Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201203
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115201203.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci manželov: A.. P. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Z., S. XX, zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom v Prešove, Hlavná 89 a K.
D., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., L. D. 1, zastúpenej v konaní JUDr. Katarínou Adamovskou,
advokátkou v Košiciach, Žižkova 6, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. S. D.,
nar. XX.XX.XXXX a mel. C. D., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom u matky, zastúpené v konaní
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č. k. 27P/20/2015-185 zo dňa 13.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. S. a mal. C.
a súvisiacom výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov A.. P. D. a K. D.,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta S., zväzok XX,
ročník XXXX, strana XXX pod poradovým číslom XXX. Y. mal. S. D., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. D.,
nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. deti zastupovať a

spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. S. sumou 300,- Eur mesačne
a mal. C. sumou 200,- Eur mesačne, ktoré má poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. Upravil styk otca s mal. deťmi tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s mal. S. a mal. C. každý párny víkend v roku od piatka od 18:00 hod. do
nedele do 17:00 hod., počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin, každý nepárny rok od 24.12. toho
ktorého roka od 09:00 hod do 28.12. toho ktorého roka do 18:00 hod a každý párny rok od 29.12. toho
ktorého roka od 09:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod.; počas veľkonočných sviatkov

každý rok na Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 17:00 hod., počas letných prázdnin každý rok od
01.07. toho ktorého roka od 09:00 hod. do 15.07. toho ktorého roka do 18:00 hod., s tým, že otec je
povinný mal. deti prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v určený deň a čas mal. deti
matke v mieste jej bydliska riadne odovzdať. Matke uložil povinnosť mal. deti na styk s otcom riadne
pripraviť. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva s tým, že po rozvode navrhol

zveriť mal. S. a mal. C. do starostlivosti matky a navrhol určiť výživné z jeho strany pre mal. S. v
sume 100,- Eur mesačne a mal. C. v sume 80,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
počnúc právoplatnosťou rozsudku. Navrhol upraviť aj styk s mal. deťmi. Keď zistenie, že manželka má
mimomanželskú známosť, táto sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti do I. žiť s novým partnerom amal. deti mu zanechala. Manželka s návrhom na rozvod súhlasila, rovnako súhlasila aj so zverením mal.
detí do jej osobnej starostlivosti a navrhla určiť výživné pre mal. S. v sume 500,- Eur mesačne a mal. C.
v sume 400,- Eur mesačne. Tiež navrhla upraviť styk otca s mal. deťmi.

3. Opatrovník navrhol zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné v
súlade s ich odôvodnenými potrebami a možnosťami a schopnosťami na strane otca.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 18, § 23, § 24, § 25, § 62 a § 75

ods. 1 Zákona o rodine rozviedol manželstvo účastníkov konania, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti
od roku 2014, lebo manželka odišla bývať do Bratislavy za svojím terajším priateľom, s ktorým plánuje
budúcnosť. Súd prvej inštancie zistil, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené a nie je možné
očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto ich manželstvo rozviedol.

5. Pri úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom vychádzal zo súhlasných stanovísk oboch rodičov

mal. S. a mal. C., ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Neboli zistené žiadne nedostatky v
tejto starostlivosti, matka sa o deti príkladne stará, preto ich súd obe zveril do starostlivosti matky.

6. Pri určovaní výšky výživného, súd prvej inštancie vychádzal z odôvodnených potrieb mal. detí, ako aj
z možností a schopností oboch rodičov. Obe mal. deti navštevujú prvý stupeň základnej školy, pričom

S. je už v 4. ročníku, mal. C. v 1. ročníku. Najväčšie výdavky s oboma mal. deťmi má matka v súvislosti
s nákupom učebných pomôcok a školských potrieb. Okrem toho má mal. S. výdavky na lieky, keďže je
alergička a lieky pravidelne užíva. Všetky tieto výdavky matka v priebehu konania riadne preukázala,
pričom súd má za to, že sú odôvodnené, súvisia s vekom mal. detí, s ich školskou, aj mimoškolskou
činnosťou.

