Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 9, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/366/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203864
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813203864.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha
1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpeného Fridrich
Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej T. C., Q., A.. B.. E. XXXX/
XX, o zaplatenie zmenkového úroku a i., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C/374/2013-99 zo 7.3.2016
Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu žalobcu zamietol, zastavil konanie o zaplatenie

0,19 % denného zmenkového úroku a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, vydania akého rozhodnutia sa žalobca podanou žalobou
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) domáhal, na čo poukázal, čo žiadal,
resp. nežiadal, aké listinné dôkazy k žalobe pripojil, čo uviedol na jeho výzvu, aby predložil zmluvu
o úvere uzavretú medzi jeho právnou predchodkyňou a žalovanou a, že žalovaná, v súlade s čl.5
Nariadenia, nedoručila mu odpoveď na tlačivo C a pripojenú žalobu (počas konania sa k doručeným

listinným dôkazom, napriek výzve nevyjadrila). Vymenoval, v súlade s čl.7 ods.1 písm. b) v spojení s
čl.9 Nariadenia, vykonané dôkazy a uviedol ďalej, čo vyplýva z originálu zmenky predloženej žalobcom,
a zo Zmluvy o úvere č.7273213 uzavretej medzi Pohotovosť s.r.o. Bratislava, IČO: 35807598 (ďalej len
Pohotovosť) a žalovanou 1.12.2008, čo je v čl.13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len
VPPÚ) konštatované a aký je obsah dohody o vyplnení zmenky uvedenej v čl.17 VPPÚ. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju zamietol.
Zistil, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie podľa Nariadenia, nakoľko žalobca je obchodnou

spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky (ďalej len ČR) a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá
má bydlisko na území Slovenskej republiky (ďalej len SR). Predmetom konania je cezhraničný spor,
pričom hodnota nepresahuje 2 000 € bez prísl., čo je v súlade s čl.2 a 3 Nariadenia. Predmetom
konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva s miestom vystavenia i
platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR. V prvom rade posúdil platnosť zmenky z hľadiska
jej formálnych náležitostí vyžadovaných zák.č.191/50 Sb. - Zákon zmenkový a šekový. Predložená
zmenka je vlastnou zmenkou, ktorá je upravená v čl.1 druhej časti zák.č.191/50 Sb. Citujúc znenie §

5,§ 11,§ 33,§ 48 ods.1,§ 75 a § 77 zák.č.191/50 Sb., dospel k záveru, že predložená zmenka žalobcom
mala náležitosti podľa § 33 ods.1 zák.191/50 Sb. a uviedol ďalej: Žalobca v tomto konaní nenavrhol
vydať zmenkový platobný rozkaz (ďalej len ZPR), ale navrhol vydať rozsudok podľa Nariadenia a preto
bol povinný okrem zmenky predložiť aj iné listiny preukazujúce oprávnenosť vymáhanej pohľadávky.Nepostačovalo predložiť iba originál zmenky, nakoľko toto konanie nie je konaním podľa zák.č.191/50
Zb. Žalobca nenavrhol vydať ZPR, ale rozsudok a preto v tomto konaní nemohol vychádzať len zo
zmenky ako jediného listinného dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky. Zároveň

posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa z
dôvodu, že predložená zmenka bola vystavená ako súčasť zmluvy o úvere uzavretou medzi právnou
predchodkyňou žalobcu a žalovanou. V konaniach o právach z indosovanej zmenky v zásade neskúma
kauzu pôvodného právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla (najmä § 495 O. z. a § 17 zák.191/50
Sb.). Právna konštrukcia indosácie zmenky s využitím tretej osoby (indosatára) umožňuje od žalovanej

ako spotrebiteľa vymôcť jednak plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a jednak plnenie úrokov
a poplatkov v rozpore s povinnosťou poskytovateľa úveru uvádzať v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu
a RPMN. Právny inštitút zmenky je síce založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, avšak
táto formálnosť samotná by nemala vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej zo
zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú formálne v právne rovnocennom postavení,
avšakfaktickásituáciamôžebyťodlišná.„Naviac“dochádzaksituácii,žezmenkajevyužívanávovzťahu

