Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 1, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/150/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222199
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116222199.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom PhD. v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko,a.s.,sosídlomHodžova11,Žilina,IČO:31575951,protižalovanej:U.M.,nar.XX.X.XXXX,
bytom U. XXX, XXX XX U., o zaplatenie 265,99 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.4.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 265,99
Eur s úrokom vo výške 28 % ročne od 14.3.2013 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania spočívajúce
v zaplatenom súdnom poplatku. V žalobe uviedol, že so žalovanou dňa 24.2.2006 uzavrel zmluvu
číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na

porušenie zmluvných podmienok zo strany žalovanej, žalobca zatvoril príslušný účet žalovanej. Účet
je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal
14.3.2013 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte žalovanej previedol na svoj interný
pohľadávkový účet. Táto transakcia má spravidla popis „bezhotovostný prevod vyrovnanie zostatku zatv.
účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany
žalovanej.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila

3. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vo veci ústne pojednávanie nenariaďoval, keďže
sa jednalo o jednoduché právne posúdenie veci a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000
eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené oznamom dňa 5.4.2017, č. k. 15
C 150/2016, vyveseným na úradnej tabuli súdu dňa 5.4.2017, teda najmenej 5 dní pred vyhlásením
rozsudku.6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, listom žalobcu žalovanej o
odstúpení zmluvy, výpismi z účtu žalovanej, sadzobníkom poplatkov a úrokov, ako aj ďalším spisovým

materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 19.3.2008 bola uzavretá medzi účastníkmi zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, na základe ktorej žalovaný si zriadil u žalobcu osobný účet a používal jeho platobnú
kartu. Z tejto zmluvy vyplýva, že nebolo dohodnuté povolené prečerpanie na účte, dokonca pod bodom

4 tejto zmluvy je výslovne uvedené, že zriadenie služby Povolené prečerpanie je označené krížikom
pri kolónke „nie“.

8. Napriek nepovolenému prečerpaniu peňažných prostriedkov na osobnom účte žalovaného vznikol
debetný zostatok vo výške 263,33 Eur, ktorý žalobcovi neuhradil a preto žalobca listom zo dňa 6.3.2013
od príslušnej zmluvy odstúpil. V tomto liste uviedol, že dôvodom bol vykázaný debetný zostatok na účte

žalovaného ku dňu 29.9.2012 vo výške 263,33 eur.

9.Podľavšeobecnýchobchodnýchpodmienokžalobcu(ďalejlen„VOP“)včasti3.4,ktorásatýkazmluvy
obežnomúčtejednýmzospôsobovzrušeniabežnéhoúčtuboloupravenéajodstúpenievbode3.11.5.V
zmysle citovaného bodu banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte aj v prípade, ak klient podstatne

poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi. Odstúpenie musí
byť odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Za podstatné porušenie
zmluvných povinností sa považuje aj to, ak bežný účet je v nepovolenom prečerpaní a klient v lehote
stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal (písm. b/).

10. Doručovanie v spomínaných VOP je upravené v časti 19.8 a podľa tohto článku písomnosť banky
adresovaná klientovi sa považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového
podniku.

11. Žalobca k žalobe pripojil výpisy z účtu žalovaného za obdobie od 1.9.2012 do 14.3.2013, z ktorých
vyplýva debetný zostatok ku dňu 14.3.2013 vo výške 265,99 eur. Z uvedených výpisov vyplýva aj to,
že žalovaná suma vlastne predstavuje len úroky, poplatky za výzvy, upomienky a poplatky za službu
Balík Výhoda+.

12. Vyššie zistený skutkový stav súd prvej inštancie nasledovne právne posúdil:

13. Podľa názoru súdu pokiaľ dôjde k nepovolenému prečerpaniu na bežnom účte je potrebné uvedený
nárok posúdiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

14. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

15. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

16. Zároveň však zmluvu uzavretú medzi účastníkmi je nepochybne potrebné považovať aj za
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008. Podľa
citovaného ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

18. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.19. V danom prípade súd považoval za dôležitú skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy (v súlade
s VOP) listom zo dňa 6.3.2013.

20. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

21. Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

22. Súdy už vo viacerých svojich rozhodnutiach judikovali, že všetky spotrebiteľské zmluvy vrátane tých,
ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka majú občianskoprávny charakter. Ak by z pôsobnosti
§ 54 ods. 1 OZ mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne
upravil. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ sleduje vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na
spotrebiteľa oproti následku, ktorý dopadá na spotrebiteľa podľa „tohto“ zákona, pričom je logické, že

zákonodarca tým rozumel Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ treba vykladať tak, že
v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva (teda aj odstúpenie od zmluvy) sa na
spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky
by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Napokon nejasnosti v tomto
smere už odstránil zákon č. 102/2014 Z. z., ktorý doplnil § 52 ods. 2 OZ o nasledovnú vetu: „na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Keďže k tomuto ustanoveniu
neexistujeprechodnéustanovenie,jepotrebnéhoaplikovaťodúčinnostispomínanéhozákonaajnaskôr
vzniknuté právne vzťahy. Tento právny záver totiž vyslovil Najvyšší súd v rozhodnutí 3 Mcdo 12/2014
zo dňa 21.4.2015.

23. Vychádzajúc z občianskoprávneho charakteru spotrebiteľskej zmluvy a skutočnosti, že úprava
odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava v
Obchodnom zákonníku, ako aj s poukazom na § 52 ods. 2 OZ sa preto pre posúdenie odstúpenia od
zmluvy aplikuje Občiansky zákonník. Je náležité a plné v súlade s princípom ochrany spotrebiteľa, ak sa

pre spotrebiteľské vzťahy aplikuje občianske pravo a nie podnikateľské právo. Je potrebné vychádzať aj
ztoho,žezmluvuaVOPkoncipovallenžalobca,ktorýsanavyšesámrozhodolpreodstúpenieodzmluvy
aj keď mohol použiť iné právne inštitúty. Súd dodáva, že k totožnému právnemu záveru o účinkoch
odstúpenia od zmluvy o bežnom účte a to aj v sporoch týkajúcich sa toho istého žalobcu, teda Prima
banky Slovensko a.s. dospel Krajský súd v Prešove v rozsudku 6Co 182/2013 zo dňa 10.6.2014, 5Co

85/2013 zo dňa 21.8.2014, 14Co 64/2013 zo dňa 28.11.2013, ale Krajský súd v Trnave v rozsudku 24Co
9/2014 zo dňa 27.8.2014 a Krajský súd v Nitre v rozsudku 5Co 243/2013 zo dňa 5.2.2014. Uvedenou
problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý uznesením I. US 402/2013 zo dňa 19.6.2013
sťažnosť odmietol, pretože právne posúdenie odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka pri
spotrebiteľskom úvere považoval za ústavne konformné.

24. Podľa § 48 ods. 2 OZ sa v dôsledku odstúpenia od zmluvy zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc)
a tým zanikajú aj práva a povinností zo zmluvy. Iné zmluvné dojednanie by súd musel vyhodnotiť ako
neplatné s poukazom na § 54 ods. 1 OZ a § 39 OZ.

25. Vzhľadom na uvedený právny záver prichádza následne do úvahy aplikácia § 457 OZ, podľa ktorého
ak zmluva je neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo
podľa nej dostal.

26. Pri odstúpení od zmluvy si teda účastníci majú vrátiť len vykonané plnenia podľa zásad o vydaní

bezdôvodného obohatenia. Žalobca teda môže požadovať len vrátenie súm, ktoré poskytol žalovanému
pri nepovolenom prečerpaní peňažných prostriedkov na účte bez akýchkoľvek vedľajších plnení ako sú
poplatkyčiúroky.Nemôžetotižpožadovaťplneniezozmluvy,ktorásazrušilaodzačiatkuvdôsledkujeho
odstúpenia od zmluvy. Navyše uplatnený nárok súd považuje za premlčaný, na čo súd musí prihliadať ex
offo v spotrebiteľských veciach s účinnosťou od 1.5.2014 ako to vyplýva z § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.

o ochrane spotrebiteľa. Podľa citovaného ustanovenia orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorébránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.

27. Ako už súd uviedol, nárok žalobcu je potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 457 OZ a premlčanie
podľa § 107 OZ.

28. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

29. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

30. Subjektívna premlčacia lehota začala plynúť v tomto prípade od 14.3.2013, napokon aj žalobca
uplatňuje úroky od 14.3.2013. Dňom najneskôr 14.3.2013 došlo k zrušeniu zmluvy ex tunc v dôsledku

odstúpenia od zmluvy, takže od nasledujúceho dňa sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení
žalovaného. Dvojročná premlčacia lehota uplynula 14.3.2015 a keďže žaloba bola podaná až 9.4.2015,
nárok je premlčaný.

31. Súd prvej inštancie preto s ohľadom na uvedené rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

O trovách konania súd prvej inštancie teda rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vo
veci nemal žalobca úspech preto nemá právo na náhradu trov konania voči žalovanému a žalovanému
žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli, preto ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona