Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/118/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415203180
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415203180.8

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
žalobcov: 1/ F. Š., D.. XX.XX.XXXX, H.. N. P. B. XXX, štátny občan SR, 2/ G. Š., D.. X.X.XXXX, H.. N.
P. B. XXX, štátna občianka SR, obaja v konaní právne zast. JUDr. Ľudmilou Petrušovou, advokátkou,
s.r.o., so sídlom v Žiari nad Hronom, ul. A. Dubčeka 386/10, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovaným:
1/F. C.U. (SPF), 2/ O. N. ( SPF), 3/ M. N. (SPF), 4/ A. N. (SPF), 5/ C. N. (SPF), 6/ V.N. N. ( SPF) 7/ G. N.

( SPF), 8/ M. N. ( SPF), 9/ I. Z., D.. XX.X.XXXX, P. B. XX, občan SR, v 10/ V. Ž. (SPF), 11/ O. H. (SPF),
12/ H. W., F.. M., N. - F., Š. XXX/XX, 13/ M. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. P. B. Č.. XXX, 14/ M. N.Á. (SPF),
15/ M. N. (SPF), 16/ V. O. (SPF), 17/ G. Z. (SPF), 18/ V. Ž., D.. X.X.XXXX, X.. M. Š. XXX, C. D. C., 19/
I. O. (SPF), 20/ I. O. (SPF), 21/ M. N. (SPF), 22/ L.. M. V., D.. XX.X.XXXX, N. P. B. Č.. X, 23/ M. O., D..
X.XX.XXXX, N. O., Z. Y. XX/XX, Š., 24/ A. G. (SPF), v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov z a m i e t a.

Súd žalovaným nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.3.2015 domáhali, aby súd určil, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k.ú. P. B., a to novovytvorených parciel CKN č. XXX/
X vyznačená ako trvalý trávny porast o výmere 1102m2, CKN č. XXX/X vyznačená ako trvalý trávny

porast o výmere 881m2, identifikovaných geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX, vyhotoveným
10.2.2015, úradne overeným dňa 24.2.2015, v celosti. V žalobe žalobcovia poukázali na to, že sú
držiteľmi nehnuteľnosti v k.ú. P. B., ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa domáhajú. Predmetné
nehnuteľnosti užívajú od r. 1985, keď ich odkúpili od G. N., o čom bola spísaná dohoda za prítomnosti
predsedu MNV M. F.. V čase odpredaja týchto nehnuteľností bol vyhotovený geometrický plán, z ktorého
je zrejmé, že odkupovali nehnuteľnosti v takom rozsahu ako sú v súčasnosti zamerané geometrickým

plánom. Na pozemkoch si postavili rodinný dom, o čom bolo vydané stavebné povolenie bývalým ONV
Žiar nad Hronom. Od r. 1985 majú uvedené nehnuteľnosti v oprávnenej držbe nerušene a nepretržite.
Po vypracovaní geometrického plánu zistili, že nie sú vlastníkmi pozemkov, tieto sú písané na tretie
osoby, ktoré nikdy predmetné pozemky neužívali. Žalobcovia súčasne v žalobe poukázali na to, že parc.
EKN č. XXX bola zapísaná v pozemkovej knihe vo vložke 125 na pôvodné katastrálne územie C., podľa
ktorej mala výmeru 5970m2. Predpokladajú, že ešte pôvodní podieloví spoluvlastníci si reálne rozdelili

pozemnoknižné parcely, nakoľko od narodenia si pamätajú, že predmetné nehnuteľnosti vždy užíval ich
právny predchodca G. N. a neboli žiadne spory ohľadne hraníc pozemkov. Ich bezprostrednými susedmi
boli Z. N. a O. D., ktorí si vysporiadali svoje pozemky osvedčením o vydržaní. Žalobcovia ďalej poukázali
na to, že za dané nehnuteľnosti platia riadne obci P. B. dane a predtým v rovnakom rozsahu ich platil
G. N.. Z dôvodu zosúladenia skutkového stavu so stavom právnym žiadali o určenie vlastníckeho práva
titulom vydržania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka, nakoľko splnili všetky zákonné podmienky.2. Zástupca žalovaných neznámych vlastníkov vo svojom vyjadrení žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Poukázal na to, že predávajúci G. N. nebol v čase podpísania dohody výlučným vlastníkom
pozemkov, čoho si boli všetky zmluvné strany vedomé, nakoľko v dohode je výslovne uvedené,

