Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. január 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/274/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714215276
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5714215276.8

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: Consumer Finance
Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpený Beňo &
partners advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom Námestie Sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44
250 029 proti žalovanému 1/ M. R., H. R. M. XXXX/XX, XXX XX U. U., X/ W. R., H. R.É. M. XXXX/
XX, XXX XX U. U., X/ N. I., H. U. I., V. Ž. XXXX/XX, XXX XX U. U., žalovaní 1/ a 3/ zastúpení JUDr.

Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky v spore o zaplatenie sumy
1 716,62 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaní 1/, 2/, 3/ majú právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 14.11.2014 domáhal zaplatenia sumy 1 716,62 eur spolu s
5,5 % úrokom z omeškania ročne z predmetnej sumy od 3.9.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytnutí zmluvy bezúčelovej pôžičky
č. 7091266 zo dňa 21.4.2011 bol žalobcom ako veriteľom poskytnutý nebohej I. R., ako dlžníčke
spotrebiteľský úver v celkovej výške 3 000 eur. Nebohá I. R. uhradila žalobcovi ku dňu svojej smrti
sumu 1 138,50 eur a žalovaní, ak jej právni nástupcovia sumu 144,88 eur. Nebohá I. R. sa na súde

domáhala voči žalobcovi určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke. V priebehu konania I. R. zomrela, a tak
súd pokračoval v konaní s jej dedičmi, teda v tomto prípade žalovanými 1/ až 3/. Okresný súd Martin
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 7091266 je
neplatná v celom rozsahu, čo bolo potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu v Žiline. Išlo o konanie sp.
zn. 15C/84/2012. Na základe týchto súdnych rozhodnutí konštatujúc neplatnosť napadnutej zmluvy o
pôžičke sú si spoločnosť žalobcu ako veriteľ a dedičia nebohej I. R. v tomto konaní ako žalovaní 1/ až

3/ v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v nadväznosti na § 457 OZ vrátiť navzájom
poskytnuté plnenia. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne vrátiť istinu spotrebiteľského úveru
poskytnutú na základe zrušenej zmluvy o pôžičke vo výške 3 000 eur. Zároveň je žalobca povinný vrátiť
žalovaným súdu 1 283,38 eur z titulu doposiaľ prijatých splátok spotrebiteľského úveru poskytnutého na
základe neplatnej zmluvy o pôžičke. Po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti vyššie citovaných
súdnych rozhodnutí žalobca jednostranným zápočtom započítal svoju pohľadávku na zaplatenie sumy

3000 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči pohľadávke žalovaných 1/ až 3/ vo výške
1 283,38 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia neoprávnene prijatých splátok zrušeného
spotrebiteľského úveru, a to písomným podaním zo doňa 21.8.2014. Na základe uvedených skutočností
zostala nezaplatená splatná pohľadávka žalobcu voči žalovaným 1/ až 3/ v celkovej výške 1716,62 eur.
Žalobca zaslal žalovaným dve výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to dňa 1.7.2014 a dňa
21.8.2014. Podľa čl. III. druhý odsek opätovnej výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa

21.8.2012 boli žalovaní povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanú sumu najneskôr do 7 dní od
doručenia predmetnej výzvy. opätovná výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia bola žalovanému 1/doručená dňa 25.8.2014, teda najneskôr do dňa 2.9.2014 boli žalovaní povinní žalovanú sumu žalobcovi
zaplatiť. Z tohto dôvodu si uplatňuje žalobca aj úroky z omeškania od 3.9.2014 ( deň nasledujúci po
dni určenom na plnenie v opätovnej výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia do zaplatenia ).

2. Podaním doručeným súdu 21.1.2015 žalobca ešte pred vydaním platobného rozkazu zmenil návrh
žaloby ( č. l. 215 súdneho spisu ) a žiadal zaviazať žalovaných 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne. Následne
súd o návrhu žalobcu rozhodol platobným rozkazom č. k. 1Ro/2466/2014-36 zo dňa 30.1.2015. Proti
platobnému rozkazu bol podaný odpor zo strany žalovaných 1/ až 3/ ( č. l. 38 súdneho spisu ), v ktorom

žalovaní uviedli, že pohľadávku spoločnosti žalobcu proti dedičstvu z titulu Zmluvy o pôžičke č. CS
5015772 vo výške 1 861,50 eur považujú za neexistujúcu, nakoľko nikdy nebola uzavretá. Čo sa týka
Zmluvyopôžičkeč.SP7091266vovýške144,90euruvedenávosvedčeníodedičstvebolavplnejvýške
vyplatená. Na základe tejto skutočnosti považujú návrh žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
za nedôvodný.

