Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/219/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116215117
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116215117.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: W., proti žalovanému: N., o nariadenie neodkladného
opatrenia v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. januára 2017, č.k. 17Csp/40/2016-40, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd vyhovel návrhu žalobcu a nariadil vo veci neodkladné opatrenie podľa § 325 odsek 2
písmeno c/ a d/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a zakázal zamestnávateľovi žalobcu C.
vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
zo dňa 09.10.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Žalovanému uložil zdržať sa výkonu práv
veriteľa z uvedenej Dohody, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na tamojšom súde
pod sp. značkou 17Csp/40/2016.

2. V odôvodnení konštatoval skutkové zistenia, na základe ktorých dospel k záveru o opodstatnenosti
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. V danom prípade žalobca navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci
samej, ktorým je konanie o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvorili sporové

strany. Neodkladným opatrením má súd zakázať zamestnávateľovi žalobcu, ktorý sa považuje za
sporovú stranu na účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia, vykonávať zrážky z jeho mzdy,
ktoré sú vykonávané na základe predmetných neplatných dohôd a takisto zakázať žalovanému výkon
práva na zrážky zo mzdy na základe týchto dohôd.

4. Vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu za situácie, že je dôvodne spochybnená platnosť dohody

o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sa majú zrážky uskutočňovať, hrozí žalobcovi bezprostredná
majetková ujma. Realizovaním zrážok z jeho mzdy na základe neplatných dohôd o zrážkach zo mzdy
mu neoprávnene ujde časť mzdy, ktorú by inak mal vyplatenú. Nariadením navrhovaného neodkladného
opatrenia podľa názoru súdu nedôjde na strane žalovaného k tak závažným následkom (aj s ohľadom
na skutočnosť, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorej základné imanie je 6.638.785 eur a je
jedným z najväčších poskytovateľov pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov v I.)

ako na strane žalobcu, ktorého mzda je zdrojom jeho obživy a slúži na úhradu jeho výdavkov. Nariadené
neodkladné opatrenie nemá žiadny vplyv na povinnosť žalobcu, ako úverového dlžníka, splniť si riadne
a včas svoj záväzok splácať úver, ktorý je zabezpečovaný dohodou o zrážkach zo mzdy. Rovnako
tak neodkladné opatrenie nemá vplyv aj na prípadné právne dôsledky, ktoré vyplývajú pre žalobcu z
neplnenia si jeho primárneho záväzku, a to riadne a včas splácať svoj dlh voči žalovanému. Preto je
podľa názoru súdu dôvodné a nie neprimerané neodkladným opatrením zabezpečiť úpravu pomerov

sporových strán tak, že súd zakáže zamestnávateľovi žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu nazáklade dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň zakáže žalovanému výkon práva na zrážky zo
mzdy na základe predmetnej dohody, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5. Proti tomuto uzneseniu žalovaný podal včas odvolanie. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

6. Podľa jeho názoru neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa
§ 326 odsek 1 CSP.

7. Žalobca nepreukázal, z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, existenciu
hroziacej ujmy.

8. Žalobca nepredložil také dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho
hmotnoprávny nárok vo veci samej.

9. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Jej účelom
bolo zabezpečenie peňažnej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zrážky neboli dohodnuté
vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy
je samostatný dokument, teda žalobca mal možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne

podpísať.

10. Podľa jeho názoru, žalobca nepreukázal ani existenciu hroziacej ujmy. Žalobcovi by práve
nerealizovaním zrážok zo mzdy sa zvýšil jeho dlh. Každá platba v prospech zmluvy o úvere žalobcu sa
totiž pripočítava prednostne na istinu a teda dohodnuté úroky sa počítajú stále z nižšej sumy.

11. Žalobca nevyužil svoje procesné právo na vyjadrenie k odvolaniu žalovaného.

12. Krajský súd preskúmal vec v intenciách § 379 a § 380 CSP a zistil, že uznesenie okresného súdu je
vecne správne, a preto je potrebné toto potvrdiť podľa § 387 odsek 1 CSP. O odvolaní žalovaného bolo

rozhodnuté podľa § 385 odsek 1 CSP bez nariadenia pojednávania.

13. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorého účelom je poskytnúť právnu ochranu
ohrozenému alebo ohrozovanému právu, a to bezodkladne. Bude to v prípadoch, keď je potrebná rýchla
úprava narušených právnych pomerov alebo v prípadoch, keď je konaním povinného subjektu ohrozená

exekúcia priznaného nároku.

14. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd zaoberá tým, či sú splnené
zákonné predpoklady na aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia na daný prípad.

15. Zisťuje,
15.1. či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi spornými stranami
15.2. či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu ohrozenia exekúcie - princíp opodstatnenosti
15.3. či uložením navrhovanej povinnosti objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorú žiada navrhovateľ

- princíp efektívnosti
15.4. či navrhované neodkladné opatrenie nevytvorí nenávratný stav
15.5. či je zachovaný princíp proporcionality
15.6. či sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 odsek 3 CSP).

16. V preskúmavanej veci okresný súd správne posudzoval návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia so špecifikovaným obsahom podľa vyššie uvedených predpokladov a v korelácii s doterajšou
praxou súdov v analogických prípadoch.

17. Dohoda zmluvných strán o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskom právnom vzťahu umožňuje

postihnutie majetku bez súdnej kontroly neprijateľných podmienok.

18. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a
veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávkyaj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Je dokonca možné vidieť určitú paralelu
medzi zrážkami zo mzdy, ktoré zvýhodňujú veriteľa a medzi stanovením povinného riešenia sporov
na rozhodcovskom súde so sídlom v mieste podnikania veriteľa. V obidvoch prípadoch je veriteľ vo

výhodnejšom postavení, pretože môže veľmi jednoducho vymôcť aj také čiastky, ktoré sa zakladajú na
nekalých zmluvných podmienkach, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal
takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a
ťažkosťami. Veriteľ je v prejednávanej veci dokonca vo výhodnejšej pozícii ako v prípade skutkového
stavu, na ktorom sa zakladá uznesenie Súdneho dvora vo veci C-76/10 N.: Kým vo veci C-76/10

veriteľ síce mal k dispozícii pre neho priaznivý nález rozhodcovského súdu, stále ešte potreboval
nájsť spôsob výkonu tohto rozhodnutia a spotrebiteľ mal šancu zastaviť nútený výkon rozhodcovského
nálezu. Naopak, v prejednávanej veci spotrebiteľ podľa všetkého nedokázal zabrániť tomu, aby sa
začali vykonávať zrážky z jeho mzdy. Ak skutočne boli vykonané zrážky vo väčšom rozsahu, než bola
oprávnená pohľadávka veriteľa, spotrebiteľ bude nútený vyvinúť značné úsilie pre to, aby vymohol od
veriteľa späť plnenie, ktoré zrejme predstavuje bezdôvodné obohatenie veriteľa. Spotrebiteľ môže byť aj

odradený od vymáhania pomerne nízkej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia so zreteľom na značné
náklady, ktoré by takýto postup obnášal.

19. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať
nekalú povahu zmluvnej podmienky. Možnosť súdu skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky

predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13/
EHS, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 uvedenej smernici, pretože takéto skúmanie môže mať
odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

20. Povinnosť vnútroštátneho súdu preskúmavať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách je veľmi významným prvkom ochrany spotrebiteľa v práve Únie. Ak by
vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku (effet utilé).

21. Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej
vnútroštátnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť
zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodu o zrážkach zo mzdy,

alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

22. Vychádzajúc z uvedeného stanoviska Súdneho dvora k prejudiciálnej otázke k problematike dohôd
zrážok zo mzdy v spotrebiteľských právnych vzťahoch bolo potrebné, aby predmetnému návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého účelom je zabrániť zamestnávateľovi žalobcu, aby konával
z jeho mzdy zrážky v prospech žalovaného na sumy, podľa úverovej zmluvy, ktoré neboli podrobené
súdnej kontrole z hľadiska zabezpečenia ochrany spotrebiteľa (slabšej strany), bolo vyhovené.

23. Je nepochybné, že v prejednávanej veci je osvedčený právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý bol

založený úverovou zmluvou.

24. Zabezpečovací inštitút dohodou o zrážkach zo mzdy žalovaný začal realizovať a požiadal platiteľa
mzdy žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu v prospech jeho pohľadávky z úverovej zmluvy.

25. Je potom preukázané, že existuje dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého účelom
je zabránenie vykonávania zrážok zo mzdy spotrebiteľa, pretože potencionálne hrozí, že mu bude zo
mzdy zrazené v prospech žalovaného viac, než mu podľa práva patrí.

26. Odvolanie žalovaného z uvedených dôvodov nie je preto opodstatnené, preto bolo potrebné

uznesenie okresného súdu potvrdiť.

27. Toto uznesenie prijal senát Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).