Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/97/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219367
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113219367.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so
sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705,
právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava 811 09,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi: U. D., nar. X.X.XXXX, bytom G. X, zastúpenému opatrovníkom R.
D., nar. X.X.XXXX, bytom G. X, o zaplatenie 381,- eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/87/2013-95 zo dňa 9.6.2014 v spojení s opravným uznesením
č.k. 2C/87/2013-140 z 20.7.2015 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č.k. 2C/87/2013-140 z 20.7.2015 v
jehonapadnutejzamietavejčastivovecisamejtak,žezaväzuježalovanéhozaplatiťžalobcovizmenkový
úrok 0,25 % denne zo sumy 381,- eur od 15.5.2010 do 28.7.2010, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej napadnutej zamietavej časti vo veci samej rozsudok potvrdzuje.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom č.k. 2C/87/2013-95 zo dňa 9.6.2014 v spojení s
opravným uznesením č.k. 2C/87/2013-140 z 20.7.2015 uložil odporcovi (podľa terminológie Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch - ďalej len Nariadenie) povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi (podľa terminológie Nariadenia) zmenkovú sumu 381 eur so 6 % ročným úrokom
od 27.7.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 1,27 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Mal za preukázané, že odporca vystavil zmenku v F. Z. dňa 07.01.2010 a zaviazal sa na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. (remitent) zaplatiť pri predložení sumu 381 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25
% denne od 15.05.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad
navrhovateľa. Odporca žiadne relevantné námietky nevzniesol. Zmenka je cenným papierom vydaným
v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste

a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný,
nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkovi z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti
majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. Podľa § 11 ZZŠ je každú
zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne novýmajiteľ všetky práva zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala.
Odporca ako priamy dlžník môže namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky to, že
bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome

konal na jeho škodu. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže mať tak za následok jeho povinnosť
nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla. Predmetom sporu je nárok zo
zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky
na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ
vzniesol voči majiteľovi relevantné námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, popr. zmenky. Z tohto dôvodu

nemohlo dôjsť k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 zákona č. 191/1950 Zb. ZZŠ. Uvedené
ustanovenie vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky
ide o zväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí
aj pre zmenky zabezpečovacie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych
námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti
a nespornosti záväzku zo zmenky. Na prelomenie základnej zásady obsiahnutej v § 17 zákona č.

191/1950 Zb. ZZŠ je nevyhnutné aby zo strany dlžníka boli ohľadnom kauzálneho vzťahu podané a
preukázané relevantné námietky. Zákaz zneužitia práva je jedným zo základných princípov fungovania
právneho štátu, napriek tomu právna úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje
súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v § 17 ZZŠ tak, aby sa súd mohol
zaoberať základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter spotrebiteľského vzťahu. Tento

právny názor súd oprel aj o zrušujúce uznesenie KS Prešov č.k. 14Co/37/2014-85 zo dňa 27.03.2014.
Preložená zmenka okrem údaju splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I., § 75 ZZŠ pre
vlastnú zmenku. Napriek tomu nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I., § 76 ods. 2 ZZŠ, o vlastnej zmenke,
v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení,
na platenie musí byť predložená do jedného roka od dátumu vystavenia, alebo vystaviteľ môže túto

lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 ZZŠ). V súdenom
prípade určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Z návrhu
vyplýva, že remitent predložil odporcovi zmenku na platenie 07.01.2010. Doložka „bez protestu“, ktorá
je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla
dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na odporcu (čl. I., § 46 ods. 1 a 2 v

spojení s § 77 ods. 1 ZZŠ). Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie
na súde, navyše podľa čl. I. § 53 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 ZZŠ zmeškaním lehoty majiteľ nestráca
práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky. Preto prvostupňový súd zaviazal odporcu k úhrade zmenkovej
sumy 381 eur. Navrhovateľ žiadal priznať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne o sumy 381 eur
od 15.05.2010 do zaplatenia. Dohodnutá úroková miera v sadzbe 0,25 % denne predstavuje 91,25 %

ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej
určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je
v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže
od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihovaný šesťpercentný úrok.
Napriek tomu nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov,

t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje
inú úpravu, upravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri
posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke prvostupňový súd vychádzal z ustanovenia
§ 39 Obč. zák., najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako
priečiaci sa dobrým mravom neplatný. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní

funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu.
Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné požadovať úrok, ktorý
sa v podstate rovná dlžnej istine, ide skôr o „úžeru“. Tento záver súdu vyšiel aj zo skutočností, že v
čase vystanie zmenky (január 2010) boli úrokové sadzby, uplatňované bankami pri spotrebiteľských a
ostatných úveroch pre domácnosti, nižšie než 12 % ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS), túto

sadzbu zmenkový úrok niekoľkonásobne prevyšuje. Súd úrokovú doložku na zmenke vyhodnotil ako
priečiacusadobrýmmravomavzmysle§39Obč.zák.totoustanoveniepovažujezaabsolútneneplatné.
Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke prihliadal ex offo, aj bez návrhu, preto návrh v
zmenkovom úroku v sadzbe 0,25 % denne zo sumy 381 eur od 15.05.2010 do zaplatenia zamietol.
Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom) a aj keď zjavne k indosácii došlo až po

splatnosti zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 vpojení s §
77 ods. 1 ZZŠ postihom žiadať odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi, 6% odo dňa splatnosti
a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy. Preto priznal navrhovateľovi zmenkovú sumu 381,-
eur, 6 % ročný úrok z omeškania zo zmenkovej sumy od 27.07.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu.V prevyšujúcej časti návrh pre absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa článku 16 Nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala
v konaní úspech. Navrhovateľom uplatnený nárok predstavoval sumu 1887,19 eur (zmenková istiny 381

eur, zmenkový úrok zo sumy 381 eur od 15.05.2010 do 09.06.2014 po kapitalizácii 1416,36 eur, úrok
z omeškania zo sumy 381 eur od 29.07.2010 do 09.06.2014 po kapitalizácii 88,55 eur a zmenková
odmena 1,27 eur). Navrhovateľ bol úspešný v časti zmenkovej istiny, zmenkovej odmeny a úrokov z
omeškania spolu v sume 470,82 eur, čo je 24,95 % úspešnosť, odporca v časti zmenkového úroku, ktorý
po kapitalizácii činil sumu 1416,36 eur, čo je 75,05 % úspešnosť. Úspech odporcu prevyšoval úspech

navrhovateľa o 50,10 % a v takomto rozsahu má právo na náhradu trov konania. Odporca si náhradu
trov konania neuplatnil, z obsahu spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy vznikli, preto prvostupňový súd
odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Napadol ním len výrok o
zamietnutí žaloby v časti týkajúcej sa zmenkového úroku 0,25 % denne, ako aj výrok o nepriznaní
náhrady trov konania. Navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Ako dôvod uviedol, že zmenku vystavil odporca. Túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho
slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia
zmenky. Z hľadiska nespornosti záväzku zo zmenky poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Obo 3/2008 zo dňa 22.10.2008 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp.zn. 25Cdo
1839/2000. Nespornosť záväzku odporcu za zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok

obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Zmenkový úrok mal byť priznaný o to viac, že
odporca žiadne námietky voči uplatnenej zmenke v konaní neformuloval. Poukázal v tejto súvislosti
na rozhodnutia iných súdov, v ktorých bol priznaný nárok navrhovateľa v plnom rozsahu (rozsudok
Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.2.2014 sp. zn. 13C/88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca
zo dňa 6.3.2014 sp. zn. 3C 8153/2013, rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.2.2014 sp. zn. 8C

198/2013, rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 3.2.2010 sp. zn. 5Co/16/2010).

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) pred vecným prieskumom napadnutého

rozhodnutia súdu prvého stupňa zodpovedajúco ust. § 213 ods.2 O.s.p. vyzval účastníkov konania na
vyjadrenie k možnému použitiu čl. I § 5 ods.1 a čl.I § 48 ods.1 zák.č.191/1950 Zb. (zák. o zmenkách a
šekoch - ďalej aj ZZŠ) a v nadväznosti na to i k záverom rozhodnutia Vrchného súdu Olomouc sp.zn.
4Cmo/214/2002, ktorý výkladom ust. § 48 ZZŠ dospel k záveru, že úroky uvedené na zmenke je možné
požadovať len do splatnosti zmenky a od splatnosti pri nezaplatení zmenky, kedy je pôvodný zmenkový

záväzok nahradený postihovým záväzkom, je možné požadovať zmenkové úroky len v zákonnej výške s
tým,žeprijatieinéhozáverubyznamenalobezdôvodnézvýhodňovaniezmeniek,ktorésúúročenéoproti
ostatným zmenkám. Odvolací súd pritom zdôraznil, že je žiadúce pri aplikácii uvedených ustanovení
ZZŠ zaujať stanovisko v súvislosti so skutočnosťami uvedenými samotným žalobcom v návrhu, keď
uviedol, že predmetná zmenka bola ešte indosantom predložená vystaviteľovi zmenky na platenie, čím

sa stala splatnou a od nasledujúceho dňa (t. j. od 29.7.2010) žalobca uplatňuje v konaní už aj zákonný
6 % ročný úrok.

Ani jedna zo sporových strán na túto výzvu odvolacieho súdu v určenej lehote, ba ani do následného
dátumu verejného vyhlásenia rozhodnutia nereagovala.

Podaným odvolaním navrhovateľa nebol dotknutý výrok rozsudku, ktorým bola uložená odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 381 eur so 6 % ročným úrokom od 27.7.2010 do
zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1,27 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania

preskúmavať (§ 159 ods. 1,3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom
odvolaní majú relevantný význam i dôsledky dané aplikáciou ust. § 159 ods.2 O.s.p. o záväznosti výroku
právoplatného rozsudku pre účastníkov a pre všetky orgány. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku
súdu prvého stupňa právoplatne judikuje závery o záväzkoch z predmetnej zmenky týkajúcich sa istiny.
V odvolacom konaní na základe podaného odvolania zostalo predmetom prieskumu len to, či k nárokom

zo zmenky patrí a v akom rozsahu nárok na príslušenstvo (a aké) zmenkovej istiny, v akej výške a za
akú dobu, za ktorú sa istina zúročuje.Napadnutú časť rozsudku, t.j. časť, ktorou bol návrh v prevyšujúcej časti týkajúci sa uplatňovaného
0,25 % úroku zamietnutý, ako aj závislý výrok o náhrade trov, preskúmal odvolací súd bez
nariadenia odvolacieho pojednávania na neverejnom zasadnutí, a teda bez zopakovania a doplňovania

dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania
napadnutého rozsudku je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého
stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd však nie je viazaný právnym posúdením
v preskúmavanej veci. V dôsledku toho postupoval tak, ako je uvedené vyššie, podľa § 213 ods. 2 O.s.p.
a dal priestor účastníkom konania vyjadriť sa písomne k inému možnému právnemu posúdeniu veci

(ktorý nikto z nich nevyužil). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd
uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na internetovej stránke súdov SR (§ 211 ods.2, § 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Odvolací súd mal na zreteli i
to, že v súlade s článkom 17 ods. 1 Nariadenia, Slovenská republika informovala Komisiu o tom, že na
základe procesného práva Slovenskej republiky, bude možné v súlade s článkom 17 Nariadenia, podať
opravný prostriedok „odvolanie“ (§ 201 a nasl. O.s.p.) na „krajské súdy“. V odvolacom konaní začatom

podaným odvolaním podľa článku 17 Nariadenia rozhoduje odvolací súd Slovenskej republiky podľa
procesného práva Slovenskej republiky (článok 19 Nariadenia).

Pri preskúmavaní napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do
tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovné

uvedené v podanom odvolaní. Výnimku tvoria vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku dospel
odvolací súd k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je možné čiastočne vyhovieť.

Predmetom preskúmavaného rozhodnutia je nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom na základe

uvedeného Nariadenia č. 861/2007. Navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v Českej republike,
podal dňa 28.3.2013 na prvostupňovom súde návrh na začatie konania proti odporcovi s bydliskom na
území v Slovenskej republike. K návrhu pripojil zmenku vystavenú dňa 7.1.2010 na zmenkovú sumu
381,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 15.5.2010. Prvostupňový súd tento návrh na predpísanom
tlačive spolu s tlačivom C na odpoveď odporcu, ako aj s prílohami návrhu na začatie konania, doručil

dňa 25.4.2014 do vlastných rúk odporcovi. Vzorové tlačivo C na odpoveď odporcu (článok 5 ods. 2,
3 Nariadenia) obsahuje poučenie, že ak odporca neodpovie do 30 dní, súd vydá rozsudok. Odporcovi
tým vzniklo v súlade s článkom 5 ods. 1, 2, 3 Nariadenia právo v lehote 30 dní po doručení tlačiva,
vyplniť časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď a v prípade potreby poskytnúť všetky príslušné podporné
dokumenty a zaslať ich späť súdu.

Podobne odporca mohol svoje stanovisko k návrhu zaslať akýmkoľvek iným vhodným spôsobom súdu.
Odporca toto svoje právo nevyužil a nebránil sa proti uplatneným nárokom navrhovateľa.

