Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/513/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207699
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214207699.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci žalobcu: CD Consulting,
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 865 421, za
ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD, proti žalovanému: B. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom S.
XXX, prechodne I., L. 1, o zaplatenie sumy 1.205,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno, č. k. 10C/94/2014-82 zo dňa 14. 03. 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a

výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

. Žalobca žalobou doručenou dňa 17.4.2014 uplatnil pohľadávku na tlačive podľa nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie č. 861/2007"). Domáhal sa zaplatenia zmenkovej sumy
1.205,01 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.205,01 Eur od 1.3.2011 do
zaplatenia, ďalej úroku vo výške 6% zo zmenkovej sumy 1.205,01 Eur od 13.4.2011 do zaplatenia,

taktiež zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. 4,02 Eur a trov konania, ktoré
pozostávajú zo súdneho poplatku 72,-Eur a z trov právneho zastúpenia 166,68 Eur. Žalobu odôvodnil
tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa
5.10.2010, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 1.3.2011.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zo zmenkovej sumy nič
nezaplatil.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti zaplatenia zmenkového úroku nad 0,06%
denne zo sumy 1.205,01 euro od 01.03.2011 do zaplatenia z dôvodu späťvzatia žaloby podľa § 96
ods. 1, 3 OSP zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania podľa § 142
ods. 1 OSP nepriznal, nakoľko si právo na ich náhradu neuplatnil. Rozhodnutie právne odôvodnil
článkom 4 ods. 1 a 3 ods. 1, 3 Smernice (Rady) 93/13/EHS o neprijateľných zmluvných podmienkach,
§ 495, § 3 ods. 1, § 34, § 39 OZ (- zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), ust.

zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. b/, § 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 6),
citované ust. § 265 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.) a ust. zák. č. 191/1950 Zb. (Zákona
zmenkového a šekového - článok I. § 5 ods. 1, - 3, § 10, § 11 ods. 1, § 12, § 13, § 14, § 20
ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2, § 34 a § 48 ods. 1. Mal za to, že súd je v zmysle ustálenej judikatúryEurópskeho súdneho dvora (ESD) povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci
o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky, keď
z činnosti súdu je mu známe, že pôvodný remitent, v prospech ktorého žalovaná zmenku vystavila

sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov, a preto si zabezpečil zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená a vykonal dôkaz oboznámením tejto zmluvy.
bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti právneho úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom
na vedomosť súdu z iných obdobných súdnych konaní, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje

nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd v súlade s ustanovením § 120 ods. 1
Občianskeho zákonníka a zabezpečil si listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkony
na ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve,
ktorábolapodkladomnavyplneniezmenkyakodôkazupredkladanéhožalobcomnapreukázaniesvojho
nároku. Zistil, že žalovaný je spotrebiteľ, preto mu poskytol zákonnú ochranu, keď uplatnený nárok
skúmal aj z hľadiska jeho súladu, resp. nesúladu s právnymi ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa v

zmysle § 52 až 54 Občianskeho zákonníka a Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení noviel a za týmto účelom
vykonal dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez
výhrad uspokojiť veriteľa, t.j. nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu
škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu
dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je

podľa právnej úpravy, ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej
sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy o rozhodnúť o
prípadných nekalých podmienkach zmluvy, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej
spotrebiteľovi. Konštatoval, že žalobca si povinnosť doplniť žalobu opísaním skutočností týkajúcich sa
vzťahu jeho právneho predchodcu so žalovaným a preukázaním, že zmenka bola vyplnená veriteľom

v súlade s platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu nesplnil. Žalovanému
bol poskytnutý úver vo výške 500,-Eur z čoho 30 % predstavuje sumu 150,-Eur. Zmenková suma v
čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vo
výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru, zmenka bola vystavená na sumu 1.205,01 Eur, čo je v
rozpore s citovaným zákonným ustanovením a preto v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne

neplatným právnym úkonom, z ktorého žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú
pohľadávku. Dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, poškodzujúcu
práva spotrebiteľa so zámerom obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľské
právovčaseuzavretiazmluvynevylučovaloprijaťoddlžníkazmenku,avšaklennazabezpečeniesvojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dohoda uzatvorená v článku 13 Všeobecných zmluvných podmienok
umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných
nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné
dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení

vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a
nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, súd vyhodnotil ak neprijateľné a tým neplatné v súlade s § 54 ods.
5 Občianskeho zákonníka, t.j. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Zmenka, titulom ktorej uplatňuje žalobca žalovanú sumu, je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore
so zákonom. Navyše vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy vrátane zmluvného dojednania o vyplnení

zmenky, nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť.
Žalobca si uplatnil právo z neplatnej zmenky, preto súd žalobu zamietol.