k tým subjektom, od ktorých nie je možné očakávať hlbšie právne povedomie (spotrebiteľ), čo pre nich
môže mať celkom fatálne dôsledky v podobne vzniku dlhovej špirály [IV.ÚS 457/10 Ústavného súdu
(ďalej len ÚS) CZ]. Nie je možné totiž prehliadať možné zneužitie zmenkového inštitútu v neprospech
jednejzmluvnejstrany.Keďžezmenkabolavystavenážalovanouvsúvislostisuzavretouspotrebiteľskou
zmluvou o úvere, ex offo preskúmal zmluvné podmienky a dospel k záveru, že v oboznamovanej zmluve

„sa jedná“ o neprijateľné zmluvné podmienky v časti vypĺňacieho práva zmenky a preto bez platnej
dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná zmenka. V slovenskom právnom poriadku platí § 5b
zák.250/07 Z. z., ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. „Naviac“ zdôrazňuje, že od 23.12.2015 je účinný zák.č.438/15 Z. z., ktorým
sa zmenil a doplnil aj zák.č.191/50 Sb. v znení neskorších predpisov a citoval znenie jeho § 17 ods.2. V
prípade spotrebiteľských zmeniek, o ktorú „sa jedná“ aj v prejednávanej veci, je jeho povinnosťou ex offo
prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva.

Táto jeho povinnosť je zák. upravená a cit. ust. má procesnoprávny charakter, nakoľko upravuje jeho
procesnú činnosť a vzťahuje sa aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely č.438/15 Z. z.
V danom prípade postupoval podľa O. s. p., O. z. a zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v
súladesoSmernicouRady93/13/EHSz5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,
smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, smernicou 2005/29/ES o nekalých

obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Citoval znenie čl.2 písm.
a),čl.3 ods.1,2 smernice 93/13/EHS,§ 121 O. s. p.,§ 37 ods.1,§ 39,§ 52 ods.1,2,§ 53 ods.1,2,4 písm.
k),ods.5,§ 54 O. z., platného ku dňu uzavretia zmluvy, a mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací
právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora (ďalej
len ESD) C-419/2011 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný ESD v

konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.
Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo VPPÚ, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo
so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent
pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu
neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky považuje

za podmienku, ktorá je podľa čl.2 písm. a) v spojení s ust. prílohy ods.1 písm. e) smernice 93/13/
EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za
neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého prísl. pohľadávky - zmenkový úrok
0,25 % denne. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky považuje za také dojednanie, ktoré
umožňuje v rozpore s § 53 ods.4 písm. k) O. z. požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu

ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú
podmienkuuvedenúvspotrebiteľskejzmluve.Citovalznenie§54ods.5O.z.Sadzbazmenkovéhoúroku
0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je - podľa jeho názoru - v rozpore s dobrými mravmi. Svojou
podstatou ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu ktorého dochádza výlučne na základe (následkom)
porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka. Podľa právnej úpravy účinnej v SR od 15.1.2009,

konkrétne § 369 ods.1 Obch. zák. platí, že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva, t.j. zákonnej výšky úrokov z omeškania stanovenej nar.vl.č.87/95 Z. z. Z uvedeného
vyplýva, že pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25 % denne, ide o obchádzanie uvedenéhozákonného ust. so zámerom získať v prípade porušenia zmluvných povinností dlžníka sankčné plnenia
v neprimeranej výške. Dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo VPPÚ, je právnym
úkonom obchádzajúcim zák., ktorý je podľa § 39 O. z. absolútne neplatný a preto sankčný úrok vpísaný

v zmenke vo výške 0,25 % denne spôsobuje neplatnosť zmenky. Zistil, že oboznamovaná úverová
zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods.2 písm. h),i),j),k) zák.č.258/01 Z. z. V zmluve totiž
absentuje ročná úroková sadzba a RPMN, priemerná hodnota RPMN a rozpis splátok a preto v súlade
s § 4 ods.3 cit. zák. sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Z toho vyplýva, že Pohotovosť
mala nárok na vrátenie úveru vo výške 199,16 € a nie 370,44 €. Preto nemohla byť ani uvedená správna

