Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8102893605
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8102893605.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.06.2017 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 258 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku (zák. č. 141/1961 Zb.) na podklade odvolania
obžalovaného z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/238/2002 zo dňa 25.04.2016
výrok o treste.

Na základe § 259 ods. 3 Tr. poriadku

u obž. A. U., nar. XX.XX.XXXX v S., bytom D. č. XXX, okr. S.,

podľa § 24 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.08.2005 s použitím čl 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd u p ú š ť a od potrestania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/238/2002 zo dňa 25.04.2016 bol obžalovaný A. U.
uznaný vinným v bode 1/ z trestného činu úžery podľa § 253 ods. 1 Tr. zákona a v bode 2/ z trestného
činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

1./ v presne nezistenej dobe od roku 1998 až do 18.6.2002 v D., okr. S., vo svojom rodinnom dome č.
XXX, zneužívajúc finančnú tieseň, poskytoval Z. U., U. E., E. E., P. U., Z. U., H. E., R. E., S. E. a Z. E.,
finančné pôžičky v rôznych výškach a predával na dlh rôzny potravinársky tovar, ktorý mu boli povinní
zaplatiť a požičané peniaze vrátiť so 100 %-ným úrokom po prevzatí sociálnych dávok v nasledujúcom
mesiaci, čím získal neoprávnený prospech v celkovej výške najmenej 179.100,- Sk (5.945,03 €),

2./ dňa 18.4.2002 v presne nezistenom čase v dopoludňajších hodinách v obci D., okr. S. na chodníku

pred miestnymi potravinami fyzicky napadol Z. U., ktorú po tom, ako mu odmietla odovzdať sumu 2.000,-
Sk, ako dlh z predošlej pôžičky sotil na zem a z vrecka vetrovky zobral finančnú hotovosť vo výške
3.000,- Sk, čím takto poškodenej Z. U. spôsobil škodu vo výške 3.000,- Sk (99,58 €), pričom k zraneniu
poškodenej nedošlo.

Podľa § 234 ods. 1, § 35 ods. 1 Tr. zákona za použitia čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru a § 24 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona bolo upustené u obž. A. U. od potrestania.

Podľa § 229 ods. 1 Trestného poriadku poškodení Z. U., U. E. a S. E. boli so svojimi nárokmi na náhradu
škody odkázaní na občiansko-právne konanie.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný dňa 31.05.2016 po doručení písomne vyhotoveného
rozsudku dňa 23.05.2016. V dôvodoch odvolania podaného prostredníctvom obhajcu skonštatoval, že
na odôvodnenie odvolania podaného proti rozsudku zo dňa 06.09.2013 v jeho písomnom vyhotovení

z 29.04.2016 v celom rozsahu odkazuje. Doplnil ho v tom smere, že súd konštatuje na strane 8
napadnutého rozsudku, že existujú dve skupiny dôkazov - tak v jeho prospech, ako aj v jeho neprospech.
Súd ale nevysvetlil, prečo uveril iba výpovediam v jeho neprospech a rovnako nevyhodnotil dostatočne
rozpory vo výpovediach svedkov Z. E., Z. E. a U. E., či G. E. a Q. E.. Tieto rozpory vo výpovediach sú
dôvodom na to, aby súd vychádzal z toho, čo svedkovia vypovedali na hlavnom pojednávaní pred súdom

aideotaképochybnosti,kedyjepotrebnéuplatniťzásadu„vpochybnostiachvprospechobžalovaného“.
Pri skutku 2/ súd vychádzal z výpovede Z. U. a B. D.. Svedok B. D. je dodatočným svedkom po desiatich
rokoch a samotná poškodená pri svojom výsluchu dňa 12.04.2012 nespomínala, aby niekto videl skutok
zo dňa 18.04.2002, a tento svedok sa objavil až na pojednávaní dňa 31.05.2012. Svedok Z. U. pri svojom
výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 17.06.2002 nespomínal, aby mu A. D. niečo hovoril, ale že sa to
dozvedel hneď v ten deň od svojej dcéry Z.. Poškodená taktiež neuvádzala ako svedka A. D. pri svojej

