Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/197/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203864
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813203864.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Nagano Office Center, Praha 3, K
červenému dvoru 3269/25a, IČO: XXX XX XXX, Česká republika, proti žalovanej T. C., Q.Ň., A.. B.. E.
XXXX/XX,ozaplatenie0€istinysprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudku9C/374/2013-50z23.12.2013
Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a nepriznal žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, vydania akého rozhodnutia sa žalobca žalobou podanou podľa
NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č.861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu; ďalej len Nariadenie], domáhal,

na čo poukázal, čo žiadal a čo nežiadal, aké listinné dôkazy k žalobe pripojil, čo žalobca uviedol na
jeho výzvu, aby predložil zmluvu o úvere uzavretú medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou
a, že žalovaná v súlade s čl.5 Nariadenia mu nedoručila odpoveď na tlačivo C a pripojenú žalobu.
Poukázal na to, že vykonal dôkazy v súlade s čl.7 ods.1 písm. b) v spojení s čl.9 ods.1 až 3 nariadenia
a to oboznámením sa so Zmenkou z 1.12.2008, ako aj so Zmluvou o úvere z 1.12.2008 uzavretou
medzi predchodcom žalobcu Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovanou vrátane všeobecných podmienok

poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) pripojením fotokópie zo svojho spisu 4Er/619/2011 a uviedol, čo
vyplýva z originálu zmenky predloženej žalobcom a zo Zmluvy o úvere č.7273213 uzavretej medzi
Pohotovosť s.r.o. Bratislava, IČO: XX XXX XXX a žalovanou 1.12.2008 a, čo je konštatované v čl.13
a 17 VPPÚ. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná
a preto ju zamietol. Zistil, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie podľa Nariadenia, nakoľko
žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky (ďalej len ČR) a žalovaná

je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky (ďalej len SR), že predmetom
konania je cezhraničný spor, pričom hodnota nepresahuje 2 000 € bez prísl., čo je v súlade s čl.2
a 3 cit. Nariadenia, že predmetom konania je spor zo zmenky a, že zmenka bola vystavená podľa
slovenského práva s miestom vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR. V
prvom rade posúdil platnosť zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných zák.č.191/50
Sb. - Zákon zmenkový a šekový a uzavrel, že predložená zmenka je vlastnou zmenkou, ktorá je

upravená v čl.1 druhej časti zák.č.191/50 Sb. Vychádzajúc z § 5,§ 11,§ 33,§ 48 ods.1,§ 75 a § 77
zák.č.191/50 Sb. (ich znenie citoval) preskúmal predloženú zmenku a zistil, že ide o vlastnú zmenku,
ktorá má uvedené 2 možnosti zaplatenia, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. V zmenke sú totiž
uvedené 2 údaje o zročnosti, čo spôsobuje neurčitosť dohody o zročnosti v súlade s § 37 ods.1 O. z.
(aj jeho znenie citoval). Neurčitý údaj zročnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď
zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ je uvedená zročnosť zmenky na videnie a z údaja

„na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“ je uvedená zročnosť zmenky na určitý čas
po dáte vystavenia. „Jedná sa“ teda o neurčitý údaj zročnosti, resp. o zročnosť postupnú, ako je touvedené v § 33 ods.2 zák.191/50 Sb. Takáto zmenka sa považuje za neplatnú [rozhodnutie Najvyššieho
súdu (ďalej len NS) SR 1Obdo/59/2010 z 26.1.2011]. Problematiku zročnosti zmenky upravuje § 33
a n. zák.191/50 Sb., kde sú taxatívne vymenované 4 spôsoby, ktorými je možné stanoviť zročnosť.

