Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. jún 2016

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7Er/4494/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106216487
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2106216487.2

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: A. O. A. A. Z. K., O.
E., T. XXXXXXXX, Z.. R. XX/A, proti povinnému: E. M. I., T.: XX XXX XXX, A. A. A. XX, XXX XX I.,
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Václav Kuna, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, o vymoženie
sumy 637,89 EUR a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Václav Kuna, so sídlom Piaristická 2, 949
01 Nitra náhradu trov exekúcie v sume 31,87Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 039181 zo dňa 22.08.2006 bol súdny exekútor: JUDr.
Václav Kuna, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie
v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v
Bratislave, pobočka Trnava č. k. 1366/2003/MZ/PO zo dňa 25.08.2003.

Návrh na vykonanie exekúcie oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 23.06.2006.

Predmetná vec bola postúpená Okresným súdom Trnava Okresnému súdu Piešťany, pretože spĺňa
podmienky prechodu súdnictva v zmysle zákona č. 511/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých iných
zákonov.

Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 02.12.2013 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57
ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko v zmysle §-u 25 ods.1 zákona NRSR č. 274/1994 Z.z. o
Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003,pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie
a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

Podľa §-u 25 ods.2 zákona NRSR č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do
31.12.2003,rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia
jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Na základe zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že v zmysle právnych predpisov platných
v rozhodnom čase pre posúdenie prekludovania práva oprávneného na vymáhanie poistného na
nemocensképoistenieadôchodkovézabezpečenievzmysle§-u25ods.1a2zákonaNRSRč.274/1994

Z.z. v znení zákona č. 366/1997 Z.z. je pohľadávka oprávneného prekludovaná.Vzhľadom na to, že exekučný titul - rozhodnutie č. 1366/2003/MZ/PO zo dňa 125.08.2003 nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.09.2003 v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona NRSR
č. 274/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003, prekluzívna doba na vymáhanie poistného na

nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie trvala od 24.9.2003 do 24.9.2013.Odo dňa
25.9.2013 bol nárok oprávneného na vymáhanie poistného na nemocenské poistenie dôchodkové
zabezpečenie, ktorý mu vyplýva z exekučného titulu, prekludovaný.
Na zánik práva - preklúziu, prihliada súd z úradnej povinnosti, nakoľko prekludovaná pohľadávka zaniká
exlegeanemenísananaturálnuobligáciu.Vdanomprípadetedaexekučnýsúdpouplynutíprekluzívnej

lehoty zastaví exekúciu aj bez návrhu s poukazom na skutočnosť, že nepostačuje ani skutočnosť, že sa
exekúcia začala pred uplynutím prekluzívnej lehoty.
Uplynutím 10-ročnej prekluzívnej lehoty zaniklo právo na výkon rozhodnutia a nie je možné uvedenú
pohľadávku vymáhať. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, ak aj bola exekúcia pred uplynutím
tejto lehoty začatá, avšak nebola ukončená, nie je možné ďalej v nej pokračovať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať
do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

V zmysle uvedeného má súd za to, že sa predmetné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok po

uplynutí prekluzívnej lehoty stalo neúčinným, a preto súd exekúciu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods.1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1, veta prvá a druhá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súd sa zaoberal otázkou koho zaviazať na povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Súd dospel k záveru, že
na náhradu trov exekúcie zaviaže v súlade s § 196 Exekučného poriadku povinného.

Výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob

ich určenia sa ustanovuje vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení účinnom v čase začatie exekučného konania (ďalej len “vyhláška“). V zmysle § 36
ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 23.6.2006, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky
účinným do 30.04.2008.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 1.8.2014 v celkovej výške 46,32 EUR, ktoré
pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 19,92 EUR, z odmeny v zmysle
§ 15 vyhlášky vo výške 13,28 EUR, z náhrady za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 2,60
EUR, z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 2,80 EUR a z 20 % DPH vo výške

7,72 EUR.

Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 až 3, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určujea) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny

exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v odmene súdneho

exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky v celej požadovanej výške. Súd nepriznal
súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 6,64 EUR, za ktoré si
uplatňoval odmenu aj podľa 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 vyhlášky.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 6 M Cdo 6/2011 z 21.03.2012 nemožno priznať odmenu duplicitne

za úkony, ktoré majú totožnú náplň: ,,dovolací súd však nepovažuje za opodstatnené ďalšie námietky
dovolateľa uvedené v jeho mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože má za to, že rozhodnutia
exekučného súdu a odvolacieho súdu o ďalšej odmene súdnej exekútorky podľa ustanovení § 14 ods.
1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov a o náhradách hotových výdavkov sú správne a
v podrobnostiach preto na ich odôvodnenie odkazuje. K týmto záverom, reagujúc na argumentáciu

dovolateľa, že vyhláška o odmenách exekútorov „súdneho exekútora neobmedzuje, že by si trovy
konania mohol uplatniť len podľa písm. a/ alebo podľa písm. b/“, dovolací súd iba stručne dodáva, že
súdy ani nevylúčili určenie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov
popri sebe; odmenu priznali aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (v rozsahu 2 hodín)
a aj paušálnou sumou za 4 úkony exekučnej činnosti. Pokiaľ nepriznali odmenu za ďalšie tri súdnou

exekútorkou účtované hodiny, rozhodli správne. Z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa
§ 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu
priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti, ktoré majú totožnú náplň.“.

Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu podľa § 14
ods. 1 písm. a) vyhlášky v plnej výške, nakoľko si súdny exekútor uplatnil duplicitne odmenu za úkony
podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky aj § 14 ods. 1 písm. b). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi
časovú odmenu za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, vypracovanie žiadosti o vydanie poverenia,
vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie podnetu na zastavenie a vyčíslenie trov

exekúcie. Podľa názoru súdu sa jedná o úkony, ktoré majú totožnú náplň s úkonmi, za ktoré súd priznal
súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) spolu s § 15 ods.1 vyhlášky, a preto by odmena
bola priznaná duplicitne.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 13,28 EUR
vypočítanej ako paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (4 úkonov po 3,32 EUR -
konkrétne: 1 x získanie poverenia, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1 x zisťovanie
majetku povinného, 1 x ďaľšie zisťovanie majetku povinného ).

Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňanajmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky,
ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne
preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými
doručenkami v spise, resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať súdnemu
exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola

pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným
konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom
spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj
v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj
viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené elektronické zisťovanie
účtov povinného 4 x 0,70 EUR vo výške 2,80 EUR, nakoľko nemal za preukázané vynaloženie
uvedených výdavkov.
Podľa § 23 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v
mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do

tohto miesta a späť.

Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre osobné doručovanie písomností v zmysle § 23
vyhlášky vo výške 2,60 EUR. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor
si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci

jednéhoúkonuvykonanéhovmieste,ktoréniejesídlomjehoexekučnéhoúradualebokancelárie,doručí
písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že
súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním,
resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za stratu
času len v jednom exekučnom konaní. Pokiaľ ide o doručenie konečného vyúčtovania a vrátenia

poverenia, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času, nakoľko tieto úkony neboli ešte
vôbec uskutočnené. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v
zmysle § 23 vyhlášky nepriznal.

Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z

pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty.
Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal
zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky, ako aj náhrad o 20 % DPH zo sumy 26,56 EUR v celkovej
sume 5,31 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu
DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom

znení.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 31,87 EUR (odmena vo výške
26,56 EUR a DPH vo výške 5,31 EUR) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu
ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.
O náhrade trov konania oprávneného a povinného bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s.
p. tak, že oprávnenému ani povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie.

Proti výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie

smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže
v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;
ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané
v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania

zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).