prvej výpovedi. Je tu teda závažný rozpor v ich výpovediach. V tomto kontexte je potrebné zohľadniť
aj výpoveď svedkyne E. U., s ktorou mala poškodená incident a podľa toho sa nemohol obžalovaný
ani s ňou stretnúť. Výpoveď A. D. tak nemožno považovať za objektívnu a mal aj motív, aby sa pomstil
za svoju manželku A. D.. Súčasne predložil rozhodnutia z priestupkových konaní, ktoré boli zastavené
proti nemu. Taktiež poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 33T/73/2014, v

ktorom je oznamovateľkou poškodená, pričom konanie nie je ešte ukončené a tiež aj na konanie vedené
podsp.zn.33T/1/2013,vktorombolimanželpoškodenejA.U.asynZ.E.U.E.odsúdenízaporušovanie
domovej slobody a ťažké ublíženie na zdraví k nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom v
tomto konaní bol poškodeným on. Navrhol doplniť dokazovanie oboznámením príslušných spisov. Na
základe vyššie uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a jeho spod

obžaloby oslobodiť.
Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súdvzmysle§254ods.1Tr.poriadku(zák.č.141/1961Zb.sozreteľomnaustanovenie§564ods.3zák.
č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ mohol podať odvolanie, ako aj správnosť konania, ktoré

mu predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a dospel k záberu,
že odvolanie je čiastočne dôvodné, aj keď z iných ako namietaných dôvodov.
Po preskúmaní postupu konajúceho súdu odvolací súd konštatuje, že dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní mohli tvoriť podklad pre rozhodnutie, okrem dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní
dňa 17.01.2013 a 08.03.2013, na ktoré nebolo možné prihliadať, pretože súd nebol obsadený v

správnom zložení. Ak aj obžalovaný udelil dodatočne súhlas so zmenou v obsadení senátu, toto jeho
vyhlásenie nemôže konvalidovať zistenú chybu v nesprávnom zložení senátu spätne, pretože súhlas
obžalovaného so zmenou v obsadení senátu sa viaže len na úkony vykonané po udelení súhlasu.
Pokiaľ ide o právo obžalovaného na obhajobu, odvolací súd zastáva názor, že toto zásadným spôsobom
porušené nebolo so zreteľom na možnosť obžalovaného vyjadriť sa ku skutku počas trestného konania,

na možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonanému dokazovaniu, či možnosť predniesť
argumenty o jeho nevine v záverečnej reči a poslednom slove, ktoré právo uplatnené zo strany
obžalovaného bolo. Okrem toho obžalovaný bol počas trestného konania zastúpený obhajcom, ktorý
uplatňoval jeho právo na obhajobu.
Ako to vyplýva z obsahu predloženého spisu, obžalovaný od začiatku trestného stíhania popieral

spáchanie skutkov, ktoré sa mu kládli obžalobou za vinu, čo ostatne bolo základom aj jeho odvolania
proti výroku o vine.

Vinu obžalovaného J. U. z trestného činu úžery konajúci súd založil na výpovediach poškodených M.
U., F. E., K. E., I. U., M. U., N. E., Ľ. E., P. E. a M. E., ktorými bolo podľa jeho názoru preukázané,

že obžalovaný predával tovar s výrazným navýšením cien tovaru, keďže zaň neplatili v hotovosti a
poskytoval pôžičky, ktoré boli značne predražené a to až do výšky 100%, s návratnosťou v oboch
prípadoch nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

