Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/421/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213605
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715213605.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne: M. F.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. XX, XXX XX F. F., právne zastúpenej Petrom Fischerom,
advokátom, so sídlom Horná 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 997 770, proti žalovanému: Y. N., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XXX, XXX XX Q., o zaplatenie 2.248,30 Eur s príslušenstvom, o

odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/328/2015-49 zo dňa 25. 05. 2016,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
rozsudkom z 25. 05. 2016 zamietol žalobu (prvý výrok). Žalovanému nepriznal náhradu trov konania

(druhý výrok).
Okresný súd mal preukázané, že strany sporu dňa 25. 04. 2015 uzatvorili zmluvu o kúpe osobného
motorového vozidla U. S., Win: M ev. č. H. XXX F., za kúpnu cenu 2.000,- Eur, ktorá bola žalovaným
ako predávajúcim prevzatá pri uzavretí kúpnej zmluvy, kedy žalobkyňa ako kupujúca prevzala motorové
vozidlo. Následne po kúpe zistila, že motorové vozidlo má vady, ktoré ho robili neupotrebiteľným, preto
dňa13.05.2015odkúpnejzmluvyodstúpilaažiadalavráteniekúpnejceny,pričombolapripravenávrátiť

motorové vozidlo. Žalovaný s týmto postupom nesúhlasil, preto mu žalobkyňa odstúpenie od kúpnej
zmluvy zaslala poštou. Predmetom predaja boli aj zimné pneumatiky, ktoré mala prevziať pri prepise
motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte. Žalovaná čiastka 2.248,30 Eur predstavovala kúpnu
cenu 1.999,- Eur a 249,30 Eur uhradených žalobkyňou za opravu motorového vozidla.
Súd prvej inštancie zamietol žalobu s poukazom na § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je
každý z účastníkov zmluvy, ktorá bola zrušená, resp. neplatná, povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa

nej dostal. Právo jednej zmluvnej strany na vydanie poskytnutého plnenia je podmienené povinnosťou
vrátiť druhej zmluvnej strane to, čo podľa zmluvy prijala. Zo zákona vzniká synalagmatický záväzok, v
ktorom je povinnosť oboch strán k plneniu na seba vzájomne viazaná. Vzájomnú viazanosť plnenia je
potrebnérešpektovaťajpriformuláciižalobnéhonávrhu,vovýrokurozhodnutiaajprijehovýkone.Keďže
žalobný petit nevyjadroval povinnosť žalovaného plniť oproti splneniu povinnosti žalobkyne, nemohol
súd žalobe vyhovieť.

Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a zásadou úspechu. Žalovaný ako úspešný v konaní
si však náhradu trov konania neuplatnil a zo súdneho spisu ich vznik preukázaný nebol.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa včasné odvolanie domáhajúc sa zmeny
napadnutého rozsudku podľa § 388 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), alternatívne jeho

zrušenia odvolacím súdom podľa § 398 ods. 1 písm. b), písm. c) CSP.Namietla,žeokresnýsúdnevykonalvovecidostatočnénavrhovanédokazovanie,dostatočnenezisťoval
skutkový ani právny stav rozhodný pre rozhodnutie a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Súd mal predovšetkým vykonať dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo postup pre zamietnutie

žaloby z procesných dôvodov. Dokazovanie malo byť zamerané predovšetkým na zistenie, či má mať
žalobný návrh obsah, na základe ktorého si majú vrátiť so žalovaným vzájomné plnenia. Ak žalovaný
z dôvodu nedostatku svojej legitimácie nebol oprávnený previesť na žalobkyňu na základe kúpnej
zmluvy vlastníctvo k motorovému vozidlu (čo je obsahom synalagmatického právneho úkonu), potom
nemôže byť tento právny úkon účinný a nejde o synalagmatický, ale nulitný právny úkon z dôvodu

