzatvorenie zmluvy o
revolvingovom úvere len úpravou úverových podmienok je možné hodnotiť len ako jednostranný úkon
dodávateľa, nie je jeho akceptáciou spotrebiteľom zmluvou a ako taký neobsahuje dohodu strán o
podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako sú citované v bode 27. odôvodnenia.
Vzhľadom na nedostatok prejavu vôle nemožno ani tvrdiť, že zmluva o úvere je platná podľa § 4

ods. 1 a 2 zák. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a každá zmluvná strana dostane najmenej
jedno jej vyhotovenie pod sankciou neplatnosti. Aj z tohto dôvodu súd uzavrel, že nedošlo k uzavretiu
zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Z vykonaného dokazovania navyše ani
nevyplynulo, že úverové podmienky uvedené na osobitnom liste, ktorý žalobca založil do spisu ako

prílohu zmluvy boli doručené žalovanému, tento sa s nimi oboznámil, keď zároveň v rámci právnych
vzťahov so spotrebiteľmi (status ktorého má aj žalovaný, ktorý mienil uzavrieť zmluvu ako fyzická
osoba - nepodnikateľ) nie je možná aplikovať § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky (ďalej len
„VOP“), vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné

podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené, nakoľko právny
úprava obchodno-záväzkového vzťahu nie je pre spotrebiteľa v prípade úpravy záväznosti obchodných
podmienok priaznivejšia.40. Nakoľko súd dospel k záveru o neuzavretí tvrdenej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru
5709050665 medzi stranami, strany viaže v takom prípade povinnosť vrátiť poskytnuté plnenie, teda
žalovanému by vznikla povinnosť vrátiť poskytnuté plnenie ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu v

zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka).

41. Z priloženého prehľadu čerpania obsahujúceho informáciu o obratoch vyplýva, že k poslednému
výberu z účtu žalovaného (v sume 10 €) prišlo 09.11.2012, s ohľadom na záver o neplatnosti zmluvy o

revolvingovom úvere potom by bolo možné prípadné prijaté plnenie žalovaným posúdiť ako plnenie bez
právneho dôvodu. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Táto
tzv. subjektívna premlčacia doba je však limitovaná objektívnou premlčacou dobou, a najneskôr sa právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, začiatok subjektívnej aj objektívnej
premlčacej doby je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do
svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu
na druhú premlčaciu dobu. Vedomosť žalobcu o osobe ktorá čerpala a výške čerpania mal súd za
nespornú, nakoľko sám spravoval a úverový účet žalovaného. V súdenej veci tak subjektívna premlčacia

doba dva roky, keď sa žalobca dozvedel že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil pri poslednom čerpaní uplynula 09.11.2014, návrh na súd bol podaný 30.03.2015 teda aj takto
posúdený nárok, ak by ho žalobca tvrdil, by bolo potrebné zamietnuť, keď konanie v prejednávanej veci
začalo doručením žaloby na súd (§ 82 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016), bolo to až po uplynutí
premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom súd žalobu

ako nepreukázanú a nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, vo veci bol úspešnejší žalovaný, ktorému
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. žalovaný si však trovy konania neuplatnil a ani
zo spisu mu vznik trov konania nevyplýva, preto mu ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).