S uvedeným záverom konajúceho súdu, že obžalovaný v priebehu rokov 1998 až 2002 zneužíval tieseň

poškodených, týmto poskytoval pôžičky a predával na dlh rôzny potravinársky tovar, sa stotožnil aj
odvolací súd. Obžalovaný totiž nepoprel, aby predával potravinársky tovar na dlh, o čom svedčí aj jeho
výpoveď, keď priznal, že nakupoval tovar a tento predával občanom, pričom ceny iba mierne navýšil a
poskytoval pôžičky, ale len najbližším príbuzným, a to bez úrokov. Aj napriek tvrdeniu obžalovaného,výpoveďami poškodených a svedkov P. U., Z. U., S. U., B. D., U. E., R. E., E. E., Z. U., H. L., Z. E. a
Z. E. je obžalovaný usvedčovaný zo žalovanej trestnej činnosti, pretože menovaní poškodení popísali v
súdnom konaní spôsob poskytovania pôžičiek obžalovaným iným osobám s jej návratnosťou v krátkych

časových lehotách a s úrokom, ktorý zodpovedal 100 %, ako aj predaj tovaru na dlh, pričom tovar bol
predražený a vyplácali mu ho následne z podpor. O tiesni poškodených svedčí ich sociálna situácia, o
ktorejskutkovejokolnostipochybnostinebolianenamietaljuaniobžalovaný.Pokiaľobžalovanýnamietal
rozpory vo výpovediach poškodených napr. Z. E., Z. E., U. E., či G. E. a Q. E., tieto spočívajú v tom, že
menovaní poškodení v konaní pred súdom uvádzali, že od obžalovaného si nepožičali, resp. nekupovali

od neho potraviny na dlh, za ktoré výrazným spôsobom preplácali cenu, pričom v prípravnom konaní vo
svojich výpovediach opísali konanie obžalovaného uvádzané vo výroku o vine napadnutého rozsudku.
Niet dôvodu neveriť výpovediam menovaných poškodených z prípravného konania, ktorí zmenili svoju
výpoveď v súdnom konaní, pretože ich výsluchy sa vykonali v prítomnosti aj obhajcu obžalovaného
a deklarovanie skutočností o súhlase s obsahom zápisnice o výsluchu po jej prečítaní tak vylučuje
tvrdenie menovaných o tom, že nevedeli, čo podpísali, pretože nevedia čítať a písať. Zmenené výpovede

poškodených v súdnom konaní je potrebné hodnotiť aj so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od spáchania
skutku, ako nevierohodné a v snahe pomôcť obžalovanému, pričom nemožno opomenúť ani skutočnosť,
že poškodení a obžalovaný sú naďalej v kontakte, keďže bývajú v rovnakej lokalite, čo dáva predpoklad
o zmiernení tvrdení poškodenými. V súvislosti s hodnotením dôkazov nemožno opomenúť ani fakt, že
pri domovej prehliadke sa u obžalovaného našli písomné poznámky s menami dlžníkov, čo osvedčuje

žalované konanie obžalovaného najmä v tom smere, že si robil poznámky o poskytnutí či už pôžičiek
alebo predaja tovaru na dlh. Iste, záznamy o dlhoch ešte nepreukazujú, aby obžalovaný skutok spáchal,
jeho spáchanie je však dokázané výpoveďami vypočutých svedkov, a to bez rozumných pochybností.

Odvolací súd zistil pochybenie v skutkových zisteniach oproti obžalobe, keď obžalovaný bol uznaný

vinným v bode 1/ rozsudku len vo vzťahu k deviatim poškodeným, hoci obžaloba mu kládla za vinu
uvedené konanie vo vzťahu k šestnástim poškodeným. V skutku mali byť ako poškodení zahrnutí
minimálne aj Z. E., Z. U. a G. E., ktorí síce nedali súhlas na trestné stíhanie, avšak na tento ich prejav
vôle súd nemal prihliadať pri rozhodovaní dňa 06.09.2013, keďže nejde o príbuzných obžalovaného, čo
ostatne vyplýva aj z ich výsluchov v prípravnom konaní. Vzhľadom k tomu, že odvolanie proti rozsudku z

06.09.2013 podal iba obžalovaný vo svoj prospech, konajúci súd už ani nemohol do skutkových zistení
doplniť menovaných poškodených, pretože rozšírenie počtu poškodených v teraz preskúmavanom
rozsudku by znamenalo zmenu postavenia v jeho neprospech v zmysle ustanovenia § 264 ods. 2 Tr.
poriadku.