nedostatku prejavu vôle žalovaného previesť vlastníctvo k motorovému vozidlu na žalobkyňu. Nie je
potom skutkový ani právny dôvod, aby žalobkyňa vrátila žalovanému vlastníctvo k motorovému vozidlu.
Žalobkyňa plnenie zo zmluvy (nadobudnutie vlastníctva) nedostala. Skutočnosť, že vedela, kde sa
motorové vozidlo nachádza, nemôže byť dôvodom na to, aby plnila, čo nemá a nikdy nedostala. Ona
osobne motorovým vozidlom ani dokladmi potrebnými na jeho prevádzkovanie nedisponuje. Podaním z
20. 01. 2016 oznámila, kde motorové vozidlo naposledy videla. Ide o verejné priestranstvo - parkovisko,

z čoho nemôže byť odvodzované, že s osobným motorovým vozidlom disponuje.

3. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa k odvolaniu.

4. Súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok

účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 je súd povinný aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací
(§ 34 CSP) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP,
bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 CSP
a rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§391 ods. 1 CSP).

5.Knámietkeodvolateľa,žesúdprvejinštancie nevykonalvovecidostatočnénavrhovanédokazovanie,
dostatočne nezisťoval skutkový ani právny stav rozhodný pre rozhodnutie a vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že rámec dokazovania v sporovom konaní vymedzuje

žalobca opisom rozhodujúcich skutkových tvrdení, na ktorý nadväzuje formulácia žalobného petitu.
Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam
pre vec samu alebo ktoré by potvrdzovali len zhodné tvrdenia účastníkov Právo na spravodlivý súdny
proces je základným právom účastníka súdneho konania a je garantované tak Ústavou Slovenskej
republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), ako

i zákonmi Slovenskej republiky. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým
znemožnil strane sporu realizáciu tých procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok dáva. Do
obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré strana sporu pred
všeobecným súdom navrhla, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp
voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci

sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu
vedú (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 64/97, z 8. októbra 1997). Teoretické
východiská, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie sú správne, aplikoval aj správnu právnu úpravu.
6. Pri synalagmatických záväzkoch existuje nielen vzájomnosť práv a povinností, ale aj vzájomná
podmienenosť plnenia, ktorá znamená, že plnenia sa môže domáhať len účastník, ktorý už sám dlh

splnil alebo preukázateľne je pripravený ho splniť. Povinnosť účastníkov poskytnúť si vzájomné plnenie
vyplýva nielen zo zmluvy (§ 560 Občianskeho zákonníka, ďalej iba „OZ“), ale aj zo zákona (§ 457 OZ).
Práve § 457 OZ upravuje dôsledky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia v prípadoch, kedy má jeho
vznik pôvod v občianskoprávnej zmluve, či už neplatnej alebo zrušenej. Nároky vyplývajúce z tohto
ustanovenia majú vzájomnú reštitučnú povahu, zákonodarca jeho prostredníctvom sleduje obnovenie

predchádzajúceho stavu. Nárok zmluvnej strany na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej zmluvy (dôvodom
neplatnosti zmluvy je podľa § 37 OZ aj nedostatok vôle) alebo zo zmluvy, ktorá bola zrušená, je
podmieneným zo zákona povinnosťou vrátiť druhému účastníkovi to, čo získal za kúpnu cenu, ktorej
vrátenia sa kupujúci domáha. Pretože súd je v zmysle § 153 ods. 2 O. s. p. (v súčasnosti § 216 CSP)
viazaný žalobou, je nutné, aby táto žaloba umožnila vyjadriť vzájomnú viazanosť reštitučnej povinnosti

účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy vo výroku rozsudku (rozsudok NS ČR z 15. 06. 2000 sp.
zn. 25Cdo 489/1999).7. Okresný súd postupoval v súlade s uvedenými ustanoveniami zákona a správne ustálil, že žalobe
nie je možné v znení, v akom bola podaná, vyhovieť. Nárok žalobkyne na vrátenie kúpnej ceny zo
zmluvy, od ktorej odstúpila, je zo zákona podmienený záväzkom vrátiť žalovanému to, čo sa jej dostalo

od žalovaného za kúpnu cenu, vrátenia ktorej sa domáha; inak by bola i naďalej bezdôvodne obohatená
v rozpore s § 457 OZ (R 26/1975).