Iný spôsob určenia zročnosti zakladá neplatnosť zmenky (rozsudok NS SR 1Obo/23/2010, rozsudok
Vrchného súdu v Prahe 9Cmo/504/1998). Prvý spôsob zročnosti zmenky je, že sú zročné na videnie
- vistazmenky. Druhý spôsob zročnosti zmenky je na určitý čas po videní (napr. za 30 dní po videní)
nazývané lehotové vistazmenky. Tretí spôsob zročnosti zmenky je určitý čas po vystavení (napr. za 30
dní po vystavení) nazývané datozmenky. Štvrtý spôsob zročnosti zmenky je fixná zmenka, ktorá má

uvedený konkrétny dátum zročnosti, pričom je prípustný aj opisný spôsob, ak z neho vyplýva konkrétny
deň, v ktorý sa má platiť. V prejednávanej veci bola určená kombinovaná zročnosť a to jednak na videnie
a jednak fixná zmenka s povinnosťou platenia v lehote 4 rokov od vystavenia. Dospel k záveru, že
predložená zmenka žalobcom nemala náležitosti podľa § 33 ods.1 zák.191/50 Sb. a preto je podľa
ods. 2 cit. § neplatná, preto žalobu zamietol. Zároveň posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou
úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa z dôvodu, že predložená zmenka bola vystavená ako

súčasť zmluvy o úvere uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Zdôraznil, že v
konaniach o právach z indosovanej zmenky v zásade neskúma kauzu pôvodného právneho vzťahu,
z ktorého zmenka vznikla (najmä § 495 O. z. a § 17 zák.191/50 Sb.). Právna konštrukcia indosácie
zmenky s využitím tretej osoby (indosatára) umožňuje od žalovaného ako spotrebiteľa vymôcť jednak
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a jednak plnenie úrokov a poplatkov v rozpore s povinnosťou

poskytovateľa úveru uvádzať v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu a RPMN. Právny inštitút zmenky je
síce založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto formálnosť samotná by nemala
vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej zo zúčastnených strán. Zmenkový dlžník
a zmenkový veriteľ sú formálne v právne rovnocennom postavení, avšak faktická situácia môže byť
odlišná. Naviac dochádza k situácii, že zmenka je využívaná vo vzťahu k tým subjektom, od ktorých

nie je možné očakávať hlbšie právne povedomie (spotrebiteľ), čo pre nich môže mať celkom fatálne
dôsledky v podobne vzniku dlhovej špirály (IV.ÚS457/10 Ústavného súdu CZ). Nie je možné totiž
prehliadať možné zneužitie zmenkového inštitútu v neprospech jednej zmluvnej strany. Keďže zmenka
bola vystavená žalovanou v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o úvere, ex offo preskúmal
zmluvné podmienky a dospel k záveru, že v oboznamovanej zmluve sa jedná o neprijateľné zmluvné

podmienky v časti vypĺňacieho práva zmenky a preto bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť
platná zmenka. V danom prípade postupoval podľa O. s. p., O. z. a z.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch,vsúladesoSmernicouRady93/13/EHSz5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách, smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a smernicou 2005/29/ES o
nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Vychádzajúc

z čl.2 písm. a) a čl.3 ods.1,2 smernice 93/13/EHS, § 121 O. s. p.,§ 37 ods.1,§ 39,§ 52 ods.1,2,§ 53
ods.1,2,4 písm. k),ods.5 a § 54 O. z., v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ktoré citoval, mal za to,
že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, pričom v rozsudku
Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi
Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci

skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v
danom prípade „sa jedná“ o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera,
je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je
obsiahnutá vo VPPÚ, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne
dohodnuté. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti

so zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov
zo strany spotrebiteľa. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky považoval za podmienku, ktorá je podľa
čl.2 písm. a) v spojení s ust. prílohy ods.1 písm. e) smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o
podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa
neprimerane vysokého prísl. pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne. Zmluvné dojednanie - dohodu

o vyplnení zmenky považoval za také dojednanie, ktoré umožňuje v rozpore s § 53 ods.4 písm. k) O. z.
požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Takétozmluvnédojednaniepredstavujeneprijateľnúpodmienkuuvedenúvspotrebiteľskejzmluve.Opäť
citoval znenie § 54 ods.5 O. z. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne,
čo je - podľa jeho názoru - v rozpore s dobrými mravmi. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k