že vysporiada prípadné nároky spoluvlastníkov, pokiaľ sa budú ostatní domáhať svojho podielu. Z
uvedeného následne vyplýva, že nemohol previesť na kupujúceho viac práv ako sám má, teda kupujúci
nemohol vlastníctvo k pozemkom nadobudnúť. V r. 1985, kedy došlo k podpisu dohody platila zásada,
že vlastnícke právo sa nadobúdalo až vkladom do katastra nehnuteľností. Z obsahu dohody vyplýva,
že mala byť dokladom k prevodu nehnuteľnosti na štátnom notárstve. Keďže k „ zavkladovaniu“

dohody nedošlo, neprešlo ani vlastnícke právo na kupujúcich. V závere poukázal na judikatúru, ktorá
jednoznačne odmieta uznať dobrú vieru na strane držiteľa v prípade, keď sa držiteľ chopil držby
nehnuteľnostinazákladezmluvyoprevode,ktoránebolaregistrovanáštátnymnotárstvom.Zcitovaného
rozhodnutia vyplýva, že právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti nie je ospravedlniteľný.

3.Žalovaný9/,13/,14/,19/,13/,24/sožalobousúhlasiliažiadali,abysúdurčilvlastníckeprávovprospech

žalobcov.

4. Žalovaná 12/ H. W. (dedička po poručiteľke O. M.) so žalobou súhlasila. Vo vyjadrení uviedla, že
uvedené pozemky neobhospodaruje, nakoľko z dôvodu nevedomosti o ich vlastníctve boli užívané
žalobcom. Zároveň vo vyjadrení žiadala, aby jej za prevod spoluvlastníckeho podielu bola vyplatená

finančná náhrada. Poukázala na to, že zo strany predávajúceho G. N. išlo o nejasnosti vo vlastníctve a
predal to, čo v skutočnosti nebolo jeho. Z rozprávania nebohej mamy vie, že pozemky patrili ich rodine.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, výsluchom žalovaných 9/,23/,14/, výsluchom
svedka Z. N., oboznámením pozemnoknižnej vložky č. XXX, stavebným povolením zo dňa 26.11.1986,

potvrdením obce o užívaní nehnuteľnosti, geometrickým plánom zo dňa 25.1.1984, Dohodou zo dňa
23.10.1985, LV č. XXX, LV č. XXX, Notárskou zápisnicou č. XX/XX, Notárskou zápisnicu č. 93/2003,
Notárskou zápisnicou č. XXXXX/XXXX ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom
materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Dohodou zo dňa 23.10.1985 previedol predávajúci G. N. na žalobcov ako kupujúcich pozemok č.
XXX zapísaný vo vložke XXX evidovanej ako lúka a podľa EN XXX/X vo výmere XXXmX, XXX/X vo
výmere XXXmX, XXX/X vo výmere 494m2 a XXX/X vo výmere 1262m2, ktoré parcely boli vytvorené
geometrickým plánom č. 243-254-168-84, ktoré užíval predávajúci G. N.. V dohode sa konštatuje, že
užívateľ uvedených parciel a vlastník vedený v pozemkovej knihe pod radovým č. XX v 1/8 a pod

radovým č. XX v podieli 1/16 odpredáva ucelené parcely, tak ako sú vyčlenené geometrickým plánom
v celosti kupujúcim (žalobcom) za kúpnu cenu 15 000,-Kčs. Zároveň sa predávajúci G. N. v dohode
zaviazalvyplatiťprípadnýchpodielovýchspoluvlastníkov,ktorísabudúdomáhaťsvojhopodielu.Dohoda
mala tvoriť doklad na prevod nehnuteľnosti na Štátnom notárstve v Žiari nad Hronom. Uvedená dohoda
bola podpísaná predávajúcim G. N. a kupujúcimi (žalobcami) a za stranu MNV predsedom M.D. F..

7. Z pripojeného geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 8.6.1984 súd zistil, že uvedeným
geometrickýmplánombolozpôvodnejparcelyč.XXXzapísanejvpozemnoknižnejvložkeXXXovýmere
XXXXmX lúka, vyčlenené parcely XXX/1 o výmere XXXXmX lúka, XXX/2 o výmere XXXmX lúka, XXX/3
o výmere XXXmX lúka, XXX/4 o výmere XXXmX lúka.

8. Stavebným povolením č. XXXX/XX zo dňa 26.11.1986 povolil stavebný úrad žalobcom výstavbu
rodinného domu na pozemku parc. XXX/X v k. ú. P. B..