7. Súd prvej inštancie zhodnotil aj možnosti a schopnosti na strane oboch rodičov, pričom bolo
preukázané, že príjem na strane otca je podstatne vyšší ako je na strane matky. Zatiaľ čo matka má
čistý mesačný príjem okolo 840 Eur mesačne, príjem na strane otca sa pohybuje okolo 2 500 až 2 600
Eur netto, čo mal súd preukázané aj z výpisov z jeho účtu za obdobie január až apríl 2016, rovnako

aj z predložených faktúr otcom, ktoré mu boli uhradené v mesiacoch máj a jún 2016. Otec podrobným
spôsobom vyčíslil svoje výdavky, a to na sumu 2 329,11 Eur, pričom nie všetky tieto výdavky považoval
súdzaodôvodnené,najmäčosatýkabývaniavpodnájme,zaktorýplatímesačne600Eur.Súdpoukázal
na možnosť prenajatia menšieho bytu, keďže v súčasnej dobe žije otec detí sám. Výdavky, ktoré ním
boli vyčíslené, predstavujú určitú životnú úroveň, na ktorej by sa mali podieľať aj jeho obe maloleté deti.

Vzhľadom na to, že príjem na strane matky je nižší ako je na strane otca a deti majú právo podieľať
sa na životnej úrovni svojho rodiča, považoval súd za neprimerane nízke výživné, ktoré otec doposiaľ
na výživu detí platil, a to po 100 Eur mesačne na každé dieťa. Uvedené výživné nepostačuje pokryť
všetky ich odôvodnené výdavky, nedokáže im zabezpečiť rovnakú životnú úroveň akú má otec, a to
aj napriek tomu, že otec obom deťom platí mobilný telefón, každej po 10 Eur mesačne a tiež im platí

poistky. Súd prvej inštancie tak vzhľadom na príjem otca, riadne odôvodnené výdavky na strane matky
s prihliadnutím na jej príjem a aj životnú úroveň považoval za odôvodnené výživné pre mal. S. vo výške
300,- Eur mesačne a pre mal. C. vo výške 200,- Eur mesačne. Skonštatoval, že ak je v schopnostiach
otca prenajímať 4-izbový byt, resp. osobné motorové vozidlo, je v jeho možnostiach a schopnostiach
prispievať na výživu mal. detí tak, ako to určil. Návrh matky na určenie výživného vo výške ňou žiadanej,

t.j. 500,- Eur a 400,- Eur mesačne považoval za nadsadené a neprimerane vysoké, a to aj vzhľadom na
vek detí a ich potreby. Zohľadnil aj to, že otec sa s mal. deťmi pravidelne stretáva, berie ich na výlety,
dovolenky, spoločne trávia čas a prispieva im aj nad rámec bežného výživného.

8. V priebehu konania sa rodičia mal. detí dohodli o úprave styku, a to v rozsahu, ako je to uvedené

vo výroku rozsudku, pričom takúto úpravu styku súd prvej inštancie považoval za úpravu v záujme mal.
detí, upevňovanie ich vzťahu s otcom a za primeraný. Rovnako určil povinnosti obom rodičom pri styku
s deťmi.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.

10. Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výroku o výške výživného na mal. S. 300,- Eur mesačne a
mal. C. 200,- Eur mesačne, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec mal. detí. Odvolanie
odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP tvrdiac, že rozsudok v napadnutej časti vychádza znedostatočne zistených rozhodujúcich skutočností, nesprávneho zhodnotenia dôkazov a nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal súdom prvej inštancie tvrdený jeho príjem. Otec vykonáva činnosť
asistentahlavnéhotrénerapriAmužstvefutbalovéhoklubuMŠKŽilinaanazákladezmluvymámesačný

príjem 2.500,- brutto. Ide o paušálnu mesačnú odmenu otca ako podnikateľa, preto nemôže byť tento
jeho príjem netto príjmom ako to uvádza súd prvej inštancie. Príjem 2.600,- Eur brutto vzniká otcovi
v prípade, že mužstvo vyhrá v mesiaci zápasy, za čo otcovi je udelená odmena 100,- Eur mesačne.
Rovnako namietal príjem na základe výpisu z bankového účtu za rok 2015, kedy bolo MŠK Žilina
účastníkom Európskej ligy. V sezóne v roku 2015/2016 bolo už iba účastníkom domácej Slovenskej

futbalovej ligy, preto jeho príjem vo výške 2.500,- Eur brutto je príjmom podnikateľa, z čoho musí hradiť
odvody a náklady na podnikanie. Ak súd prvej inštancie poukazuje, že za obdobie január až jún 2016
si podľa peňažného denníka pod položkou „osobná spotreba“ otec vyplatil sumu 1.011,31 Eur, ide o
normálne a bežné správanie sa podnikateľa, a ide o tzv. výplatu. Otec nedostáva mzdu, ale odmenu
za činnosť podnikateľa z čoho hradí všetky svoje výdavky - odvody, osobné motorové vozidlo, PHM,
náklady na podnikanie, hygienické potreby, športové oblečenie, lieky a iné výživové doplnky, jazykové

