Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 15, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 5Er/382/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6809202474
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Czakó
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6809202474.2

Uznesenie

Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, 811 09 Bratislava I. proti povinnému: Q. F.,
H.. XX.XX.XXXX, U. XXX/X, XXX XX R. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,
Exekútorský úrad Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod. sp. zn. EX 2188/09 pre vymoženie 918,12
Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.
II. Exekúcia sa zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením č. 5608 016389 zo dňa 25.06.2009 poveril tunajší súd súdneho exekútora vykonaním
exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice pred

súdnym exekútorom zo dňa 27.04.2009. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., spis. zn. SR 12675/08 zo dňa 12.12.2008. Exekučným
titulombolauloženápovinnémupovinnosťnazaplatenieoprávnenémusumy918,14Eurspolus úrokom
z omeškania 0,25 % denne zo sumy 908,19 Eur od 27.08.2008 do zaplatenia, trovy rozhodcovského
konania 228,01 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. K vydaniu exekučného titulu došlo
z dôvodu porušenia záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 6740446

uzatvorenej dňa 06.03.2008 medzi oprávneným a povinným (ďalej len Zmluva), ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len Všeobecné podmienky). Rozhodcovský
súd si právomoc spor rozhodnúť odvodil od Rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 17 Všeobecných
podmienok.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý PhD. bol výzvou zo dňa 26.07.2013, ktorá mu bola riadne doručená,

vyzvaný, aby súdu v lehote 7 dní oznámil či a v akom rozsahu si uplatňuje trovy exekúcie, nakoľko súd
má rozhodovať o zastavení exekúcie. Následne bol súdny exekútor opätovne výzvou zo dňa 22.08.2013
vyzvaný na uplatnenie trov exekúcie v súdom stanovenej lehote 10 dní, vzhľadom na skutočnosť, že súd
má rozhodovať o zastavení exekúcie. Výzva zo dňa 22.08.2013 bola riadne doručená a súdny exekútor
bol v nej poučený na následky neuplatnenia trov exekúcie. Poverený súdny exekútor do dnešného dňa
vyúčtovanie trov exekúcie nepredložil.

Podľa § 243b zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení exekučné konania začaté pred 1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení do 31.októbra 2013 (ďalej

Exekučného poriadku) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
Zmluvy ( ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli tieto
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako "smernica") na účely tejto smernice "nekalé podmienky
znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2. smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu.Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpavajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa § 196 Exekučného poriadku prvej vety, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Smernica 93/13/EHS bola výslovne transponovaná do nášho právneho poriadku novelou Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. účinnou od 1.4.2004 a na základe zásady nepriameho účinku je
predmetnásmernicazáväznáajpreSlovenskúrepublikuajetrebajupoužívaťakointerpretačnépravidlo
k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
proti Cristina Rodriguez Nogueira SL bod 52, vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu,
na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica (93/13/ES) zabezpečuje, je namieste
konštatovať, že článok 6 uvedenej smernice musí byť považovaný za ustanovenie rovnocenné s

vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem
verejného poriadku.

Súd posúdil predmetnú Zmluvu podľa jej obsahu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ-dodávateľ zaväzuje spotrebiteľovi poskytnúť

úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s poplatkom. Oprávnený
ju uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný mal postavenie spotrebiteľa,
keďže úver nebol poskytnutý na podnikanie. Z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní
tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu
bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa.

Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto
predmetom (okrem iných) je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. V predmetnom prípade zmluva
nebola poskytnutá na podnikanie, čiže v zmysle vyššie uvedeného je zrejmé že sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu, keďže nebolo preukázané, že dlžník- povinný je podnikateľským subjektom a v danej veci pri

uzatváraní zmluvy a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda možné vzhľadom na všetky zákonné kritéria považovať aj
daný zmluvný vzťah za spotrebiteľský v zmysle Občianskeho zákonníka a následne potom aj podriadiť
právnemu režimu tejto normy upravujúcej problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských
vzťahov. Navyše sa jedná o typicky spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, ktorú o určitom rovnakom predmete

plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s
tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje
aj podmienky ich realizácie.

Napriek vydanému povereniu v exekučnej veci, tunajší súd ex offo preskúmaval prípustnosť exekúcie a

preskúmal Zmluvu, Všeobecné podmienky a exekučný titul. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 4 Cdo 11/2011 exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v
návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmäči bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. V uznesení I. ÚS 456/2011 Ústavný súd SR
judikoval, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu
v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté
exekučnékonaniezastaviť,pričomexekučnýsúdtakmôžeurobiťnanávrhúčastníkakonania,akoajbez
návrhu. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu,
ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Prípustnosťou posudzovania
rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní sa zaoberal Súdneho dvora aj v rozsudku ASTURCOM,
kde judikoval, že smernica musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ
má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu

posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych pravidiel možné previesť také posúdenie
v rámci obdobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha
tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil,
že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Následne súd preskúmal predmetnú Zmluvu so Všeobecnými podmienkami so zistením, že obsahuje
neprijateľnú podmienku, ktorou je Rozhodcovská doložka upravená v čl. 17 Všeobecných podmienok.
Podľa rozhodcovskej doložky všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

spoločnosťouSlovenskározhodcovskáa.s.,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunarozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovksého súdu, b) pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu

o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby
na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v
súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Vzmysle§54ods.1prvávetaObčianskehozákonníkasazmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskou
zmluvou nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Ďalej nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky). Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
obsahuje exemplikatívny, čiže neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka
požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Všeobecnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, čiže neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné.

