Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. júl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010255
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5814010255.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr.
Márie Urbanovej a JUDr. Marcely Malatkej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 6. júla
2017 sťažnosť odsúdeného V. D. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/120/2014 zo
dňa 4.5.2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Námestovo, sp. zn.

6T/120/2014 zo dňa 4.5.2017.

Podľa§420Tr.por.,§419ods.1Tr.por.,§50ods.4Tr.zák.vyslovuje,žeodsúdenýV.D.,nar.X.X.XXXX
vV.,trvalebytomS.Y.XXX,okr.X.,savskúšobnejdobepripodmienečnomodsúdenítrestnýmrozkazom
Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/120/2014, zo dňa 27.10.2014, právoplatným dňa 15.12.2014 n
e o s v e d č i l a nariaďuje výkon trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 419 ods. 4 Tr. por., § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdeného V. D. na výkon trestu odňatia
slobody zaraďuje do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudkyňa Okresného súdu Námestovo uznesením, sp. zn. 6T/120/2014 z 4.5.2017 rozhodla podľa
§ 419 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 50 ods. 4 Tr. zák., že odsúdený V. D. sa v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/120/2014 zo dňa
27.10.2014, právoplatným dňa 15.12.2014, neosvedčil a nariadila mu výkon trestu odňatia slobody vo
výmere 1 rok, pričom na výkon tohto trestu ho zaradila do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že odsúdený V. D. v priebehu plynutia

skúšobnej doby podmienečného odsúdenia od 16.12.2014 do 16.12.2016 neviedol riadny život,
nerešpektoval morálne a právne normy tejto spoločnosti a počas plynutia skúšobnej doby spáchal ďalší
úmyselný trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Konkrétne odsúdený V. D. sa dňa 8.2.2016
dopustilprečinumareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d)Tr.zák.,zaspáchanie
ktorého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 0T/55/2016 zo dňa 10.2.2016,
právoplatným dňa 10.2.2016, bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, na výkon ktorého

bol zaradený do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného uloženia trestu
zákazu činnosti vodiča na dobu 4 roky. Je teda zrejmé, že podmienečné odsúdenie si u odsúdeného V.
D. nesplnilo svoj účel, neviedlo k jeho prevýchove a náprave, keď odsúdený sa počas plynutia skúšobnej
doby dopustil ďalšej trestnej činnosti úmyselnej povahy.

Proti tomuto uzneseniu odsúdený V. D. písomným podaním zo dňa 8.5.2017, osobne podaným na

Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 9.5.2017, podal sťažnosť, ktorú bližšie nezdôvodnil.Prokurátor sa k odsúdeným podanej sťažnosti písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť

a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na
chyby,ktorésťažnosťouvytýkanéneboliaktorébymohlispôsobiťnesprávnosťsťažnosťounapadnutého
rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného V. D. bola podaná v zákonom stanovenej lehote,
oprávneným subjektom a je dôvodná, avšak pre iné skutočnosti ako uvádza sťažovateľ.

Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade s
ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť zistiť
skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí aj pre
rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Náležite teda musí byť zistené
aj to, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil uložené obmedzenia a
povinnosti. Z takýchto zistení je potrebné vychádzať pri rozhodovaní.

Konajúca sudkyňa prvostupňového súdu dokazovaním na verejnom zasadnutí vytvorila dostatočný
skutkový základ pre rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného V. D. v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Rozhodla vecne správne, keď vyslovila, že odsúdený V. D. sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/120/2014 zo

dňa 27.10.2014, právoplatným dňa 15.12.2014, neosvedčil a nariadila výkon trestu odňatia slobody vo
výmere 1 rok a súčasne odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradila do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. V odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne a jasne vyložila,
akými právnymi úvahami sa spravovala, keď posudzovala dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona, upravujúcich rozhodovanie o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdeného v

skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s
presvedčivým a správne odôvodneným rozhodnutím prvostupňového súdu a v podrobnostiach naň
odkazuje.