8. Odvolací súd bol nútený zrušiť rozsudok okresného súdu jedine vzhľadom na odvolaciu námietku,
podľa ktorej žalobkyňa podaním z 20. 01. 2016 oznámila súdu, kde predmetné motorové vozidlo

naposledy videla (verejné priestranstvo - parkovisko) s tvrdením, že ona osobne nedisponuje vozidlom
ani dokladmi potrebnými na jeho prevádzkovanie. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa žalovanému
v závere písomného odstúpenia od kúpnej zmluvy z 13. 05. 2015 (č. l. 11 súdneho spisu) uvádza,
že motorové vozidlo odovzdá bezodkladne po prevzatí/pripísaní finančných prostriedkov na jej účet. V
tej istej písomnosti žalobkyňa uznáva, že kúpna zmluva slúžila zároveň ako preberací a odovzdávací
protokol na prevzatie motorového vozidla aj na vyplatenú sumu 1.999,- Eur. Zároveň uvádza, že

motorové vozidla na odhlásenie privezie jej manžel. Nepopiera, že žalovaný odovzdal aj osvedčenie
o evidencii, osvedčenie o technickej kontrole a osvedčenie o emisnej kontrole predmetu kúpy. V
zápisnici o podaní vysvetlenia z 08. 03. 2016 (č. l. 43) na Okresnom riaditeľstve PZ ODI Banská
Bystrica právny zástupca žalobkyne tvrdil, že 13. 05. 2015 jeho klientka (žalobkyňa) odstúpila od zmluvy
a odovzdala prostredníctvom manžela všetky doklady a vozidlo predávajúcemu, ktorý ich odmietol

prevziať.Napojednávaní25.05.2016podľazápisnice(č.l.46p.v.súdnehospisu)splnomocnenýprávny
zástupca žalobkyne uviedol, že sa žalobkyňa rozhodla vozidlo vrátiť a požadovala, aby im žalovaný
vrátil zaplatenú kúpnu cenu. Za tým účelom sa stretli na parkovisku pred H., kde sa mu snažili odovzdať
odstúpenie od zmluvy, ktoré si žalovaný odmietol prevziať s poznámkou, že nebudú mať ani auto
ani peniaze. Z týchto dôvodov mu doručovali odstúpenie písomnou formou. Na dopyt súdu (kde sa v

súčasnosti nachádza motorové vozidlo U. S.) písomnosťou doručenou súdu prvej inštancie 22. 01. 2016
žalobkyňa oznámila, že motorové vozidlo sa nachádza na parkovisku ulici S. č. X v areáli bývalého L.
H. R. v F. F..

9. Vzhľadom na odvolaciu námietku žalobkyne a v odseku č. 8 tohto zdôvodnenia uvedené listinné

dôkazy a citované vyjadrenie žalobkyne sú zrejmé rozpory v skutkovej okolnosti, či žalobkyňa splnila
svoju povinnosť zo synalagmatického záväzku a motorové vozidlo spolu s dokladmi umožňujúcimi jeho
vedenie žalovanému vydala a kedy sa tak stalo, alebo nie. Okresný súd v ďalšom konaní odstráni
uvedené rozpory a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti ustáli, či žalobkyňa splnila svoju povinnosť a
predmet kúpy spolu s dokladmi umožňujúcimi jeho používanie (vrátane kľúčov) odovzdala žalovanému

ako predávajúcemu. Na základe takéhoto skutkového zistenia súd prvej inštancie vo veci znovu
rozhodne. Z hľadiska právnej istoty odvolací súd pripomína judikát publikovaný pod číslom R 1/1979,
podľa ktorého ak k vzájomnému vráteniu plnenia nemôže dôjsť, ak kúpenú vec nemožno vrátiť, treba
za ňu vrátiť jej cenu zodpovedajúcu cenovému predpisu.

10. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa
§ 396 ods. 3 CSP.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).