3. Uvedený rozsudok v jeho zamietajúcej časti včas podaným odvolaním napadol žalobca domáhajúci
sa jeho zmeny, vyhovenia žalobe a priznania náhrady trov odvolacieho konania v uplatnenej výške.

Mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - strane sporu sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Rozhodnutie je aj prekvapivým rozhodnutím, čo vyplýva zo skutočností, že žalovaná uplatnený
nárok nepoprela, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou

Najvyššieho súdu SR, (na ktorú v odvolaní poukazuje). Uviedol, že podľa dostupných informácií ani
žalovaná dokazovanie žiadne nenavrhla, pričom toto je v sporovom konaní ovládané prejednacou
zásadou a prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou. Predložil
súduakodôkazosvojichnárokochplatnúzmenku,ktorou,keďžetátospĺňavšetkyformálneamateriálnenáležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva, pričom zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo,
a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre

rozhodnutie vo veci. Uviedol, že ust. § 120 ods. 1 OSP je možné využiť len výnimočne a v danej veci súd
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky,
keďže z uskutočnených prednesov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté
dôkazy - v danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil, že predpokladom vydania rozsudku
bolo výlučne predloženie originálu zmenky, keď zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v

listine ako takej samo jeho právo navrhovateľa. Ďalej vyslovil, že žalovaná mohla vzniesť námietky
voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením - súd samotný nie je legitimovaný na to, aby
námietky voči zmenke vznášal za žalovanú a ak tak súd učinil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie a
súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností a z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie,

ktoré údajne preukazovalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa, teda neobjektívne podporil žalovanú
v tomto konaní bez jej vôle. Dodal, že súd prvej inštancie navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal
podľa neho z nesporných skutočností, ktoré však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania.
Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol, takéto skutočnosti
jednoznačne nemožno považovať za nesporné, keďže účastníci sa k nim nikdy nevyjadrili, a ak

súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie
nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť, prvostupňový súd dospel
k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie
príslušných predpisov a práva Európskej únie, súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že je v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatná dohoda o vyplnení zmenky a zároveň uviedol, že nakoľko

zmluva o úvere je absolútne neplatná, návrh zamietol. Poukázal na to, že je majiteľom zmenky, a nie
je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou,
zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať,
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené - prvostupňový súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených zák. č. 1511950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval

predmet sporu, v konaní si uplatňuje bezpodmienečne záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí, avšak
súd vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Poukázal na to, že
prvostupňový súd ignoroval § 17 zák. č. 191/1950 Zb., z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaná vo
všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z
jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky; keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým

menej tak môže činiť sám súd, keď tiež dôkazné bremeno spočíva na žalovanej (povinnej) a nie na ňom
ako oprávnenom a prenesenie dôkazného bremena pri kauzálnych námietkach nie je možné, je síce
prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky, avšak námietka musí byť vznesená
zo strany žalovanej a predovšetkým tá nesie v tejto situácii dôkazné bremeno, nie je prípustné, aby
túto úlohu a iniciatívu na seba (proti vôli odporcu) prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej, pričom

uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, a preto v záujme zachovania rovnosti strán súd
nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením
ust. § 5 ods. 1 OSP, porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol
na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu, vyhodnotil zmenku ako vadnú zmenku, t. j. neplatný

právny úkon, uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní
nevzniesol, sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi odporcom a remitentom
je po indosovaní irelevantný, pričom tento vzťah - jeho obsah mu nie je ani známy. Poukázal na
rozsudok NS ČR zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000, ktorý vychádzal z rovnakej právnej
úpravy, a teda je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,

oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou
podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, a že tomuto zákonu odporuje; zmenka uplatnená v tomto
konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, a uplatňovaný nárok
je tak v celom rozsahu dôvodný. Považoval za potrebné vyjadriť sa i k záveru o tom, že dohoda o
vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku - samotný

zákon pripúšťal vystavenie zmenky, limitovaná bola len výška zabezpečenia, zmenka preto mohla byť
používaná a aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vypĺňovacom práve zákonodarca
pripúšťal, z čoho vyplýva, že dohoda o vypĺňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úpravaexplicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Poukázal na uznesenie KS v Banskej Bystrici zo
dňa 21. 11. 2013, sp. zn. 43CoZm/10/2013 a uznesenie KS v Košiciach zo dňa 13. 06. 2014 sp. zn.
4CoZm/3/2014 vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, ktoré rozhodnutia potvrdzujú jeho

závery.