Preskúmaním spisového materiálu dospel aj krajský súd k zhodnému záveru ako prvostupňový súd,

že odsúdený V. D. v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, určenej trestným
rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/120/2014 zo dňa 27.10.2014, neviedol riadny
život. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II, sp.zn.
0T/55/2016 zo dňa 10.2.2016, právoplatný dňa 10.2.2016, ktorým bol V. D. uznaný vinným z prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia

slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením na jeho výkon do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti vodiča na dobu 4 roky. Tejto ďalšej trestnej
činnosti sa odsúdený V. D. dopustil dňa 8.2.2016, t.j. v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia. Osobitne je pritom potrebné dať do pozornosti, že odsúdený V. D. podmienečné odsúdenie
porušil spáchaním úmyselnej trestnej činnosti a tiež skutočnosť, že odsúdený trestný čin spáchal

nerešpektovaním trestu zákazu činnosti vodiča, ktorý mu bol uložený práve trestným rozkazom
Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/120/2014 zo dňa 27.10.2014, právoplatným dňa 15.12.2014.

V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že odsúdený V. D. počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia nevyužil možnosť, ktorá mu podmienečným odsúdením bola daná a zjavne

v skúšobnej dobe neviedol riadny život. Odsúdený V. D., hoci dostal od súdu možnosť preukázať,
že povedie riadny život, že dokáže rešpektovať právne predpisy tejto spoločnosti, hrubým spôsobom
ignoroval túto možnosť a šancu a počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa dopustil
trestnej činnosti úmyselnej povahy, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený. Z uvedeného je zrejmé, že
podmienečným odsúdením nebol u neho naplnený účel tohto inštitútu a za tejto situácie neprichádza do

úvahy iné rozhodnutie ako o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
a o nariadení výkonu trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol odsúdenému pôvodne podmienečne
odložený.

Súd prvého stupňa tiež postupoval správne a v súlade so zákonom, keď o neosvedčení sa odsúdeného

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozhodol počas zákonom stanovenej lehoty (§ 50 ods. 4
Tr. zák.)Rovnako tak správne a v súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa, keď za splnenia zákonných
podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdeného V. D. na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko odsúdený V. D. v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Krajský súd však musí konajúcej sudkyni prvostupňového súdu v rámci prieskumnej povinnosti podľa
§ 192 ods. 1 Tr. por. vytknúť, aj keď to odsúdeným podanou sťažnosťou napadnuté nebolo, že

konajúca sudkyňa súdu prvého stupňa pochybila, keď v rámci rozhodovacej činnosti nepostupovala
podľa príslušných procesných ustanovení a to konkrétne podľa § 420 Tr. por., ktoré zákonné
ustanovenie výslovne upravuje procesný postup súdu v súvislosti s rozhodovaním týkajúcim sa výkonu
podmienečného trestu odňatia slobody (teda aj vrátane rozhodovania o osvedčení resp. neosvedčení
sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia). Pokiaľ prvostupňový súd činí akékoľvek
rozhodnutie v súvislosti s výkonom podmienečného trestu odňatia slobody, po procesnej stránke musí

prioritne aplikovať ustanovenie § 420 Tr. por., čo v danom prípade prvostupňovým konajúcim súdom
bolo opomenuté. Ustanovenie § 420 Tr. por. síce podrobnejšie neupravuje výkon podmienečného trestu
odňatia slobody, avšak odkazuje na použitie ustanovení § 418 a § 419 Tr. por., ktoré už podrobne
upravujú výkon podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Z hľadiska procesného
rozhodovania súdu o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, je teda

možné postupovať podľa § 419 Tr. por. len na základe prioritnej aplikácie § 420 Tr. por., ktoré zákonné
ustanovenie upravuje výkon podmienečného trestu odňatia slobody a v konkrétnostiach ďalej odkazuje
na použitie už uvádzaného ustanovenia § 419 Tr. por. Ak v tomto prípade konajúci prvostupňový
súd v rámci výroku o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia z
hľadiska procesného postupu uvádzal len aplikáciu § 419 Tr. por., uvedené nie je možné považovať

za správne, nakoľko procesný postup len podľa § 419 Tr. por. by bol na mieste iba pri rozhodovaní
súdu v súvislosti s výkonom podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Uvedené
pochybenie prvostupňového súdu však nemalo žiaden vplyv na jeho inak vecne správne rozhodnutie o
neosvedčení sa odsúdeného V. D. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a o nariadení výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody, preto zistené pochybenie napravil sám krajský súd tak, že

napadnuté uznesenie okresného súdu postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil a vo veci
sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Na záver nadriadený súd uvádza, že odsúdený v sťažnosti neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré
by zakladali dôvod na iné rozhodnutie ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a preto

bolo rovnako odvolacím súdom rozhodnuté o neosvedčení sa odsúdeného V. D. v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia a o nariadení výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok, na výkon
ktorého sa odsúdený zaraďuje do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.