Pri ustálení skutku, ktorý bol posúdený ako trestný čin lúpeže, konajúci súd vychádzal z výpovede nielen
poškodenej Z. U., ale aj z výpovede svedka A. D., ktorého obsah obžalovaný namietal najmä z dôvodu,
že tento vypovedal k okolnostiam skutku až po 10 rokoch.

Po preskúmaní obsahu dôkazov odvolací súd sa stotožnil so záverom konajúceho súdu, že výpovede

poškodenej Z. U. a svedka Z. U., ktorému poškodená po spáchaní skutku popísala okolnosti, za akých
mala byť obžalovaným napadnutá, ktorý jej zobral finančnú čiastku 3.000,- Sk, usvedčujú obžalovaného
zo žalovaného konania. Z výpovedí poškodenej od začiatku trestného stíhania plynie, že táto opisovala
priebeh skutkového deja uvedeného pod bodom 2/ rozsudku takmer vždy rovnako, z jeho spáchania
usviedčala práve obžalovaného, zdôverila sa o tom svojmu otcovi Z. U. v krátkej dobe po spáchaní

skutku,kčomuvypovedalajsvedokM.U.,pritommotívomkonaniaobžalovanéhobolozískaťpeniazeod
poškodenejzapôžičkuposkytnutúvmesiacimarecvovýške1.000,-Sk.Vzhľadomnataktokompatibilnú
výpoveď poškodenej, na zistenie, že obžalovaný vyberal peniaze od poškodených v tento deň, lebo sa
vyplácali podpory a s poukázaním aj na výpoveď svedka M. U. ani odvolací súd nemal pochybnosti o
tom, že sa skutok stal a spáchal ho obžalovaný. Prítomnosť obžalovaného v obci D. v uvedený deň

potvrdil nielen obžalovaný, ale aj ďalší vypočutí svedkovia a pokiaľ svedkovia I. U., J. U. st., E. E., či M.
U. a K. D., ktorí vypovedali v prospech obžalovaného v tom smere, že v čase lúpeže obžalovaný v obci
nebol, tak ich výpovede je potrebné hodnotiť ako nevierohodné, v snahe napomôcť obžalovanému, a to
predovšetkým z dôvodu, že títo vypovedali viackrát a výpoveď prispôsobovali potrebám dokazovania.
Okrem toho tvrdenie svedkov, že poškodená M. U. napadla v ten deň E. D., dôsledkom ktorého fyzického

konfliktu bolo udusenie plodu v 36. týždni gravidity, je vyvrátené obsahom spisu Okresného súdu
Prešov sp. zn. 4T/142/2003, z ktorého je zrejmé, že za konanie, ktoré malo byť v príčinnej súvislosti
s uvedeným následkom, boli obžalovaní Z. U. a K. U., pritom skutok sa mal stať 29.05.2002, teda po
spáchaní trestného činu lúpeže obžalovaným, ktorý je predmetom tohto trestného stíhania. Toto zistenietak vážnym spôsobom spochybnilo tvrdenia svedkov vypovedajúcich v prospech obžalovaného. Ak
obžalovaný namietal hodnovernosť výpovede svedka A. D., ktorý nevidel samotný priebeh skutku, ale
registroval iba stojaceho obžalovaného a ležiacu poškodenú na zemi neďaleko kostola v rozhodnú dobu

a následne sa dozvedel o tom, že poškodená mala byť prepadnutá a obžalovaný jej vzal peniaze, so
zreteľom na dobu, kedy svedok vypovedal v tejto veci prvýkrát, a to dňa 20.04.2006 a nie v roku 2012,
ako to tvrdí obžalovaný, vzhľadom na výpoveď poškodenej v prípravnom konaní a v konaní pred súdom
dňa 18.02.2003, ktorá neuvádzala A. D. ako svedka a na príbuzenský stav svedka k poškodenej, túto
námietku možno akceptovať. Poškodená neuvádzala A. D. ako svedka ňou popisovanej udalosti nielen