Do rozhodnutia prvostupňového súdu napadnutým rozsudkom bola okrem podaného návrhu súdu

predložená len predmetná zmenka, ktorej obsah popísal v dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový
súd. Aj pri neuplatnenej obrane odporcu (vyplnením tlačiva C) mohol a mal súd z úradnej povinnosti (ex
offo)prihliadaťnatakévady,ktorésúzistiteľnéztextusamotnejzmenky,pretožepreskúmavaťsprávnosť
doby platenia zmenkového úroku stanoveného v zmenke, ktorého výška bola uvedená už pri vystavení
zmenky, je možné aj bez námietky, či inak prejavenej včasnej formy nesúhlasu dlžníka. Nejedná sa totiž

o vadu zmenky, ale o správny výklad jej skutočného obsahu.

Z obsahu predmetnej zmenky vyplýva i záväzok zmenečného dlžníka zaplatiť zmenkový úrok 0,25 %
denne od 15. mája 2010. Navrhovateľ sám v podanom návrhu (podľa Nar. EP a R č.861/2007) uvádza,
že predmetná zmenka bola ešte indosantom predložená vystaviteľovi na platenie, čím sa stala splatnou

a od nasledujúceho dátumu (t.j. od 29.7.2010) navrhovateľ uplatňuje podaným návrhom aj zákonný 6
% ročný úrok.

Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle čl. I § 5 ods.1,2,3 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a
šekoch (ďalej a ZZŠ) úrok je príslušenstvo istiny a jeho výška je závislá od doby, za ktorú sa istina

zúročuje. V ods. 3 ten údaj zákon supluje ustanovením, že úroky treba rátať odo dňa vystavenia zmenky,
ak nebol určený iný deň. Vystaviteľ môže počiatočný deň stanoviť i pred dňom vystavenia zmenky.
Konečným termínom pre beh úrokov je deň „sroku“, od sroku bežia úroky podľa § 48 ods.1 písm. b) (viď:
Zmenkové právo - Komentár: Dr. Karol Kizlink, Dr. Ján Spišiak, Heureka, r. 2005, s.66)Podľa uvedeného ust. čl. I. § 5 ods. 1 ZZŠ v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.:
1/ majiteľ môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s
úrokmi, ak boli dojednané;
2/ šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;

3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Prvý odsek citovaného § 48 vymedzuje, aké nároky má majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni, ktorý
môže viesť proti všetkým zmenkovým dlžníkom bez výnimky. Majiteľ má vždy právo žiadať to, na čo
zmenka znie, t.j. zmenkový peniaz, nominálnu hodnotu zmenky. Pokiaľ je prípustné úročenie zmenky

podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., možno požadovať aj úroky zo zmenky vyplývajúce. Len
zmenky na videnie (vistazmenky) a zmenky splatné v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky),
nemajú pri vystavení splatnosť exaktne stanovenú, pretože tá je závislá na činnosti majiteľa zmenky v
budúcnosti. Preto len tu sa pripúšťa úročenie.

Úroková sadzba musí zo zmenky vyplývať, a to od počiatku.

Dikciu vyplývajúcu z ust. čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. „boli dojednané“ nemožno brať doslova,
a nie je dôvod predstavovať si za tým určitú zmluvu, ale len skutočnosť, že výstavca zmenku na videnie
alebo lehotnú zmenku vystavil s úrokovou doložkou a remitent ju prevzal. Úroková doložka obsiahnutá

na zmenke nespĺňa funkciu zmluvnej pokuty.

Začiatok úročenia zmenkovej sumy nemožno regulérne stanoviť na dátum spadajúci do doby pred
vystavením zmenky. Začiatok doby úročenia zmenkovej sumy nie je prípustné stanoviť ani na dátum
neexistujúci alebo nemožný. Zákon však opomína otázku, dokedy sa zmenková suma v dôsledku

opatrenia zmenky relevantnou úrokovou doložkou úročí.

Odvolací súd je toho názoru, že koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nemožno
stanoviť ľubovoľne, teda záver lehoty nemožno stanoviť na dátum neexistujúci alebo na dátum
nemožný. Koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nemožno rovnako určiť tak,

aby bol situovaný do doby po splatnosti zmenkovej pohľadávky. Tým nie je však dotknutá požiadavka
veriteľa na úročenie pohľadávky až do okamihu zaplatenia, pretože uhradzovaciu funkciu od splatnosti
zmenkovej pohľadávky do doby zaplatenia zmenkového dlhu od dohodnutých úrokov, preberajú
zákonné šesťpercentné úroky, ktoré sú v súlade s obsahom ust. § 48 a § 49 Článku I zákona č. 191/1950
Zb. súčasťou postihového zmenkového plnenia.

