Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 21, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18Csp/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816209291
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816209291.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanej: L. K., narodená X.X.XXXX, trvale
bytom T. ulica XXXX/XX, P. o zaplatenie 3.041,37 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 747,49 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,50 %
ročne zo sumy 1 747,49 EUR od 07.09.2013 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 14,91 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3.041,37
EUR s príslušenstvom. Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX
dňa 21.05.2012, na základe ktorej žalovanej poskytol celkovú sumu pôžičky 5.613,60 EUR. Žalovaný
sa zaviazal splácať pôžičku v 60-tich pravidelných mesačných splátkach po 96,27 EUR. Žalovaný do
podania žaloby uhradil sumu 988,08 EUR Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať

poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, listom zo dňa 7.8.2013 ho vyzval k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný dlžnú sumu doposiaľ neuhradil.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a zostala v konaní pasívnou.

3. Na pojednávanie sa žalobca, jeho právny zástupca a žalovaná nedostavili, preto súd pojednával v
ich neprítomnosti.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky z 21.05.2012,
podmienok k zmluve o pôžičke, Všeobecných obchodných podmienok („všeobecné podmienky“),
predžalobnej upomienky zo dňa 7.8.2013, prehľadu splátok a úhrad, návrhu na zmenu strany sporu na
strane žalobcu, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2016, uznesenia zo dňa 09.12.2016,
ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Právnypredchodcažalobcu-spoločnosťConsumerFinanceHoldinga.s.,sosídlomvKežmarku,Hlavné
námestie 12, a žalovaná uzavreli dňa 21.05.2012 zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základektorej bolo žalovanejposkytnuté finančné plnenie vo výške 3000,- EUR. Žalovaná sa zaviazala dlžnú
sumu splácať v 60-tich mesačných splátkach po 93,56 EUR a s poistením vo výške 96,27 EUR. Ročná
úroková sadzba je v zmluve uvedená vo výške 32 %, RPMN vo výške 32 %, priemerná hodnota RPMN

vo výške 21,68 %. Celková suma pôžičky je v zmluve uvedená v sume 5613,60 EUR, celkové náklady
spotrebiteľa v sume 2613,60 EUR, termín konečnej splatnosti je uvedený ako mesiac 5/2017. Poistenie
v zmluve dohodnuté bolo ako typ ,,A“ základný súbor. V bode 6.2 Všeobecných podmienok splátky
úveru boli splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pokiaľ v splátkovom kalendári alebo v zmluve nie je
uvedené inak. Z prehľadu o vykonaných platbách vyplýva, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu 988,08

EUR. Ďalšie splátky už neuhradila. Žalobca preto listom zo dňa 7.8.2013 žalovanú vyzval na zaplatenie
dlhu jednorazovo. Žalovaný oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzvu na jednorazovú úhradu
dlhu neprevzal , zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 3.9.2013. V lehote uvedenej
žalobcom dlžnú sumu neuhradila. V konaní si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie
dlžnej sumy 3.041,37 EUR, ktorá suma predstavuje istinu vyčíslenú žalobcom vo výške 4.029,45 EUR
po odpočítaní úhrad žalovanou v sume 988,08 EUR.

V priebehu konania žalobca oznámil, že pohľadávka voči žalovanej bola na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok, uzavretej medzi ním ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako
postupníkom, postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Navrhol, aby súd pripustil zmenu
žaloby tak, že do konania na strane žalobcu vstúpi spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Uvedená

spoločnosť zároveň súhlasila so svojím vstupom do konania namiesto pôvodného žalobcu Consumer
Finance Holding a.s.. Uznesením zo dňa 9.12.2016 č.k. 18Csp/6/2016 súd pripustil, aby na miesto
doterajšieho žalobcu vstúpila nová strana sporu, a to: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154,
so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8.

6. Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby

poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v
najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú
splátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmsadzbamispotrebiteľského
úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa§ 103 Občianskeho zákonníka,akbolodohodnuté plnenie vsplátkach,začínaplynúťpremlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

7. V predmetnej veci má súd preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože žalovaná požiadala žalobcu (jeho
právneho predchodcu) o pôžičku a na základe tejto žiadosti jej žalobca (jeho právny predchodca)
poskytol bezúčelový úver. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku
zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že
právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy

o úvere žalovanej ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaná v zmluvnom vzťahu konala ako
fyzická osoba spotrebiteľ. Súd preto skúmal, či zmluva, ktorú sporové strany uzavreli, má náležitosti,
ktoré vyžaduje ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v
zmluve chýba údaj o termíne splátok úveru. Pokiaľ sa tento údaj (termín splatnosti jednotlivých splátok)
nachádza vo Všeobecných podmienkach žalobcu, súd uvádza, že vyhlásenie dlžníka v zmluve, že

žalovaná ako dlžník je riadne s nimi oboznámený, nemôže požívať právnu ochranu. Veriteľ takto
vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými zmluvnými podmienkami,
ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach žalovaného ako dlžníka. Sú formulované
drobným, takmer nečitateľným písmom, oveľa menším ako sú základné ustanovenia zmluvy (t.j. údaje
o dlžníkovi, schválenej výške pôžičky, účele pôžičky). Len veľmi ťažko možno predpokladať, že dlžník

ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť sa riadne oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami, a že ich
v čase akceptácie zmluvy aj riadne prijal. Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné dojednanie
podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho
zákonníka, pokiaľ žalovaný ako dlžník svojim podpisom nemá inú možnosť, len podpísať súhlas
so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli výlučne naformulované iba stranou veriteľa a

neboli nijako individuálne vyjednané. Vzhľadom k neplatnosti tohto dojednania nemožno Všeobecné
podmienky považovať za súčasť zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky. Zmluva tiež neobsahuje presný
údaj o konečnej splatnosti úveru, pretože tento nemôže byť uvedený údajom: 5/2017. Údaj o konečnej
splatnosti úveru vyžaduje presné časové uvedenie dátumu, kedy konečná splatnosť úveru musí byť
dátumovo presne špecifikovaná, teda musí byť vyjadrená presným dátumom, aby spotrebiteľ mal jasnú

predstavuje o presnom časovom období, kedy bude úver splatný. Uvedená zmluva potom nemá všetky
náležitosti vyžadované zákonom. V zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona
o spotrebiteľských úveroch, a preto sa úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona za
bezúročný a bez poplatkov.

8.Žalovaná čerpala pôžičku 3000,- EUR, keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a
žalovaná preukázateľne uhradila žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) sumu 988,08 EUR, bola by
povinná žalobcovi zaplatiť sumu celkom 2.011,92 EUR.

9.Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd musel ex offo skúmať

premlčanie nároku podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže podľa § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd aj premlčanie nároku žalobcu posudzoval
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

10.Bolo zistené, že splácanie úveru bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté v pravidelných mesačných
splátkach, pričom súčasťou splátky bol aj úrok. Vzhľadom k tomu, že podľa § 566 ods. 2 Občianskeho
zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom
na úroky, dohodnuté splátky sa najskôr započítavajú na istinu. Istina 2.011,92 EUR pri výške dojednanej
splátky 96,27 EUR mesačne bola splatná v 20 celých splátkach a 21. splátka predstavovala sumu

9,75 EUR. Zvyšné dojednané splátky (zvyšok 21. splátky a 22. až 60. splátka) by boli započítané na
úroky,avšakvzhľadomnabezúročnosťabezpoplatkovosťúveru,naúhradutýchtosplátokžalobcanemá
nárok. Žalobca tvrdil, že splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci a 1. splátka mala byť splatná 20.6.2012.
Od tohto dátumu teda začína plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku nazaplatenie tejto splátky. Rovnako tak plynula 3-ročná premlčacia doba aj u ostatných (nasledujúcich)
splátok. Žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou 20.04.2013 v sume 71,89 EUR ( na
túto splátku bolo žalovanou zaplatených len 24,38 EUR). Žalobca podal žalobu na súd dňa 11.07.2016,

teda po uplynutí premlčacej doby 3 splátok so splatnosťou 20.4.2013 v sume 71,89 EUR, 20.5.2013 v
sume 96,27 EUR a 20.6.2013 v sume 96,27 EUR. Nepremlčanou je až splátka splatná 20.7.2013 a
ostatné nasledujúce splátky. Nárok žalobcu je teda premlčaný v časti troch splátok, v časti týkajúcich
sa splátok od 20.7.2013 a nasl. premlčaný nie je.

11.Z listu - predžalobnej upomienky zo dňa 07.08.2013 vyplýva, že v dôsledku omeškania žalovanej so
splácaním úveru bola vyzvaná žalobcom k splateniu celej pohľadávky na základe zmluvy, teda celkovej
dlžnej čiastky pôžičky k uvedenému dňu vo výške 4.814,47 EUR s upozornením, že uvedená suma
narastá o úroky z omeškania a prípadné zmluvné sankcie. Uvedená upomienka bola zaslaná žalovanej
prostredníctvom pošty doporučenou, ktorú však žalovaná neprevzala v odbernej lehote. Zásielka bola
vrátená 3.9.2013 ako neprevzatá.

12.Žalobca si voči žalovanej uplatňoval zaplatenie sumy 3.041,37 EUR s 8,5 % ročným úrokom z
omeškania od 07.09.2013 do zaplatenia Ako bolo uvedené vyššie, súd považoval za dôvodný iba nárok
na zaplatenie sumy 1.747,49 EUR ako sumy rozdielu istiny 2.011,92 EUR a sumy troch premlčaných

splátok v sume spolu 264,43 EUR a preto súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú
zamietol. Zároveň súd zo sumy 1.747,49 EUR priznal žalobcovi voči žalovanej aj úroky z omeškania
v zmysle návrhu žalobcu od 07.09.2013 až do zaplatenia. Uvedený úrok priznal v uplatňovanej výške
8,50 % ročne, ktorá neprevyšuje výšku zákonných úrokov z omeškania určených s poukazom na § 517
ods.2 OZ v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v

čase vzniku zmluvného vzťahu účastníkov.

13.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V konaní si žalobca uplatňoval nárok
na zaplatenie sumy 3.041,37 EUR, priznaná mu bola suma 1.747,49 EUR. Celkový úspech v konaní mal
teda žalobca a jeho čistý úspech v konaní predstavuje 14,91 % V tomto rozsahu potom žalobcovi vznikol

nárok na náhradu trov konania a v tomto rozsahu mu súd uvedený nárok aj priznal. Súd rozhodoval
podľa § 262 ods. 1 CSP len o nároku na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozsudku bude
samostatným uznesením rozhodnuté o konkrétnej výške trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.