Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Denisa Šaligová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16Csp/182/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113217748
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa XXXŠaligová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4113217748.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, v spore žalobcu : Orange Slovensko, a.s. so

sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska
kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanému : O. P., nar. XX.X.XXXX, J.
XXXX/X, W. E., o zaplatenie 316,64 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 145,64 eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania
od 21.10.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.5.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mužalovanúistinuvovýške316,64eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9,5%ročneod21.10.2011
do zaplatenia a náhradu trov konania z dôvodu neplnenia za poskytnuté služby a z dôvodu škody.

2/ Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 297 písm. b) C.s.p.), pretože ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
svojej úradnej tabuli v zákonnej lehote.

3/Predrozhodnutímsasúdoboznámilsožalobou,zmluvouopripojení,dodatkomkzmluve,prílohouč.1,
pokusom o pokonávku, faktúrami, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4/ Zo zmluvy o pripojení, dodatku k zmluve a všeobecných podmienok súd zistil, že žalobca uzatvoril so
žalovaným ako užívateľom zmluvu o pripojení SIM karty na mobilnú telekomunikačnú sieť, zaviazal sa
poskytovať mu s tým služby súvisiace a žalovaný ako užívateľ sa zaviazal platiť cenu za poskytovanie
dohodnutých služieb. Žalobca dal do užívania žalovanému podľa zmluvy SIM kartu, aktivoval ju,
čím umožnil žalovanému prístup k službám poskytovaným žalobcom, predal žalovanému telefón/
telekomunikačné zariadenie značky Sony Ericsson W595s za akciovú cenu 9 eur, pričom predajná cena
bola 180 eur. Žalovaný sa v dodatku k zmluve o pripojení č. A2092965 zaviazal, že zotrvá v zmluvnom

vzťahu podľa čl. II bod 2.3., v opačnom prípade je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu podľa čl. II bod 2.5.
vo výške 200 eur.5/ Žalovaný nezaplatil riadne a včas za služby fakturované za mesiace máj - august 2011. Z dôvodu
porušenia zmluvných povinností si žalobca uplatnil aj náhradu škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi
trhovou a zvýhodnenou cenou, za ktorú získal žalovaný telekomunikačné zariadenie.

6/ Z faktúr nachádzajúcich sa v spise na č.l. 16 až 20 súd zistil, že žalovanému vznikol dlh vo výške
145,64 eur. Po zaslaní pokusu o pokonávku žalovaný neuhradil žiadnu sumu.

7/Podľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.elektronickýchkomunikáciách(účinnéhovčaseuzatvorenia

zmluvy),zmluvouopripojenísapodnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnýprístupkverejnejtelefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
a tarifa.

8/ Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9/ Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10/ Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11/ Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12/ Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

13/ Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14/ Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15/ Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

16/ Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

17/ Podľa § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

18/Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

19/ Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

20/ Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššiaako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

21/ Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

22/ Zmluvy, ktoré strany sporu uzatvorili sú spotrebiteľskými zmluvami a vzťahujú sa na ne ustanovenia

občianskeho zákonníka. Žalobca je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Súd žalobe vyhovel len v časti 145,64 eur, ktorá suma sa týkala faktúr, ktorými
boli vyúčtované poskytnuté elektronické komunikačné služby, ktoré žalovaný v zmysle zmluvy neuhradil.

23/ Z dôvodu, že žalovaný sa dostal s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 9,5 % p.a. odo dňa 21.10.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej
žalovanémunazaplateniecelejžalovanejistiny(č.l.14).Výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnych
bodov vyššia (nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred 1.2.2013) ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24/ Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

25/ Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

26/ Žalobca ďalej žiadal zaplatiť aj sumu 171 eur z dôvodu, že žalovaný tým, že riadne nezaplatil
žalobcovi cenu za poskytnuté služby, porušil zmluvné povinnosti, pre porušenie ktorých bola dohodnutá
zmluvná pokuta. Túto sumu však nežiadal z titulu zmluvnej pokuty, ako je to uvedené v dodatku, ale

z titulu nároku na náhradu škody, ktorá vznikla za odpredané zariadenie/telefón. Uvedená škoda má
predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou zariadenia/telefónu a jeho akciovou cenou t.z. predstavuje
škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal zariadenie/telefón za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej, pričom žalovaný následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

27/ Režim zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka spočíva na princípe subjektívnej
zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu vznikne, ak sú splnené zákonom stanovené predpoklady
(podmienky), a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Dôkazné bremeno preukázania základných predpokladov

zodpovednosti za škodu má poškodený, v danej veci žalobca.