v prípravnom konaní, ale ani na hlavnom pojednávaní, preto je spochybniteľné jej tvrdenie pri výsluchu
dňa 23.02.2006, že celý incident mal vidieť A. D., pričom menovaný svedok pri výsluchu dňa 20.04.2006
v konaní pred súdom vypovedal k udalosti dosť podrobne, hoci od spáchania skutku uplynula doba 4
rokov. Práve táto okolnosť vnáša pochybností pri hodnotení jeho tvrdení, pretože po dobe 4 rokov si
nemohol pamätať detaily, najmä časového charakteru.

Námietky obžalovaného založené na negatívnom postoji poškodenej voči nemu, ktorý vyplýva z
podanýchtrestnýchoznámenípoškodenou,očomsvedčiaajkonaniavedenénaOkresnomsúdePrešov
sp. zn. 33T/73/2014 a 33T/1/2013, nemajú svoje opodstatnenie, pretože z rozsudku a obžaloby v týchto
veciach je zrejmé, že predmetom trestného stíhania boli skutky, ktoré boli spáchané od septembra 2011
minimálne do 20.06.2012 a dňa 22.06.2012, čo vylučuje, aby poškodená už dňa 19.06.2002 vypovedala

v jeho neprospech aj preto, že jej manžel a ďalší príbuzní boli odsúdení za konanie, ktorého sa
dopustili vo vzťahu k nemu ako poškodenému. Ani priestupkové rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd
oboznámil, nemôžu byť spôsobilé dokázať negatívny postoj poškodenej k obžalovanému pred a v čase
spáchania skutku uvedeného pod bodom 2/, pretože z rozhodnutí predložených obhajobou nevyplýva,
aby podania podávala poškodená pred spáchaním skutku posudzovaným ako trestný čin lúpeže, keďže

priestupky mali byť spáchané v roku 2006 a v období po roku 2011. V tejto súvislosti odvolací súd
opätovne poukazuje na to, že poškodená na druhý deň po spáchaní skutku podala trestné oznámenie,
čo vyplýva z jej výpovede, vypovedala rovnako o podstatných okolnostiach priebehu skutkového deja
a u obžalovaného existoval motív na takéto konanie, čo postačuje na vyvodenie záveru bez rozumných
pochybností o tom, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný. V súvislosti s hodnotením dôkaznej

situácie, keď proti sebe stoja dve verzie v prospech obžalovaného a v prospech poškodenej, je potrebné
ešte uviesť, že od začatia trestného stíhania v tejto trestnej veci možno evidovať nepriateľský pomer
medzi oboma rodinami obžalovaného a poškodenej, čo ostatne vyústilo aj do trestného stíhania otca
poškodenej J. U. a jej brata S. U. pre útok na E. U. s následkom udusenia jej plodu v 36. týždni gravidity v
krátkej dobe po začatí preverovania prerokúvaných skutkov, ktoré napokon skončilo oslobodením spod

obžaloby.

Právna kvalifikácia skutkov zodpovedá zákonu. Obžalovaný svojím konaním, ak zneužívajúc sociálne
postavenie poškodených, ktorí nemali dostatok finančných prostriedkov, týmto predával tovar na dlh
za výrazne predražené ceny, resp. poskytoval im pôžičky takmer so 100 % úrokom, naplnil znaky

skutkovej podstaty trestného činu úžery podľa § 253 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.08.2003 v bode 1/
napadnutého rozsudku. Rovnako tak aj skutok uvedený pod bodom 2/ bol správne právne kvalifikovaný
ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.08.2003, pretože obžalovaný svojím
konaním, keď fyzicky napadol Z. U. po tom, čo mu odmietla dať 2.000,- Sk ako vyplatenie dlhu s úrokom
z predošlej pôžičky a z vrecka jej vybral finančnú hotovosť vo výške 3.000,- Sk, naplnil objektívnu