3. Pojednávania vo veci súd vykonal dňa 26.10.2016 ( č. l. 91 ), dňa 23.1.2017 ( č. l. 120). Na
pojednávaniach žalovaní 1/ a 3/ poukázali na to, že ide o spor so slabšou stranou sporu, teda
spotrebiteľský spor, a to z dôvodu, že na začiatku bola spotrebiteľská zmluva, o ktorej sa neskôr
ukázalo, že je neplatná. Postavenie spotrebiteľa má aj svoju formálnu, aj materiálnu stránku a je
nepochybné bez ohľadu, z akého právneho dôvodu sa žalobca domáha plnenia, že je tu faktická

nerovnováha medzi žalobcom a žalovanými. Sú naplnené všetky kritéria, že ide o spotrebiteľský spor.
V tejto súvislosti poukázal na ust. § 294 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ), že nie
je prípustná zmena žaloby, kým je žalovaný spotrebiteľ. Zároveň vzniesli námietku premlčania s
tým, že žalobca plnil niekedy cca v polovici roku 2011 - máj až jún a z právoplatného rozhodnutia
je zrejmé, že zmluva je neplatná, t.j., ak došlo k bezdôvodnému obohateniu právnej predchodkyne

žalovaných, tak došlo v tomto okamihu. Neplatnosť zmluvy pôsobí zo zákona a pôsobí od začiatku
zmluvy. Nemá to vplyv na postavenie strán zmluvy, či ide o spotrebiteľov alebo nejde o spotrebiteľov.
Žalobca na pojednávaniach trval na tom, že nejde o spotrebiteľský spor, keďže spotrebiteľská zmluva
bola zrušená, vyhlásená za neplatnú právoplatným rozhodnutím súdu. V tomto prípade ide o vydanie
bezdôvodného obohatenia a nesúhlasí s tým, že došlo k premlčaniu, keďže rozsudok Okresného súdu

Martin nadobudol právoplatnosť až v marci 2014 s tým, že bola zachovaná lehota na podanie žaloby o
vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením,
ktoré uviedol zástupca žalovaných 1/ a 3/, a to je bolo všetko, čo k veci uviedol. To znamená, že s pripojil
k tomu, že ide o spotrebiteľský spor a k vznesenej námietke premlčania. N

4. Podľa § 470 ods. 1 CSP (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní

vecí, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.
S účinnosťou od 1.7.2016 bola zavedená nová procesná úprava - Civilný sporový poriadok, a
ustanovením § 470 ods. 1 CSP bol upravený princíp okamžitej aplikability novej procesnej úpravy.

5. Predmetom konania bol nárok žalobcu, ktorý si uplatnil titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 1 716,62 eur vo vzťahu k žalovaným 1/ a 3/. Na preukázanie tohto nároku žalobca do konania
predložil listinné dôkazy na preukázanie jeho skutkových tvrdení. Žalobca uvádzal, že bola uzavretá
Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7091266 dňa 21.4.2011 medzi žalobcom ako veriteľom a
nebohou I. R. ak dlžníčkou. Na základe predmetnej zmluvy bol poskytnutý nebohej I. R. spotrebiteľský

úver v celkovej výške 3000 eur. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení žalobca do konania doložil
zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky ( č. l. 17). Žalobca ďalej tvrdil, že nebohá I. R. sa
domáhala voči nemu určenia neplatnosti predmetnej zmluvy, a keďže v priebehu súdneho konania
zomrela, súd pokračoval s jej dedičmi, teda žalovanými 1/ až 3/. Konanie o neplatnosť predmetnej
zmluvy o pôžičke sa viedlo na Okresnom súde Martin sp. zn. 15C/84/2012 a v tomto konaní Okresný

súd Martin právoplatne rozhodol, že predmetná zmluva o pôžičke je neplatná v celom rozsahu, čo
bolo potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu v Žiline. K týmto tvrdeniam predložil súdu rozsudok
okresného, aj krajského súdu v konaní sp. zn. 15C/84/2012 ( č. l.5 až16 spisu). Tieto rozhodnutia
nadobudli právoplatnosť dňa 26.5.2014. Podľa žalobcu, keďže došlo k určeniu neplatnosti napadnutejzmluvy o pôžičke je žalobca, ako aj dedičia nebohej I. R. v tomto konaní ako žalovaní 1/ až 3/ povinní si
navzájom vrátiť navzájom poskytnuté plnenia, a to v súlade s § 451 OZ v spojení s § 457 OZ. Žalobca
ďalej tvrdil, že poskytol na základe zrušenej zmluvy o pôžičke úver vo výške 3000 eur s tým, že nebohá

I. R. uhradila žalobcovi ku dňu smrti sumu 1 138,50 eur a žalovaní, ako jej právni nástupcovia sumu
144,88 eur, čiže žalovaní sú teda povinní vrátiť na základe zrušenej zmluvy o pôžičke sumu 3000 eur a
žalobca je povinný vrátiť žalovaným sumu 1 283,38 eur z titulu prijatých splátok spotrebiteľského úveru
poskytnutého na základe neplatnej zmluve o pôžičke. Ďalej žalobca tvrdil, že jednostranným zápočtom
v súlade s § 580 OZ započítal svoju pohľadávku na zaplatenie sumy 3000 eur titulom bezdôvodného

obohatenia ( poskytnutá istina voči pohľadávke žalovaných 1/ až 3/ vo výške 1 283,38 eur titulom
bezdôvodného obohatenia ) neoprávnene prijatých splátok zrušeného spotrebiteľského úveru, a to
písomným podaním zo dňa 21.8.2014. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení doručil súdu listinný
dôkaz, z ktorého je zrejmé, že si žalobca vykonal úkon započítania vo vzťahu k žalovaným 1/ až 3/, a
to jednak vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 1.7.2014, ako aj v opätovnej výzve zo
dňa 21.8.2014 ( č. l. 22 a nasl. a č. l. 25 a nasl. ). Z tohto dôvodu zostala nezaplatená pohľadávka z

titulu vydania bezdôvodného obohatenia žalobcu voči žalovaným v celkovej výške 1 716,62 eur. Tieto
skutkové tvrdenia, ako aj k nim doložené listinné dôkazy žalovaní 1/ až 3/ nerozporovali, preto ich súd
považoval za nesporné ( § 151 ods. 1 CSP).

6. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Žalovaní 1/ až 3/ trvali na tom, že sa jedná o spotrebiteľský spor a z tohto dôvodu je potrebné vlastne
vychádzať z ustanovení upravujúcich spotrebiteľské spory s ochranou slabšej strany sporu, ktorou je
spotrebiteľ. Súd v tomto smere sa stotožňuje so skutkovými tvrdeniami žalovaných 1/ až 3/, a má

za to, že sa jedná o spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, t. j. spotrebiteľský spor. Na začiatku
bola spotrebiteľská zmluva, ktorú uzavrela právna predchodkyňa žalovaných 1/ až 3/ so žalobcom o
poskytnutí pôžičky. Táto zmluva bola rozsudkom súdu určená za neplatnú a žalobca sa domáha vydania
bezdôvodného obohatenia z tejto neplatnej zmluvy, je tu zrejmý súvis so spotrebiteľskou zmluvou.

8. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej( §101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa , keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 107 ods. 3 OZ, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom asi vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol premlčanie namietať.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

9. Žalovaní 1/ až 3/ vzniesli námietku premlčania v súvislosti s pohľadávkou, ktorú si uplatnil žalobca
v tomto konaní titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Zo skutkových tvrdení, ako aj z listinného

dôkazu mal súd preukázané a nebolo to rozporované zo strany žalovaných, že bola vyhlásená za
neplatnú zmluva o pôžičke v rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/84/2012. Preto žalobca a
dediči po nebohej I. R., teda žalovaní 1/ až 3/ boli si povinní v súlade s § 451 OZ v nadväznosti na §
457 OZ vrátiť navzájom poskytnuté plnenia, a po platnom započítaní vznikol žalobcovi nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej sumy. Žalovaní 1/ až 3/ poukázali na to, že nárok žalobcu