kurzy (ktoré musí absolvovať, lebo je vysielaný na zahraničné služobné cesty). Súd prvej inštancie
považoval tieto výdavky otca za nedôvodné, no pri oboznámení sa s daňovými právnymi predpismi by
prijal záver, že sú dôvodné. Za obdobie 6-tich mesiacov si vyplatil pod položkou „iné“ sumu 1.776,49
Eur,-. Takto spolu mal vyplatenú sumu 2.787,80 Eur, čo mesačne predstavuje sumu 464,63 Eur. Po
odpočítaní všetkých nákladov má „mesačnú výplatu“ vo výške 464,63 Eur, čo je treba považovať za

príjem otca netto. Z tohto príjmu musí hradiť výživné na mal. deti, svoje výdavky na živobytie. Namietal
preto, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výdavky otca a jeho príjem a neuznal jeho výdavky
za opodstatnené, a to najmä za prenájom 4-izbového bytu, pritom ide o byt, v ktorom v Žiline bývali
spoločne všetci účastníci aj s mal. deťmi ako rodina, až kým matka si nenašla známosť a neodišla
do I.. V súčasnej dobe mal. deti sa radi vracajú domov do 4-izbového bytu do Y., preto tento byt otec

drží kvôli mal. deťom, ktoré v ňom majú domov a svoje detské izby. V menšom byte by sa mal. deti
nemali kde hrať, ani pripravovať do školy. Nesprávne preto súd prvej inštancie neuznal tento výdavok
otca za opodstatnený. Rovnako nesprávne nebol uznaný výdavok na prenájom osobného motorového
vozidla. Otcovi sa neoplatí kúpiť si vlastné motorové vozidlo, lebo jeho pozícia vo futbalovom klube ako
trénera je neistá. V porovnaní s cenou nového motorového vozidla sa mu viac oplatí platiť nájomné

za prenájom, lebo všetky náklady (PZP, pneumatiky a podobne) má v cene nájmu. Ak by si kúpil auto,
ochudobnil by mal. deti, nakoľko peniaze namiesto výživného by investoval na kúpu auta a následnú
opravu, údržbu, poistky a pod. V súčasnej dobe je prenájom osobného motorového vozidla pre otca
ekonomicky najvýhodnejším riešením.

11. Namietal tiež tvrdenie o životnej úrovni matky, ktorá nie je nízka tak, ako to bolo prezentované na
pojednávaní. Príjem matky je 840,- Eur netto a príjem otca je 464,- netto mesačne. Matka sa o mal.
deti 6 mesiacov nestarala, lebo opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala k priateľovi do I.. Matka má
mesačne výdavky vo výške 740,- Eur podľa jej vyjadrení, a to na domácnosť 200,- Eur, benzín 150,-
Eur, opatrovateľku 125,- Eur, cestovné do ZUŠ 150,- Eur, obedy mal. deťom po 35,- Eur mesačne, lieky

na mal. po 20,- Eur mesačne. Od uvedeného je treba odpočítať položky netýkajúce sa mal. detí, a to
200,- Eur na domácnosť s priateľom a 150,- Eur benzín do práce matky. Rovnako je prehnané cestovné
do ZUŠ v sume 150,- mesačne, z čoho otec uznáva maximálne 50,- Eur, aj položku za opatrovateľku
uznáva vo výške 50,- Eur. náklady na mal. deti má matka v sume 240,- Eur. Rovnako namietal tvrdenie
matky, že jej priateľ má príjem 2.141,20 Eur mesačne, lebo v Bratislave sú iné pracovné možnosti.

Vzhľadom na potreby mal. detí v sume 240,- Eur pri zohľadnení zásady, že každý rodič sa má podieľať
na výdavkoch mal. dieťaťa pomerne, výživné od otca by malo predstavovať sumu 100,- až 120,- Eur
mesačne na každé dieťa.