plynutiu ktorého dochádza výlučne na základe (následkom) porušenia zmluvných povinností zo strany
dlžníka. Podľa právnej úpravy účinnej v SR od 15.1.2009, konkrétne § 369 ods.1 Obch. zák. platí,
že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, t.j. zákonnej výšky úrokovz omeškania stanovenej nar.vl.č.87/95 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že pri vystavení neúplnej zmenky
s úrokom 0,25 % denne, ide o obchádzanie uvedeného zákonného ust. so zámerom získať v prípade
porušenia zmluvných povinností dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej výške. Dospel k záveru, že

dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo VPPÚ je právnym úkonom obchádzajúcim zák., ktorý je podľa
§ 39 O. z. absolútne neplatný a preto sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne spôsobuje
neplatnosť zmenky, preto aj z uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Výrok o trovách konania oprel o § 142 ods.1 O. s. p. a uviedol, že neúspešnému žalobcovi nevzniklo
právo na náhradu trov tohto konania a úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila.

Proti rozsudku podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu, že: a) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b)
O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s §221
ods.1 písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§
205 ods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd svoje rozhodnutie založil na

čl.4 ods.4 Nariadenia s tým, že ho vyzval na doplnenie návrhu o konkrétny právny titul, na základe
ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená s uvedením prvotného právneho vzťahu medzí pôvodnými
účastníkmi konania, pretože táto informácia je potrebná pre určenie či ide o spotrebiteľský vzťah. 2.
Súd uvádza, že na jeho výzvu síce neodpovedal, a teda skutočnosti neoznámil a listiny nepredložil,
preto návrh zamietol. 3. S uvedeným postupom súdu nie je možné súhlasiť. Nie je prípustné, aby ho

súd vyzýval na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a splnením
takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Ak súd na základe nedoplnenia právne irelevantnej
požiadavky (pričom „irelenvatnosť“ bola z jeho strany v jeho odpovedi vysvetlená) dôjde k zamietnutiu
návrhu, ide o odňatie možnosti konať pred súdom. Uvedený postup súdu je neprijateľný v právnom
štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl.46

ods.1 Ústavy SR, ako aj čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 4. Je
nevyhnutné uviesť, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a
vystaviteľomzmenky(vtomtokonanížalovanou).Jevlastníkomcennéhopapiera(málenzmenku),ktorý
nadobudol na základe indosamentu. Žiadne iné informácie, či dokumenty k zmenke nemá a v zmysle
platného právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným

papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového
nároku, predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára, je neprípustné a nezákonné. 5. V
súlade s konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov, najmä Rozsudok NS SR 5Obo 3/2008
z 22.10.2008 a rozsudok Nejvyššího soudu ČR z 22.8.2002 25Cdo 1839/200 (ktorých právna úprava
zmenkového práva je vzhľadom na spoločnú históriu totožná a preto sú aplikovateľné na prejednávanú

vec), je zmenka samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ust. o
zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. 6. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný
záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí.

Súd však vec posudzoval a rozhodol, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo predstavuje nesprávne
právne posúdenie veci. 7. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. 8.
Súd sa uspokojil s konštatovaním, že je oprávnený v každom štádiu konania a v každom druhu konania
skúmať z úradnej povinnosti, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah. Zásadne nesúhlasí s

tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať či ide o spotrebiteľský vzťah.
Vzhľadomnato,žesúdneuvádzažiadnekonkrétneargumenty,rozhodnutiesúdujepotrebnépovažovať
za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje zásah do práva na spravodlivý
súdny proces a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [odvolací dôvod
podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p.]. 9. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v

ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú
predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim
súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov
svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods.1 O. s. p.), spôsobom zakotveným v § 157 ods.2 O. s. p. Z
odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť
aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní
najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil (Nález
Ústavného súdu SR III.ÚS36/2010). 10. Zásadne trvá na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadkua vyhol sa kreovaniu svojej preskúmacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje.
Právny poriadok neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy,
ktoré s danou vecou nesúvisia a podľa „právne“ poriadku nemôžu súvisieť. 11. V neposlednom rade

je potrebné zdôrazniť, že skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a
žalovanou vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd si sám vytvoril pochybnosť
(nie reálny poznatok z vykonaného dokazovania, ale čistý, ničím nepodložený dohad) o tom, že by medzi
predchádzajúcim majiteľom zmenky (ktorý ani nie je účastníkom tohto súdneho konania) a žalovanou
mohol existovať iný (navyše celkom samostatný) záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho

konania. Súd teda vykonštruoval tvrdenie, ktoré žiadal aby preukázal. 12. Súd v sporovom konaní
môže svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania
a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach a tieto tak nie sú výsledkom
dokazovania. 13. Ak existuje jeho dôkazná povinnosť vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, ad
absurdum tvrdí, že existuje aj dôkazná povinnosť súdu vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam.
Opäťadabsurdum,aksúdsvojetvrdenienepreukázal(súduvádza,žeobjektívnenebolomožnéposúdiť,

či ide o spotrebiteľský vzťah), neuniesol dôkazné bremeno a nemôže na tomto základe založiť svoje
rozhodnutie. Uvedená konštrukcia je samozrejme absurdná, pretože súd nie je účastníkom konania,
nemá povinnosť, ale ani oprávnenie kreovať skutkové tvrdenia a má len limitované oprávnenie vo
vzťahu k rozsahu dokazovania. Súd však zjavne a zreteľne porušil kontradiktórnosť súdneho procesu
a presiahol svoju právomoc. V tomto konaní vystupuje nie proti 2 odporcom (1. samotná žalovaná, 2.

súd), ale proti jedinej žalovanej, pričom súd je nezávislým arbitrom, ktorý rozhodne na základe tvrdení
účastníkov a vykonaného dokazovania. 14. Súd ignoroval § 17 ZŠZ (citoval jeho znenie). Z uvedeného
jednoznačnevyplýva,žežalovanývovšeobecnostiniejeoprávnenývznášaťtzv.kauzálnenámietkyvoči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom
konanínemôžečiniťžalovaný,týmmenejtakmôžečiniťsámsúd.Vtejtosúvislostipoukázalnarozsudok

NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 15. Z uvedeného vyplýva, že je síce
prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného)
prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v

záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1
O. s. p.). 16. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu
povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O. s. p., sud porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, súd prihliadol na skutočností a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. 17. Predpokladom vydania

rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier,
ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto
jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 18. Žalovaná mohla na
základe čl.5 ods.3 a ods.6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej

Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta „práva“ in
fine O. s. p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu
kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé
súdne konanie. 19. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na jeho
ťarchu žiadal vykonať dokazovanie, ktoré by údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa.

Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala. Súd
iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec
navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto
konaní. Navyše žalovaná o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanej
prakticky nanútil, bez jej vôle. 20. Súd požadoval od neho preukázanie skutočností, o ktorých objektívne

nemal žiadnu vedomosť a tobôž nemal k dispozícií požadovaný listinný dôkaz. Súdom požadované
doplnenienávrhu,atedatvrdenáúdajnájehopovinnosťmaťdokumenty,nazákladektorýchmalaúdajne
byť zmenka vystavená, nevyplývajú z právneho poriadku a sú zo strany súdu fabulované. Zmenka
je celkom samostatným nárokom, nič ďalšie k nej nie je potrebné. Z uvedeného vyplýva nesprávne
právne posúdenie veci. 21. Súd nesúhlasil s jeho názorom o tom, že významnou pre konanie je výlučne

zmenka, a to s odôvodnením, že toto jeho tvrdenie je v rozpore so spotrebiteľským právom. Súd síce
poukazuje na predpisy európskeho i vnútroštátneho spotrebiteľského práva, avšak zo žiadnych ust. (cit.,
či necit.) súdom tvrdený rozpor nevyplýva. Tvrdenie súdu je tak opäť fabulované, ničím nepodložené a
neodôvodnené. Rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím dochádza kporušeniuprávanaspravodlivýsúdnyprocesazakladáodvolacídôvod.22.Súdpredovšetkýmignoroval
§ 17 ZŠZ (citoval jeho znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov

s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho
odôvodnenia citoval). 23. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať
tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a
predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je

prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval aktivitu
žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti
strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s. p.). 24. V danom prípade
následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením
§ 5 ods.1 O. s. p., sud porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol
na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní

vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Dôkaz: Rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008.
Súd dospel k záveru, že na zmenke napísaný zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom, ako aj s ich
užším vymedzením - so zásadami poctivého obchodného styku. 25. V tejto súvislosti je nevyhnutné
uviesť, že zmenku vystavila žalovaná. Túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej
vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky.

Žalovaná teda mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s
takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. 26. V tejto súvislosti je na mieste poukázať
na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 27. Poukázal aj na
rozsudokNejvyššíhosouduČR25Cdo1839/2000z22.8.2002(uverejnenývSbírkesoudníchrozhodnutí
a stanovisek č.59/2004), z odôvodnenia ktorého citoval. 28. V okolnostiach rozhodnutia súdu je potrebné

poukázaťpredovšetkýmnanespornosťjehozáväzkuzazmenkuzaplatiť.Nespornosťzáväzkužalovanej
za zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok
nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je „tade“ platný a má byť priznaný v súdnom
konaní. Zmenkový úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke
neformulovala. 29. Významným sa javí aj fakt, že súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z

odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len
zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi, a teda
neplatnosťou by (na základe argumentácie súdu - s ktorou nesúhlasí) mohla môže byť postihnutá len
časť presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Súd by tak mal zamietnuť len časť
zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa dobrým mravom. 30. Súd však zamietol

celý zmenkový úrok, a teda nepochybné zamietol aj platnú časť uplatneného nároku na zmenkový úrok,
ktorý sa dobrým mravom neprieči. 31. Poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR 25Cdo 1839/2000
z 22.8,2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004), z odôvodnenia ktorého
citoval. 32. Vzhľadom na to, že NS ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je
aplikovateľnáajvtomtokonaní,jetentojudikátaplikovateľnýnaprejednávanúvec.Zuvedenéhojudikátu

vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom. Zmenkový záväzok je priamy,
bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej
pohľadávky. 33. Z uvedených skutočností tak jednoznačne vyplýva, že súd nemôže od neho požadovať
preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, pretože ide o celkom odlišný
právny vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania. Žiadosť súdu o doplnenie návrhu tak bola

celkom neopodstatnená a ak požadované (pre prejednávaná vec irelevantné) dokumenty nedoplnil,
nemohlo dôjsť k zamietnutiu návrhu podľa čl.4 ods.4 Nariadenia. 34. Súd dospel k záveru, že zmenka
je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Neurčitosť splatnosti má vyplývať z údajného rozporu medzi na
zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. 35. V zmysle čl. I § 33 ZZŠ môže byť splatnosť zmenky určená len

4 spôsobmi predpokladanými zák., inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti
zmenky je splatnosť na videnie (ide o tzv. vistazmenku). Zák. explicitne neudáva akým spôsobom sa má
doložkauviesť.Spôsobuvádzaniadoložieksplatnostibolzaužívanývzmenkovejdoktríneuždesaťročia,
pričom rozhodujúca je doktrína a judikatúra po r.1930 (konanie Ženevskej konferencie), od kedy sa
datuje platná právna úprava. Je zaužívané pri vistazmenkách používať na označenie údaja zročnosti

údaj najmä nasledovnými slovnými vyjadreniami: „na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“, „na
videnie“. Takéto označenie sa uvádza v staršej, ako aj novšej doktríne (napr.: Kizlink, K. - Spišiak,
J.: Zmenkové právo. Bratislava 1944, s.217., Kotásek, J.: Zákon směnečný a šekový. Praha 2012,
s.182, Kovařík, Z.: Zákon směnečný a šekový. Praha 2011, s.130). 36. Je nesporné, že údaj, ktorý jeuvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení“ je tradičný údaj, ktorý sa používa
ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t.j. zmenky splatnej na videnie. 37. V zmysle čl. I § 34 ods.1
ZZŠ zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do 1 roku od dátumu vystavenia.

Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke
musí uviesť. Opätovne ani v tomto prípade nie je v zák. explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení,
resp. skrátení lehoty splatnosti uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý a nevzbudzoval
pochybnostiozameniteľnostisinýmúdajom.Jepotrebnémaťzároveňnazreteli,žezmenkapredstavuje
abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé o sebe, je zo zák. prevoditeľná indosamentom, a preto sa

pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú prísnejšie kritériá (tzv. rigor cambialis), tzv. formálna
zmenková prísnosť. Vychádzajúc zo zásady rigor cambialis mali by byť náležitosti na zmenke uvedené
tak určito, aby nezávislá priemerne vyspelá tretia osoba, ktorá zmenku nikdy predtým nevidela, mohla
posúdiť pri čítaní jej textu, či ide o zmenku, ktorá má riadne uvedené všetky náležitosti (t.j. najmä kto,
komu, koľko, kedy a kde má platiť). 38. V tejto veci je na zmenke uvedené „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Pri jazykovom výklade uvedeného je celkom zrejmý význam slova „na platenie“,

„predložiť“. Otázkou je, čo znamená slovné spojenie „v lehote 4 rokov od vystavenia“. Predložka „v“
podľa synonymického slovenského slovníka vyjadruje aj časové okolnosti a jej synonymom je spojka
„počas“. Podstatné meno „lehota“ podľa synonymického slovenského slovníka znamená „obdobie“ ako
určitý časový úsek. Na základe uvedených výkladových pravidiel slovenského jazyka je možné vyvodiť,
že zmenka má byť predložená počas obdobia 4 rokov od vystavenia. To znamená, že uvedený údaj

vymedzuje časový úsek od kedy (od vystavenia) do kedy (uplynutím 4 rokov od vystavenia) má byť
zmenka predložená na platenie. Uvedený posudzovaný údaj teda logicky zodpovedá účelu vymedzenia
lehoty na predloženie vistazmenky na platenie v súlade s čl. I § 34 ods.1 ZZŠ, v zmysle ktorého môže
byť jednoročné obdobie, počas ktorého má byť zmenka predložená na platenie predĺžené, čo sa stalo aj
v tomto prípade tým, že obdobie bolo predĺžené na 4 roky. 39. Nie je možné sa stotožniť so záverom, že

v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedené predložka „do“, a to tak, že údaj by mal
znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. Uvedené nemá žiadnu oporu v jazykovom
výklade a význame obsahu slov aj bez uvedenia predložky „do“ ako bolo analyzované. Je potrebné
mať na zreteli, že určité slovné výrazy, aby mali totožný charakter je možné vyjadriť aj inou slovnou
kombináciou bez toho, že by sa zmenil ich význam. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v zmenkovom

práve sa pri výklade síce aplikuje princíp „rigor cambialis“, ktorý znamená zmenkovú prísnosť po
formálnej stránke z hľadiska obsahu zmenky. Formálny prístup však nie je totožný s formalizmom, ktorý
nemá oporu ani v zmenkovom práve. 40. Na základe uvedeného údaj „Zaplatím za túto zmenku pri
predložení“ si navzájom nekonkuruje s údajom ,,na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“,
pretože ide o 2 rozličné údaje s 2 rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, t.j. nejde o vnútorný

rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme o
aký typ ide z hľadiska zročnosti (v tomto prípade vistazmenka), druhý z nich určuje obdobie, v rámci
ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. 41. Pokiaľ ide o argument, že NS SR mal v rozsudku
1Obdo 59/2010 z 26.1.2011 uviesť, že zmenka je neplatná, ak sú na nej uvedené „dve“ rozdielne
údaje splatnosti, a to „na videnie“ a „do dvoch rokov od vystavenia“, k tomuto uvádza nasledovné. Je

pravdou, že nie je prípustné, aby v zmysle čl. I § 33 ZZŠ boli v jednej a tej istej listine (zmenke) uvedené
2 rozdielne údaje splatnosti, pretože tieto by robili listinu vnútorne rozpornou, čo má za následok jej
ničotnosť (neplatnosť). Z odôvodnenia súdeného prípadu NS pri uvedení konštatácie KS v Nitre ako
odvolacieho súdu (s.3 rozsudku) skôr vyplýva (aj keď nie je presne popísaný celý text zmenky), že na
listine boli uvedené 2 rozdielne údaje splatnosti, a to „splatná na videnie“, t.j. ide o vistazmenku a zároveň