je premlčaný, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu z ich strany došlo poskytnutím pôžičky v apríli 2011
a žaloba bola podaná na súd až v novembri 2014. To znamená, že podľa žalovaných 1/ až 3/ došlo
k uplynutiu objektívnej premlčacej doby. Žalobca tvrdil, že ide od druh bezdôvodného obohatenia, kde
začiatok plynutia tejto doby je aj subjektívne vymedzený, t.j. od kedy sa účastníci zmluvného vzťahu
dozvedeli o právnom dôvode, ktorý zakladá povinnosť vrátiť si navzájom plnenia. Podľa názoru žalobcu

prednesenom na pojednávaní konanom dňa 23.1.2007( č. l. 120) právnym dôvodom bol rozsudok
Okresného súdu Martin potvrdený Krajským súdom v Žiline, ktorý žalobcovi mal byť doručený 3.5.2014,
žaloba teda bola podaná rok na to a z tohto dôvodu by nárok premlčaný nemal byť. K uvedeným
skutočnostiam žalovaní 1/ a 3/ uviedli, že čo sa týka dvojročnej subjektívnej premlčacej doby rozhodnutiekrajského súdu vo veci sp. zn. 15C/84/2012 bolo vydané dňa 13.3.2014, t.j., že tam bol viac ako jeden
mesiac medzi uplynutím objektívnej premlčacej doby a subjektívnej premlčacej doby, ktorá už plynula
na podanie návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi.

10. Občiansky zákonník nemá pre prípad vzájomného vracania samostatnú úpravu otázky premlčania
ani plynutia premlčacej doby tohto synalagmatického záväzku; preto sa použijú ust. § 107 OZ a §
112 OZ V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 107 ods. 2 OZ, ktoré ustanovuje objektívne časovú
hranicu, ktorú premlčacia doba nesmie prekročiť. Čiže objektívna premlčacia doba po jej uplynutí sa

právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí vždy, aj keď doposiaľ neuplynula ešte
subjektívna premlčacia doba. Zmluva bola vyhlásená za neplatnú na základe rozhodnutia súdu ako
absolútne neplatný právny úkon, tak z tohto dôvodu k bezdôvodnému obohateniu získanému plnením
z neplatnej zmluvy dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok
objektívnej premlčacej doby. Žalobca poskytol právnemu predchodcovi pôžičku o výške 3000 eur v apríli
2011, tieto skutkové tvrdenia neboli spochybnené, a vyplynuli aj z predloženej zmluvy o pôžičke, ktorá

bola uzavretá dňa 21.4.2011. Žalobu na vydanie zvyšku z tejto sumy ako bezdôvodného obohatenia
podal žalobca na súd 14.11.2014 ( č. l. 1) , t. j. po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Je
zrejmé a vyplynulo to aj z priebehu celého konania, že žalobcovia z tohto titulu, že bola vyhlásená
zmluva za neplatnú, tak mali povinnosť si vrátiť každý z účastník druhému všetko, čo podľa nej dostali.
Išlo o vzájomné plnenia v prípade synalagmatických záväzkov, kde na jednej strane stálo právo, ktoré

sa premlčuje a na druhej strane právo, ktoré sa takisto premlčuje. Ak voči sebe stoja dve premlčateľné
práva, t.j. napr. vzájomné práva na peňažné plnenie, ustanovenie § 107 ods. 3 OZ nemožno aplikovať.
Ustanovenie § 107 ods. 3 OZ o premlčaní povinnosti vrátiť si vzájomné plnenia možno aplikovať iba v
prípadoch, v ktorých na jednej strane stojí právo vlastnícke oproti inému právo. Týka sa iba prípadov
synalagmatických záväzkov, keď na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčuje a na druhej strane je

nepremlčateľné právo, teda prípady, kedy oproti sebe stojí právo na vydanie peňažného plnenia voči
vlastníckemu právu, teda jedinému majetkovému právu, ktoré sa podľa OZ nepremlčuje. Argumentácia
žalobcu v tom smere, že súd by nemal prihliadnuť na námietku premlčania v súlade s ust. § 107
ods. 3 OZ, nie je správna. Vzhľadom na oprávnene vznesenú námietku premlčania nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorá bola vznesená zo strany žalovaných 1/ až 3/, súd žalobu v celom

rozsahu zamietol.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalovaní 1/ až 3/ mali plný úspech vo veci, a preto im súd
priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu ( 100%). Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového

konania o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.