Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 19, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/120/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216208335
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216208335.2

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO:31 575 951, proti žalovanému: G. X., nar. XX.X.XXXX, bytom O., F. X/XXX
o zaplatenie 217,63 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 217,63 € spolu s úrokom vo výške 28 % ročne
zo sumy 436,30 € od 11.3.2014 do 15.4.2014,

zo sumy 393,89 € od 16.4.2014 do 15.5.2014,
zo sumy 348,47 € od 16.5.2014 do 15.7.2014,
zo sumy 310,29 € od 16.7.2014 do 15.8.2014,
zo sumy 263,08 € od 16.8.2014 do 12.9.2014,
zo sumy 262,39 € od 13.9.2014 do 17.10.2014,
zo sumy 237,51 € od 18.10.2014 do 16.3.2015,

zo sumy 236,28 € od 17.3.2015 do 14.4.2015,
zo sumy 224,51 € od 15.4.2015 do 16.4.2015,
zo sumy 221,11 € od 17.4.2015 do 18.5.2015 a
zo sumy 217,63 € od 19.5.2015 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 25,-
€ splatných vždy k 30 dňu v tom ktorom mesiaci, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc od

právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu v zostávajúcej časti zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 217,63 € s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 436,30 € od
11.3.2014 do 15.4.2014, zo sumy 393,89 € od 16.4.2014 do 15.5.2015, zo sumy 348,47 € od 16.5.2015
do 15.7.2014, zo sumy 310,29 € od 16.7.2014 do 15.8.2014, zo sumy 263,08 € od 16.8.2014 do
12.9.2014, zo sumy 262,39 € od 13.9.2014 do 17.10.2014, zo sumy 237,51 € od 18.10.2014 do
16.3.2015, zo sumy 236,28 € od 17.3.2015 do 14.4.2015, zo sumy 224,51 € od 15.4.2015 do 16.4.2015,
zo sumy 221,11 € od 17.4.2015 do 18.5.2015 a zo sumy 217,63 € od 19.5.2015 do zaplatenia, keď

poukázalnazmluvuozriadeníúčtuzodňa25.10.2011.Skutkovoďalejdoplnil,žedňa10.3.2014uzatvoril
žalobca so žalovaným dohodu o splátkovom kalendári, v zmysle ktorej uznal žalovaný dlh voči žalobcovi
a bolo mu umožnené ho splácať. Pre porušenie dohody žalovaným bol následne vyzvaný na zaplatenie
celého dlhu. Ako dôkazy žalobca označil Dohodu o splátkovom kalendári, VOP, výzva na zaplatenie
dlhu, výpis z účtu.2. Žalovaný na pojednávaní uznal záväzok žalobcu čo do základu a výšky, stotožnil sa s tvrdeniami
žalobcu. Žiadal však aby mohol splatiť dlh splátkami po 25 € mesačne, nakoľko finančný príjem mu
neumožňuje splatiť dlh naraz.

3. Z činnosti súdu je známe, že žalobca je právnická osoba, ktorej predmet podnikania okrem iného
tvorí i zriaďovanie bežných účtov. Žalobca zriadil pre žalovaného bežný účet. Následne žalovaný formou
povoleného prečerpania prečerpal z účtu peňažné prostriedky vo výške 810 €, ktoré mal vrátiť. Žalovaný
všakvrátilibačasťdlhu,adlhvovýške485,30€uznalpísomnedohodououznaníazaviazalsahosplatiť

10 splátkami po 54,72 €. Žalovaný však dohodu o splátkach nedodržal a následne žalobca rozhodol
o predčasnej splatnosti celého zostatku, pričom poskytol dobu na plnenie do 27.7.2014. (výpis z účtu,
dohoda o splátkovom kalendári, výzva na zaplatenie dlhu, vyjadrenie žalovaného k žalobe.)

4. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 708 ods. 1 zákona č 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj obchodný zákonník) zmluvou
o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ).

Podľa § 497 obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

5. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve
uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z
tohtodôvodunazvaťajzmluvouorientovanounasubjekty.Ibazapredpokladu,žeideovzťahdodávateľa
a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do
právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu

alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany
a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania
právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť
splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

6. V danom prípade súd zmluvu o bežnom účte posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52
Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ,
keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
uzatváral ju s dodávateľom, t.j. žalobcom, bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Súd teda primárne i na hodnotenie právneho vzťahu musel použiť ustanovenie

občianskeho zákonníka.

