Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/203/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113232500
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113232500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Ing. arch. R. Q., nar.
XX.X.XXXX, bytom Q. P. XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Martin Rohaľ Iľkiv, so sídlom Q., A.
X, proti žalovanému Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 36
403 008, o zaplatenie 4.800 eur, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 13C/4/2014-65 zo dňa 28. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Vychádzal z toho, že je
nesporné, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. 312/30 a 312/34 kat. úz. Q. P., na
ktorých je postavená trafostanica TS BTS (na pozemku parc. č. 312/30 stojí aj stĺp vysokého napätia).
Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení, že vlastníkom daného energetického
zariadenia je žalovaný. Ten svoje vlastníctvo poprel a tvrdil, že vlastníkom je Stredoslovenská energetika
- Distribúcia, a.s. (ďalej len SSE-Distribúcia, a.s.). Nadväzne okresný súd uzavrel, že nebola preukázaná
pasívna vecná legitimácia žalovaného, z ktorého titulu žalobu zamietol.

2. O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnému žalovanému priznal ich náhradu v sume 288
eur.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne
domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že žalovaný nepredložil žiaden relevantný písomný dôkaz,
preukazujúci odkedy je predmetná trafostanica vo vlastníctve SSE -Distribúcia, a.s. Naopak, doterajšie

dôkazy - kolaudačné rozhodnutie, výzva žalobcu a reakcia žalovaného (bez popretia vlastníctva) a
geometrický plán - svedčia o tom, že vlastníkom je žalovaný. V tejto súvislosti odvolateľ tiež uviedol,
že podaním z 11.3.2014 navrhol, aby do konania bol podľa § 94 ods. 2 O.s.p. pribratý ďalší účastník
konania - SSE- Distribúcia, a.s.
4. Žalobca namietal tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Podľa jeho názoru okresný
súd neposkytol jasné a zrozumiteľné odpovede na „relevantné otázky“ - prečo opomenul návrh žalobcu
z 11.3.2014; prečo rozhodol, hoci žalovaný nepredložil písomný doklad o vlastníctve trafostanice; prečo

nedodržal postup podľa § 94 ods. 2, 3 O.s.p., kedy koná súd aj bez návrhu; prečo tvrdí, že žalobca
neuniesoldôkaznébremeno,keďžalovanýnepredložilžiadendokladaon(žalobca)predložiltripísomné
doklady o jeho vlastníctve.5. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že hneď pri prvom úkone v spore
(odpor voči pôvodne vydanému platobnému rozkazu) namietal svoju pasívnu legitimáciu, keďže všetok
energetický majetok bol vložený do dcérskej spoločnosti SSE- Distribúcia, a.s. Samotný žalobca

v mimosúdnej komunikácii počas prerušeného konania už komunikoval s označeným subjektom.
Žalovaný považoval za nepochopiteľné, že žalobca sa nedomáhal zámeny účastníka na žalovanej
strane, keďže v súvisiacich jednaniach neprejavil ani náznak pochybnosti o vlastníctve predmetného
zariadenia SSE-Distribúcia, a.s.

6. Žalobca bezprostredne na dotknuté vyjadrenie protistrany k jeho odvolaniu nereagoval. Po uplynutí
lehoty stanovenej na vyjadrenie učinil ďalšie podanie (navyše nepresne adresované okresnému súdu,
hoci výzva bola vykoná už odvolacím súdom) označenú ako „Vyjadrenie č. 2“, v ktorom v podstate len
zopakoval predchádzajúce svoje prednesy. Doplnil iba to, že súd mal SSE-Distribúciu, a.s., pribrať do
konania ako vedľajšieho účastníka.
7. S poukazom na nedodržanie lehoty na vyjadrenie (v spojení tiež s duplicitou obsahu podaní) odvolací

súd dotknuté podanie v zmysle § 374 ods. 3 veta druhá CSP nedoručoval žalovanému.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP)
potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Krajský súd zdôrazňuje, že tak v čase podania odvolania žalobcom (v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p.),
ako i v období rozhodovania krajského súdu (podľa § 380 ods. 1 CSP) je odvolací súd viazaný dôvodmi
odvolania,ktoréodvolateľvymedzívlehoteurčenejzákonomnapodanietohtooprávnenéhoprostriedku.
Nadväzne odvolací súd prioritne skúmal dôvodnosť námietok vznesených žalobcom.

10. Žalobca svoj nárok na zaplatenie 4.800 eur z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzuje od
skutočnosti, že žalovaný je (bol v rozhodnom období) vlastníkom predmetnej trafostanice. Toto svoje
tvrdenie však v konaní nepreukázal. Prepis písomnej komunikácie nie je listinou preukazujúcou
vlastníctvo; navyše, časť dotknutej komunikácie vykonávala bezprostredne SSE-Distribúcia, a.s.
Obdobne geometrický plán, resp. jeho popisná časť (výkaz výmer) nepredstavuje doklad preukazujúci

vlastníctvo; ide totiž „len“ o technický podklad právnych úkonov a verejných listín (§ 67 zák. č. 162/1995
Z.z.). Tvrdené kolaudačné rozhodnutie týkajúce sa predmetného energetického zariadenia žalobcom v
konaní (vôbec) predložené nebolo.
11. V dôsledku uvedeného je ním tvrdené vlastníctvo trafostanice žalovaným iba (ústnym) vyjadrením
sporovej strany, ktorú - ako žalobcu - zaťažuje prioritne bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno. Vzhľadom

na rozoberané súvislosti postačovalo žalovanému na spochybnenie tvrdení protistrany (a tým opätovne
na prenesenie dôkazného bremena na žalobcu) taktiež len ústne popretie vlastníctva; v konkrétnostiach
súdenej veci doplnené o označenie subjektu, ktorým by mal byť vlastníkom trafostanice.
12. Neobstojí teda odvolacia námietka žalobcu, že v konaní preukázal vlastníctvo žalovaného k
predmetnej trafostanici. Naopak, je opodstatnený záver okresného súdu, že v tomto smere žalobca

neuniesol dôkazné bremeno.