12. K výdavkom detí uviedol, že v rozsudku súdu prvej inštancie musela nastať chyba čo sa týka výdavku

131,14 Eur mesačne na mal. C. za krúžok hip hopu. Zrejme ide o platbu na polrok. Tiež uviedol, že nie
matka, ale otec uhrádza výdavky na školu v prírode v sume 150,- Eur a letné tábory v sume 182,- Eur,
čo nebolo zohľadnené v prospech otca. Otec maloletým kupuje aj ošatenie, stravu, hygienické potreby,
chodí s nimi do kina, na šport, na dovolenku do J. za cca 1.000,- Eur. Otec tiež založil pre mal. bankové
účty, na ktoré vložil každej po 1.500,- Eur, čo nebolo vyhodnotené v prospech otca. Otec sa preto stará o

mal. deti a namietal, že on nemôže financovať nového priateľa matky, ktorý má ročný príjem z podnikania
cca 2.100,- Eur. Matka sa preto snaží získať čím viac finančných prostriedkov od otca. Nesprávne preto
súd prvej inštancie vyhodnotil výdavky otca, ktoré nemajú prednosť pred výdavkami na mal. deti, lebo
ide o výdavky nevyhnutné na to, aby otec mohol žiť a platiť výživné pre mal. deti. Ak by súd priznalvýživné na mal. S. vo výške 300,- eur, jej náklady na výživu sú 600,- Eur a na mal. Emu 200,- Eur, jej
náklady sú 400,- Eur, pričom takáto výška nákladov nebola preukázaná. Navyše tiež platí výdavky na
mal. deti, ktoré nebolo zohľadnené. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať otca prispievať

na výživu mal. S. sumou 150,- Eur mesačne a mal. C. sumou 150,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v
kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky. Alternatívne navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a
vrátiť vec na ďalšie konanie.

13. Proti uvedenému rozsudku, a to tiež čo do výroku o určení výživného zo strany otca pre mal. deti

v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj matka mal. detí. Matka preukázala, že výdavky a
potreby mal. detí sú cca 900,- Eur mesačne, z ktorých otec bol zaviazaný prispievať sumou 500,- Eur a
zvyšných 400,- Eur má znášať matka mal. detí. Pri takomto pomere otec znáša náklady maloletých vo
výške 1,25krát prevyšujúce náklady znášané matkou, čo nezohľadňuje značný rozdiel v príjmoch oboch
účastníkov. Príjem otca 2.500,- až 2.600,- Eur netto je 3-násobne vyšší ako príjem matky, cca 840,- Eur.
Neboli zohľadnené vysoké odmeny u otca takmer vo výške 5.800,- Eur, ako to bolo v júli 2015. Súdom

prvej inštancie určené výživné zvýhodňuje otca mal. detí a nerešpektuje zásadu, že mal. deti majú právo
podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča, v tomto prípade otca. Matka sa pritom v prevažujúcej
miere podieľa na výchove a výžive mal. detí osobnou starostlivosťou, preto pri finančnom vyjadrení
400,- Eur pripadajúcej na ňu v spojení s osobnou starostlivosťou, prevyšuje podiel otca na vyživovacej
povinnosti k mal. deťom. Navrhla, aby sa rodičia podieľali na celkových nákladoch na mal. deti v sume

900,- Eur tak, že matka bude uhrádzať 225,- Eur a otec 675,- Eur. Navrhla preto rozsudok v napadnutom
výroku zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. S. sumou 500,- Eur mesačne a na výživu
mal.C.sumou400,-Eurmesačne,vždydo15.dňavmesiacikrukámmatky.Alternatívnenavrhlazmeniť
rozsudok a zaviazať otca prispievať na výživu mal. S. 400,- Eur mesačne a mal. C. sumou 275,- Eur
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

14. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, ako opatrovník mal. detí sa vyjadril k odvolaniu otca
tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a odvolanie otca zamietnuť. Súd prvej
inštancie vo veci určenia výživného na mal. deti zo strany otca rozhodol v záujme mal. S. a mal. C.,
zohľadnil ich opodstatnené potreby a preskúmal možnosti a schopnosti otca pri plnení si vyživovacej

povinnosti.

15. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

16. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP, tiež s poukazom na § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len
CMP, a § 62 a nasl., § 111 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým,
že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu a jeho webovej stránke

dňa 24.01.2017 a zistil, že odvolania rodičov nie sú dôvodné.

17. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu mal. dieťa zverí do
osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič,

ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli
dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, len ZoR).

18.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods.

1, 2, 4, 5 ZoR).

19. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopností,
možností a majetkové pomery povinného. Na schopností, možností a majetkové pomery prihliadne súdaj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu, rovnako prihliadne na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods.
1 ZoR).