7. V danom prípade súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný. Súd vychádzal najmä z toho,
že žalovaný uznal nárok žalobcu čo do základu a výšky, a preto v zásade dokazovanie nevykonával,keďže žiadne tvrdenie nebolo sporné, a žalovaný sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu. Uznávací prejav
žalovaného súd považuje za dostatočný na potvrdenie všetkých vzťahov, ktoré boli medzi žalobcom
a žalovaným. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o bežnom

účte, na základe ktorej žalovaný využil možnosť povoleného prečerpania, pričom však riadne nesplácal
zapožičané peňažné prostriedky. V konaní ďalej bolo preukázané, že žalovaný uznal svoj dlh voči
žalobcovi a zaviazal sa ho splácať, nakoľko však takto nepostupoval, žalobca zosplatnil dlh a žiadal
jeho jednorazové zaplatenie. (dohoda o splátkach, vyhlásenie predčasnej splatnosti). Súd priznal a
žalovaného zaviazal i k zaplateniu úroku, nakoľko tento bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý. K

povinnosti platiť zmluvný úrok v stanovenej výške súd uvádza, že sa jedná o dohodu zmluvných strán,
ktorú umožňuje dispozitívne ustanovenie zákona (občianskeho zákonníka ale i obchodného zákonníka),
teda nemožno vylúčiť i takú úpravu resp. dohodu strán, ktorou si strany zmluvy dohodnú odplatu (úrok)
i za dobu, po ktorú bude istina skutočne užívaná dlžníkom, t.j. za dobu až do faktického vrátenia
veriteľovi (obdobne i Fekete, I.: Občiansky zákonník 2., Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011,
s. 1976). Uvedené sa vzťahuje na daný vzťah bez ohľadu na použitie občianskeho alebo obchodného

zákonníka, nakoľko v oboch zákonoch je možnosť dohodnutia úrokov upravená ako dispozitívna norma,
teda norma, od ktorej sa strany môžu odchýliť. K výške úrokov súd uvádza, že tieto boli v stanovenej
výške dohodnuté. V konaní nebolo sporné a ani nijako namietané, že by žalovaný dlh voči žalobcovi
nemal, ba dokonca žalovaný sám uznal záväzok čo do základu a výšky.

Súd zamietol žalobu v časti, a to v časti splatnosti úrokov zo sumy 393,89 € od 16.4.2014 do 15.5.2015,
zo sumy 348,47 € od 16.5.2015 do 15.7.2014, nakoľko z logického hľadiska takto úrok nie je možné
priznať, ale bol priznaný v časovej postupnosti, nakoľko po roku 2015 nemôže nasledovať rok 2014.

Súd povolil žalovanému splácať dlh v sume po 25 €, nakoľko zohľadnil výšku istiny a pri tejto splátke

bude doba splatenia primeraná, istinu žalovaný uhradí do jedného roka. Žalovaný má príjem cca 250 €
až 350 € mesačne, z ktorého príjmu zaplatí 120 € každý mesiac na nájom za byt. Je teda nepochybné, že
jednorazové zaplatenie pohľadávky zo strany žalovaného možné nie je, nakoľko vyše 200 € pohľadávka
sa nemôže jednorázovo zaplatiť zo sumy 130 € alebo aj z vyššej sumy, nakoľko pre žalovaného musí
zostať určitá peňažná hotovosť i na živobytie. Podľa súdu je dôležité uvedomenie žalovaného, že má dlh

voči žalobcovi a ochota žalovaného tento dlh splatiť. Súd musí brať takýto kladný postup žalovaného na
zreteľ a umožniť splácanie dlhu, nakoľko priznaním jednorazového splatenia dlhu, by mohol žalovaného
dostať do horšej finančnej situácii a nehovoriac o tom, že v prípade ak by žalovaný nemal dostatok
financií, musel by žalobca iniciovať ďalšie konanie a to konanie exekučné, a takéto konanie by bolo
neefektívne, zvýšilo by ďalšie náklady pre žalovaného ako i takéto konanie by zaťažilo do určitej miery

i súd. Súd teda umožnil žalovanému splácať dlh splátkami tak, ako ich požadoval žalovaný, teda
sumou 25 € mesačne, nakoľko podľa názoru súdu je 25 € primerané tak k zárobkovým schopnostiam
žalovaného, ako i k výške pohľadávky a súd je názoru, že žalobca takýmto splácaním neutrpí žiadnu
škodu a na druhej strane, žalovaný bude môcť reálne fungovať, bez zásadného zhoršenia kvality života.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi
úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.