dlžná suma na zmenke vo výške 197,16 €, nakoľko podľa žalobcu žalovaná uhradila 214,16 €. Z toho
jednoznačne vyplýva, že uhradila celú požičanú sumu a preto nie je možné od nej vymáhať ďalšie sumy
na základe neplatnej zmenky. Preto je takáto zmenka neprípustná a veriteľ ju nesmie prijať. Poukazuje
aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodného kolégia NS SR č.93 uverejnené v
Zbierke stanovísk 8/2015, ktoré cituje. Aj z uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods.1 O. s. p. Neúspešnému žalobcovi nevzniklo

právo na náhradu trov tohto konania a úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila.
3. Proti výroku o zamietnutí návrhu, rovnako ako voči nepriznaní mu trov konania podal žalobca v
zákonnej lehote toto o d v o l a n i e z dôvodu, že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.l písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania
bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie,
o. i., oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. On a
podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom

či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa § 120 O. s. p. dokazovanie v sporovom konaní je
ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi
a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79 ods.1 a §
101 ods.1 O. s. p. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne,

úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo
povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia. 3.
Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zák.č.191/50 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne,
úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. Voči forme a obsahu zmenky

zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov „nevyhnutých“ pre rozhodnutie vo veci. 4. § 120 ods.1 O. s. p. in fine síce
súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania,
avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže

rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z
doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o
práve na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania („koncentračný“ zásada v zmysle čl.5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať

ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi
navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj
postup musí v odôvodnení rozhodnutia „náležíte“ zdôvodniť. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto
konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v
listine ako takej samo jeho právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným

prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 6. Žalovaná mohla na základe čl.5 ods.3 a 6
Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný
nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal námietky
voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a

rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7. Súd z vlastnej iniciatívy,
bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne
preukázalo jej charakter ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,
uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširovalokruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhunauplatneniepohľadávky.Súdnevykonalžiadnedokazovanienadrámecnavrhnutýchdôkazovv
prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Navyše žalovaná

o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanej prakticky nanútil, bez
jej vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do
práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl.46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl.6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z
podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaná s POHOTOVOSŤ-

ou uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou
zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. 10. Uvedené údajne nesporné
skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania! Súd tieto údajne nesporné fakty
vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať
za nesporné. Žalovaná a ani on sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,
akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. V zmysle § 120 ods.3 O. s. p. súd môže

pri rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné. Musí však ísť o
tvrdenia účastníkov konania a nie o fabulované tvrdenie súdu, ktoré nepotvrdí žiadny účastník. Ak
súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie
nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. 11. Súd dospel k rozhodnutiu
na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej „interpretácii“ príslušných

právnych predpisov a práva Európskej únie (ďalej len EÚ). 12. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej uvádza,
že je názoru, že pre rozpor so zák. spočívajúci v jeho obchádzaní je v zmysle § 39 O. z. neplatná
zmenková dohoda, na základe ktorej spotrebiteľ podpísal v prospech podnikateľa zmenku a preto aj
z tohto dôvodu návrh zamietol. Zároveň uviedol, že nakoľko „zmluva o úvere“ (úvodzovky žalobca)
uzatvorená medzi žalovanou a POHOTOVOSŤ-ou je absolútne neplatná, tento návrh zamietol. 13.