20. Odvolací súd má jednoznačne za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo
veci rozhodol, a to vo vzťahu k výške výživného určeného zo strany otca v prospech mal. detí S. a C..
Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne, presvedčivé a výstižné dôvody, ktoré sú uvedené
v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré poukazuje v zmysle

ust. § 387 ods. 2 CSP.

21. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď po tom, čo rozviedol manželstvo účastníkov konania
a rodičov mal. S. a mal. C., rozhodol o zverení maloletých detí a určil výživné. V ust. § 75 ods. 1 cit.
zákona o rodine, sú uvedené kritériá predstavujúce všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacích
povinností. Tieto treba posudzovať v súvislosti so špeciálnymi kritériami platnými pre jednotlivé druhy

vyživovacej povinnosti. Je ním aj právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výšky
výživného zákon pojmovo vymedzuje kritériá, ktorými na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené
potreby a na strane povinného sa preskúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Pritom
pod schopnosťou je treba posudzovať tak telesné a duševné schopnosti konkrétnej osoby povinného,
jeho zdravotný stav, vlohy, nadanie, nadobudnuté vedomosti a získané skúsenosti. Pre vyživovaciu

povinnosť je podstatné, ako sa to prejaví v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto
hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného, pričom je potrebné zisťovať
aj pravidelné a nepravidelné príjmy, ktoré sa premietajú na účely ustálenia východiskovej sumy príjmu
pre určovanie rozsahu výživného. Spravidla sa zisťujú príjmové pomery za obdobie predchádzajúcich 6
až 12 mesiacov. Takto sa určí výživné na budúce obdobie. Pri stanovení výdavkov je potrebné zohľadniť

výdavky na bývanie, so stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť,
inými vyživovacími povinnosťami, daňovými a inými výdavkami na výkon povolania. Nesporný význam
z hľadiska individualizácie výšky výživného má kritérium majetkových pomerov povinného, čo umožňuje
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň povinného pre potreby výživného. Len príjmové
pomery samy o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného. Majetkové pomery charakterizuje

vlastníctvo a celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). V tejto súvislosti nie je možné
ignorovať ani vplyv takých skutkových okolností, keď napr. priateľ rodiča, s ktorým žije v spoločnej
domácnosti a podieľa sa na uspokojovaní potrieb rodiny, hoci nejde o osobu povinnú poskytovaním
výživného, lebo jeho preukázateľný prínos sa prejavuje aj v pomeroch rodiča, ktorému bolo mal. dieťa
zverené do výchovy. Ako konštatoval Ústavný súd v ČR vo svojom rozhodnutí I. ÚS/527/06, podiel druha

na uspokojovaní potrieb rodiny sa na životnej úrovni člena rodiny prejaví fakticky vždy a neprihliadať na
to, by bolo v rozpore s realitou.

22. Na druhej strane, t.j. strane oprávnených zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb.
Odôvodnenosť potrieb treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhrada je určitá osoba

oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené,
teda opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s
výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou,
kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Potreby oprávnených závisia od zdravotného stavu, od veku,
duševnej a telesnej vyspelosti a pod. Tieto odôvodnené potreby sú však ohraničené schopnosťami,

možnosťami a majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých
druhoch vyživovacej povinnosti.

23.Odvolacísúd,vychádzajúczozákonnýchustanoveníZákonaorodinepoukazujenato,žehľadiskami
určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a

možnosti povinného. Je potrebné vychádzať z toho, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne
podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej
spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou spotrebnou
povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu
základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri

ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o mal. deti.

24. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil vyššie uvedeným, preto správne
rozhodolovýškevýživného,ktorúurčilotcovivovzťahukmal.deťomS.aC..Kodvolacímdôvodomotca,týkajúcich sa namietania jeho príjmu, odvolací súd uvádza, že aj keď z obsahu spisu vyplýva, že otec
má príjem, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie, pričom ide o príjem brutto, keďže z príjmu uhrádza
náklady na podnikanie, no aj po ich odpočítaní je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť na výživné

pre mal. dcéry sumy, na ktoré ho zavial súd prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že jeho mesačné
príjmy brutto sú v niektorých mesiacoch podstatne vyššie, ako sú sumy, z ktorých vychádzal súd prvej
inštancie. Teda, ak z vysokých príjmov má otec mal. detí samozrejme aj výdavky, stále to postačuje
na výživné, ktoré mu uložil súd prvej inštancie platiť na jeho mal. deti. Je treba súhlasiť s tvrdením
otca, že on nepoberá mesačne klasickú „výplatu“, lebo jeho príjmom sú príjmy podnikateľa. No odvolací