Aj s odkazom na vyššie uvedený názor z právnej teórie, ale i názor vyplývajúci z právnej praxe
(rozhodnutie Vrchného sudu v Olomouci 4Cmo/214/2002) preto odvolací súd je toho názoru, že už
súd prvého stupňa podľa obsahu zmenky i žalobného návrhu nemohol priznať navrhovateľovi popri
zákonnom 6%-nom ročnom úroku od 29.7.2010 aj v zmenke dohodnutý 0,25 %-ný úrok denne. Takéto

právne posúdenie bolo možné súdom prvého stupňa realizovať (iura novit curia) aj bez procesnej
iniciatívy účastníka (odporcu). Tak, ako je uvedené vyššie, odvolací súd pre takéto právne posúdenie
poskytol účastníkom konania priestor na vyjadrenie, ale ani jedna zo sporových strán ho nevyužila.

Za takéhoto stavu ak bol navrhovateľovi priznaný nárok na zákonný 6 % ročný úrok zo zmenky od

27.7.2010dozaplatenia,nemoholbyťnavrhovateľovipriznanýaj0,25%dennýúrokzačasod29.7.2010
do zaplatenia. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa ak v tejto časti návrh zamietol. Preto v tejto
časti odvolací súd podľa § 219 ods.1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, aj keď z iných
dôvodov, aké uviedol súd prvého stupňa.

Za čas od 15.5.2010 do 28.7.2010 je však treba vychádzať z toho, čo vyplynulo v konaní pred súdom
prvého stupňa (pri pasivite odporcu i pri nezhromaždení iných skutočnosti prípadným postupom aj bez
návrhu účastníkov) i z vyššie uvedených záverov o záväznosti právoplatne judikovaných záverov o
nárokoch na zmenkovú istinu, zákonný úrok i zmenkovú odmenu. Preto aj s vyššie uvedenou aplikácioučl. I § 5 ods.1, čl. I § 48 ods.1 ZZŠ bolo dôvodným priznať navrhovateľovi i príslušenstvo spočívajúce
v 0,25 % dennom úroku zo sumy 381,- eur od 15.5.2010 do 28.7.2010. V uvedenej časti prvostupňový
súd nesprávne právne posúdil túto časť uplatneného nároku a preto podľa § 220 O.s.p. v tejto časti

odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť len rozsudok zmeniť a v tej časti návrhu vyhovieť.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, musí rozhodnúť
aj o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 2 O.s.p.). Označené ustanovenie ukladá odvolaciemu súdu,
aby v prípade zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa sám znovu („originálne“) rozhodol o náhrade trov

i pred súdom prvého stupňa.

Pri zisťovaní úspešnosti účastníkov konania súd porovnáva predmet konania pri začatí konania s
plnením prisúdeným. Pri peňažnom plnení sa zisťuje úspešnosť nielen porovnávaním istiny (zmenkovej
sumy), ale aj kapitalizovaných súm zmenkových úrokov, zákonného 6 % úroku, zmenkovej odmeny,
prípadne zmenkových nákladov.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia advokátom je v súlade s § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška, tarifnou
hodnotou veci pri opakujúcom sa plnení na dobu neurčitú, päťnásobok ročného plnenia.

V preskúmavanej veci si navrhovateľ v podanom návrhu uplatnil zmenkovú sumu 381 eur, zmenkový
úrok 0,25 % denne (91,25 % ročne) zo sumy 381 eur od 15.5.2010 do zaplatenia (do 15.5.2015), čo
predstavuje 1.740,21 eur, 6 % ročný úrok zo sumy 381 eur od 29.7.2010 do zaplatenia (do 29.7.2015),
čo predstavuje 114,42 eur a zmenkovú odmenu 1,27 eur, spolu 2.236,90 eur.

Súdy prisúdili navrhovateľovi zmenkovú sumu 381 eur so 6 % ročným úrokom od 27.7.2010 do
zaplatenia (27.7.2015), čo predstavuje 114,42 eur, zmenkovú odmenu 1,27 eur a zmenkový úrok 0,25
% denne (91,25 % ročne) zo sumy 381 eur od 15.5.2010 do 28.7.2010, čo predstavuje 71,43 eur, spolu
568,12 eur.

Pri porovnaní so žalovanou sumou možno konštatovať, že navrhovateľ bol v konaní v prevažnej miere
neúspešný. V dôsledku toho vzniklo právo na náhradu trov celého konania odporcovi (§ 142 ods. 2
O.s.p.). Ten si náhradu trov neuplatnil. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z
účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.