Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 4Cb/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200313
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudovít Majerčík

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4217200313.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci žalobcu : KOMUNÁLNA

poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, v konaní zast.
advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému : One World, s. r. o.,
Bašta VI., Okružná cesta 271, Komárno, IČO: 45 672 377 o zapl. 95,31 eur s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 95,31 eur spolu s 5,15 % ročným úrokom z
omeškania od 22.11.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100 % náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.1.2017 bola súdu doručená žaloba, v ktorej žalobca zastúpený advokátom žiadal, aby

súd zaviazal žalovaného označeného v žalobe na zaplatenie istiny v celkovej sume 95,31 eur s
príslušenstvom z titulu, že žalovaný neuhradil poistné za poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. K návrhu pripojil aj listinné dôkazy, ktoré preukazovali tvrdenia uvedené
v žalobe.

2. Po zaplatení súdneho poplatku za žalobu žalobcom dňa 27.2.2017, Okresný súd Komárno vydal
platobný rozkaz sp. zn. 4Cb/2/2017-17, dňa 7.3.2017, ktorý však uznesením sp. zn. 4Cb/2/2017-17, dňa

28.3.2017 zrušil, pretože platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.

3. Na pojednávaní dňa 7.6.2017 súd podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti strán konania, ktoré
sa nedostavili na pojednávanie, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a mali
predvolanie riadne vykázané advokát žalobcu zo dňa 15.5.2017 a žalovaný dňom 12.5.2017. Advokát
žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť, v písomnom vyjadrení trval na podanej žalobe v celom rozsahu,
pričom žiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti a zároveň uplatnil aj nárok na náhradu

trov konania. Žalovaný mal predvolanie vykázané v zmysle § 111 ods. 3 CSP dňom 12.5.2017, pričom
v rámci súdneho konania sa počas dokazovania nevyjadril vo veci samej ani ústne, ani písomne.

4. Podľa § 154 CSP možno prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

5. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

6. Po vykonanom dokazovaní, teda po oboznámení sa s návrhmi strán sporu, ako aj po oboznámení sa
s listinnými dôkazmi predloženými v rámci konania, súd po zhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo,ako aj v ich vzájomnej súvislosti, po prihliadnutí na všetko, čo vyšlo za konania najavo ustálil nasledovný
skutkový a právny záver, pričom je nutné uviesť, že strany sporu boli poučené písomne aj podľa § 160
ods. 1 CSP, ktoré im bolo doručené aj spolu s predvolaním na termín pojednávania.

7. Žalobca v rámci svojho procesného útoku tvrdil, že so žalovaným uzatvoril dňa 21.1.2013 poistnú
zmluvu č. 6813075111 s účinnosťou od 21.1.2013 na dobu neurčitú. Žalovanému vznikla povinnosť
platiť podľa dojednaní ročné poistné v štvrťročných splátkach po 27,63 eur, splatných vždy k 21.1.,
21.4., 21.7. a 21.10. príslušného kalendárneho roka. Predmetná poistná zmluva zanikla dňa 21.10.2013

z titulu neuhradenia poistného do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti. Žalobcovi vzniklo voči
žalovanému právo na dlžné poistné v sume 95,31 eur. Z uvedeného a vyššie citovaných zákonných
ustanovení teda vyplýva, že žalovaný bol povinný uhradiť poistné vo výške 95,31 eur ku dňu 21.10.2013,
ktoré však nezaplatil a nezaplatil ho ani do podania návrhu na súd, ale ani do rozhodnutia súdu, preto
mal žalobca nárok aj na úroky z omeškania, ktoré uplatnil.

8. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany neuviedol žiadne relevantné skutočnosti.

9. Súd považoval argumenty uvedené žalobcom v jeho procesnom útoku za jednoznačne preukázané,
s poukazom na vyššie uvedené, ako aj citované zákonné ustanovenia a zároveň podložené najmä
listinnými dôkazmi, pričom je nutné konštatovať, že žalovaný nepreukázal opak tvrdení žalobcu. Nakoľko

pre rozhodnutie súdu nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, po takto vykonanom dokazovaní,
súd rozhodol vo veci samej.

10. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

11. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno
riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na
ktorých spočíva tento zákon (§ 1 ods. 2 ObZ).

12. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

13. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie
zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti,
akpretakýtoprípadnebolavpoistnejzmluvedohodnutádlhšialehotaprezánikpoisteniazodpovednosti.
Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

14. Podľa § 11 ods. 10 veta prvá zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo
byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie

zodpovednosti zaniklo.

15. Podľa § 801 ods. 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo
zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo
poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie

zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

16. Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

17. V daných vyššie citovaných zákonných ustanoveniach je vyslovená zásada, že kým poistenie trvá,

poistiteľ má právo na poistné, a to bez ohľadu na to, či v priebehu poistného obdobia nastala, alebo
nenastala poistná udalosť. Predmetná poistná zmluva zanikla dňa 21.10.2013 z titulu neuhradenia
poistného do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, preto mal žalovaný ešte zaplatiť poistné vovýške95,31eur,pričomnazákladeuvedenéhobolatátoskutočnosťpočaskonaniapreukázanáanebola
žiadnym relevantným spôsobom spochybnená resp. preukázaný opak týchto tvrdení žalobcu.

18. Súd právne posúdil vec v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení (body 10. až 16.
odôvodnenia tohto rozsudku) a to v súlade so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu uvedenou
v tomto rozsudku (bod 7. odôvodnenia tohto rozsudku), na ktorú súd v podrobnostiach poukazuje, ako
aj ustálenou rozhodovacou praxou a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

19. Podľa § 365 ods. 1 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

20. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

21. Podľa § 369 ods. 2 ObZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

22. Výšku úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch upravujú od 1.2.2013 dva právne

predpisy a to zákon č. 9/2013 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
a Nariadenie vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
občianskeho práva účinných do 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013. V tomto prípade sa
aplikuje Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.. Ak záväzkový vzťah vznikol po 1.2.2013 a došlo k omeškaniu

dlžníka, veriteľ má možnosť voľby a od dlžníka si môže nárokovať buď fixné úroky z omeškania alebo
variabilné úroky z omeškania.

23. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. (účinného od 1.1.2015) sadzba úrokov z omeškania
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného

kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov
z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

24. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. (účinného od 1.1.2015) namiesto úrokov z
omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe,

ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania.

25. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z

omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok
z omeškania nemusia ani dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade
priamo zo zákona. Ak dôjde k omeškaniu so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, a nie je
dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, pre aplikáciu zákonných úrokov z omeškania bude rozhodujúce
to, kedy bola zmluva, ktorej obsahom je povinnosť splniť peňažný záväzok, uzavretá.

26. Na základe uvedeného, keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho dlhu (§ 365) a
uplatnený úrok z omeškania je vyčíslený v súlade s citovaným zákonným ustanovením (§ 369 ods. 1),
súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná aj v tejto časti úrokov z omeškania dôvodne.

27. Rozhodnutie o náhrade trov konania je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP v zmysle ktorého,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Nakoľko mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %,
čím rozhodol o nároku na náhradu trov konania a to s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 363 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP možno odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.