stránku uvedeného trestného činu, keď proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Aj
keď poškodená dlhovala obžalovanému finančnú čiastku, to ešte neoprávňovalo obžalovaného násilím
zmocniťsapeňazípoškodenejvcelkovejsume3.000,-Sk,ktorénepochybnepatrilipoškodenej.Použitie
novšieho zákona nebolo pre obžalovaného priaznivejšie, pretože ustanovenie § 35 ods. 2 Tr. zákona
účinného od 01.09.2003, resp. podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona účinného od 01.01.2006 je prísnejším pri

ukladaní trestu s ohľadom na zvyšovanie hornej hranice trestnej sadzby, okrem toho podľa Tr. zákona
účinného od 01.01.2006 trestný čin úžery je prísnejším, keďže zaň zákon ustanovuje sankciu odňatia
slobody na jeden až päť rokov.

Konajúci súd upustil od potrestania obžalovaného za použitia čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd podľa § 24 ods. 1 písm. a/, § 234 ods. 1 a § 35 ods. 1 Tr. zákona.

Záver konajúceho súdu, že v posudzovanom prípade sú splnené podmienky na upustenie od potrestania
obžalovaného J. U. so zreteľom na dlhú dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku a na skutočnosť,že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, považoval odvolací súd za správny. Skutky, pre ktoré sa
viedlo proti obžalovanému trestné stíhanie od 17.06.2002, boli dokonané v mesiaci apríl a jún 2002,
obžalovaný sa úkonov trestného konania zúčastňoval, okrem obdobia od augusta 2015 do januára 2016,

kedy bol dlhodobo práceneschopný, z čoho možno uzavrieť, že na dĺžku trvania trestného stíhania
správanie sa obžalovaného nemalo podstatný vplyv. Správne poukázal konajúci súd na čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým sa zaručuje právo na prejednanie
veci nielen spravodlivo, verejne a nestranným súdom, ale aj v primeranej lehote. Odvolací súd v tejto
súvislosti dáva do pozornosti i to, že doba 15 rokov, po ktorú sa viedlo trestné stíhanie v tejto veci,

nezodpovedá skutkovej a právnej náročnosti veci, a preto obž. J. U. prináleží určité zadosťučinenie v
zmysle čl. 13 Dohovoru. Za účinný prostriedok nápravy za neprimeranú dĺžku konania v prerokúvanej
veci považoval odvolací súd upustenie od potrestania obžalovaného za spáchané trestné činy, hoci
podľa právnej úpravy účinnej v čase spáchania skutkov splnené podmienky na takýto postup neboli. V
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ v právoplatne skončených veciach sa páchateľ trestného
činu domáha vyslovenia porušenia jeho práva na spravodlivý proces práve z dôvodu neprimeranej

dĺžky konania a priznáva sa mu finančné zadosťučinenie, vo veci, v ktorej sa rozhoduje o vine a treste
všeobecný súd takéto zadosťučinenie nemôže priznať. Môže však rozhodnúť, pokiaľ obžalovaného
uznáva vinným po dlhej dobe od spáchania skutku, že trest neuloží, pretože tým dochádza k odčineniu
dlho trvajúceho súdneho konania.

Uvedený výrok o treste však považoval odvolací súd za zmätočný, pretože k upusteniu od potrestania
došlo aj podľa ustanovení § 234 ods. 1, § 35 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorých sa ukladá trest, za
súčasného použitia 24 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. So zreteľom na obsah výroku o treste odvolací súd
považoval za nevyhnutné tento napraviť, preto ho zrušil, keďže bol oddeliteľnou časťou od ostatných
výrokov podľa § 258 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku účinného do 31.12.2005.

Na podklade dokazovania vykonaného konajúcim súdom následne rozhodol o upustení od potrestania
obžalovaného J. U. podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Tr. zákona, za súčasného použitia čl. 6 ods. 1 a čl.
13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v
prospech obžalovaného, ale na podklade jeho odvolania opravil iba výrok o treste tak, aby zodpovedal
použitým zákonným ustanoveniam.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.