Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Ondrej Melišek

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216209195
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216209195.2

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Československá obchodná
banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO:36 854 140, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš
& Partners, s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Y. F., nar.XX.X.XXXX,
bytom H., D. W. XXX/X o zaplatenie 17 862,54 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17.862,54 € spolu s úrokom vo výške 22,9 %

ročne zo sumy 9.716,90 € od 1.5.2016 do zaplatenia , s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 16.166,50 € od 1.5.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17 862,54 € s príslušenstvom, keď poukázal na úverovú zmluvu zo
dňa 21.3.2013, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť úver, ktorý nemal žalovaný riadne splácať, čím
vznikol dlh.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Na pojednávanie dňa 30.5.2017 sa riadne predvolaný žalovaný nedostavil, súd v zmysle § 180 CSP
pojednával v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú súčasťou žaloby.

4. Z činnosti súdu je známe, že žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu podnikateľskej
činnosti okrem iného poskytuje i spotrebiteľské úvery. Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako

dlžníkomúverovúzmluvunazákladektorejposkytolúvervovýške10000€stým,žefinančnéprostriedky
dlžník mohol čerpať jednorázovo 21.3.2013, t.j. v deň podpisu zmluvy. Úver žalobca poskytol ako úver
bezúčelový. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že úver bude úročený úrokom vo výške 22,9% ročne a
celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavuje sumu 17 944,43 €. Žalovaný sa v zmluve zaviazal,
že úver bude splácať postupnými 60 mesačnými splátkami po 281,33 €, ktoré budú splatné vždy v 20
deň v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.4.2013 a poslednej bola dohodnutá

na 20.3.2018.
Prípisom zo dňa 21.11.2013 žalobca ako veriteľ oznámil žalovanému ako dlžníkovi, že z dôvodu
omeškania s plnením záväzku z úverovej zmluvy vyhlásil pohľadávku dňom 20.11.2013 za splatnú a
vyzval žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy.

5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrokyPodľa § 502 ods. 1 obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, ods. 2 obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

6. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve
uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z
tohtodôvodunazvaťajzmluvouorientovanounasubjekty.Ibazapredpokladu,žeideovzťahdodávateľa
a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do
právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu

alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany
a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania
právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť
splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

7. V danom prípade súd úverovú zmluvu posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52
Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ,
keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. žalobcom, bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. Súd teda primárne i na hodnotenie právneho vzťahu musel použiť

ustanovenie občianskeho zákonníka. Rovnako súd pri posudzovaní vzťahu vychádzal i z ustanovení
zákona 129/2010 Z.z.

V danom prípade súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný. Súd mal vykonaným dokazovaním
preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom prišlo k uzavretiu úverovej

zmluvy,ktorúsúdhodnotíakoplatnúanazákladektorejvznikolmedzižalobcomažalovanýmzáväzkovo
právny vzťah. Na jeho základe žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky (zmluva, výpis z účtu),
ktoré žalovaný prevzal, a za ktoré sa zaviazal platiť pravidelné mesačné úhrady, pričom je evidentné,
že žalovaný prestal uhrádzať úver po 4 úvodných splátkach. Žalobca následne vyhlásil mimoriadnusplatnosť úveru. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zvyšku sumy, ktorú mal žalovaný splatiť.
Žalobca si v konaní uplatnil istinu, ktorá predstavuje rozdiel medzi istinou úveru a zaplatenými splátkami.
Súd mal preukázané, že žaloba je dôvodná a žalobcovi priznal istinu tak, ako si ju vyčíslil, nakoľko sa

jednalo o zvyšok úveru navýšený o úrok, ktorý banka vyčíslila do splatnosti úveru, čo je správny postup,
pričom nárok žalobcu nebol premlčaný.
K povinnosti platiť zmluvný úrok v stanovenej výške súd uvádza, že sa jedná o dohodu zmluvných
strán, ktorú umožňuje dispozitívne ustanovenie zákona, teda nemožno vylúčiť i takú úpravu, ktorou si
strany zmluvy dohodnú odplatu (úrok) i za dobu, po ktorú bude istina skutočne užívaná dlžníkom, t.j. za

dobu až do faktického vrátenia veriteľovi (obdobne i Fekete, I.: Občiansky zákonník 2., Veľký komentár,
Bratislava, Eurokódex 2011, s. 1976). Uvedené sa vzťahuje na daný vzťah bez ohľadu na použitie
občianskeho alebo obchodného zákonníka, nakoľko v oboch zákonoch je možnosť dohodnutia úrokov
upravená ako dispozitívna norma, teda norma, od ktorej sa strany môžu odchýliť. K výške úrokov súd
uvádza, že tieto boli v stanovenej výške dohodnuté v zmluve. Žalovaný v konaní nepredložil a neoznačil
žiadneprostriedkyprocesnejobranyzktorýchbyvyplynulo,žedlhvočižalobcovizanikol,napr.splnením,

prípadne že je nižší ako si žalobca v konaní uplatnil. Z uvedeného dôvodu sa súd stotožnil s tvrdeniami
žalobcu, tak ako ich označil v žalobe. Okrem zaplatenia istiny bol žalovaný zaviazaný i k zaplateniu
úrokov z omeškania a to v zmysle § 517 ods. 2 OZ a v súlade s ustanovením nariadenia vlády 87/1995
Z.z. a úroky z omeškania boli počítané odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti celého úveru, nakoľko
v týchto dňoch sa dostal žalovaný do omeškania.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý
mal v konaní úplný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu
spočíva v tom, že žaloba nebola v žiadnej časti zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.