V predmetnom prípade je neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka, keďže
spôsobuje hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom

konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ
ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Teda je zrejmé, že sa jedná o značnú
nerovnováhu, keďže sú obmedzené práva spotrebiteľa, resp. možnosť jeho obrany či voľby. V danom
prípade Zmluva priznáva spotrebiteľovi malý okruh práv, nakoľko podľa rozhodcovskej doložky ak podádodávateľ žalobu na rozhodcovskom súde je založená právomoc rozhodcovského súdu, čiže spotrebiteľ
po podaní žaloby dodávateľom už nemá možnosť podať žalobu na štátny súd. Spotrebiteľské zmluvy
by mali byť vyvážené a nie je možné akceptovať aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ tak

ako je to v predmetnej veci, keďže spotrebiteľ je slabší prvok v rámci záväzkového vzťahu a nie je mu
jasný význam a dôsledky rozhodcovskej doložky. Význam rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože pri
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikačný záväzok z pôvodnej zmluvy. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Podaním žaloby dodávateľa po vzniku

sporu na rozhodcovský súd stratil spotrebiteľ právo podať žalobu na súd Slovenskej republiky (prakticky
bola odobratá spotrebiteľovi možnosť voľby riešenia sporu resp. možnosť jeho obrany na štátnom súde).
Vzhľadom na skutočnosť, že spor zo Zmluvy sa týkal neplnenia záväzku spotrebiteľom riadne a včas,
žalobu logicky podával dodávateľ a ten mal možnosť výberu riešenia sporu a tým spotrebiteľ ako slabšia
zmluvná strana sa musel podriadiť konaniu na rozhodcovskom súde, ktorý si podaním žaloby zvolil
dodávateľ. Z uvedeného je zrejmé, že spotrebiteľ mal síce možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a

štátnym súdom, ale podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa a spotrebiteľ
bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čiže konanie pred rozhodcom nie je v danom prípade
výsledkom dohody účastníkov ale výsledkom jednostranného postupu jedného z účastníkov a to výlučne
veriteľa.

Rozhodcovská doložka nebola s povinným individuálne dojednaná, nakoľko sa nachádzala vo
Všeobecných podmienkach,sktorýmisapovinnýmoholoboznámiťpredpodpisomZmluvy,alenemohol
ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovskú doložku spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom meniť
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, jedinou alternatívou bolo Zmluvu
ako celok odmietnuť alebo prijať návrh a tým sa podrobiť všetkým Všeobecným podmienkam, a teda

aj rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom
postavení, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Vyššie spomenuté skutočnosti považuje tunajší súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti

rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Súd vychádzal z ust. § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je

neprijateľná, keďže nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch
sa neodvolateľne podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Tento postoj je aj v súlade s citovanou smernicou, najmä s čl. 3 bodu 1 tejto smernice, podľa ktorého
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke

dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa.

Úverová Zmluva, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku obsahuje neprijateľnú
podmienku (v časti rozhodcovskej doložky). Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie

pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a smernice 93/13/EHS. Súd dospel k názoru, že
dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a
jevrozpore príslušnýmiustanoveniami§52anasl.Občianskehozákonníkaasustanoveniamismernice
93/13/EHS, teda rozhodcovská doložka je absolútne neplatná, a tým rozhodca nemal právomoc

na rozhodovanie sporu, čiže rozhodcovský súd nemal legitimitu vydať exekučný titul. Vychádzajúc
z uvedeného rozhodca po preverení rozhodcovskej doložky nemohol v predmetnej veci konať a
rozhodnúť, nakoľko nemal právomoc.

Právomoc rozhodcovského orgánu je základnou procesnou podmienkou. Rozhodcovský súd je

oprávnený o svojej právomoci rozhodovať z vlastnej iniciatívy alebo na základe námietok účastníkov.
Oprávnenie rozhodovať z vlastnej iniciatívy vyplýva z povinnosti rozhodcovského súdu preskúmať, či
mu bol predložený spor, ktorý je zahrnutý v platnej a existujúcej zmluve (či je spor arbitrovateľný).Z uvedeného je jasné, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, čo znamená, že
neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia , preto súd exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Súd v predmetnej exekúcii nerozhodoval o vylúčení resp. nevylúčení súdneho exekútora, nakoľko súd
predmetnú exekúciu zastavil.

Pri zastavení exekúcie je povinnosťou súdu rozhodnúť aj o náhrade trov exekúcie, teda aj o trovách
súdneho exekútora a o tom, kto bude mať povinnosť tieto trovy znášať. Rozhodovanie o náhrade
trov exekúcie súdneho exekútora je založené na základe ich uplatnenia, resp neuplatnenia súdnym
exekútom a na základe ich špecifikácie súdnym exekútorom. Súdny exekútor nepredložil vyúčtovanie
trov exekúcie v súdom stanovenej lehote a to napriek tomu, že bol súdom vyzvaný na uplatnenie si trov
exekúcie a bol riadne poučený na následky neuplatnenia trov exekúcie. Súd preto rozhodol o trovách

exekúcie tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu.

Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len O.s.p.) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom
rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne
sudca.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.