„splatná do dvoch rokov od vystavenia“, t.j. ide o datozmenku. Ak tieto údaje boli uvedené takto, potom
je pravdou, že text je na listine vnútorne rozporný a KS v Nitre ako súd odvolací správne skonštatoval, že
zmenka je ničotná (neplatná). Nad rámec uvedeného treba poznamenať, že NS SR ako súd dovolací sa
touto otázkou v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal. V ním (žalobcom) posudzovanom prípade
v tejto analýze sa však o takúto skutkovú situáciu vôbec nejedná! V posudzovanom prípade je uvedený

údaj splatnosti: „na videnie“, avšak iný údaj: „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ nie
je ďalší údaj splatnosti v zmysle čl. I § 33 ods.1 ZZŠ, ale ide o údaj predĺženia lehoty na predloženie
zmenky na platenie v zmysle čl. 1 § 34 ods.1 ZZŠ, čo jednoznačne vyplýva z jazykového textu „na
platenie predložiť...“. Z toho dôvodu nie je možné vôbec argumentovať citovaným judikátom NS SR,
pretože ide o skutkovo inú situáciu a navyše sa dovolací súd týmto problémom ani vôbec nezaoberal.

42. Záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvedené závery
potvrdzuje uznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v jeho (žalobcovej)
skutkovo a právne zhodnej veci. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Takisto
uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovoa právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho (žalobcove) závery. Citoval, čo KS ako odôvodnenie
svojho rozhodnutia uvádza. II. Súd zmaril konanie ako také a to porušením Nariadenia, čl.4 a čl.5, keď
vôbec neumožnil viesť kontradiktórny spor, čoho dôsledkom došlo aj k porušeniu jeho práva na prístup

k súdu. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok, tak že návrhu na uplatnenie
pohľadávky sa v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada trov odvolacieho konania: 23,2399 €
bez DPH za podané odvolanie a 8,04 € bez DPH režijný paušál.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1 O. s. p., možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie

v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie (§
219) rozsudku, ani na jeho zmenu (§ 220), lebo v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. f)
O. s. p., keďže sa žalobcovi postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, preto rozsudok podľa
§ 221 ods.1 písm. f),ods.2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov sú dané dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a) a f) O. s. p.,
t. j., že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. f) O. s. p., lebo žalobcovi sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Súd nepoužil správny právny predpis (O. z.) a správne použité predpisy (zák.č.191/50 Zb. a Nariadenie)
nesprávne vyložil a na daný skutkový stav ich i nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Podľa Čl.7 ods.2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení
neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava) právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a
Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Podľa čl. 288 ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII A ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE (Úradný
vestník Európskej únie 2010/C 83/01) na účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajú nariadenia,

smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská. Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo
svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
Záver, ku ktorému dospel súd je nesprávny a to z dôvodov uvedených v uznesení KS v Prešove
10Co/79/2013 z 5.9.2013 a v uznesení KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013 (vzhľadom
nato,žežalobcazodôvodneniauvedenýchuznesenívodvolaníreprodukujepodstatnéčastiaodvolanie

bolo žalovanej doručené, nie je potrebné tieto dôvody znova opakovať), s ktorými sa - mutatis mutandis
- odvolací súd stotožňuje a si ich osvojuje, preto bude povinnosťou súdu vo veci opätovne rozhodnúť.
Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť, lebo SR oznámila podľa Čl. 25 bod 1. písm. a) Nariadenia, že
príslušnými vydať rozsudok v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sú okresné sudy.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.