Uvádza, že súd zovšeobecňuje svoje tvrdenia. Súd uvádza, že dochádza k zneužitiu postavenia voči
žalovanej tým, že POHOTOVOSŤ (jeho právna predchodkyňa) dala vystaviť predmetnú zmenku, pričom
následky (právne účinky) zmenky nemohli byť vzhľadom na náročnú právnu úpravu zmenkového a
šekového práva žalovanej známe a jasné. Citoval, čo v tejto veci Krajsky súd (ďalej len KS) v Banskej
Bystrici v rozhodnutí 43CoZm/18/2013 z 28.11.2013 uviedol (citoval z jeho odôvodnenia). 14. Uvádza,

že súd pri svojom odôvodnení vychádza len zo zaužitej praxe súdu v iných právne a skutkovo obdobných
veciach. Týmto konaním nepochybne došlo k porušeniu základného na spravodlivý súdny proces, ako
aj odňatiu možnosti konať pred súdom. 15. Je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou,
teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy.

Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa
aplikáciou príslušných ust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu)
vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 16. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania
je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok
žalovanej, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo je

neprípustné. 17. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (jeho znenie citoval). Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi
zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní
nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 18. Z

uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči
nemu, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým v tejto situácii nesie
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohy a iniciatívu na
seba (proti vôli žalovanej) prevzal súd a suploval jej aktivitu. Uvedené námietky majú hmotnoprávny
charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovanú na nich ani upozorniť

(§ 5 ods.1 O. s. p.). 19. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd
porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods. 1 O. s. p., „sud“ porušil ust. o vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné
prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.
Dôkaz: Rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008. 20. Považoval za potrebné obiter dictum vyjadriť

sa aj k záveru sudu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na
to, že samotný zák. o spotrebiteľských úveroch č.258/01 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečeniavo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských
úverov mohla byť používaná. Zák. súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje
použitie určitých doložiek a p. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek

doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve.
Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia v čase vyplnenia, ako aj zo slov vyplnenú veriteľom,
je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože
inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z
uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť

neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. 21. Súd ďalej uvádza, že zmenka je síce založená na
prísnej formálnosti zmenkových vzťahov a vo všeobecnosti sa neskúma kauza právneho vzťahu, avšak
v tomto prípade by došlo k porušeniu účastníkov s neužitím tohto inštitútu a to bez možnosti súdnej
kontroly. Súd poukázal na nález VI.ÚS 457/2010 ÚS CZ. K tomu avšak uvádza, že vo veci, ktorou sa,
zaoberal ÚS CZ, došlo zo strany žalovaného k obrane - žalovaný vzniesol námietky voči ZPR. Okrem

toho je nevyhnutné poukázať ja na to, že v tomto prípade žalobca inicioval konanie o vydanie ZPR podľa
vnútroštátneho práva ČR. 22. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia súd poukazuje na rozsudok
ESD: C-419/2011 z 14.3.2013. Súd z tohto rozsudku odvodzuje oprávnenie z úradnej moci skúmať
postaveniežalovanejakospotrebiteľa.23.Uvedenýzáversúduvšakzpredmetnéhorozsudkuabsolútne
nevyplýva. V konaní C-419/2011 je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka, než by sa mohla týkať

tohto konania. Prejudiciálnou otázkou sa mala vyriešiť existencia právomoci súdu konať, ak právomoc
súdu je odvodená od charakteru žalovaného ako spotrebiteľa. V tomto konaní niet sporu, či neistoty
o právomoci súdu konať. Súd svoju právomoc považoval za danú a žiadny z účastníkov právomoc
nespochybnil. 24. Uvedený rozsudok sa zároveň týka výkladu odlišných predpisov EÚ, než konajúci
súd v tomto konaní aplikuje, resp. než na aké súd aplikuje predmetný rozsudok. 25. Navyše v konaní

C-419/2011 je celkom odlišný skutkový základ vecí, ktorý činí predmetný rozsudok neaplikovateľným
na prejednávanú vec. Týmito podstatnými skutkovými odlišnosťami sú i. a., že súd charakter účastníka
konania ako spotrebiteľa neskúmal z úradnej povinností (ako to uvádza súd vo svojom rozsudku),
ale charakter účastníka pre určenie právomoci súdu bol skúmaný na návrh žalovaného a zároveň
predmetom konania C-419/2011 bol nárok zo zmenky uplatnený priamo remitentom (prvým majiteľom)

zmenky, pričom predmetom tohto konania je nárok uplatnený zo strany indosatára. Uvedený rozdiel v
osobách, ktoré zmenku uplatňujú má osobitný význam v nadväznosti na možnosť vznášať a uplatňovať
kauzálnenámietkyvsúvislostis§17ZŠZ,ktorésúdcelkomopomenul.26.Súdzároveňdospelkzáveru,
že dohodnutý zmenkový úrok 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje
zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. 27. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť,