28/ K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím,
pričom konanie je protiprávne, ak je v rozpore zo zmluvou alebo právnym predpisom. Škodou
je ujma, ktorá nastala na majetku poškodeného a dá sa vyjadriť v peniazoch. Zákon rozoznáva

skutočnú škodu, ako zmenšenie majetku poškodeného, a ušlý zisk, to znamená to, čo poškodený
mohol získať, keby nedošlo k vzniku škody. Príčinná súvislosť predpokladá, že ide o také účinky
protiprávneho konania (opomenutia), ktoré výlučne vyvolávajú vznik škody. Zavinenie má subjektívny
charakter, môže byť úmyselné (priamy a nepriamy úmysel) alebo nedbanlivostné (vedomá a nevedomá
nedbanlivosť). Občiansky zákonník vychádza z prezumpcie zavinenia (nedbanlivostného), umožňuje

však, zodpovednosti sa zbaviť (§ 420 ods. 3).

29/ Ohľadom nároku žalobcu zo zodpovednosti za škodu vo výške 171 eur sa súd v prvom rade
zaoberal tým, či na strane žalovaného došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a tiež či prípadné porušenie
zmluvnej povinnosti žalovanou malo za následok vznik škody na strane žalobcu. Z obsahu dodatku

k zmluve o pripojení mal súd preukázané, že žalovaný vyhlásil (článok 2 bod 2.5), že si je vedomý,
že MT mu je predávaný so zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať
služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle dodatku, po dobu dohodnutú v dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy by spôsobilo, že žalobcovi by vznikla škoda(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). Zároveň sa žalovaný zaviazal (článok 2.3), že
zotrvá 24 mesiacov (doba viazanosti) v zmluvnom vzťahu so žalobcom, pričom dodatok obsahuje celý
rad povinností žalovaného konať (respektíve nekonať), ktoré môžu mať za následok ukončenie zmluvy.

30/ Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania so splatnosťou služby splatnej
dňa 7.6.2011 (najskôr splatná faktúra), čo znamená, že žalovaný si riadne neplnil povinnosti vyplývajúce
z uzavretých zmlúv a dodatkov. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že
žalobcovi škoda vo výške 171 eur, ako rozdiel medzi predajnou cenou nového zariadenia/telefónu a

akciovou cenou nevznikla. Skutočná hodnota zariadenia/telefónu nie je totožná s jeho predajnou cenou,
resp. s cenou, za ktorú ho predáva žalobca, a to ani v momente, keď ide o mobilný telefón nový.
Nakoľko dôkazné bremeno ohľadom preukázania výšky škody je na žalobcovi, súd dospel k záveru,
že toto dôkazné bremeno ohľadne výšky škody neuniesol, preto súd žalobu v tejto časti zamietol ako
nedôvodnú. Naviac žalovaný určitý čas, pokiaľ sa dostal do omeškania plnil svoje povinnosti, a to od
12.11.2009, kedy bol uzatvorený dodatok do 7.6.2011, t.j. plnil rok a pol, čo znamená, že časť hodnoty

mobilného zariadenia/telefónu uhradil a preto nemohla ani z tohto dôvodu vzniknúť žalobcovi škoda 171
eur, predstavujúca rozdiel medzi jeho predajnou a akciovou cenou.

31/ Žalobcovi nevznikol nárok na sumu 171 eur ani titulom zmluvnej pokuty, pretože súd ju pokladal
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný nemal na výber pri podpise dodatkov k zmluve, túto

podmienku si osobitne nevyjednal, nemohol ovplyvniť ich obsah, dodatky k zmluve mu boli predložené
už vopred naformulované. Zmluvné ustanovenia o pokute neboli individuálne dojednané a súd ich
vyhodnotil ako neprijateľné podmienky podľa § 53 ods.1 Obč. zák., nakoľko spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Naviac suma
zmluvnej pokuty je písaná veľmi drobným písmom a pri podpise je veľmi ľahko prehliadnuteľná.

Pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy by nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný len
jeden účastník, a to ten ktorý je v slabšom postavení, tade v postavení spotrebiteľa. Žalovaný je
v nerovnom postavení oproti profesionálnemu dodávateľovi vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť
práva, dostupnosť právnych služieb. Cieľom právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať takúto
faktickú nerovnosť. Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Sám

žalobca uvádza, že ustanovenia o zmluvnej pokute boli vyhlásené Krajským súdom v Prešove (rozsudok
sp.zn.6Co 91/2011) za neprijateľné zmluvné podmienky.

32/ Podľa § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33/ Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34/ Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 316,64 eur (100%), súd mu priznal 145,64 eur (46 %
zo žalovanej sumy), vo zvyšku 171 eur (54 % zo žalovanej sumy) žalobu zamietol. Miera úspechu

žalovaného predstavuje 8 % (54 % - 46 %). Žalovanému však žiadne trovy v konaní nevznikli, preto mu
súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.