9.Zpôvodnejpozemnoknižnejvložkyč.XXXvk.ú.C.súdzistil,žepôvodnáparcela867bolaevidovanáv

danej pozemnoknižnej vložke, pričom vlastníctvo právneho predchodcu žalobcov G. N. bolo evidované v
danejpozemnoknižnejvložkepod32/bvspoluvlastníckompodieli1/8nazákladekúpnopredajnejzmluvy
zo dňa 15.10.1943 a pod 37 v spoluvlastníckom podieli 1/16 podľa uznesenia o odovzdaní pozostalosti
D391/46 po M. N.. V ostatných podieloch boli v pozemkovej knihe evidovaní ďalší spoluvlastníci.

10. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 10.2.2015 boli pôvodné parcely XXX
zapísaná na LV č. XXX, XXX/X zapísaná na LV XXX a XXX/X zapísaná na LV XXX zapísané do stavu
registra CKN tak, že vznikla parcela 867 o výmere 198m2 trvalý trávnatý porast, parc. XXX/X a XXX/Xzanikli a súčasne vznikli parc. XXX/X o výmere 21m2 trvalý trávnatý porast, XXX/X o výmere 1102m2
trvalý trávnatý porast a XXX/X o výmere XXXmX trvalý trávnatý porast.

11. Z LV č. XXX pre k.ú. P. B. súd zistil, že ako podieloví spoluvlastníci parc. EKN č. XXX/X o výmere
XXXmX trvalé trávne porasty sú evidovaní žalovaní 15/ -25/. Z LV č. XXX súd zistil, že ako podieloví
spoluvlastníci parc. EKN č. XXX o výmere 1300m2 trvalé trávnaté porasty v k.ú. P. B. sú evidovaný
žalobca 1/ a žalovaný 1/ - 14/.

12. Z potvrdenia obce P. B. zo dňa 25.3.2015 súd zistil, že žalobca 1/ užíva nehnuteľnosti v k.ú. P. B. -
parc. CKN č. XXX/X a parc. č. CKN č. XXX/X viac ako XX rokov, pričom za nehnuteľnosti platí aj dane
z nehnuteľností.

13. Zo správy Ministerstva vnútra SR - Štátny archív v Banskej Bystrici súd zistil, že Dohoda zo dňa
23.10.1985 na základe, ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva z G. N. na žalobcov sa vo fonde

Štátneho notárstva v Žiari nad Hronom a vo fonde Miestneho národného výboru v P. B. nenachádza.

14. Žalobca 1/ F. Š. v konaní pred súdom uviedol, že danú nehnuteľnosť užíva 30 rokov, riadne si platí
dane, nikto sa nikdy nesťažoval a neohradzoval voči jeho vlastníctvu. O tom, že na liste vlastníctva
sú zapísaní iní vlastníci sa dozvedel asi pred 2-3 rokmi dozadu. S predávajúcim G. N. boli susedia.

Vzhľadom k tomu, že chcel stavať rodinný dom, odpredal mu daný pozemok. Zmluvu spisovali na MNV
spolu so starostom, preto si myslel, že je to v poriadku. G. N. mu uviedol, že to užíva celé, že mu to v
celosti patrí, preto ďalej potom nepátral. Už ako dieťa si pamätá, že to G. N. obhospodaroval celé. Počas
celej doby držby s tým nemal problém. Stav danej nehnuteľnosti si neoveroval v evidencii nehnuteľnosti,
nakoľko dôveroval predávajúcemu. On následne spisoval papiere susedovi Z. N. na časť, ktorá by patrila

jemu po otcovi.

15. Žalobkyňa 2/ G. Š., v konaní pred súdom uviedla, že sa s manželom domnievali, že všetko čo od
neho odkupovali patrí G. N.. G. N. im neuviedol, že vlastní len spoluvlastnícky podiel. Počas celej doby
držby sa nikto k vlastníctvu neprihlásil. K reálnej deľbe pôvodnej parcely sa nevedela vyjadriť.

16. Žalovaný 14/ M. Š. v konaní pred súdom uviedol, že na P. B. býva od narodenia. Pokiaľ si pamätá,
tak tento pozemok užíval G. N.. K reálnej deľbe pôvodného pozemku sa nevedel vyjadriť. Uviedol, že
v tom čase si ľudia medzi sebou sceľovali pozemky a riešili to len na MNV. Domnieval sa preto, že
žalobcom uvedené pozemky patria.