žezmenkuvystavilažalovaná.Tútodobrovoľnepodpísalapričomišlooprejavjejslobodnejvôle.Sadzba
zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná teda
mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou
zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. 28. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok
NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 29. Poukázal aj na rozsudok NS ČR

25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004; z
jeho odôvodnenia citoval). 30. V okolnostiach rozhodnutia súdu je potrebné poukázať predovšetkým na
nespornosť jej záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť jej záväzku za zmenku zaplatiť sa nepochybne
vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovanej
zaplatiť aj zmenkový úrok je „tade“ platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový úrok má byť

priznaný o to viac, ak žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala. 31. Zároveň poukazuje
na podporu svojich tvrdení na doterajšie rozhodnutia okresných súdov (ďalej len OS) v skutkovo a
právne obdobných veciach, v ktorých mu priznali nárok v plnom rozsahu, a to konkrétne: rozsudok OS
Lučenec 13C 88/2013 z 13.2.2014, OS Revúca 3C 8153/2013 zo 6.3.2014 a OS Martin 8C 198/2013
z 11.2.2014 (z ich odôvodnenia citoval). 32. Zároveň poukázal aj na rozsudok KS Nitra 5Co/16/2010

z 3.2.2010, v ktorom súd vyslovil, že zmluvná pokuta (ďalej len pokuta) 0,25 % z istiny za každý deň
omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje.
Uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť,
aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas, a v prípade, ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia sa
nedodržaniezmluvnýchpodmienok.Vzmenkenapísanýzmenkovýúrokmárovnakúfunkciuakopokuta,

a preto je uvedené rozhodnutie aplikovateľné na tento spor. Citoval z odôvodnenia uvedeného rozsudku.
Uvedené závery potvrdzuje uznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v
jeho skutkovo a právne zhodnej veci. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza.
Takisto uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v jehoskutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho závery. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho
rozhodnutia uvádza. II. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok tak, že sa návrhu
na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada trov odvolacieho konania:

23,2399 € bez DPH za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o
DPH. Príloha: Rozsudok NS SR 5Obo/3/2008 z 22.10.2008, Uznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013
z 5.9.2013, Uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, Rozsudok OS Revúca
3C 153/2013 zo 6.3.2014, Rozsudok OS Lučenec 13C 88/2013 z 13.2.2014, Rozsudok OS Martin 8C
198/2013 z 11.2.2014.

4. Podľa 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa ods.2 prvá veta cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
7. Rozsudok, vo výroku o zastavení konania o zaplatenie 0,19 % denného zmenkového úroku, nebol

odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom
rozsahu v odvolacom preskúmavaný.
8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil

podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie.
9. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
10. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.

11. Podľa § 221 ods.1 O. s. p. súd rozhodnutie zrušil, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez
návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

12. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O. s. p.
13. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v
chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,

ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších
nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.
15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad

o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovecrozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.
16. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Vzhľadom
na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.4) je uvedené č. spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí
zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému

majiteľovizmenkynámietkypodľa§17ZZŠazúdajaočíslezmluvy(tzv.hodnotovádoložka,informujúca
okauzálnomvzťahuvedúcemukpoužitiuzmenkyaokolnostísvojichvzťahovkremitentovimuselvedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia

zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods. 6, 7 cit. zák.č.258/01 Z. z.
18. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393
ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a
obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s

uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č.93/2015 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
19. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
20. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
21. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanej v ňom žiadne trovy nevznikli.
23. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.