súd rovnako súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že výdavky otca za 4-izbový byt a za prenájom
motorového vozidla sú výdavkami, ktoré nie sú nevyhnutné v takom rozsahu, v akom ich otec uhrádza.
Neobstojí ani tvrdenie otca, že ak deti sú uňho každý druhý víkend, žeby nemohli byť aj v menšom
byte, nie v 4-izbovom, čím by otcove výdavky za byt sa podstatne znížili. Rovnako výdavok za prenájom
osobného motorového vozidla v sume 450,- Eur mesačne je výdavkom, ktorý sa aj odvolaciemu súdu
javí nie nevyhnutný. Ak by otec zredukoval uvedené výdavky, môže bez problémov uhrádzať výživné

určené súdom prvej inštancie. K námietke životnej úrovne matky a k tomu, že matka sa nestarala 6
mesiacov o mal. deti po tom, čo opustila spoločnú domácnosť, odvolací súd uvádza, že výživné v
predmetnejveci,keďžebolostanovenénačasporozvode,musívychádzaťzoskutočností,ktoréexistujú
po rozvode, pritom nie je možné vo vzťahu k výživnému vyhodnocovať skutočnosť, že matka sa 6
mesiacov o mal. deti pred rozvodom nezaujímala. Rovnako nie je správny matematicky výpočet súm

výživného, ktoré zrealizoval otec s tým, že každý z rodičov by sa mal podieľať na výdavkoch mal. detí
tak, aby nebolo zohľadnené to, že o deti sa osobne stará matka mal. V jej osobnej starostlivosti je už
vyjadrená aj prípadná určitá suma výživného. K prepočtom otca, že uznáva iba výdavky na cestovné, za
opatrovateľku a neuznáva 200,- Eur na domácnosť, odvolací súd uvádza, že v otcom vypočítanej sume
vôbec nie sú zahrnuté základné životné potreby mal. detí ako je stravovanie, ošatenie, lieky, kultúrne

potreby, školské pomôcky a samozrejme aj sumy vynaložené na bývanie, čo patrí tiež k základným
životným potrebám aj mal. detí. Už skutočnosť, že otec zabezpečuje mal. deťom dovolenky aj napr. do
Turecka, svedčí o tom, že jeho finančné pomery sú veľmi dobré. Ak prispieva aj na iné výdavky mal.
detí mimo výživného, je to rovnako chvályhodné, no mal. deti boli zverené do starostlivosti matky, otec
bol zaviazaný prispievať na ich výživu mesačne s tým, že všetky základné potreby u mal. detí budú

zabezpečené z výživného. Tvrdenie otca v odvolaní, že priateľ matky má príjem 2.141,29 Eur mesačne
a následne, že má príjem 2.100,- Eur ročne je rozporuplný. Pritom matka mal. detí na pojednávaní dňa
04.05.2016 prehlásila, že nemá prehľad o príjme svojho priateľa. Odvolací súd vo vzťahu k príjmom a
výdavkom povinného otca uvádza, že ak tento vyčíslil svoj príjem v roku 2015 sumou 2.500,- Eur brutto
a výdavky vo výške 2.329,11 Eur, vo výdavkoch je započítaná aj suma na jeho osobnú potrebu, a ešte

ostáva určitá suma v rezerve.

25. K odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd
uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, no nesprávne ho interpretoval alebo,
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanom prípade však
nedošlo k nesprávnemu posúdeniu veci, preto ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

26. K odvolacím dôvodom matky mal. detí, ktorá žiadala určiť výživné v sume 500,- Eur na mal. Sofiu
a 400,- Eur na mal. Emu, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na potreby mal. detí, ktoré sú vo veku
11 a 9 rokov, výška výživného stanovená súdom prvej inštancie je výškou zodpovedajúcou zákonným
podmienkam tak, ako je to uvedené vyššie.

27. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd má za to, že odvolania rodičov maloletých vo vzťahu
k výživnému určenému súdom prvej inštancie boli nedôvodné.

28. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom stanovenom na
mal. deti Sofiu a Emu zo strany otca ako vo výroku vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže žiaden z účastníkov takýto návrh
nepodal.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).