17. Žalovaný 23/ M. V. S. konaní pred súdom uviedol, že odkedy býva v obci P. B. vie, že uvedená
parcela patrila G. N.. V tom čase si ľudia bežne sceľovali pozemky, nebolo také právne povedomie ako
v súčasnom období . Bežne sa stávalo, že ľudia si reálne delili nehnuteľnosti, avšak právny akt chýbal.
Starosta M. F. bol svojrázny človek, v obci platilo to, čo povedal. Ľudia si bežne uzatvárali zmluvy na

bývalom MNV v jeho prítomnosti. Konkrétne na reálnu deľbu pôvodnej parcely č. XXX si nepamätal.

18. Žalovaná 9/ I. Z. v konaní pred súdom uviedla, že si pamätá, že otec predmetnú nehnuteľnosť
žalobcom predal. Otec obhospodaroval ostatné podiely, nakoľko predtým súrodencov vyplatil. Vyplatil
ich hneď po vojne, niekedy v 50-rich rokoch. Bratovi M. N. dával za vagón dosiek, sestru O. H. vyplatil

peniazmi a ďalšia sestra V. Ž. zomrela, nevie ako sa s ňou vysporiadal. Pokiaľ ide o prevádzanie
týchto podielov, tieto sa neprevádzali písomne, dohodlo sa to len ústne. Doma sa o tom rozprávalo.
Následne tieto polia obrábali v celosti tak, ako ich majú žalobcovia. Uvedené pozemky neboli oplotené,
boli označené v prírode skalami. Na jednej strane boli Z. a vedľa nich G.. K predaju uviedla, že otec
nechcel dané pozemky predať, chcel, aby to zdedili deti. Bol z toho cirkus, nakoľko starosta na neho

vyvíjal nátlak, preto to otec nakoniec odpredal.

19. Svedok Z. N. v konaní pred súdom uviedol, že žalobcovia boli ich susedia. Pamätá si, že časť parcely,
ktorú v súčasnosti užívajú žalobcovia mal predtým v držbe G. N. s manželkou. K reálnej deľbe pôvodnej
parcelyuviedol,žesipamätá,žeuvedenáparcelasanejakodelila,avšakničnebolospísanépísomne.Aj

onimalivedľalánpozemku,ktorýsivysporiadalivydržaním,nakoľkobolpísanýnaniekoľkýchvlastníkov.
Následne tento lán odpredal. Lán, ktorý si predtým vysporiadal patril rodine G..20. Z notárskej zápisnice č. N 381/2003 spísanej na notárskom úrade JUDr. Štefana Kuteniča
28.10.2003 súd zistil, že O. D. nadobudol vlastnícke právo na základe vydržania k nehnuteľnostiam,
ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území P. B., a to parcela CKN č. XXX záhrada o výmere

XXXXmX, parc. CKN č. XXX/1 záhrada o výmere 98m2, ktoré vznikli na základe geometrického plánu
č. XXXXXXXX-XX/XXXX z pôvodnej parcely EKN č. XXX/2 orná pôda o výmere 63m2 zapísanej na LV
XXX, z parc. EKN XXX/1 trvalé trávnaté porasty o výmere 2092m2 zapísanej na LV č. XXX, z parc. EKN
XXX/2 trvalé trávnaté porasty XXX m2 zapísanej na LV č. XXX.

21. Z notárskej zápisnice č. N 9/94, Nz 88/94 spísanej na notárskom úrade JUDr. Štefana Kuteniča, súd
zistil, že O. N. s manželkou M. N. nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. P. B.
vydržaním, a to k parc. EKN č. XXX záhrada o výmere 502m2, parc. EKN č. XXX trvalý trávnatý porast
o výmere 468m2, parc. EKN č. XXX zast. plocha o výmere 982m2, parc. č. XXX záhrada o výmere
1025m2, k rodinnému domu postavenému na parcele č. XXX. Uvedené nehnuteľnosti sú zamerané
geometrickým plánom XXX-XXXX-XXX/XX.

22. Z notárskej zápisnice č. N 93/2003, Nz 50034/2003 zo dňa 19.6.2003 spísanej na notárskom úrade
M.. N. S. súd zistil, že Z. N. nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.ú. P. B. vydržaním,
a to k parc. č. CKN XXX záhrady o výmere XXXXmX, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č.
XXXXXXXX-XX/XXXX z EKN parc. č. XXX/X trvalý trávnatý porast o výmere XXXXmX a EKN parc. č.

XXX trvalý trávnatý porast o výmere XXXXmX.

23. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, ak
sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej
účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

24. Podľa § 135 Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, ak ide o
nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom určeným, a ak
nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

25. Podľa § 135a Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, vlastníkom
veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( §
132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené
inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

26. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobe žalobcov na určenie vlastníckeho práva
nemožno vyhovieť. Žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným parceliam č.
CKN XXX/X vyznačená ako trvalý trávnatý porast o výmere 1102m2, parc. CKN č. XXX/X vyznačená
ako trvalý trávnatý porast o výmere 881m2, ktoré vznikli odčlenením od pôvodnej parcely XXX o výmere
1300m2trvalýtrávnatýporastaparc.XXX/Xovýmere880m2trvalýtrávnatýporast,aktorésúevidované

na žalovaných v spoluvlastníckych podieloch, tak ako sú písané na LV č. XXX a XXX v k.ú. P. B..
Žalobcovia svoj vlastnícky nárok odvodzovali od dohody zo dňa 23.10.1985, na základe ktorej im
mal sporné nehnuteľnosti (pôvodnú parcelu 867 zapísanú vo vložke 125 pozemkovej knihy ako lúka
o celkovej výmere 2511m2) previesť G. N.. Z predmetnej dohody ako aj pripojenej pozemnoknižnej
vložky 125, v ktorej bola zapísaná parc. XXX súd zistil, že pôvodný vlastník G. N. mal k daným

nehnuteľnostiam evidovaný len spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 a 1/16, ktorá skutočnosť vyplýva aj
z predmetnej písomnej dohody. Napriek tomu G. N. previedol predmetnou dohodu na žalobcov parcely
„v celosti“ za kúpnu cenu 15 000,-Kčs. Predmetná dohoda nebola registrovaná Štátnym notárstvom,
hoci v súlade s § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu jej podpisu sa na
účinnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyžadovala registrácia štátnym notárstvom. Žalobcovia sa

domáhali určenia vlastníckeho práva titulom vydržania sporných nehnuteľností. Na to, aby mohol
držiteľ nadobudnúť vlastnícke právo týmto originálnym spôsobom - vydržaním, musí splniť zákonom
ustanovené podmienky vydržania, ktorými sú: 1/ existencia držby nehnuteľnosti, 2/ dobromyseľnosť
držiteľa, že mu vec skutočne patrí, 3/ uplynutie zákonom stanovenej doby, po ktorú má držiteľ vec v
oprávnenej držbe ( pri nehnuteľnostiach 10-ročná doba) a 4/ spôsobilosť predmetu vydržania. V danom

prípade, aj keď žalobcovia síce preukázali, že ich držba jestvovala po zákonom stanovenú dobu ako
aj to, že nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom vydržania, neosvedčili však ďalšiu zo základných
podmienok vydržania vlastníckeho práva, a to oprávnenosť držby. Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti
je v zmysle rozhodovacej praxe súdov len ten, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný otom, že je vlastníkom. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí
byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po
celú vydržaciu dobu dôvodné. To, či je držiteľ veci skutočne dobromyseľný, je potrebné hodnotiť vždy

objektívne s prihliadnutím na konkrétnosti daného prípadu. Nestačí pritom subjektívne presvedčenie
držiteľa, že mu vec patrí. Rozhodujúce je pritom to, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať mal, resp. mohol mať pochybnosti
o tom, že mu vec patrí. Súd má za to, že v danom prípade nemohli byť žalobcovia dobromyseľní v
tom, že im uvedené pozemky skutočne patria, a to z niekoľkých dôvodov. Už zo samotnej dohody, na

podklade ktorej mali žalobcovia nadobudnúť sporné nehnuteľnosti dňa 23.10.1985 od predávajúceho
G. N. vyplýva, že tento bol len spoluvlastníkom daných nehnuteľností o spoluvlastníckom podieli 1/16
a 1/8. Samotný predchodca žalobcov G. N. si musel byť vedomý svojho právneho postavenia ako
spoluvlastníka prevádzanej nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť vyplýva aj z jeho záväzku obsiahnutého
v dohode, v ktorej sa zaviazal vyplatiť ostatných spoluvlastníkov danej nehnuteľnosti, ktorí by sa
prípadne domáhali svojho podielu. Z uvedeného je zrejmé, že právny predchodca žalobcov nemohol