13. Odvolateľ opakovane poukazuje na svoje podanie z 11.3.2014, v ktorom - okrem iného - uviedol,
že pokiaľ je vlastníkom trafostanice skutočne SSE-Distribúcia, a.s., tak si dovoľuje predostrieť návrh na
postup podľa § 94 ods. 2 O.s.p. a pribrať do konania na strane odporcu/žalovaného označený subjekt.

S poukazom na nepochybnú podmienenosť daného procesného návrhu správne okresný súd vyzval
žalobcu na jednoznačné vyjadrenie. Na pojednávaní dňa 13.1.2015 (č.l. 47 z opaku) žalobca výslovne
uviedol, že nenavrhuje „pribratie“ ďalšieho účastníka. Následne nebol dôvod rozhodovať o danom (vo
svojej podstate neexistujúcom) procesnom návrhu účastníka/strany sporu.

14. V dotknutej spojitosti je nutné zdôrazniť, že súdená vec je štandardným sporovým konaním, a teda
účastníkmi/stranami sú tie subjekty, ktorých žalobca označí. Uvedené je rešpektovaním dispozičného
princípu ako jedného z nosných princípov sporového konania. To znamená, že po právnej stránke nešlo
(ani v danom čase - v roku 2014) o návrh na pribratie ďalšieho účastníka podľa § 94 O.s.p., ale o
návrh na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka podľa § 92 ods. 1 O.s.p. (aktuálne § 79 CSP). Práve

nerozlišovanie medzi týmito dvoma zásadne odlišnými procesnými inštitútmi vedie u žalobcu k ďalším
nedôvodným námietkam.
15. V sporovom konaní súd totiž z úradnej povinnosti nerozhoduje o účastenstve; osobitne v tom smere,
že by sám určoval, kto má byť na základe hmotného práva účastníkom/stranou sporu. Okresný súdpritom náležite poukázal na hmotnoprávnu podstatu vecnej legitimácie. Pokiaľ súd v sporovom konaní
zistí, že ten, koho žalobca označuje za žalovaného, nie je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti,
musí návrh zamietnuť. Rozhodne nemôže sám z vlastnej iniciatívy pribrať do konania ten subjekt, ktorý

je nositeľom danej povinnosti. Takýmto postupom by konal v príkrom rozpore s ústavnými zásadami
súdneho konania a porušil princíp nestrannosti súdu a rovnosti postavenia účastníkov pred súdom.

16. Dotknuté konštatovanie v plnej miere platí aj pre eventualitu vstupu vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej, čo však žalobca v konaní pred súdom I. inštancie ani neuvádzal. Po prvýkrát ju spomína až

v ostatnom podaní z 8.11.2016; z celkového kontextu danej poznámky je pritom zrejmé, že sa neviaže
na vedľajšieho účastníka v pravom slova zmysle, ale na ďalšieho účastníka, spojitosti ktorého inštitútu
sú vysvetlené už vyššie.
17. Neobstojí ani námietka odvolateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Ako už bolo
vyššie konštatované, žalobca výslovne uviedol, že nenavrhuje „pribratie“ ďalšieho účastníka do konania.
Okresný súd preto nemal dôvod v rámci odôvodnenia vysvetľovať, prečo nerozhodol o neexistujúcom

návrhu. Uvedené platí aj o požiadavke na postup podľa § 94 O.s.p., keďže označená zákonná norma
sa na súdenú vec vôbec nevzťahuje (ide o úpravu v rámci tzv. nesporového konania; podľa aktuálnej
právnej úpravy konania mimosporového). Okresný súd taktiež jasne vymedzil, že za rozhodujúce
považoval tvrdenie žalovaného, že nie je vlastníkom; nedostatočná preukaznosť tvrdení žalobcu
(vrátane súvisiacich písomností) je tiež vymedzená vyššie. Vzhľadom na dôkazné bremeno a jeho

presúvaniemedzistranamivpriebehusporunajskôrmuselžalobcapreukázať,žežalovanýjevlastníkom
predmetnej trafostanice. Keďže tak učinil iba ústnym tvrdením, rovnako ústne popretie žalovaného
postačovalo na „navrátenie“ dôkazného bremena na stranu žalobcu.

18. V širších súvislostiach krajský súd dopĺňa, že nie je porušením základného práva na súdnu a

inú právnu ochranu, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu
odôvodnia. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných/základných práv dosahuje len
odôvodnenie, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavné protirečivé
alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v
extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (bližšie napr. I. ÚS 344/10, III. ÚS 305/08). Odôvodnenie

napadnutého rozsudku takúto charakteristiku určite nespĺňa. Okresný súd totiž primerane pomenoval
rozhodujúce skutočnosti, ozrejmil svoje východiská, konkrétne úvahy a z nich rezultujúce závery.

19. Odvolacie námietky/dôvody žalobcu boli teda neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v
postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej (§ 380 ods. 2 CSP). Napadnutý

rozsudok preto vo veci samej potvrdil.
20. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od
meritórneho rozhodnutia závislý, výrok o trovách prvoinštančného konania. Nad bezprostredný rámec
odvolania dodáva, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.