4. Vyjadrenie k odvolaniu zo strany žalovaného podané nebolo.

5.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlen

„CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej zamietajúcej
časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. Nakoľko odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nepovažuje vo svojom rozhodnutí
za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú

obsiahnuté v preskúmavanom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich
sa na posudzovaný prípad. Využijúc postup podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na
skonštatovanie jeho správnosti.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa bola žaloba na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4

ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca
domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého
návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný,
pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov

od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

9. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou. Jednou

zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť
vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v
spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného
práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd
musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Cieľom Nariadenia nie je obmedziť

súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie
technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na
základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani
možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9

uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,

procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

10. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov ako základný procesný predpis platný
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v
tretej vete odseku 1 umožnilo súdu výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak

ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade predložená zmenka má svoj
základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach
právneho predchodcu navrhovateľa so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť
spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvého stupňa správne skúmalcharakter tohto vzťahu. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez akýchkoľvek
pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver

poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o
úvere boli všeobecné úverové podmienky, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, lebo boli vopred pripravené
pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v
priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý odporcovi za účelom výkonu zamestnania.
S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade

pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp.
jeho právny nástupca. Dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu
vzniknutého medzi právnym predchodcom navrhovateľa a žalovaným rovnaký vplyv, ako keby v zmluve
účel jej uzatvorenia uvedený nebol.

11. Odvolací súd preto neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom

nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný
abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 (ďalej
len „Smernica“), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa
čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských
zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany

spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany
spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany
spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť
vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom
z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri

uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

12. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je však vo svetle judikatúry Súdneho
dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká

súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa
ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj Čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých

zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušeniezásadyefektivity.Vtakomtoprávnomrežimejenemožnéalebominimálneneprimeraneťažké,
aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné
skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

13. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie - musela byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.
Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej
dohody však žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú. Žalobca
a ani jeho právny predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej

podmienky nemôžu zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech odporcu. Kým rešpektovanie tohto princípu
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,
jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa prichádza do úvahy len výnimočne, ak to odôvodňujú
konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach

ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych
vzťahov mu nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky bolo odporcovi zhoršené jeho zmluvné
postavenie. Pritom potreba vystavenia a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala odporcovi zo
zmluvy, ale len zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné aj

ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý jepre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto
dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

14. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a
keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila zmenky používať (do 31.12.2010) aj v
spotrebiteľských vzťahoch, javí sa byť spornou. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu

v prekvapivom rozhodnutí prvostupňového súdu, čo považoval za vadu konania spočívajúcu v odňatí
možnosti konať pred súdom. Prvoinštančný súd v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia konštatoval
svoj postup, preto námietka žalobcu o prekvapivom rozhodnutí je nepravdivá. Odvolací súd nezistil
žiadne vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť.

15. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal na spoločné stanovisko občianskoprávneho

a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach
návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré správnosť prijatých
záverov (oboch) súdov potvrdzuje. Tiež zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté rozhodnutie
zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb. v §17 ods.1
o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten,

koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k predošlým majiteľom
vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada
na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka pod

čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/207 Z.z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil
OSP v § 79 o odseky 3, 4, § 114 ods.2 OSP, v ktorých upravil náležitosti žaloby pri nároku uplatnenom
zozmenkyasankciuzanesplneniepovinnostispočívajúcejvposudzovanínárokutitulomspotrebiteľskej
zmluvy a poučenie žalovaného o možnosti uplatňovania námietok. Uvedené tiež správnosť prijatých
záverov potvrdzuje.

16. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie založil na neplatnosti zmluvy o úvere pre hrubé narušenie
rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch. Zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo
vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca v dôvodoch odvolania neuviedol k uvedenému

právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len tým, že prvostupňový súd nemohol založiť svoj názor
na skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého nebol účastníkom konania a mal rozhodovať len na základe
ním predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj prijaté stanovisko NS SR v judikáte R
93/2015, odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za vyvrátený.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola žaloba
zamietnutá ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko

mu trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).