previesť na žalobcov vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v celosti, keďže on sám bol
len spoluvlastníkom danej nehnuteľnosti. Navyše, v čase podpisu kúpnej zmluvy v r. 1985 sa na
účinnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyžadovala registrácia štátneho notárstva, pričom daná
dohoda spísaná medzi G. N. a žalobcami nebola štátnym notárstvom registrovaná a nenachádza
sa ani v štátnom archíve. Uvedený právny omyl držiteľa, ktorý vychádza z neznalosti jednoznačne

formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, keď sa držiteľ ujal držby, nie je
neospravedlniteľný.Držitelianehnuteľnostivdanomprípadenemohlibyťsozreteľomnavšetkyokolnosti
v dobrej viere, že sú vlastníkmi, aj keď subjektívne mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení, keďže
požiadavka registrácie zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola v Občianskom zákonníku
jasne a jednoznačne vymedzená v ustanovení § 134 ods. 2 (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4 Cdo 283/2009).

27. Z vyššie uvedených skutočností potom nemožno dovodiť záver, že žalobcovia pri zachovaní
normálnej opatrnosti nemohli mať vedomosť o tom, že konajú bezprávne, že si prisvojujú určitú vec,
ktorá nepatrila vlastnícky ich právnemu predchodcovi, a preto nemohla byť ani predmetom prevodu

na nich. Omyl, ktorý vychádzal z neznalosti žalobcov, pri nedodržaní základných právnych náležitostí
právneho úkonu, a formálnych podmienok účinnosti daného právneho úkonu, nie je ospravedlniteľný.
Preto tvrdenia žalobcov o tom, že im vec patrí a že s ňou nakladali ako s vlastnou nevychádzajú zo
skutkových zistení súdu, nakoľko ich vedomie vo vlastníctve daných vecí muselo byť rušené už od
počiatku, t.j. od podpisu danej dohody, v ktorej sa konštatuje, že právny predchodca žalobcov vlastní

len časť sporných nehnuteľnosti. Súd má za to, že pokiaľ by sa jednalo o právne perfektný právny
úkon, nemali by žalobcovia žiadne prekážky k tomu, aby bol daný právny úkon riadne registrovaný
štátnym notárstvom a nadobudol svoju účinnosť. Uvedených skutočnosti si museli byť žalobcovia plne
vedomí, a preto nemožno hovoriť o tom, že ich držba predmetných nehnuteľností bola počas celej doby
oprávnená. Svoju dobrú vieru nemôžu žalobcovia dovodzovať ani z toho, že právnemu predchodcovi -

predávajúcemu G. N. vyplatili kúpnu cenu vo výške 15 000,- Kčs za situácie, kedy neexistoval právny
dôvod na vyplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť v jej celosti. Pokiaľ by žalobcovia zachovali aspoň
minimálnu opatrnosť pri nadobúdaní predmetnej nehnuteľnosti v r. 1985, mohli sa z pozemkovej knihy
dozvedieť, kto je skutočným vlastníkom danej nehnuteľnosti, príp. v akých podieloch. Hoci aj dlhodobá
držbanehnuteľnostižalobcami,čiichprávnehopredchodcubeztoho,žebybolapreukázanáskutočnosť,

ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti, preto nepostačovala
pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním (Rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Cdo 12/2010). Právny omyl držiteľov, ktorý vychádza z neznalosti v čase spisovania
predmetnej dohody, kedy sa žalobcovia ujali držby nie je ospravedlniteľný. Pokiaľ aj žalobcovia v
priebehu konania preukazovali, že ich právny predchodca G. N. nadobudol predmetnú nehnuteľnosť

jej reálnou deľbou, uvedené skutočnosti sa im v priebehu konania nepodarili preukázať. Žiadny z
vyslúchaných žalovaných či svedok súdu bez akýchkoľvek pochýb hodnoverne nepreukázali, že k danej
reálnej deľbe došlo, čo bolo jej predmetom, medzi akými účastníkmi mala byť realizovaná a prečo daná
deľba nebola premietnutá do evidencie nehnuteľností. Naopak, žalovaná 12/ H. W., ktorá vstúpila do
konania na miesto svojej matky O. M., na základe osvedčenia o dedičstve č. 11D 146/2015 vedenej

pred súdnym komisárom JUDr. Š. Z. v Poprade, vo svojom vyjadrení poukazovala práve na to, že dané
nehnuteľnosti patrili jej právnym predchodcom a G. N. sa ich držby ujal bezprávne.

28. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.29. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán
sporu v konaní tak, že žalovaným, ktorí boli plne úspešní v konaní, nárok na náhradu trov konania

nepriznal, keďže ani jeden zo žalovaných si trovy konania v konaní neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie.